Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, , IČO 35 807 598, proti žalovanej V. G., narodenej XX.X.XXXX, trvalý pobyt O. P. XXX/XX, XXX XX A., štátnej občianke Slovenskej republiky, o zaplatenie 194,84 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 4Csp/44/2016-77 zo dňa 19. apríla 2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa od žalovanej podanou žalobou domáhal zaplatenia zostatku poplatku vo výške 194,84 eur, poplatku za upomienky vo výške 4 eur, úroku vo výške 32 % ročne zo sumy 300 eur od 12.2.2013 do 18.3.2013 v sume 8,94 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 251 eur od 19.3.2013 do 22.4.2013 v sume 7,48 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 202 eur od 23.4.2013 do 22.5.2013 v sume 5,14 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 153 eur od 23.5.2013 do 18.6.2013 v sume 3,49 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 104 eur od 19.6.2013 do 15.7.2013 v sume 2,37 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 55 eur od 16.7.2013 do 13.9.2013 v sume 2,84 eur, úroku vo výške 32% ročne zo sumy 6 eur od 14.9.2013 do 15.2.2015 v sume 2,73 eur, úroku vo výške 8% ročne zo sumy 201,84 eur od 26.12.2013 do 15.2.2015 v sume 18,4 eur, úroku z omeškania vo výške 8% ročne zo sumy 194,84 eur od 16.2.2015 do zaplatenia a náhrady trov konania s odôvodnením, že na základe zmluvy o úvere č. 306001497 z 12.2.2013 poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 300 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 288 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur, počnúc dňom 21.3.2013. V zmysle všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaná dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušila zmluvné dojednania, stratila výhodu splátok a žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku. Podľa všeobecných podmienok poskytnutia úveru sa žalovaná zaviazala uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj poplatok za zasielanie upomienok vo výške 4 eur. Žalovaná do podania žaloby uhradila sumu vo výške 301 eur.

2. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 15.6.2017, v ktorom navrhla, aby súd žalobu zamietol. Uviedla, že v predmetnej veci už bolo pojednávanie, a to v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/88/2014. Má za to, že je irelevantné sa znova zaoberať predmetnou vecou, keďže súd sa už k veci vyjadril a rozhodol o nej. Hoci súd žalobe o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok nevyhovel v odôvodnení konštatoval, že úver žalobcu je bezúročný a bez poplatkov.

3. Žalobca v replike doručenej súdu prvej inštancie dňa 22.11.2017 potvrdil, že žalovaná doposiaľ uhradila len sumu 301 eur a z tohto dôvodu trvá na podanej žalobe.

4. Žalovaná v duplike zopakovala dôvody pre zamietnutie žaloby.

5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie, z ktorého zistil, že žalobca a žalovaná uzavreli dňa 12.2.2013 zmluvu o úvere, na základe ktorej žalobca poskytol v deň uzavretia zmluvy žalovanej peňažné prostriedky vo výške 300 eur, ktoré sa žalovaná zaviazala vrátiť spolu v sume 588 eur v 12 mesačných splátkach po 49 eur od 21.3.2013. Celkový poplatok je tvorený súčtom úroku vo výške 39,15% ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu 117,45 eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere v sume 170,45 eur. V zmluve bola určená aj RPMN vo výške 96% a uvedená aj priemerná hodnota RPMN 40,60%. Žalovaná ku dňu podania žaloby uhradila sumu 301 eur. V článku 4 poslednej vety VOP bolo dohodnuté, že dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy čiastku 4 eur ako paušálnu úhradu nákladov a administratívy s tým spojenej do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu.

6. Zistený skutkový stav posúdil súd prvej inštancie podľa § 657 Občianskeho zákonníka, podľa § 2 písm. a/, b/, c/, § 9 ods. 2 písm. i/, § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.) a podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere. Ustálil, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 12.2.2013 uzavretá nepomenovaná zmluva podľa § 262 ods. 2 Obchodného zákonníka, typovo sa najviac približujúca k zmluve o pôžičke podľa § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka (o zmluvu o úvere podľa Obchodného zákonníka nejde napriek jej označeniu z dôvodu, že jej predmetom bolo priame poskytnutie peňazí žalovanej, nie záväzok veriteľa poskytnúť jej peňažné prostriedky na požiadanie). Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Preskúmaním zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd prvej inštancie zistil, že v zmluve absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, pretože samotná dohoda o úroku z úveru je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi. Vo februári roku 2013 boli bankovými subjektmi na území SR poskytované spotrebiteľské a ostatné úvery splatné do jedného roka za priemernú úrokovú sadzbu 9,44% ročne. Konštatoval, že výška dohodnutého úroku (39,15 % ročne) je v rozpore s dobrými mravmi, pretože viac ako 4-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009 sp.zn. 1M Cdo/1/2009. Poukázal na to, že aby sa úver považoval za bezúročný a bez poplatkov, postačuje absencia čo i len jednej z náležitostí uvedených v § 11 ods. 1 písm. a/ zákona o spotrebiteľských úveroch. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie zistil absenciu údaja o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, z dôvodu hospodárnosti konania sa existenciou ďalších náležitostí v zmluve už nezaoberal. Uviedol, že poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalobcovi tak vznikol nárok na vrátenie sumy, ktorú žalovanej poskytol, čo predstavuje sumu 300 eur. Žalovaná uhradila žalobcovi sumu 301 eur a jej dlh je uhradený. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. S tvrdením žalovanej, že je irelevantné sa vecou zaoberať znova, keďže vec už bola prejednaná a rozhodnutá v konaní vedenom na Okresnom súde Partizánske po sp.zn. 3C/88/2014 poukázal súd prvej inštancie na to, že predmetom konania sp.zn. 3C/88/2014 bola žaloba o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Súd prvej inštancie túto žalobu zamietol z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu. Podľa právnej teórie, ale i právnej praxe, rozsudok o určovacej žalobe netvorí prekážku veci rozhodnutej vo veci žaloby na plnenie. Tvrdenie žalovanej posúdil ako nedôvodné, nakoľko prekážka veci rozhodnutej v tejto veci nevznikla.

7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 tak, že žalovanej, ktorá bola vo veci plne úspešná, náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že v priebehu konania jej žiadne trovy konania nevznikli a ani zo spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej nevyplýval.

8. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Uviedol, že dňa 12.2.2013 so žalovanou uzatvoril zmluvu o úvere č. 306001497, ktorou veriteľ poskytol dlžníkovi sumu vo výške 300 eur, ktorú sa dlžník zaviazal vrátiť o príslušný poplatok vo výške 288 eur. Hlavným predmetom zmluvy o úvere č. 306001497 je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo strany veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Úrok patrí žalobcovi od vzniku úverového vzťahu, resp. poskytnutia finančných prostriedkov, do doby kedy boli poskytnuté finančné prostriedky vrátené žalobcovi. Uplatnený nárok žalobcu v podobe úroku vo výške 39,15 % ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve o úvere, vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými mravmi, keďže v danom období podstatným spôsobom neprevyšoval výšku odplaty (úroku) v obdobných prípadoch pri poskytovaní úverov inými nebankovými subjektami pri tom istom druhu finančných produktov. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do 31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Čo sa týka poplatku za poskytnutie úveru, ten nie je podľa žalobcu neprimerane vysoký, vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne

- vyššie oproti bankám. Výška príslušného poplatku dlžníkovi vyhovovala, keďže nič nenamietal, zmluvu o úvere uzatvoril a peňažné prostriedky od žalobcu prostredníctvom obchodného zástupcu prevzal. Bolo na dobrovoľnom rozhodnutí dlžníka či na dané podmienky úverovej zmluvy pristúpi alebo nie. Žalovaná v prípade, že po podpise zmluvy nadobudla pocit, že podpísala nevýhodnú zmluvu alebo že odplata, úrok, či ročná percentuálna miera nákladov je vysoká, mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy a so všetkými podmienkami poskytnutia úveru. Ďalej žalobca poukázal na to, že aj rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016, C -42/15 uvádza, že článok 10 ods. 1 a 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 3 písm. m/ tejto smernice sa má vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument, ale všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 uvedenej smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom nosiči, nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil na jednej strane, že zmluva o úvere, ktorá patrí do pôsobnosti smernice 2008/48 a ktorá je vypracovaná písomne, musí byť podpísaná zmluvnými stranami, a na druhej strane, že táto požiadavka podpísania sa vzťahuje na všetky náležitosti tejto zmluvy uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice. Tiež článok 10 ods. 2 písm. h/ smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Článok 10 ods. 2 písm. h/ a i/ smernice 2008/48 sa majú vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Na peňažnom trhu boli v čase poskytnutia úveru stovky iných subjektov, ktorí vystupovali ako veritelia pri poskytnutí úveru. Klient uzatvoril zmluvu o úvere so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. slobodne, vážne, zrozumiteľne, nie v tiesni ani za nápadne nevýhodných podmienok, čo potvrdil svojim podpisom. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalovaná vo vyjadrení, ktoré došlo súdu prvej inštancie dňa 4.7.2018, k odvolaniu žalobcu uviedla, že zmluva bola vyplnená vopred, obsah zmluvy sa nedal ovplyvniť. Tvrdila, že o úroku v danej výške nebola oboznámená, úver si brala vo finančnej tiesni, vedela, že jej uvedená spoločnosť finančné prostriedky dá, u žalobcu už úver mala. Žalovaná si úver brala na doplatenie predchádzajúceho úveru a prvú splátku tohto úveru zaplatila ihneď po obdržaní peňazí, pričom tvrdila, že peniaze jej boli odovzdané

na ulici. Poukázala na to, že si nevie predstaviť, ako by mala preverovať úroky z odplaty od ostatných nebankoviek. Zdôraznila, že žalobcu považuje za nemorálneho a za takmer úžernícku spoločnosť, nakoľko všetko už bolo pripravené vopred a ona mala doniesť len občiansky preukaz a pripojiť svoj podpis.

10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 28.8.2018 k vyjadreniu žalovanej zopakoval tvrdenia uvedené v odvolaní a poukázal na skutočnosť, že žalovaná sa zaviazala v zmluve o úvere č. 306001497 zo dňa 12.2.2013 vrátiť poskytnutý úver vo výške 300 eur a poplatok vo výške 288 eur, spolu vo výške 588 eur v jedinej mesačnej splátke vo výške 588 eur s konečným termínom splatnosti dňa 21.2.2014. V ten istý deň, 12.2.2013, podala žalovaná žiadosť o plnenie v splátkach a na jej základe uzatvoril žalobca so žalovanou dohodu o plnení v splátkach, na základe ktorej sa žalovaná zaviazala sumu vo výške 588 eur vrátiť späť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 49 eur, vždy k 21. kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 21.3.2013.

11. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná podaním zo dňa 24.9.2018, v ktorom uviedla, že žalobca uvádza nejasnosť v tvrdení splácania splátok, nakoľko jej nie je jasné akú formu žalovaný myslel. Keďže uvedený úver splácala vo forme mesačných splátok a nie ako splatný v celom rozsahu teda, že je zosplatnený. Považuje to za irelevantné, keďže uvedený úver bol zaplatený, teda jeho posledná suma 7 eur a uvedená vec je podľa nej uzatvorená súdom prvej inštancie. Uviedla, že okrem spornej zmluvy uzatvorila so žalobcom ďalšie tri zmluvy o úvere dňa 22.1.2013, 12.2.2013 a dňa 21.10.2013. Všetky z týchto zmlúv uhradila žalovaná riadne a včas, s výnimkou spornej zmluvy, od čoho žalobca usudzuje, že žalovaná uvádza svoje tvrdenia o nevedomosti o výške úroku a finančnej tiesni účelovo - v úmysle vyhnúť sa plneniu záväzku zo zmluvy. Uzavretie zmlúv so žalobcom nerozporovala, avšak uviedla, že ich nikdy nečítala, nakoľko jej vždy dali úver na splatenie poslednej splátky. Priznala, že bola vždy v omeškaní s ich splácaním, no vždy jej prišiel list, resp. ponuka na uzatvorenie novej zmluvy. Záverom uviedla, že trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.

12. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 aj náležitosti podľa § 363 s uvedením dôvodov odvolania, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.

13. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Vychádzal zo skutkových zistení ustálených v konaní súdom prvej inštancie (§ 383 .

