Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Sa/22/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, sudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou, v právnej veci žalobkyne C.. C. G., bytom E. XX, XXX XX E., W.: XXX XXX XX, zastúpenej Beňo & partners AK, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 442 500 29, proti žalovanej Sociálnej poisťovni, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 23710-3/2018-BA zo dňa 30.01.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30.06.2017, na základe žaloby takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovanej Sociálnej poisťovne, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, č. 23710-3/2018-BA zo dňa 30.01.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30.06.2017 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobkyni nárok na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Priebeh administratívneho konania

1. Rozhodnutím č. 23710-3/2018-BA zo dňa 30. januára 2018, žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, na základe odvolania žalobkyne podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30. júna 2017, vo veci predpísania dlžného poistného, zmenila výrok rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, tak, že vypustila text: ....§ 152a zákona v znení neskorších predpisov v ostatnom žalovaná rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, potvrdila.

2. Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, ako prvostupňový orgán, vydala rozhodnutie č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30. júna 2017, ktorým podľa § 144 ods. 1 zákona v znení zákona č. 572/2009 Z. z., § 152a zákona v znení neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z., predpísala samostatne zárobkovo činnej osobe žalobkyni za obdobie apríl 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 130,35 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 532,97 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 140,70 EUR (ďalej len „poistné“), spolu v sume 804,02 EUR. Prvostupňový orgán kontrolou odvodu poistného zistil, že žalobkyňa, ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné za mesiace apríl 2008 až december 2008, do dňa vydania napadnutého rozhodnutia, t.j. do 30. júna 2017, neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma poistného spolu vo výške 804,02 EUR, porušením ustanovenia § 128 ods. 1, písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, zákona, § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení zákona č. 43/2014 Z. z., § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1 prvá veta , § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1 zákona č. 43/2004 Z. z.

3. Slovenská lekárska komora vydala účastníčke konania licenciu číslo: B na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia: 7. decembra 2005.

4. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008 (právoplatné 10. marca 2008), vyhovel žiadosti žalobkyne a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, č. 6400/2006/ODDZ-HAL zo dňa 21. novembra 2006, vydané Prešovským samosprávnym krajom, zrušil dňom 31. marca 2008.

5. Dňa 20. augusta 2016 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, vydala rozhodnutie č. 700-3080036016- GC09/16, ktorým rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010 a nie 31. marca 2008. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080036016-GC09/16 zo dňa 20. augusta 2016 bolo rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 23465-2/2017-BA zo dňa 24. januára 2017 (právoplatné dňa 6. februára 2017) zrušené a vec bola vrátená Sociálnej poisťovni, pobočka Poprad, na nové prejednanie a rozhodnutie. V novom prejednaní veci mala Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, preskúmať, či žalobkyňa mala v období, uvedenom v rozhodnutí č. 700-3080036016-GC09/16 zo dňa 20. augusta 2016, oprávnenie, ktoré by jej zakladalo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Následne mala Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, rozhodnúť vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia novým rozhodnutím, pripadne, ak by na to boli dôvody, konanie zastaviť.

6. Dňa 14. marca 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, vydala rozhodnutie č. 700-3080012317- GC09/17, ktorým rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010 a nie 31. marca 2008. Rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3080012317-GC09/17 zo dňa 14. marca 2017 nadobudlo právoplatnosť dňa 20. apríla 2017.

7. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu podala odvolanie žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote, v ktorom namietala, že napadnuté rozhodnutie Sociálna poisťovňa vydala v nadväznosti na svoje skoršie rozhodnutie č. 700-3080012317-GC09/17 zo dňa 14. marca 2017, ktorým rozhodla, že jej, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 30. júna 2010 a nie 31. marca 2008. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že podnikateľskú činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba vykonávala od 1. septembra 1999 do 31. marca 2008 na základe licencie typu B, ktorá je podľa jej názoru jedinou možnou a prijateľnou licenciou, na základe ktorej túto činnosť vykonávať mohla. Pre vykonávanie tejto činnosti bolo potrebné aj rozhodnutie Krajského úradu v Prešove č. 99/06333/887/99 zo dňa 25. augusta 1999, ktorým vyhovel jej žiadosti o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008 vyhovel jej žiadosti a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení č. 6400/20G6/ODDZ-HAĽ zo dňa 21. novembra 2006, vydané Prešovským samosprávnym krajom, zrušil dňom 31. marca 2008. Licencia typu A - L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe bola nevyhnutná pre výkon lekára - zamestnanca v každom zdravotníckom zariadení a na základe tejto licencie vykonávala lekársku činnosť ako zamestnanec aj po 31. marci 2008. Preto jej v súvislosti s Licenciu L1A nevznikla povinnosť registrácie u správcu dane, ani povinnosť mať vlastné IČO ako samostatne zárobkovo činná osoba. Namietala, že v rozhodnutí č. 700-3080012317-GC09/17 zo dňa 14. marca 2017 sa mala Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, vysporiadať v intenciách skoršieho rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. 23465-2/2017-BA zo dňa 24. januára 2017 s tým, či mala v rozhodnom období oprávnenie, ktorá jej zakladalo právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Žalobkyňa zastáva názor, že Sociálna poisťovňa sa uvedenými intenciami neriadila, keď len konštatovala, že má platnú licenciu L1A a nakoľko status samostatne zárobkovo činnej osoby zanikne takejto osobe až zrušením všetkých oprávnení, dospela k záveru, že jej sociálne poistenie pokračovalo aj po 31. marci 2008. Taktiež namietala, že Sociálna poisťovňa v napadnutom rozhodnutí nedostatočným spôsobom zdôvodnila svoj postup pri určení poistného, t. j. neobsahuje skutočnosti a náležitosti, ktoré vyžaduje ustanovenie § 209 ods. 4 zákona.

II.

Stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia

8. O odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu žalovanej rozhodla žalovaná napadnutým rozhodnutím, č. 23710-3/2018-BA zo dňa 30. januára 2018.

9. Rozhodnutie odôvodnila tým, že poukázala na odvolacie námietky žalobkyne, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav pred správnym orgánom 1. stupňa, citovala ustanovenie § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinnom od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti“) v znení zákona č. 351/2005 Z. z., účinného od 1. septembra 2005, § 10 ods. 1 a 2 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 272/2007 Z. z., účinného od 1. júla 2007 a zákona č. 653/2007 Z. z., účinného od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, § 10 ods. 1 zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinného od 1. júna 2010, § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 653/2007 Z. z., účinnom od 1. januára 2008 do 31. mája 2010, § 68 ods. 1 písm. a) zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti v znení zákona č. 133/2010 Z. z., účinnom od 1. júna 2010, § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 15 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008, § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, § 138 ods. 9 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z. z. účinného od 1. januára 2010 do 31. decembra 2010, § 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. c) a ods. 11 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, § 128 ods. 4 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2012, § 129 ods. 1 zákona v znení zákona č. 721/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, § 129 ods. 2 zákona v znení zákona č. 659/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2009 do 31. decembra 2010, § 130 písm. c) zákona účinného od 1. januára 2004, § 131 ods. 1 písm. c) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005 do 31. decembra 2014, § 137 písm. b) zákona v znení zákona č. 43/2004 Z. z. účinného od 1. januára 2005, § 293bg ods. 1 zákona v znení zákona č. 108/2009 Z. z. účinného od 1. apríla 2009, § 141 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004, § 142 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2013, § 143 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2010, § 144 ods. 1 zákona účinného od 1. januára 2004 do 31. decembra 2009.

10. Žalovaná ako odvolací orgán, preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, v celom rozsahu a dospela k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, má formálny nedostatok, ktorý bol týmto rozhodnutím odstránený a ktorý nemá vplyv na výšku predpísaného poistného. Z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia bolo vypustené ustanovenie § 152a zákona v znení neskorších predpisov, pretože účastníčka konania nie je sporiteľkou podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

11. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na skutočnosť, že Slovenská lekárska komora vydala žalobkyni licenciu číslo: B na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár, s dňom vzniku oprávnenia: 7. decembra 2005. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia typu A) je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti a zakladá právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe zdravotníckemu pracovníkovi v povolaní lekár vydáva Slovenská lekárska komora.

12. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatovala, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky príjem žalobkyne zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2006 (728 261,00 Sk) presiahol zákonom ustanovenú sumu 91 200,00 Sk a za rok 2007 (818 527,00 Sk) presiahol zákonom ustanovenú sumu 97 200,00 Sk, na základe čoho bola účastníčka konania v období, za ktoré jej bolo napadnutým rozhodnutím predpísané poistné, povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Žalobkyňa je poberateľkou starobného dôchodku od 1. septembra 1999. Táto skutočnosť bola pri vydaní napadnutého rozhodnutia zohľadnená, preto žalobkyni, ako poberateľke starobného dôchodku, nebolo predpísané poistné na invalidné poistenie.

13. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala, že vymeriavací základ žalobkyne, ako povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, na platenie poistného za obdobie apríl 2008 až jún 2008 predstavoval sumu 8 100,00 Sk mesačne a za obdobie júl 2008 až december 2008 predstavoval sumu 10 816,00 Sk mesačne. Za obdobie apríl 2008 až jún 2008 bola žalobkyňa povinná platiť a odvádzať poistné v sume 2 200,00 Sk mesačne a za obdobie júl 2008 až december 2008 bola povinná platiť a odvádzať poistné v sume 2 937,00 Sk mesačne. Žalobkyni trvalo v období, uvedenom v napadnutom rozhodnutí prvostupňového orgánu, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože splnila zákonom ustanovené podmienky pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t. j. mala právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia na základe licencie č. B a zároveň jej príjmy zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 (728 261,00 Sk) a 2007 (818 527,00 Sk) presiahli zákonom ustanovenú hranicu príjmu zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006 (91 200,00 Sk) a 2007 (97 200,00 Sk).

14. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázala na skutočnosť, že Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008 vyhovel žiadosti žalobkyne a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení

- ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, č. 6400/2006/ODDZ-HAL zo dňa 21. novembra 2006, vydané Prešovským samosprávnym krajom, zrušil dňom 31. marca 2008. Napriek skutočnosti, že žalobkyni bolo rozhodnutie Prešovského samosprávneho kraja č. 6400/2006/ODDZ-HAL zo dňa 21. novembra 2006 na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, zrušené rozhodnutím Prešovského samosprávneho kraja 1762/2008/OZ- HAL zo dňa 25. februára 2008 dňom 31. marca 2008, mala žalobkyňa na účely sociálneho poistenia právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby po 31. marci 2008, pretože mala naďalej platné oprávnenie na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, ktorým je licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár (licencia typu A) a jej príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti za roky 2006, 2007 presiahol sumu ustanovenú zákonom.

15. Žalovaná v závere napadnutého rozhodnutia konštatovala, že toto odvolacie konanie je konaním vo veci predpísania dlžného poistného, pričom toto odvolacie konanie nie je konaním vo veci zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ako aj povinnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby platiť a dovádzať poistné, vzniká ex lege, t. j. priamo zo zákona. Pretože žalobkyňa si túto povinnosť nesplnila, pobočka Sociálnej poisťovne mala povinnosť dlžnú sumu poistného predpísať.

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne

16. Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovanej. Navrhla, aby súd rozhodnutie žalovanej č. 23710-3/2018-BA zo dňa 30.01.2018 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Poprad, č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30.06.2017 zrušil a vec vrátil na nove konanie.

17. Žalobkyňa poukázala na skutočnosť, že podnikateľskú činnosť ako SZČO vykonávala od 01.09.1999 do 31.03.2008 na základe licencie typu B, ktorá je jedinou možnou a prijateľnou licenciou, na základe ktorej takúto činnosť vykonávať mohla. Platnosť tejto licencie skončila ku 31.03.2008. Pre vykonávanie tejto činnosti bolo potrebné aj rozhodnutie Krajského úradu v Prešove o vyhovení žiadosti žalobkyne o vydanie povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení. Uvedené rozhodnutie bolo vydané dňa 25.08.1999 pod č. 99/0633/887/99. Prešovský samosprávny kraj rozhodnutím č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25.02.2008 vyhovel žiadosti žalobkyne a rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení č. 6400/2006/ODDZ- HAL zo dňa 21.11.2006 zrušil ku dňu 31.03.2008. Licencia typu A - L1A - na výkon samostatnej zdravotníckej praxe - bola nevyhnutná pre výkon lekára - zamestnanca v každom zdravotníckom zariadení a na základe tejto licencie žalobkyňa vykonávala lekársku činnosť ako zamestnanec aj v období po 31.03.2008. Žalobkyňa pracovala aj v rokoch 2009 až 2011 na základe dohôd o vykonaní práce a to práve na základe uvedenej licencie L1A. Je teda zrejmé, že táto licencia ostala v platnosti práve pre výkon činnosti lekára ako zamestnanca a nie ako SZČO. V súvislosti s uvedenou licenciou L1A nevznikla povinnosť registrácie u správcu dane ani povinnosť mať vlastné IČO ako SZČO, keďže pracovala výlučne ako zamestnanec z titulu existencie pracovnoprávnych vzťahov založených v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. Skutočnosť, že žalobkyňa nemohla vykonávať a ani nevykonávala činnosť ako SZČO po 31.03.2008 je zrejmá aj z toho, že IČO pridelené žalobkyni ako SZČO stratilo platnosť ku dňu 31.03.2008 tak, ako to vyplýva z výpisu zo štatistického registra a DIČ taktiež zaniklo ku dňu 31.03.2008. Okrem uvedeného aj z potvrdenia Všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 06.04.2017 je jednoznačné, že zdravotná poisťovňa voči žalobkyni neeviduje k danému dňu žiadnu pohľadávku na poistnom a žalobkyňa bola ako SZČO vedená v období od 01.09.1999 do 31.03.2008.

18. Žalobkyňa zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím bolo vydané v nadväznosti na rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 14.03.2017. V rozhodnutí zo dňa 14.03.2017 sa mala Sociálna poisťovňa vysporiadať v intenciách skoršieho rozhodnutia zo dňa 24.01.2017 č. 23465-2/2017-BA vydaného v odvolacom konaní najmä s tým, či žalobkyňa v rozhodnom období mala oprávnenie, ktoré jej zakladalo právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia.

19. Žalobkyňa namietala, že Sociálna poisťovňa sa uvedenými intenciami a záväzným pokynom odvolacieho orgánu dôsledne neriadila, keď konštatovala, že žalobkyňa mala platnú licenciu L1A a nakoľko status SZČO zanikne takejto osobe až zrušením všetkých oprávnení, dospela k záveru o tom, že sociálne poistenie odvolateľke pokračovalo aj po 31.03.2008. Na podklade tohto rozhodnutia bolo vydané prvostupňové rozhodnutie a to bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia - okrem konštatovania, že žalobkyňa bola SZČO a bola povinná platiť predpísané poistné. V odvolacom konaní sa žalovaná s odvolacími dôvodmi riadne nevysporiadala a nedala riadne odôvodnenú odpoveď na otázku, či žalobkyňa v rozhodnom období mala oprávnenie, ktoré jej zakladalo právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobkyňa zastáva názor, že správny orgán prvého stupňa nedostatočným spôsobom zdôvodnila svoj postup pri určení poistného. Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahuje základné skutočnosti a náležitosti, ktoré vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

20. Žalobkyňa rozhodnutie Sociálnej poisťovne nepovažuje za riadne odôvodnené, nakoľko v ňom úplne absentuje správna úvaha, ktorou sa riadila pri jeho vydaní, Sociálna poisťovňa len de facto citovala zákonnú úpravu, avšak bez toho, aby popísala a zdôvodnila aplikáciu citovaných zákonných ustanovení na daný prípad. Rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné a nedostatočne zdôvodnené a nemá náležitosti požadované zákonom a to konkrétne náležitosti uvedené v § 209 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z. z. Pri absencii skutkových okolností daného prípadu, z ktorých mal správny orgán vychádzať, sa žalobkyni odňala možnosť účinne sa brániť a zaujať stanovisko k dôvodom rozhodnutia, či procesne na ne reagovať.

21. Žalobkyňa namietala, že pokiaľ ani žalovaná v odvolacom konaní vytýkané nedostatky neodstránila, je naplnený žalobný dôvod podľa §191 ods. 1 písm. d) SSP, nakoľko rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keďže v ňom absentuje odôvodnenie vo vzťahu k podstatnej časti odvolacej argumentácie žalobkyne . Taktiež je daný aj žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, nakoľko žalovaná ani správny orgán prvého stupňa nezistili dostatočne skutkový stav veci vo vzťahu k tvrdeniu, či žalobkyňa mala oprávnenie, ktoré jej zakladalo právne postavenie SZČO na účely sociálneho poistenia. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie. Uvedené však v odôvodnení rozhodnutia žalovanej absentuje. Zistenie skutkového stavu správnym orgánom prvého stupňa je vzhľadom na uvedené nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Tento žalobkyňou namietaný nedostatok nebol odstránený ani v odvolacom konaní, keďže ani z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného nevyplýva, na základe akej úvahy a akých dôkazov žalovaná dospela k záveru o tom, že žalobkyňa mala naďalej aj po 31.03.2008 postavenie SZČO a mala platiť poistné z tohto titulu. Žalovaná ani prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia dôsledne uvedeným nezaoberali, svoje konštatovanie nepodložili zistením skutkového stavu veci a žalovaná sa ani nevysporiadala s odvolacou námietkou žalobkyne, preto rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov boli vydané na základe skutkového stavu zisteného nedostatočne pre riadne posúdenie veci a navyše podľa názoru žalobkyne absentuje v tejto časti aj riadne odôvodnenie, teda rozhodnutie žalovanej je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.

22. Žalobkyňa spolu so žalobou podala aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby.

Podstatné zhrnutie vyjadrenia žalovanej

23. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 30.04.2018 navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaná poukázala na námietky žalobkyne uvedené v žalobe, popísala priebeh administratívneho konania, zistený skutkový stav správnym orgánom 1. stupňa, zistený skutkový stav odvolacím orgánom a v celom rozsahu sa pridržala odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

24. Námietka žalobkyne v súvislosti s registráciou pre daň z príjmu u príslušného správcu dane, je podľa názoru žalovanej právne irelevantná, pretože registrácia podľa osobitného predpisu (t.j. podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov) v súvislosti so zárobkovou činnosťou bola rozhodujúca pre nadobudnutie právneho postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v období od 1. januára 2011 do 30. júna 2014 (podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. v spojení s § 293cu zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 338/2013 Z. z.).

25. Žalovaná uviedla, že žalobkyňa nebola povinná mať na výkon zdravotníckeho povolania v spoločnosti Interná ambulancia Svit, s.r.o,. (ako zamestnanec) od 1. apríla 2008 licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licenciu L1A), ktorá sa považuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu a oprávňuje svojho držiteľa dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov, ale licenciu na výkon funkcie odborného zástupcu (licenciu L1C). Predmetná licencia sa nepovažuje za oprávnenie podľa osobitného predpisu a nezakladá fyzickej osobe status samostatne zárobkovo činnej osoby. Z údajov, ktoré Sociálnej poisťovni poskytlo Daňové riaditeľstvo Slovenskej republiky, vyplýva, že príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2006 v sume 728 261,00 Sk, boli vyššie ako zákonom stanovená suma 91 200,00 Sk, a preto bola v období od 1. júla 2007 do 30. júna 2008 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou. Rovnako tiež príjmy žalobkyne z podnikania za rok 2007 (v sume 818 527.00 Sk) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 97 200,00 Sk, a preto žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj v období od 1. júla 2008 do 30. júna 2009. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa bola držiteľkou licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (licencia L1A), ktorá ju oprávňovala na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 písm. a) bod dva zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31. decembra 2010 aj po 31. marci 2008, žalobkyni dňom 31. marca 2008 nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie podľa § 21 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z. S poukazom na uvedené má Sociálna poisťovňa za to, že žalobkyňa aj po 31. marci 2008 spĺňala právnu definíciu statusu samostatne zárobkovo činnej osoby účinnej do 31. decembra 2010, t.j. bola držiteľkou oprávnenia podľa osobitného predpisu (podľa zákona č. 578/2004 Z. z.), a zároveň jej ako samostatne zárobkovo činnej osobe trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, pretože v rozhodujúcom období jej príjmy presiahli zákonom o sociálnom poistení ustanovenú hranicu.

26. V súvislosti s námietkami žalobkyne, že jej v období apríl 2008 až december 2008 vôbec nemala vzniknúť povinnosť platiť a odvádzať poistné, pretože v danom období nebola na účely sociálneho poistenia povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, žalovaná uviedla, že predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania dlžnej sumy poistného žalobkyni, nie preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne. Táto otázka bola právoplatne vyriešená na úrovni správneho orgánu ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia číslo: 700-3011665517-GC04/17, zo dňa 30. júna 2017. Rozhodnutím číslo: 700-3080036016-GC09/16, zo dňa 20. augusta 2016, Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, rozhodla, že žalobkyni, ako samostatne zárobkovo činnej osobe, nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31. marca 2008, ale až dňa 30. júna 2010. Žalobkyňa využila svoje právo a proti predmetnému rozhodnutiu podala v zákonom ustanovenej lehote odvolanie. Z dôvodu, že odvolaciemu orgánu nebolo po preskúmaní skutkového stavu veci známe, na základe akého oprávnenia mala mať žalobkyňa v spornom období právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, rozhodnutím číslo: 23465-2/2017-BA, zo dňa 24. januára 2017 (právoplatné dňa 6. februára 2017), prvostupňové rozhodnutie zrušila a vec vrátila pobočke Sociálnej poisťovne na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Sociálna poisťovňa, pobočka Poprad, viazaná právnym názorom odvolacieho orgánu, zabezpečila dôkaz, ktorý preukazoval, že žalobkyňa bola v spornom období držiteľkou platného oprávnenia na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu (t.j. licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe), preto rozhodnutím číslo: 700-3080012317-GC09/17, zo dňa 14. marca 2017, opätovne rozhodla vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne tak, že jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31. marca 2008, ale až dňa 30. júna 2010. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa toto rozhodnutie napadla opravným prostriedkom až po zákonom ustanovenej lehote na podanie odvolania, rozhodnutie číslo: 700-3080012317-GC09/17 nadobudlo právoplatnosť dňa 20. apríla 2017. Z uvedeného dôvodu bola Sociálna poisťovňa povinná prihliadať na právoplatné rozhodnutie vo veci zániku povinného poistenia žalobkyne. Žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/1/2015, zo dňa 28. septembra 2016, ktorým odvolací súd zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku zaoberal otázkou zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorá už bola právoplatne vyriešená a nezaoberal sa predmetom konania a nepreskúmal zákonnosť a postup pri rozhodovaní žalovanej o predpísaní poistného na sociálne poistenie.

27. Vo vzťahu k žalobnej námietke, že prvostupňové rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, žalovaná uviedla, že je potrebné rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu považovať za jeden celok. Rovnaký právny názor vyslovil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý v rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013, zo dňa 18. novembra 2014, uviedol: „...sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní, ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených konaní.“. V druhostupňovom rozhodnutí sa Sociálna poisťovňa, ústredie, podrobne zaoberala skutočným stavom veci, v odôvodnení rozhodnutia zhrnula všetky zistené skutočnosti, ktoré odôvodňovali výrok rozhodnutia a zdôvodnila skutkový aj právny stav predmetnej veci.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobkyne k vyjadreniu žalovanej

28. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedla, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu a dôvodoch žaloby.

Podstatné zhrnutie argumentov žalovanej k vyjadreniu žalobkyne

29. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobkyne, ktoré bolo súdu doručené 25.07.2018 zotrvala na svojom vyjadrení k správnej žalobe. Sociálna poisťovňa, ústredie, sa naďalej pridržiava právneho názoru prezentovaného v napadnutom rozhodnutí, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe, a žiada správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

31. Podľa § 5 ods. 2, ods.3, ods. 4 SSP konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. Pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. Správny súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade zo základnými princípmi tohto zákona.

32. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

33. Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

34. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

35. V tretej hlave SSP je upravené rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach.

36. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.

37. Podľa § 199 ods. 1 písm. c), ods. 2, ods. 3 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

38. Podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak: a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.

39. V danom prípade nepožiadal o nariadenie pojednávania vo veci samej ani jeden z účastníkov konania, preto súd pojednávanie vo veci nenariadil a vo veci upovedomil účastníkov konania o termíne verejného vyhlásenia rozsudku upovedomením zo dňa 06.11.2018 vyvesením na úradnej tabuli súdu dňa 22.11.2018. Zároveň oznámil termín verejného vyhlásenia rozsudku aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 22.11.2018 (§ 137 ods. 4 SSP). Upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zvesené z úradnej tabule krajského súdu dňa 30.01.2019.

40. Keďže sa na vyhlásenie rozsudku nedostavil žiaden z účastníkov konania, správny súd podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesil skrátenú formu písomného vyhotovenia rozsudku na úradnej tabuli súdu. Zároveň bolo verejné vyhlásenie rozhodnutia uverejnené aj na webovej stránke súdu dňa 29.01.2019.

41. Podľa § 209 ods. 1, 2, 3, 4 zák. č. 461/2003 Z. z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

42. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.

43. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

44. Správny súd v danej veci považuje za potrebné uviesť, že správnu žalobu posudzoval podľa § 202 ods. 2 SSP neformálne, neviazanúc rozsahom a dôvodmi správnej žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP), čo znamená, že preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu.

45. Krajský súd v Prešove, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu administratívneho spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

46. Podľa § 5 písm. c) zákona v znení zákona č. 310/2006 Z. z. účinného od 1. augusta 2006 do 31. decembra 2010, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu.

47. Podľa § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti) v znení zákona č. 351/2005 Z. z. účinného od 1. septembra 2005, zdravotnícke povolanie sa vykonáva na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

48. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

49. Podľa § 21 ods. 1 zákona v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 1. januára 2008 do 31. decembra 2010, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci 8 podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12- násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9, ak tento zákon neustanovuje inak.

50. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovanej sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. (), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 83/93), práva na dostatočné, zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

51. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaná a prvostupňový správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (9 rokov) ide o rozhodnutie bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia neobsahuje, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobkyňa má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby aj po 31.03.2008. Uvedené rozhodnutie vo svojom odôvodnení neobsahuje základné skutočnosti a náležitosti, ktoré vyžaduje vyššie citované ustanovenie § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

52. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobkyne, že v rozhodnutí žalovanej absentuje správna úvaha, ktorou sa riadila pri jeho vydaní, rozhodnutie obsahuje rozsiahlu citáciu zákonnej úpravy bez zdôvodnenia aplikácie citovaných zákonných ustanovení na daný prípad. Žalovaná v odvolacom konaní vytýkané nedostatky neodstránila, v rozhodnutí žalovanej absentuje odôvodnenie vo vzťahu k podstatnej časti odvolacej argumentácie žalobkyne. Žalovaná ani prvostupňový správny orgán sa v odôvodnení rozhodnutia dôsledne uvedeným nezaoberali, svoje konštatovanie nepodložili zistením skutkového stavu veci.

53. Rozhodnutie žalovanej ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie, avšak vzhľadom na obsahové nedostatky prvostupňového rozhodnutia je však aj jej rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne.

54. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovanej bola žalobkyňa pre účely sociálneho poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaná na základe rozhodnutia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, č. 6400/2006/ODDZ-HAL zo dňa 21. novembra 2006. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.03.2008 na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008 boli naplnené podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Nie je súčasne dôvodná právna konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobkyňa v tom čase bola držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

55. V prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či žalobkyňa mala status SZČO aj po období po 31.03.2008. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto právnej otázky týkajúcej sa výkladu, či žalobkyňa vykonávala v čase od 31.03.2008 činnosť SZČO. Podľa názoru súdu riešeniu tejto otázky správne orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolaní namietala, nezaoberala sa podstatnou námietkou, a to, že žalobkyňa prestala vykonáva činnosť ako SZČO k 31.03.2008. Nezaoberali sa tým, že až po 9 rokoch, bolo vydané rozhodnutie prvostupňovým orgánom, č. 700-3011665417-GC04/17 zo dňa 30. júna 2017, ktorým bolo predpísané samostatne zárobkovo činnej osobe žalobkyni za obdobie apríl 2008 až december 2008 poistné na nemocenské poistenie v sume 130,35 EUR, poistné na starobné poistenie v sume 532,97 EUR a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 140,70 EUR (ďalej len „poistné“), spolu v sume 804,02 EUR. Podľa názoru správneho súdu žalovaná ani I. stupňový správny orgán tejto otázke nevenovali dostatočnú pozornosť. Podľa názoru správneho súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože táto základná otázka v danom konaní, ani v konaní predchádzajúcom nebola zodpovedaná.

56. K samotnej aplikácii ustanovenia § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, správny súd uvádza, že k zániku poistenia podľa tohto ustanovenia dochádza len v prípade, ak by status SZČO bol zachovaný, čo v danom prípade nie je, pretože žalobkyni na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008, bolo žalobkyni zrušené rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, č. 6400/2006/ODDZ-HAL zo dňa 21. novembra 2006, dňom 31.03.2008. Správny súd konštatuje, že po uvedenom čase žalobkyňa nevykonávala činnosť SZČO, pretože na vykonávanie tejto činnosti sa vyžaduje oprávnenie povolenie Prešovského samosprávneho kraja, ktoré už v čase od 31.03.2008 ako SZČO nemala.

57. Správny súd v predmetnom konaní zdôrazňuje predovšetkým povinnosť všetkých orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je práva istota. S princípom právnej istoty logicky korešponduje zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako, pričom správny súd poukazuje na judikatúru NS SR v obdobných veciach a dáva do pozornosti rozhodnutie NS SR 1Sžso/38/2010 zo dňa 13.09.2011, ako aj rozhodnutie 4Sžso/63/2009 z 28.04.2010.

58. V ďalšom konaní bude povinnosťou žalovanej a I. stupňového správneho orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobkyňa mohla vykonávať SZČO len na základe licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže na základe rozhodnutia Prešovského samosprávneho kraja č. 1762/2008/OZ-HAL zo dňa 25. februára 2008, bolo žalobkyni zrušené rozhodnutie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení - ambulancii, v odbore: vnútorné lekárstvo, č. 6400/2006/ODDZ- HAL zo dňa 21. novembra 2006, dňom 31.03.2008.

59. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovanej ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že rozhodnutie a postup správnych orgánov vo vzťahu k žalobkyni nie sú v súlade so zákonom, a preto rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, pretože vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia a písm. d/, pretože je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd zastáva názor, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní je vydané v rozpore so zákonom aj z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Správne orgány sa nevysporiadali so skutočnosťou, či žalobkyňa vykonávala činnosť SZČO, teda či spadala ako poistenec pod režim poistenia podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Vzhľadom na tieto skutočnosti správny súd tiež zrušil podľa § 191 ods. 3 písm. a/ rozhodnutie I. stupňového správneho orgánu, ktoré mu predchádzalo.

60. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní úspech (súd žalobe vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 167 ods. 1 SSP. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Prešove, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak (ustanovenie § 443 ods. 1 v spojení s ustanovením § 444 ods. 1 S.s.p.).

V kasačnej sťažnosti sa musí popri všeobecných náležitostiach (§ 57 ods. 1, 2 S.s.p.) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 S.s.p. sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 S.s.p.).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovať musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.