Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14P-64-2018.pdf
PDF · 99.75 KB
Case nature
Area
Subarea
14P/64/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľa: Y. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/E, M., zastúp.: JUDr. Luciou Danišovičovou, advokátkou, Bratislava, Drieňová 1/D, proti manželke, ktorá návrh nepodala: D. O., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX/E, M., o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom: Y. O., nar. XX.X.XXXX a Y. O., nar. X.X.XXXX, v konaní zastúpené procesným opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, pracovisko Hlohovec, takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo Y. O., nar. XX.XX.XXXX a D. O., rodenej O., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa 16.5.2009 v Hlohovci, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Hlohovec, vo zväzku XIX, ročník 2009, na strane 155, pod por. č. 48, rozvádza.
II. Súd na čas po rozvode manželstva zveruje maloletého Y. narodeného XX.X.XXXX a maloletého Y. narodeného X.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého Y. výživné v sume 120 eur mesačne a na maloletého Y. výživné v sume 110 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
III. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravuje.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.11.2018 domáhal rozvodu svojho manželstva, nakoľko je hlboko a trvalo rozvrátené a obnovenie spolužitia neprichádza do úvahy. Navrhovateľ zároveň žiadal o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, keď žiadal obe deti zveriť do osobnej starostlivosti matky a jemu uložiť povinnosť prispievať na výživu detí sumou 200 eur na obe.
2. Manželke bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 16.1.2019, ku ktorému sa v stanovenej lehote písomne vyjadrila a uviedla, že navrhovateľ od 14.11.2018 neprejavuje záujem o ňu ani o maloleté deti, preto s rozvodom manželstva súhlasí, i keď nesúhlasí s dôvodmi, ktoré navrhovateľ uviedol ako príčinu rozvratu ich manželstva. Na čas po rozvode navrhovala zveriť maloleté deti do svojej osobnej starostlivosti, na ich výživu však žiadala uložiť otcovi povinnosť platiť sumu vo výške 400 eur na obe deti.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom manželov, s rodnými listami maloletých detí, s potvrdeniami o pracovných príjmoch oboch rodičov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 16.5.2009 v Hlohovci. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 2 deti, maloletý Y. nar. XX.X.XXXX a maloletý Y. nar. X.X.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v M., kde v súčasnej dobe aj naďalej bývajú, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového poriadku.
5. Navrhovateľ uviedol, že od začiatku ich manželstva manželke prekážalo, že málo zarába a majú nedostatok peňazí napriek tomu, že pracoval na smeny a snažil sa peniaze zarobiť. Tiež ho ponižovala a nadávala mu. Keď sa vrátil z práce, zobral si deti a venoval sa im, aby manželka mohla oddychovať. Chcel aby bola spokojná, chcel ju spraviť šťastnou a snažil sa jej vyhovieť. Niekedy v auguste alebo septembri 2018 manželka zostala voči nemu chladná, prestala sa o neho zaujímať. V októbri jej v telefóne našiel správu, obsahom ktorej bola komunikácia s iným mužom. Na druhý deň bola táto správa zmazaná a manželka poprela, že by mala známosť s iným mužom, keď sa jej na to priamo spýtal. Priamu vedomosť o známosti s iným mužom nemá, usudzuje o tom len z toho, že bola k nemu odmeraná. Navrhovateľ dlho rozmýšľal čo má spraviť, nakoniec sa rozhodol, že aj on si nájde priateľku. Priateľku si našiel dňa 11.11.2018 a k tomu, že si našiel priateľku sa manželke aj priznal. V dôsledku toho sa rozhodli, že sa rozídu. Dňa 14.11.2018 sa po hádke, pri ktorej mu manželka zobrala kľúče od bytu odsťahoval z domácnosti, najprv ku svojim rodičom, v súčasnej dobe žije od 14.12.2018 so svojou priateľkou v prenajatom byte a vedú spoločnú domácnosť, keďže tento vzťah pretrváva aj naďalej. S manželkou sa intímne stýkali do októbra 2018, spoločne hospodárili do jeho odchodu z domácnosti. Po odchode z domácnosti na výživu detí matke neplatil, pretože v novembri 2018 si manželka vybrala z jeho účtu sumu 1.500 eur s tým, že to sú peniaze na výživu detí. Navrhovateľ je zamestnaný a dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.030,84 eur. Ďalší príjem okrem toho nemá. Spláca hypotéku na byt sumou vo výške 246 eur, úver zo stavebného sporenia sumou vo výške 288 eur, spláca ďalší úver ktorý si zobrali na domácnosť sumou 44 eur, platí bytový fond 172,51 eur, výdavky na cestu do práce odhaduje na 50 eur mesačne a platí polovicu nájomného vrátane energií za byt v ktorom býva s priateľkou vo výške 250 eur. Na čas po rozvode manželstva navrhol zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a jemu určiť povinnosť platiť výživné na maloletého Y. sumou 120 eur a na maloletého Y. sumou 80 eur mesačne, čo v priebehu konania upravil na sumu 100 eur. O úpravu styku s deťmi nežiadal.
6. Manželka ktorá návrh nepodala poprela, že by v manželstve mali nezhody. Mali normálny vzťah po celú dobu manželstva až dovtedy, kým si navrhovateľ v septembri 2018 nenašiel milenku, o ktorej nevedela. Ešte v októbri 2018 navrhovateľovi urobila oslavu jeho narodenín. Následne zistila, že navrhovateľ začal chodiť neskoro domov z práce, bol nervózny, v tej dobe aj veľa schudol, čo si nevedela vysvetliť a preto mu navrhovala, aby išiel k lekárovi, čo odmietol. Začiatkom októbra žiadala navrhovateľa aby si zobral dovolenku z dôvodu starostlivosti o staršieho syna počas obdobia, kedy ona bola s mladším synom v nemocnici. Toto však odmietol s tým, že si dovolenku zobrať nemôže a ona až neskôr zistila, že navrhovateľ svoju milenku vozil do práce aj z práce a asi nechcel, aby chodila pešo. Intímne sa s navrhovateľom stýkali až do jeho odchodu z domácnosti. To, že má milenku zistila len dva dni pred jeho odchodom a to takým spôsobom, že išla za navrhovateľom keď šiel do práce a videla, ako sa navrhovateľ v aute bozkáva so svojou milenkou. Navrhla mu aby tento vzťah ukončil s tým, že mu neveru odpustí, čo navrhovateľ odmietol i keď spočiatku uvádzal, že tento vzťah ukončí. Až neskôr jej povedal, že nedá výpoveď z pracovného pomeru, pretože milenka mu dala ultimátum, aby sa rozviedol, z čoho pochopila, že tento vzťah ukončiť nemieni. Preto navrhovateľa žiadala, aby sa rozhodol, na čo sa odsťahoval. Poprela, že by mala vzťah s iným mužom. S navrhovateľom spoločne hospodárili do odchodu navrhovateľa z domácnosti. Do 4.6.2018 bola na materskej dovolenke, následne bola práceneschopná do 31.12.2018 a od 2.1.2019 nastúpila do zamestnania, kde bude mať príjem približne 650 eur v čistom. Okrem toho ďalší príjem nemá, rodinné prídavky poberá ona a daňový bonus otec. Maloletý Y. je žiakom 2. ročníka základnej školy. Výdavky na jeho výživu sú bežného charakteru. Platí mu obedy v škole približne 20 eur mesačne, každý deň mu dáva vreckové 1 euro, ZRPŠ platí v sume 15 eur na rok a na začiatku školského roka mala zvýšené výdavky na zakúpenie pomôcok. Maloletý Y. navštevuje materskú školu kvôli zdravotnému stavu len 4 hodiny denne. Platí mu školné 12 eur a stravu 25 eur mesačne. Y. prekonal mononukleózu a v súvislosti s tým má zvýšené výdavky na lieky a na vitamíny v sume 30 eur mesačne. Matka má výdavky mesačne na preddavok elektriny 28 eur,
SIPO 9,64 eur, internet televíziu a telefón 50 eur, platí splátku za detskú posteľ vo výške 22,22 eur, platí sporenie 10 eur, výdavky na naftu na cestu do práce a do školy odhaduje na 40 eur, hygienické a čistiace potreby 50 eur. Po dobu kým otec detí býval u svojich rodičov, mal záujem sa s deťmi stretať, odkedy býva v Trnave, neprejavil o deti žiaden záujem, netelefonuje im a nestretáva sa s nimi. Navrhovala deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otcovi uložiť povinnosť platiť výživné na každé dieťa po 200 eur mesačne. Upraviť styk otca s deťmi taktiež nežiadala.
7. Zástupca procesného opatrovníka uviedol, že z prešetrených pomerov vyplynulo, že matka má vytvorené vhodné podmienky na výchovu detí. Výšku výživného ponechala na úvahu súdu.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
10. Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
12. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
13. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že manželstvo účastníkov už dlhšiu dobu neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií tak ako to Zákon o rodine predpokladá, keď manželia nežijú v spoločnej domácnosti od novembra 2018, nehospodária spolu rovnako dlhú dobu, nezúčastňujú sa spolu ani na výchove detí narodených v manželstve a ich manželstvo je už len formálnym zväzkom. I keď dôvody, ktoré manželia uvádzali ako príčinu rozvratu ich manželstva boli rozdielne, súd dospel k záveru, že v tomto manželstve vznikol taký vážny rozvrat vzťahov medzi manželmi, ktorý odôvodňuje rozvod manželstva, keď ani jeden z nich už nemá záujem zotrvať v tomto vzťahu a obnoviť spolužitie. Manželka s návrhom na rozvod manželstva súhlasila, a preto vzhľadom na dĺžku trvania tohto stavu, ako aj na intenzitu odcudzenia účastníkov, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a manželstvo ako trvale rozvrátené rozviedol.
14. S konaním o rozvod manželstva je spojené aj konanie o výchove a výžive rodičov k maloletým deťom, ktoré sa v manželstve narodili (§ 100 Civilného mimosporového poriadku).
15. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
16. Podľa § 62 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
19. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
20. Otec žiadal po rozvode manželstva zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a jemu určiť povinnosť platiť výživné na maloletého Y. v sume 120 eur mesačne a na maloletého Y. výživné v sume 100 eur mesačne. Na čas po rozvode manželstva súd zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá doposiaľ riadne zabezpečovala ich výchovu a starostlivosť, so zverením detí do starostlivosti matky súhlasil aj otec, pričom ani procesný opatrovník nevidel dôvod na zmenu doterajšieho výchovného prostredia maloletých na čas po rozvode manželstva. Otec detí je zamestnaný a dosahuje priemerný čistý mesačný príjem vo výške 1.030,84 eur, ďalší príjem nemá. Výdavky otec uvádzal približne vo výške 1.050,51 eur (hypotéka na byt 246 eur, úver zo stavebného sporenia 288 eur, úver na domácnosť 44 eur, bytový fond 172,51 eur, cesta do práce 50 eur, polovica nájomného za byt 250 eur). Matka je taktiež zamestnaná s mesačným príjmom vo výške okolo 650 eur, poberá prídavky na deti. Výdavky matka uvádzala približne vo výške 299,36 eur (pre maloletého Y. obedy 20 eur, jeho vreckové 1 euro, ZRPŠ 15 eur na rok - 1,50 eur mesačne, pre maloletého Y. školné 12 eur, strava 25 eur, lieky a vitamíny 30 eur, elektrina 28 eur, SIPO 9,64 eur, internet televízia a telefón 50 eur, splátka detskej postele 22,22 eur, sporenie 10 eur, nafta 40 eur, hygienické a čistiace potreby 50 eur). Maloletý Y. je žiakom 2. ročníka základnej školy a maloletý Y. chodí do materskej školy. Pokiaľ ide o náklady na výživu detí, súd považoval za opodstatnené a primerané mesačné náklady, ktoré matka platí v súvislosti so školou a materskou školou, na maloletého Y. vynakladané napríklad na obedy 20 eur, jeho vreckové 1 euro, ZRPŠ 15 eur na školský rok, teda 1,50 eur mesačne, a na maloletého Y. na školné 12 eur, stravu 25 eur, lieky a vitamíny 30 eur. Okrem všetkých týchto výdavkov má matka aj ďalšie výdavky na deti, napríklad na stravu, oblečenie, hygienu, mimoškolské aktivity, pričom je potrebné rátať aj s nie pravidelnými nákladmi, ktoré v súvislosti s osobnou starostlivosťou o deti vznikli, prípadne ešte aj môžu vzniknúť. Obaja rodičia majú vyživovaciu povinnosť len voči maloletému Y. a Y.. Pri určení výšky výživného súd vychádzal zo schopností a možností výchovou povinných rodičov platiť výživné v určenej výške, i keď výživa zo strany matky je pokrytá hlavne jej osobnou starostlivosťou o maloleté deti s prihliadnutím na ich nízky vek. Vzhľadom na príjem, ktorý otec dosahuje, dospel súd k záveru, že výživné v určenej výške bude schopný platiť a výživné v takejto výške je postačujúce aj vzhľadom na potreby maloletých detí. Súd pritom vychádzal nielen zo zákonných ustanovení, podľa ktorých majú deti právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, ale aj z ustálenej súdnej praxe pri rozhodovaní o výživnom na maloleté deti, v zmysle ktorej sa výživou povinný rodič má podieľať na výžive svojich detí sumou predstavujúcou 25% - 30% z jeho príjmu. V danom prípade ide o výživné určené v takomto rozpätí vzhľadom na príjem otca, keď súd zohľadnil jeho mesačný príjem dosiahnutý v pracovnom pomere 1.030,84 eur, z ktorého 25 % predstavuje 257,71 eur. Takto určené výživné vo výške 120 eur na Y. a vo výške 110 eur na Y. spolu s prídavkami na deti, ktoré matka poberá, pokryje výdavky detí vzhľadom na ich vek a potreby, keď výživné má mať predovšetkým spotrebný charakter. Súd neurčil výživné vo výške požadovanej matkou, a to po 200 eur na každé z detí, keď matka súdu potreby detí v takej výške, ktorá by odôvodňovala určiť výživné v ňou požadovanej výške, súdu ani nepreukázala. Okrem toho, možnosť platiť výživné v takejto výške nevyplýva ani z majetkových pomerov a schopností otca, na čo súd pri určení výživného nevyhnutne musí prihliadať. Výživa detí musí byť zabezpečená neustále, preto je potrebné, aby bolo v takej výške, ktorú bude otec detí schopný zo svojho mesačného príjmu platiť. Zároveň sa ale žiada zdôrazniť, že s poukazom na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a preto otec zo svojho príjmu musí predovšetkým uspokojiť nároky na výživné detí a ani prípadné vyššie výdavky otca, nemôžu byť na úkor vyživovacej povinnosti rodiča k maloletému dieťaťu. Zákon o rodine kladie dôraz na to, že rodičia majú vyvinúť všetko úsilie k tomu, aby v rámci svojich možností a
schopností dosahovali taký príjem, z ktorého by mohli plniť výživné na maloleté deti v takom rozsahu, aby boli uspokojené ich odôvodnené potreby. Výdavky oboch rodičov na svoje vlastné zabezpečenie sú vo vzťahu k plneniu si vyživovacej povinnosti iba druhoradé a odvodené od toho, že obaja sú povinní prispievať na výživu svojich detí podľa svojich možností a schopností tak, aby v celom rozsahu pokryli potreby oprávnených maloletých detí, aby tieto mali zabezpečenú dôstojnú životnú úroveň. Prvoradou povinnosťou rodičov je plnenie si vyživovacej povinnosti k maloletým deťom. Zákon o rodine preto kladie pred potreby rodiča potreby dieťaťa. V danom prípade súd určil výživné v takej výške, ktorá vyplýva jednak z majetkových pomerov otca, zároveň však zohľadňuje odôvodnené potreby detí.
21. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
22. Rodičia úpravu styku otca s maloletými deťmi nežiadali, preto súd styk otca neupravoval.
23. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
24. Podľa § 58 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
25. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku, keď vo výroku IV. rozsudku rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku, keď zároveň nezistil, že by tu boli také okolnosti prípadu, aby bolo možné priznať náhradu trov konania niektorému z účastníkov s poukazom na zásadu spravodlivosti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku a v prípade starostlivosti o maloletú a styku s maloletou návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. CMP).