Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/345/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Janky Boroškovej, v spore žalobkyne Elišky Čabovej, nar. XX.XX.XXXX, bytom Mýtna 214, štátny občan SR, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, Z.: XX XXX XXX, zast. advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/163/2017-45 zo dňa 27. 03. 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/163/2017-45 zo dňa 27. 03. 2018 v časti prvého výroku, ktorou Okresný súd Lučenec nárok pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 17Csp/163/2017-45 zo dňa 27. 03. 2018 vo zvyšnej časti prvého výroku, v druhom výroku a v závislom tretom výroku o trovách konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresný súd Lučenec žalobu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok). Zrušil neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Lučenec č. k. 17 Csp/163/2017-12 zo dňa 16.06.2017 (druhý výrok) a žalovanému priznal náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením (tretí výrok).

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pred otvorením pojednávania poučil žalobkyňu o tom, že žaloba je procesne neprípustná, pretože podľa § 137 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len ,,CSP“) je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu len ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu, pričom v prejednávanej veci takáto možnosť z osobitného právneho predpisu nevyplýva. Žalobkyňa napriek tomu uviedla, že na podanej žalobe v plnom rozsahu trvá.

3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že naliehavý právny záujem žalobkyne nie je daný, pretože vyriešiť otázku skutočnej výšky dlhu žalobkyne a tým aj výšky pohľadávky veriteľa možno len v konaní o žalobe na plnenie nie v konaní o určenie (či už neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy) zmluvy alebo o tzv. bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V konaní na plnenie sa platnosť zmluvy alebo aj bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru posudzuje ako prejudiciálna otázka vo vzťahu k veci samej. V konaní o určenie nie je spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty a zákonite ho musí nasledovať i konanie na plnenie (proti súčasnému veriteľovi pohľadávky). Zmyslom ustanovenia § 137 je predchádzať neužitočným žalobám na určenie. Žalobcom sú ponechané iné hospodárnejšie prostriedky obrany a to v podobe procesnej obrany v konaní na plnenie dlhu žalobcu iniciovanom zo strany veriteľa. Ak by dlžník v skutočnosti uhradil veriteľovi viac než v skutočnosti mal, nápravu môže žiadať v žalobe na plnenie podanej voči veriteľovi z titulu vydanie bezdôvodného obohatenia. Spotrebiteľ sa môže domáhať ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv a to vyslovenia neplatnosti zmluvy na základe neplatných neprimeraných zmluvných podmienok len v tom prípade, ak by sa domáhal aj ochrany svojich individuálnych spotrebiteľských práv v spore vyplývajúcom zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko by sa inak nevyriešila spornosť vzťahu medzi žalobkyňou ako spotrebiteľkou a dodávateľom ako žalovaným, pravdepodobne by musel nasledovať ďalší spor o plnenie. Pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu žalobkyňou, súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol bez toho aby skúmal vecnú stránku žaloby (skúmal zákonné náležitosti zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX).

4. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala aj primeraného finančného zadosťučinenia, ktoré však nijakým spôsobom neodôvodnila. Vôbec neuviedla na základe čoho sa ho domáha, prečo v uvedenej výške a prečo by jej mal naň vzniknúť nárok. Súd prvej inštancie bol toho názoru, že jej žiadna ujma nevznikla, samotná žaloba bola formulovaná veľmi všeobecne, iba odkazmi na paragrafové znenia zákonov a rozhodnutia súdov, žalobkyňa v nej uvádzala aj skutočnosti vôbec sa nevzťahujúce k jej právnemu vzťahu so žalovaným. V konaní žalobkyňa nebola úspešná pri uplatňovaní svojho práva ako spotrebiteľa, čím ani neboli naplnené základné podmienky pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., preto jej nárok na žiadne finančné zadosťučinenie nevznikol a súd prvej inštancie aj v tejto časti žalobu zamietol.

5. Vo veci bolo dňa 16.06.2017 vydané uznesenie č. k. 17Csp/163/2017-121, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie. Vzhľadom na to, že žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, súd prvej inštancie podľa § 335 ods. 1 toto neodkladné opatrenie zrušil.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 tak, že priznal náhradu trov konania žalovanému, nakoľko bol vo veci úspešný.