14. Za aplikácie § 380 ods. 2 posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

15. Preskúmaním a posúdením veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti preukázané vykonanými dôkazmi alebo ktoré vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie zodpovedá postupu vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný

skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a na tieto poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP. V rámci postupu podľa § 387 ods. 3 druhá veta k podstatným odvolacím tvrdeniam žalobcu uvádza :

16. Charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v § 52. Podľa tohto ustanovenia spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania, alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o úvere zo dňa 12.2.2013 uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou túto charakteristiku spĺňa. Žalobca má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nepreukázal, že úver poskytol žalovanej na výkon jej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Pri konštatovaní, že právny vzťah medzi stranami sporu bol založený spotrebiteľskou zmluvou, v ktorom má žalovaná postavenie spotrebiteľa, súd prvej inštancie správne ustálil, že na uzavretú spotrebiteľskú zmluvu sa vzťahuje aj zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ). Zmluvným dojednaním nie je možné vylúčiť pôsobnosť zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý je predpisom obsahujúcim kogentné ustanovenia a vzťahuje sa na všetky zmluvy spĺňajúce definíciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle tohto zákona. Výnimku netvoria ani zmluvy uzavreté podľa Obchodného zákonníka. Zákon o spotrebiteľských úveroch má vo vzťahu k Obchodnému zákonníku povahu lex specialis, a preto má prednosť pred aplikáciou ustanovení Obchodného zákonníka. Zmyslom a účelom zákonnej úpravy o spotrebiteľských úveroch je ochrana záujmov spotrebiteľa realizovaná aj určením zákonom stanovených náležitostí v zmluve o spotrebiteľskom úvere na zabezpečenie dostatočného množstva informácií spotrebiteľovi o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú.

18. Na kategóriu dobrých mravov v zmysle zákazu podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s následkami podľa § 39 Občianskeho zákonníka treba klásť pri spotrebiteľských zmluvách osobitný dôraz. Pojem dobré mravy Občiansky zákonník nedefinuje najmä preto, že dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju a ich vystihnutie vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké. Predstavujú pravidlá morálneho charakteru všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Ide o súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel všeobecne uznávaných v spoločnosti. Činnosť namierená a smerujúca proti týmto pravidlám je označovaná za činnosť proti dobrým mravom.

19. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi je obsiahnutý v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v ktorom podľa § 4 ods. 8 predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenie z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

20. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, že predmetom zmluvy o úvere je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov veriteľa dlžníkovi, pričom ekvivalentom ceny plnenia je dohodnutý úrok ako odplata za poskytnutie týchto prostriedkov. Toto teoretické tvrdenie žalobcu však nie je dôvodné za daného skutkového stavu. Odvolací súd uvádza, že ak má byť dohodnutý úrok ako odplata za poskytnutie finančných prostriedkov ekvivalentom, potom je veriteľ povinný úrok z úveru a jeho výšku dohodnúť s dlžníkom v postavení spotrebiteľa v súlade s dobrými mravmi spôsobom a v takej výške, aby mal spotrebiteľ pri vzniku záväzkového vzťahu reálnu možnosť zistiť svojimi danými schopnosťami vplyv tohto úroku na výšku jeho dlhu a záväzku vrátiť poskytnuté finančné prostriedky spolu s týmto dohodnutým úrokom. S argumentáciou žalobcu, že úrok z úveru vo výške 39,15 % ročne je primeraným

úrokom a vzhľadom na povahu a podmienky úverového vzťahu a na jeho zabezpečenie aj úrokom v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, nesúhlasí. Na tomto mieste je nutné uviesť, že úrok z úveru dohodnutý medzi žalobcom a žalovanou vo vopred pripravenej formulárovej zmluve č. 306001563 zo dňa 12.2.2013, všeobecných podmienkach poskytnutia úveru a v ten istý deň uzavretej dohody o plnení v splátkach, bol dohodnutý ako súčasť celkového poplatku spojeného s úverom, pričom tento poplatok bol tvorený súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne, čo predstavuje sumu vo výške 117,45 eur a z administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 170,50 eur.

21. Vychádzajúc z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, tento súd vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa, či už z dôvodu nevýhodnej vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti, dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok (porov. Océano Gruppo editoriale spojené prípady C-240 až C-244/98). Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidla verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská, bod 50,51). Povahu zmluvy vyhodnotil súd prvej inštancie správne ako adhéznu z dôvodu, že dlžník mohol túto zmluvu vrátane všeobecných podmienok akceptovať len ako celok, alebo ju mohol odmietnuť. V súlade so smernicou Rady 93/13/EHS a v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj právnych predpisov, ktorých účelom je ochrana práv spotrebiteľa v právnych vzťahoch, posudzoval súd prvej inštancie z úradnej povinnosti zmluvu o úvere a všeobecné podmienky za účelom preskúmania prípadnej ich nekalej povahy, pretože mal k dispozícii skutkové a právne okolnosti potrebné na tento účel.

22. Súd prvej inštancie správne zistil a ustálil, že výška dohodnutého úroku z poskytnutého úveru v sume 300 eur vo výške 39,15 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi z dôvodov uvedených v odseku 14. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, pretože viac ako 4-násobne prevyšuje priemerné úrokové miery podobného úveru, keď v čase uzavretia zmluvy o úvere poskytovali bankové subjekty na území Slovenskej republiky spotrebiteľské a ostatné úvery splatné do jedného roka za priemernú úrokovú sadzbu 9,44 % ročne. V tejto súvislosti neobstojí iba všeobecné tvrdenie žalobcu s odkazom na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe sp.zn. 12Cmo 95/2005, o ktoré oprel žalobca odvolacie tvrdenia s tým, že predmetné rozhodnutie obsahuje aktuálny záver rozhodovacej praxe, podľa ktorého u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami. Opodstatnenosť dohodnutej výšky úroku z úveru v záväzkovom vzťahu žalobcu a žalovanej neargumentoval žalobca konkrétnymi skutkovými okolnosťami existujúcimi na jeho strane vo vzťahu k výške úroku 39,15 % ročne zo sumy 300 eur tak, aby mohol súd prvej inštancie výšku tohto úroku na strane žalobcu preskúmať ako dohodnutý úrok s obvyklou výškou pre nebankový subjekt. Dôkazná povinnosť v spore o peňažnom nároku žalobcu založeného spotrebiteľskou zmluvou bola a je na strane žalobcu, ktorý ako jediný má v spore vedomosť akým spôsobom dospel k predmetnej výške úroku z úveru v konkrétnych podmienkach jeho podnikateľskej činnosti.

23. Ako všeobecné bez súvislostí na konkrétny záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovanou vyhodnotil odvolací súd aj odvolacie tvrdenie žalobcu, že v čase uzavretia zmluvy o úvere zákon nestanovil maximálne možnú prípustnú výšku odplaty (záväzkový vzťah vznikol pred 1.6.2014) a regulácia odplaty sa riadi § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (zákon č. 106/2014 Z.z. s účinnosťou od 1.6.2014). Súd prvej inštancie vyhodnotil výšku úroku ako výšku, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a prieči sa dobrým mravom. Právne posúdenie, že dohoda zmluvných strán o výške úroku je neplatný právny úkon súdom právnej inštancie je správne. Odvolací súd nezistil v odvolacom konaní žiadny skutkový ani právny dôvod na iné posúdenie dohodnutého úroku z poskytnutého úroku a v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že nárok žalobcu nie je v tejto časti dôvodný ani za situácie, že žalobca uplatnil proti žalovanej úrok vo výške 32 % ročne.

24. Zistený skutkový stav a právne posúdenie zmluvných podmienok a náležitostí odôvodňuje názor súdu prvej inštancie, že žalobca a žalovaná uzatvorili spotrebiteľskú zmluvu a zmluvu o spotrebiteľskom úvere, v ktorej absentuje údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru vyžadovaný § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a dôsledkom absencie uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého žalobcom žalovanej. Žalovaná má povinnosť vrátiť žalobcovi len istinu čerpaného úveru, čo už podľa

výsledkov vykonaného dokazovania vykonala. V zmysle uvedených záverov je potom celkom nenáležité, ak žalobca vo svojom odvolaní poukazoval na to, že žalovaná nevyužila možnosť odstúpenia od zmluvy.

25. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovanej. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní neúspešný a žalovanej v konaní trovy nevznikli.

26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanej ako úspešnej strane sporu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli, preto odvolací súd žalovanej proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 :

- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420

- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1

- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424

- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2

- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428

- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 . Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .