Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

25Co/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudkýň: JUDr. Martina Valentová a Mgr. Lucia Mizerová, v spore žalobcu: LAND HOLD, s.r.o., so sídlom Veľký Meder, Labutia 2167/16, IČO: 46 407 456, zastúpeného advokátom: JUDr. Mgr. Peter Rochovský, so sídlom Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka, 789/3, proti žalovanému: A. X., nar. X.XX.XXXX, adresa B. S., H. K. XXX/XX, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 20C/40/2018-57 zo dňa 18.10.2018, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia spočívajúceho v zákaze žalovanému nakladať s nehnuteľnosťou nachádzajúcou sa v k.ú. Y. H., obci Y. H., okrese G. R., zapísanou na LV č. XXXX Okresného úradu G. R., zamietol.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne odkazom na ust. § 324 ods. 1 a § 325 ods. 1 CSP. Skonštatoval, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Ak sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca domáha, aby súd zakázal protistrane nakladať s nehnuteľnosťami, musí konkretizovať (osvedčiť) úkony protistrany, z ktorých vyvodzuje odôvodnený záver, že jej konanie smeruje k scudzeniu predmetných nehnuteľností, prípadne ich zaťaženiu právami tretích osôb a podobne, a aká ujma mu v takom prípade hrozí. Z návrhu a jeho príloh musí byť zároveň zrejmé, že celkové okolnosti prípadu a správanie sa protistrany alebo jej predchádzajúce úkony osvedčujú, že k neželanému úkonu reálne môže dôjsť a jeho uskutočnenie je pravdepodobné, pričom závisí iba od individuálnej vôle samotnej protistrany.

3. Vychádzajúc z obsahu návrhu a pripojených listín (výpis z obchodného registra, list vlastníctva, rozhodnutie Okresného úradu G. R. katastrálneho odboru zo 14.7.2017 č. V 3780/2015, ako aj zmluvy o pôžičke vrátane dodatku, záložnej, kúpnej) dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu žiadnych právne relevantných skutočností, z ktorých by vyplývalo splnenie aspoň jednej z podmienok pre neriadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, najmä, že žalovaný skutočne robí faktické či právne kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou. Z tohto dôvodu návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Doplnil, že za súčasnej situácie môže žalobca na ochranu svojich záujmov využiť napríklad inštitút poznámky v zmysle § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona.

4. Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobca, ktorým sa domáhal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že neodkladné opatrenie nariadi v celom žalobcom navrhovanom znení.

5. Odvolateľ argumentoval tým, že s odôvodnením uznesenia prvoinštančným súdom nemôže súhlasiť. Inštitút neodkladného opatrenia slúžil odjakživa ako preventívny prostriedok na zachovanie aktuálneho stavu veci ku dňu jeho nariadenia, tzn. aby sa nevyvolávali ďalšie prípadné spory, alebo aby sa nepredlžovalo konanie. Súdom prvej inštancie navrhovaný inštitút poznámky v zmysle § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona nerieši situáciu ohľadom nakladania so spornou nehnuteľnosťou, nakoľko nemá zakazujúci, ale len informačný charakter vo výpise z LV. Nakladaním s nehnuteľnosťou pritom netreba rozumieť len jej scudzenie, ale aj zaťaženie vecným bremenom, resp. využitím ako vkladu do základného imania a inštitút poznámky tieto situácie nerieši. Pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán vyplývajúca z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania. Vydanie neodkladného opatrenia pritom nie je možné spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti na preukázanie úmyslu žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom predmetu sporu. Vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana žalobkyne bola znížená. Pokiaľ žalovaný nemá v úmysle nehnuteľnosti scudzovať, alebo zaťažovať, potom je neodkladné opatrenie vo vzťahu k nemu bez právneho významu, avšak pokiaľ takýto úmysel má, potom je jeho nariadenie dôvodné. Vyslovil názor, že s prihliadnutím na predmet sporu je dôvodné na istý čas obmedziť právo žalovaného nakladať s nehnuteľnosťami za účelom zabezpečenia reálnej možnosti trvalého vyriešenia otázky vlastníctva v budúcnosti, teda po ukončení sporu. S poukazom na uvedené považuje navrhovaný zásad do vlastníckeho práva žalovaného vo forme neodkladného opatrenia za primeraný uvedenému účelu. V ďalšom odvolateľ citoval ust. § 328 ods. 2, § 365 ods. 1 písm. b), d), § 354, § 220, § 220 ods. 2 CSP.

6. S prihliadnutím na čas podpísania napadnutého uznesenia o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a jeho doručenie právnemu zástupcovi, má odôvodnené pochybnosti, či súd prvej inštancie dodržal lehotu podľa § 328 ods. 2 CSP. Nad rámec toho považuje uznesenie o zamietnutí nariadenia neodkladného opatrenia za nedostatočne odôvodnené a tým pádom nepreskúmateľné. V uznesení totiž nie je výstižne vysvetlené ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia žalobkyne a právne argumenty, ktoré v skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ako vyhodnotil vymenované dôkazy a ako vec právne posúdil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nie je presvedčivé.

7. V zmysle § 329 ods. 1 odvolací súd umožnil protistrane - žalovanému vyjadriť sa k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré boli spolu s uznesením prvoinštančného súdu žalovanému doručené.

8. Žalovaný do spisu doručil písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že podľa jeho názoru súd prvej inštancie správne rozhodol, keď návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, nakoľko žalobca nekonkretizoval úkony žalovaného, z ktorých je odôvodnený záver, že jeho konanie smerovalo, resp. smeruje k scudzeniu predmetnej nehnuteľnosti, prípadne jej zaťaženiu a takisto nekonkretizoval, aká ujma mu v takom prípade hrozí. Ďalej súd správne uviedol, že žalobca neosvedčil existenciu žiadnych právne relevantných skutočností, z ktorých by vyplývalo splnenie aspoň jednej z podmienok pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Podľa žalovaného žalobca v návrhu neosvedčil základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, teda, že je nevyhnutné bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Žalobca neuviedol také skutočnosti, z ktorých by vyplývalo, že žalovaný robí kroky smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťou, k jej scudzeniu, či zriadeniu práva v prospech tretej osoby, pričom podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je len také osvedčenie pomerov, ktoré preukáže, že bez okamžitej a dočasnej úpravy pomerov by bolo právo účastníkov ohrozené. Žalovaný poukázal aj na to, že v prípade scudzenia nehnuteľnosti je možné žiadať refundáciu majetkovej hodnoty nehnuteľnosti. Na základe uvedeného žalovaný žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne a zároveň žalovanému priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania.

9. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku - ďalej , po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 , oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. d) , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 a že odvolateľ podľa obsahu použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) , preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 , s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 , súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 , postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), a po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vychádzajúc z uplatnenej odvolacej argumentácie žalobcu bolo posúdiť správnosť úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k názoru, že žalobca neosvedčil existenciu právne relevantnej skutočnosti ako podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia a to existenciu reálneho ohrozenia práv žalobcu, konkrétne, že žalovaný skutočne robí faktické či právne kroky smerujúce k nakladaniu s danou nehnuteľnosťou, čo viedlo k zamietnutiu návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia.

11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa podanou určovacou žalobou domáha určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX okres G. R., obec Y. H., katastrálne územie Y. H., parcely registra „C“, parc. č. 3539/62 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 2.070 m2 v podiele 1/1 k celku 1/1 v podstate z toho dôvodu, že kúpna zmluva uzavretá dňa 31.5.2015 medzi žalobkyňou ako predávajúcou a žalovaným ako kupujúcim, ktorej predmetom bola vyššie označená nehnuteľnosť, je svojím obsahom dojednaním o tzv. prepadnej zálohe (čiže o uspokojení pohľadávky záložného veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva) je v rozpore s účelom záložného práva a pre rozpor s účelom zákona neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

12. Potrebu nariadenie neodkladného opatrenia navrhnutého spoločne so žalobou, žalobkyňa odôvodnila tým, že osvedčuje svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k danej nehnuteľnosti, k čomu je potrebné dočasne do rozhodnutia vo veci samej zabezpečiť ochranu jej vlastníckeho práva v konaní o určenie vlastníctva s ohľadom na zamedzenie takým úkonom žalovaného, v dôsledkom ktorých by mohol kataster vyznačiť ďalšieho - nového - vlastníka a tým sťažiť a predĺžiť súdne konanie i s následnými nedôvodnými prieťahmi v rozhodnutí. Poukázala na ustálenú rozhodujúcu prax súdov, keď bolo opakovane vyslovené, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán konania vyplývajúca už z potreby zachovania stavu veci existujúceho v čase uplatnenia nároku do skončenia konania.

13. Podľa § 324 ods. 1 pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle § 343 a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

14. V zmysle § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. c) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami.

15. V zmysle § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

16. Podľa § 329 ods. 1 súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

17. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie pritom súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle § 185 a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

18. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať je potom osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity). Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy.

19. Súd poskytuje zabezpečenie prostredníctvom neodkladného opatrenia len v prípade, keď obsah jeho výroku neporušuje žiadne ústavou zaručené právo alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými zákonmi). Pri rozhodovaní o takejto dočasnej úprave sa vychádza len zo stavu, ktorý je tu v čase rozhodovania o návrhu na neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí mať právny záujem na neodkladnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Danosť právneho záujmu sa skúma so zreteľom na splnenie predpokladov opodstatnenosti takéhoto súdneho rozhodnutia, dominuje predovšetkým osvedčenie toho, že nariadením neodkladného opatrenia sa dosiahne účel ochrany poskytovanej súdom v konaní. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje len najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pod potrebou dočasnej úpravy strán sa rozumie stav vzťahov strán, ktorý neznesie odklad. Navrhovateľ musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Je nevyhnutné aby mu svedčila vecná legitimácia, konkrétne aktívna, na podanie návrhu. Už v podanom návrhu musí navrhovateľ predložiť také dôkazy a osvedčiť také skutočnosti, ktoré opodstatňujú jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Práve s tým súvisí preukázanie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má ochrana poskytnúť. Neodkladné opatrenie musí mať vzťah k právnemu vzťahu, ktorý je alebo bude predmetom konania vo veci samej. Existencia právneho pomeru medzi stranami alebo nároku prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie neodkladného opatrenia. Až jeho ohrozenie dovoľuje súdu neodkladné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a aspoň osvedčené.

20. V tomto prípade neprichádza do úvahy nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko takýmto rozhodnutím sa nedosiahne sledovaný účel a tiež zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo len na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka, keď v tomto prípade žalovaný, nie je dlžníkom žalobcu.

21. V danom prípade, zatiaľ predbežne v tomto štádiu konania pred vykonaním dokazovania vo veci samej, by bolo predčasné a nepodložené tvrdiť, že nárok uplatnený žalobou o určenie vlastníckeho práva žalobkyne k dotknutej nehnuteľnosti je očividne vylúčený. Žalobkyňou popísané a listinnými dôkazmi založenými v spise osvedčené skutočnosti totiž predbežne nevylučujú, že žalovaný sa stal vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti na základe faktického dojednania o tzv. prepadnej zálohe, teda dojednania, podľa ktorého sa veriteľ pri omeškaní dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho alebo na základe jednostranného úkonu veriteľa stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky, ktoré však je (podľa už konštantnej judikatúry napr. rozsudok NS SR sp. zn. 2MCdo 2/2016) absolútne neplatné. Odvolací súd preto považoval prvú zo zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia a to aspoň osvedčenie žalobou uplatneného nároku za dané.

22. Pokiaľ ide o druhú zo základných podmienok a to potrebu osvedčenia, že je dané reálne nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy práva žalobkyne tým, že by žalovaný dotknutú nehnuteľnosť scudzil prípadne zaťažil v prospech tretích osôb, odvolací súd zhodne s prvoinštančným dospel k záveru, že splnenie tejto druhej podmienky žalobcom osvedčené nebolo. Žalobca ani netvrdil a logicky teda ani nemohol osvedčiť, že žalovaný nejakým spôsobom prejavil zámer alebo úmysel disponovať s dotknutou nehnuteľnosťou a teda, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy právam žalobcu. Samotné podanie žaloby o určenie vlastníckeho práva samo osebe bez ďalšieho nezakladá potrebu nariadenia neodkladného opatrenia o zákaze nakladať s nehnuteľnosťami, ktorých sa určenie vlastníckeho práva týka. Musí k tomu pristúpiť aj ďalšia skutočnosť a to nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom odvolateľa, že pri každej požiadavke smerujúcej k ochrane vlastníckeho práva je daná potreba dočasnej úpravy pomerov strán vyplývajúca z potreby zachovania stavu v čase uplatnenia nároku, keďže potreba nariadenia neodkladného opatrenia i pri žalobách smerujúcich k ochrane vlastníckeho práva je vždy podmienená okolnosťami každého konkrétneho prípadu. Pokiaľ žalobca v odôvodnení používa argumentáciu citáciou viet z niektorých súdnych rozhodnutí, napríklad, že vydanie rozhodnutia o neodkladnom opatrení nie je možné podmienečne spochybňovať preukázaním určitej objektívnej skutočnosti za preukázanie úmyslu žalovaného vykonať úkony súvisiace s vlastníctvom predmetu sporu (Krajský súd v Prešove sp. zn. 18Co/44/2015), alebo že vyčkávaním na prejavenie úmyslu zo strany žalovaného by mohlo dôjsť k prevodu nehnuteľnosti, pri ktorom by už ochrana vo vzťahu k žalobkyni bola znížená... (Krajský súd Košice sp. zn. 3Co/337/2009), v spojení s ďalšími rozhodnutiami (Krajský súd v Trnave 11Co/208/2012, Krajský súd v Trenčíne sp. zn. 5Co/278/2014 a 17Co/255/2016, Krajský súd v Prešove sp. zn. 8Co/23/2015 a 18Co/44/2015), odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že všetky tieto rozhodnutia krajských súdov s jednotným záverom v podstate v tom smere, že pri podaní návrhu na neodkladné opatrenie nie je dôvodné vyčkávať na prejavenie úmyslu žalovaného nehnuteľnosti scudziť, keďže by mohlo dôjsť k ďalšiemu prevodu, sa vzťahujú výlučne a len na neodkladné opatrenia (resp. predbežné opatrenia), na ktoré bol návrh žalobcom podaný v konaní o tzv. odporovacej žalobe v zmysle § 42a a nasl. Občianskeho zákonníka. V takých prípadoch už predtým dlžník (žalovaný) vykonal právne úkony ukracujúce uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobcu, z povahy veci teda vyplýva, že žalovaný už predtým prejavil úmysel ukrátiť svojho veriteľa prevodom nehnuteľnosti na tretie osoby a existuje motivácia žalovaného previesť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam opätovne, čo ale nie je daný prípad. Preto ak v danom prípade žalobkyňa netvrdila, ani neosvedčila nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy jej právam tým, že by žalovaný hocakým spôsobom prejavil úmysel predmetné nehnuteľnosti previesť alebo zaťažiť, neosvedčila jednu zo základných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia v dôsledku čoho jej návrhu na jeho nariadenie nemohlo byť vyhovené. Súd prvej inštancie preto správne preskúmavaným uznesením jej návrh zamietol.

23. Žiada sa dodať, že v zmysle § 228 ods. 2 výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola zapísaná poznámka o súdnom konaní. V zmysle § 39 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. Katastrálneho zákona, okresný úrad zapíše poznámku na základe oznámenia súdu alebo iného štátneho orgánu alebo na návrh oprávneného podľa osobitných predpisov alebo účastníka súdneho konania alebo iného konania.

24. Materiálna stránka právoplatnosti súdneho rozhodnutia spočíva v záväznosti rozhodnutia pre určitý okruh subjektov. Cit. ust. § 228 ods. 2 zakotvuje záväznosť právoplatného súdneho rozhodnutia pre iné osoby ako strany daného konania, v dôsledku čoho výroky právoplatných rozsudkov sú subjektívne záväzné aj pre subjekty, ktoré boli účastníkom zmluvy, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k dotknutej nehnuteľnosti, ktorý bol podaný v čase, keď v katastri nehnuteľnosti bola vykonaná poznámka o tomto súdnom konaní. Existencia poznámky zapísanej v katastri nehnuteľností zabezpečuje publicitu prebiehajúceho súdneho konania a narúša tým dobromyseľnosť nadobúdateľa vecného práva k nehnuteľnosti. V ustanovení zákonodarca rozšíril subjektívne hranice záväznosti súdneho rozhodnutia aj na účastníkov zmluvy, ktorí v čase, keď vecné právo k nehnuteľnosti nadobudli, mali byť oboznámení s existenciou súdneho konania. Nie je pritom rozhodujúce, či sa reálne takáto osoba s poznámkou aj oboznámila, stačí, že mala objektívnu možnosť zistiť, že o danej nehnuteľnosti sa vedie súdne konanie.

25. Pod vecnými právami k nehnuteľnostiam v zmysle citovaného ustanovenia podľa právnej teórie sa pritom rozumejú subjektívne práva, ktoré tvoria všeobecné alebo čiastočné, priame, právne panstvá nad vecami, pričom vecným právom všeobecným priamym je právo vlastnícke a čiastočným priamym sú práva k cudzím veciam v zmysle § 151a a nasl. OZ, medzi ktoré patria záložné právo aj vecné bremená, ku ktorým tiež smeruje navrhované neodkladné opatrenie. Vloženie nehnuteľnosti ako nepeňažného vkladu do základného imania spoločnosti je tiež formou scudzenia vlastníckeho práva.

26. Realizácia poznámky v katastri nehnuteľností na návrh žalobcu o tomto prebiehajúcom súdnom konaní, zabezpečujúca záväznosť budúceho súdneho rozhodnutia vo veci samej okrem strán konania aj pre účastníkov zmluvy, ktorej predmetom je vecné právo k dotknutej nehnuteľnosti, poskytuje potrebnú ochranu právam žalobkyne v danom konkrétnom prípade. Keďže teda žalobca môže svoju ochranu dosiahnuť iným zákonným spôsobom, nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia súdom aj preto nebolo opodstatnené.

27. Prípadné nedodržanie lehoty na rozhodnutie o návrhu na neodkladné opatrenie je bez vplyvu na odvolacie konanie. Nedostatky v stručnom odôvodnení prvoinštančného rozhodnutia boli odstránené odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b/ .

28. S poukazom na vyššie uvedené dôvody, po vysporiadaní sa s relevantnou odvolacou argumentáciou žalobcu, odvolací súd potom napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, s použitím ust. § 387 ods. 1 ako vo výroku vecne správne potvrdil. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude konanie vo veci samej končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 .

29. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 . Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 . Dovolanie je podľa § 421 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 . Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 . Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 . Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 . Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 .

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 . Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 . Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 . Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 . Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 . Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 . Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 . Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 . V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 .