7. Proti rozsudku podala žalobkyňa odvolanie z dôvodov, že v konaní došlo k vade uvedenej v ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobkyňa s rozsudkom súdu prvej inštancie v celom rozsahu nesúhlasila a navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie.

8. Žalobkyňa bola toho názoru, že žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, neplatnosti zmluvy o úvere, prípadne určenia, že je úver bezúročný a bez poplatkov, by mal súd posudzovať podľa § 137 písm. d) CSP, pretože určenie sa týka právnej skutočnosti podmienenej vôľou účastníkov napádaného právneho úkonu. Poukázala na ust. § 3 ods. 5 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého spotrebiteľ má možnosť domáhať sa na súde ochrany proti porušeniu svojich práv ustanovených zákonom proti porušovateľmi týchto práv. Žaloba je nepochybne tým procesnoprávnym úkonom, ktorým sa spotrebiteľ domáha takejto ochrany, pretože žalobou uplatňuje svoje právo na súdnu ochranu ohrozeného alebo porušeného práva. Možnosť podať určovaciu žalobu podľa ust. § 137 písm. d) spadá pod ochranu právnych vzťahov, ktoré predpokladá osobitný zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, a preto bolo žalobkyňa toho názoru, že by súd mal žalobu v tejto časti považovať za právne spôsobilý nástroj ochrany proti porušovaniu jej práv.

9. Žalobkyňa mala ďalej za to, že v čase uzatvárania dohody o zrážkach musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, pretože dlžník nemôže inak prejaviť vôľu pohľadávku uspokojiť prostredníctvom tohto zabezpečovacieho prostriedku. Podľa žalobkyne neurčité v obsahu dohody bolo aj dojednanie, ktoré sa týka splátok zo mzdy žalobkyne. Nie je jasné aký bol vlastne rozsah, v ktorom mala byť naplnená uhradzovacia funkcia zabezpečovacieho inštitútu zrážok zo mzdy. Žalobkyňa za nepreskúmané považovala uvedenie dôvodov súdom prvej inštancie, pre ktoré zrušil neodkladné opatrenie. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia obsahuje všetky náležitosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Z listinných dôkazov, ktoré žalobkyňa súdu prvej inštancie predložila vyplýva, že so žalovaným je v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a tiež v konaní nie je sporným, že so žalovaným uzavrela dohodu o zrážkach zo mzdy. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie nezaujal žiaden právny názor k jej tvrdeniu v tom smere, že nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy osvedčila keď tvrdila, že zmluva o úvere obsahuje neprimerané sankcie. Nemala možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy, pokiaľ chcela úver získať. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ako aj zmluva o úvere je napísaná malým písmom a voľným okom je úplne nečitateľné. Ide o tzv. typové zmluvy, ktoré vrátane všeobecných obchodným podmienok boli vopred pripravené žalovaným bez účasti druhej strany - spotrebiteľa.

10. Žalobkyňa ďalej konštatovala, že zmluva bola od počiatku uzavretá neplatne, pretože nebola uzavretá zrozumiteľne a určito, nesprávny je i údaj o výške RPMN, keď do výpočtu RPMN nebol zahrnutý poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150 €. Nemala možnosť odmietnuť ani odplatu za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytnutí služby. Z toho dôvodu dohoda o poskytnutí služby, ako aj poplatok za poskytnutie úveru mali byť v celkových nákladoch spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom uvedené, preto je celková výška nákladov uvedená nesprávne a od toho sa odvíja následne aj nesprávnosť uvedená pri výpočte RPMN. Žalobkyňa mala za to, že vzhľadom na absenciu uvedenej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere by (nie je uvedená RPMN) mal byť považovaný úver za poskytnutý bez úroku a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.).

11. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne vyjadril pričom uviedol, že popiera tvrdenia žalobkyne, že nemala možnosť odmietnuť dohodu o zrážkach zo mzdy. V dohode o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi účastníkmi konania sa výslovne uvádza, že dlžník má možnosť odmietnuť uzavretie tejto dohody tým, že ju nepodpíše (bod II). Žalovaný poprel tvrdenie žalobkyne, že je dohoda o zrážkach zo mzdy napísaná malým písmom a voľným okom úplne nečitateľná. Predformulované znenie spotrebiteľských dokumentov je prirodzenou súčasťou úverových produktov a všeobecne všetkých spotrebiteľských vzťahov. K námietke žalobcu týkajúcej sa zrušenia neodkladného opatrenia uviedol, že vydaním rozsudku o zamietnutí žaloby, ktorý nadobudne právoplatnosť, dochádza k zrušeniu nariadeného neodkladného opatrenia. Žalovaný poprel tvrdenia žalobkyne, že zmluva o úvere nemá písomnú formu, že v nej absentuje výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, pričom poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017. Žalovaný poprel aj tvrdenie žalobkyne o absencii RPMN, nakoľko údaj o RPMN je uvedený v bode 6. Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Žalovaný na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a súčasne žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

12. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila, pričom zotrvala na podanom odvolaní a uviedla, že nemala skutočnú vôľu uzavrieť dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto jej bola predložená zo strany žalovaného spolu so zmluvou o úvere a ostatnými dokladmi na podpis. Žalobkyňa nemala možnosť sa riadne oboznámiť s podrobným znením všetkých predložených dokladov, tieto jej boli predložené na podpis v časovej tiesni. Zároveň jej z konania žalovaného vyplynulo, že bez podpisu všetkých dokumentov, ktoré jej boli predložené jej úver poskytnutý nebude. Žalovaný formálne deklaruje možnosť odmietnuť uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy, rovnako ako aj riadne oboznámenie spotrebiteľov s následkami uzatvorenia takejto dohody. V skutočnosti však takáto možnosť spotrebiteľovi z konania žalovaného nevyplýva a pri uzatváraní zmlúv (resp. dohôd o zrážkach zo mzdy a súvisiacich dokladov) neumožní spotrebiteľovi riadne sa oboznámiť s textom. Na základe uvedeného podľa žalobkyne absentuje zhoda vôle s prejavom pri tomto právnom úkone a pre nedostatok vážnosti v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka je napadnutá dohoda, aj z tohto dôvodu, absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa mala za to, že ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný si podľa názoru žalobkyne v tomto smere dôkazné bremeno nesplnil. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobkyňa žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril, pričom uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi sporovými stranami je v súlade so zákonom č. 250/2007 Z.z.. Zo zákona ani nevyplýva povinnosť, aby poučenie o dôsledkoch uzavretia dohody či poučenie o možnosti odmietnuť uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo písomné. Napriek tomu žalovaný zvolil písomnú formu, pretože iná ako písomná forma by znamenala pre žalovaného dôkaznú núdzu pri preukazovaní postupu podľa zákona, iná forma, akou by žalovaný mohol preukázať splnenie zákonnej povinnosti, ani neexistuje. Teoreticky by žalovaný mohol vyhotovovať audiovizuálny záznam o uzatváraní zmluvných dokumentov so spotrebiteľom. Okrem faktu, že by išlo o zjavne neprimeraný postup, ktorý by nebol v súlade ani s predpismi o ochrane osobných údajov, išlo by o absurdný jav spojený len s tým, aby veriteľ preukazoval postup podľa zákona.

Uvedeným chcel žalovaný uviesť, že pri akceptovaní tvrdení žalobkyne a bagatelizovaní písomnej formy sa vytvorí stav, kedy žalovaný nebude mať objektívne ani možnosť preukazovať splnenie postupu podľa zákona. Dohoda o zrážkach zo mzdy je podľa žalovaného formulovaná pomerne jednoznačne. Výklad zákona má byť podľa žalovaného v intenciách racionálnosti, čiže v takom rozsahu, čo je možné rozumne považovať za možné, splniteľné a určitým spôsobom bežné a normálne. Ak písomná forma nepostačuje, potom by zákon mal určiť aká forma napríklad poučenia je potrebná. Dnes platný zákon ale napríklad ohľadne poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy či o možnosti odmietnuť jej uzavretie ani neurčuje, že má byť písomné. Žalovaný sa v ostatnom pridržiaval svojich doterajších vyjadrení.

14. Krajský súd ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania v rozsahu danom ustanovením § 379, 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 , napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorou Okresný súd Lučenec nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil. Ďalej odvolací súd vo zvyšnej časti prvého výroku, ktorou súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, žalobu o určenie neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX a žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol a v druhom výroku o zrušení neodkladného opatrenia a v závislom tretom výroku o trovách konania podľa § 389 ods. 1 písm. c) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

16. Odvolací súd z odvolania žalobkyne zistil, že ho podala v celom rozsahu, čiže odvolanie smeruje aj do časti prvého výroku, ktorou súd prvej inštancie nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zamietol. Žalobkyňa však vo svojom odvolaní k predmetnej časti, týkajúcej sa zamietnutia nároku na priznanie finančného zadosťučinenia nič konkrétne neuviedla. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ zákonodarca do ust. § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa zakotvil možnosť domáhať sa primeraného finančného zadosťučinenia v súvislosti s porušením práv spotrebiteľa, nemal tým na mysli, že takýto nárok automaticky vyplýva zo zákona, bez toho, aby spotrebiteľ preukázal základné predpoklady úspešného uplatnenia tohto nároku, preto sa odvolací súd stotožňuje s argumentáciou okresného súdu, ktorý nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie považoval za neodôvodnený, žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne dôvody spôsobujúce vecnú nesprávnosť rozhodnutia

17. Na základe uvedených skutočností odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok v časti prvého výroku, ktorou súd prvej inštancie zamietol nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

18. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

19. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

20. Odvolací súd ďalej preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobkyne ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo zvyšnej časti prvého výroku, v druhom výroku a v závislom tretom výroku o trovách konania.

21. Je nesporné, že žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 je neplatná, že zmluva č. XXXXXXXXXX zo dňa 23.12.2014 je neplatná a určenia, že úver je bezúročný a bez poplatkov. Predpokladom k úspešnosti určovacej žaloby je preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu.

22. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

23. Podľa odvolacieho súdu žalobkyňa sa podanou žalobou môže domáhať určenia neplatnosti úverovej zmluvy a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z úverovej zmluvy a to bez potreby preukazovania naliehavého právneho záujmu. Platí totiž ustanovenie § 137 písm. c) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určenie, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu. Týmto osobitným predpisom je zákon č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom od 01.01.2018. Z ust. § 11 ods. 4 citovaného zákona vyplýva právo spotrebiteľa domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, alebo určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou (súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol dňa 27. 03. 2018, teda už v čase účinnosti predmetného ustanovenia).

24. Na základe uvedeného preto odvolací súd dospel k záveru, že na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy, určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti predmetného spotrebiteľského úveru.

25. K otázke naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy ďalej odvolací súd uvádza, že tento je v prejednávanej veci daný, pretože takouto žalobou sa môže odstrániť stav právnej neistoty, v ktorej sa žalobkyňa nachádza, pretože len deklarovaním vyslovenia neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu k svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jej mzdy. Navyše určenie neplatnosti predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve, na ktorej vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Žalobkyňa v postavení spotrebiteľa má zákonné právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, z čoho tiež vyplýva naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Tento výklad je potom v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany.

26. Na základe týchto skutočností preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v časti prvého výroku, ktorou súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, žalobu o určenie neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX a žalobu o určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov zamietol a v súvisiacom druhom výroku o zrušení neodkladného opatrenia a v tretom výroku o trovách konania v súlade s ustanovením § 389 písm. c) zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

27. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 .

28. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť žalobkyňou uplatnený nárok o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o určenie neplatnosti zmluvy č. XXXXXXXXXX a určenie, že úver je bezúročný a bez poplatkov pre prípadne zistený rozpor s právnou úpravou spotrebiteľských úverov zakotvenou v zákone č. 129/2010 Z. z.. Odvolací súd na záver považuje za dôležité upozorniť, že v danom prípade ide o spotrebiteľský spor, a teda prvoinštančný súd bude povinný postupovať v zmysle § 290 a nasl. CSP, vrátane ust. § 292 a § 295 CSP.

29. V novom rozhodnutí rozhodne okresný súd i o náhrade trov celého, teda i odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 .

30. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .