Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27Csp/127/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobkyne: žalobkyne: Československá obchodná banka, a. s., Žižkova 11, Bratislava, IČO: 36 854 140, zast.: HMG LEGAL, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom: Červeňova 14, Bratislava, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ V. S., K.. XX. XX. XXXX, I. O. W. S. XXX, zast.: Mgr. et Mgr. Lívia Šouc Kosťová, advokátka so sídlom v Žiari nad Hronom, Pod Donátom 5, 2/ Q. S., K.. XX. XX. XXXX, I. O. W. S. XXX, o zaplatenie 3 947,53 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaný v 1. rade a žalovaná v 2. rade s ú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne sumu 3 947,53 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3 587,53 € za obdobie od 16. 6. 2016 do zaplatenia, do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica 28. 2. 2018 a postúpenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 19. 6. 2018, domáhala uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť jej sumu 3 947,53 €, spolu s 5,05 % úrokom z omeškania zo sumy 3 587,53 € za obdobie od 16. 6. 2016 do zaplatenia a trovy konania. V časti, v ktorej žiadala žalobkyňa úrok z omeškania aj zo sumy zmluvných úrokov vo výške 254,39 € v súlade s § 8 ods. 1 z. č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), bola žaloba vzatá späť a konanie zastavené.

2. Svoj nárok žalobkyňa odvodzuje od zmluvy o ČSOB spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ktorú uzavrela s žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade ako spoludlžníkom 25. 7. 2013 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý úver vo výške 4 550 €, ktorý sa úročí až do jeho splatenia úrokom vo výške 11,90 %, ktorý boli povinní splatiť v 84. mesačných splátkach. Žalovaní úver nesplácali podľa podmienok dohodnutých v zmluve, čím sa dostali do omeškania s vrátením viac než dvoch splátok a súčasne aj jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace. Listom - oznámením o zosplatnení úveru žalobkyňa vyhlásila úver za predčasne splatný k 20. 2. 2016. Žalobkyňa v tomto konaní požaduje od žalovanej iba uhradenie zvyšnej časti úveru splatného k 20. 2. 2016, a to istiny vo výške 3 587,23 €, riadneho úroku vo výške 254,39 €, úrokov z omeškania vo výške 9,23 €, poplatkov vo výške 33,90 € a zákonný úrok z omeškania z dlžnej istiny úveru.

3. K žalobe bola pripojená zmluva, žiadosť o poskytnutie úveru z 25. 6. 2013, upomienka z 29. 12. 2014, výzva na zaplatenie dlžnej čiastky z 7. 1. 2015, opakovaná výzva na zaplatenie z 2. 12. 2015, posledná výzva na úhradu z 31. 12. 2015 s dokladom o doručení žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade, oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 21. 2. 2016 s dokladom o doručení žalovaným, predžalobná výzva z 8. 12. 2017, výpis z úverového účtu, všeobecné obchodné podmienky účinné od 1. 4. 2013, obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery účinné od 1. 7. 2013.

4. Okresný súd Banská Bystrica rozhodol platobným rozkazom z 22. 3. 2018, sp. zn. 19Up/172/2018 o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobkyni sumu 3 947,53 € a úrok z omeškania 5,05 % p. a. z 3 587,23 € od 16. 6. 2016 do zaplatenia vrátane trov konania. Žalovaní voči platobnému rozkazu včas podali odpor z 25. 5. 2018, ktorý odôvodnili tým, že nepopreli uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere so žalobkyňou, avšak u žalobkyne majú aj ďalší neuhradený záväzok z hypotekárneho úveru, ktoré je predmetom konania pod sp. zn. 23Up/126/2018 a vzhľadom na to je zrejmé, že žalobkyňa nepostupovala s odbornou starostlivosťou pri posúdení schopnosti žalovaných splácať úver, ak už v tom čase mali povinnosť splácať iný úver, preto od nich nie je možné žiadať jednorazové splnenie spotrebiteľského úveru v súlade s § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“). Ďalej namietajú výšku odplaty a absenciu výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSU. V možnostiach žalovaných nie je zaplatiť pohľadávku naraz v celom rozsahu. Obaja sú toho času zamestnaní a dosahujú príjem spolu 1 600 € mesačne, pričom majú ďalšie dva úvery a dve maloleté deti, preto v ich možnostiach je uvedený záväzok splácať v rozsahu 80 € mesačne.

5. Žalobkyňa sa k odporu proti platobnému rozkazu vyjadrila v podaní, v ktorom uviedla, že žalovaní potvrdili uzavretie predmetnej zmluvy zo žalobkyňou, na základe ktorej im bol poskytnutý spotrebiteľský úver. Predmetná zmluva obsahuje všetky zákonné náležitosti, v opačnom prípade by v upomínacom konaní nebol vydaný platobný rozkaz. Žalobkyňa poukazuje aj na viaceré rozhodnutia súdov, podľa ktorých určenie splátok v zmluve v rozsahu, v akom ich určila aj žalobkyňa považovali za dostatočne určité a zrozumiteľné, preto nepovažovali úver za bezúročný a bez poplatkov (rozsudok Krajského súdu v Trenčíne z 17. 2. 2016, sp. zn. 17Co/194/2016, uznesenie Krajského súdu v Prešove z 26. 11. 2015, sp. zn. 13Co/144/2014, rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. 2. 2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017). Žalobkyňa si preveruje a preverovali aj u žalovaných schopnosť splácať úver a aj vzhľadom na ich príjmy je zrejmé, že mohla očakávať, že si žalovaní voči nej budú plniť záväzky riadne a včas. Zároveň žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní na základe čoho v súlade s § 14 ods. 3 ZoUK postúpil Okresný súd Banská Bystrica dňa 13. 6. 2018 vec miestne príslušnému okresnému súdu na základe návrhu žalobkyne na pokračovanie v konaní a v súlade s § 11 ods. 5 ZoUK došlo k zrušeniu platobného rozkazu.

6. Žalovaným bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k odporu proti platobnému rozkazu, ktorá sa k uvedenému nevyjadrili, ale požiadali o odročenie pojednávania za účelom mimosúdnych rokovaní so žalobkyňou. Za účelom ukončiť spor zmierom bolo konania na základe zhodne prejavenej vôle strán odročiť pojednávanie prerušené na tri mesiace uznesením z 27. 9. 2018 (č. l. 119).

7. Žalobkyňa v podaní doručenom okresnému súdu 17. 10. 2018, navrhla pokračovať v prerušenom konaní. V podaní doručenom okresnému súdu 12. 12. 2018 žalobkyňa uviedla, že k mimosúdnej dohode medzi stranami sporu nedošlo z dôvodu, že od 27. 9. 2018, odkedy súd aj prerušil konanie, žalovaní žiadnym spôsobom nekomunikovali so žalobkyňou ohľadom uzavretia mimosúdnej dohody a ostali obaja pasívni napriek opakovaným výzvam žalobkyne adresovaných zástupcovi žalovaného v 1. rade, k čomu predložila aj kópie elektronických správ 23. 8. 2018, 26. 8. 2018, 30. 8. 2018, 7. 9. 2018, 16. 10. 2018 a 11. 12. 2018, na ktoré žalovaní nereagovali.

8. Na pojednávaní, ktoré sa konalo 29. 1. 2019, prítomný právny zástupca žalovaného v 1. rade uviedol, že nepopiera vzatie úveru v uvedenej výške, avšak nie je jeho v možnostiach zaplatiť záväzok žalobkyni, k uzavretiu zmieru nedošlo z dôvodu, že žalovaný v 1. rade je vodičom nákladnej dopravy, je často na cestách a je ťažké sa s ním kontaktovať. V schopnostiach žalovaného v 1. rade je splácať dlh maximálne v 80 € splátkach. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní navrhol vykonať dôkaz, a to výsluch oboch žalovaných za účelom zistenia, či im bol úver poskytnutý na základe odbornej starostlivosti zo strany žalobkyne a keďže majú stále záujem uzavrieť zmier navrhujú odročiť pojednávanie.

9. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav.

10. Žalobkyňa uzavrela zo žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere, predmetom ktorej bolo poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 4 550 €. Celkové náklady žalovanej podľa § 2 písm. g) zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „ZSU“) boli vyčíslené na sumu 7 272,24, úrok bol vyjadrený úrokovou sadzbou vo výške 11,90 % p. a., ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) predstavovala 15,96 %, a priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na predmetný úver poskytnutý na základe zmluvy predstavovala 19,47 %. Poplatok za poskytnutie úveru predstavoval 91 €, ktorý bol splatný dňom podpísania zmluvy. Žalovaní sa zaviazali splatiť úver v 84. mesačných splátkach, pričom výška prvej až predposlednej splátky bola 79,84 € a výška poslednej splátky mala byť vyčíslená na základe priebehu splácania úveru. Splatnosť prvej splátky bola 20. 8. 2013 a poslednej 20. 7. 2020, zvyšne splátky boli splatné vždy do 20. dňa v mesiaci. Súčasťou úveru bolo aj poistenie, pričom poisteným bol žalovaný v 1. rade. Celkový mesačný poplatok predstavoval 5,65 € a bol splatný v deň splatnosti úverovej splátky.

11. Z žiadosti o poskytnutie úveru žalovaný v 1. rade uviedol, že pracoval v čase poskytnutia úveru na krajskej prokuratúre na dobu neurčitú s mesačným príjmom 560 €, mal dve nezaopatrené deti a žalovaná v 2. rade v tom čase taktiež poberala pravidelný príjem.

12. Žalobkyňa opakovane upozorňovala oboch žalovaných upomienkami z 29. 12. 2014, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky z 7. 1. 2015, opakovanou výzvou na zaplatenie z 2. 12. 2015, poslednou výzvou na úhradu z 31. 12. 2015 s dokladom o doručení žalovanému v 1. rade a žalovanej v 2. rade (7. 1. 2016), že sú v omeškaní so zaplatením splátok a upozornila na vyhlásenie predčasnej splatnosti celého úveru. Oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru z 21. 2. 2016 s dokladom o doručení žalovaným, ktorý si neprevzal v odbernej lehote žalobkyňa oznámila vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a vyzvala ich na úhradu celého dlhu bezodkladne. Predžalobnou výzvou z 8. 12. 2017 žalovaných pred podaním žaloby vyzval zástupca žalobkyne na uhradenie pohľadávky vrátane príslušenstva. Žalovaní pohľadávky doposiaľ neuhradili. Po vyhlásení predčasnej splatnosti uhradili 70 €, čo je zohľadnené vo výške vymáhanej istiny.

13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. k) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

18. Podľa § 11 ods. 2 ZSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

19. Podľa § 7 ods. 1 a 2 ZSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

20. Podľa § 92a ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, banky a pobočky zahraničných bánk si na účely prípravy, uzatvárania a vykonávania obchodov s klientmi a na účely zdokumentovania činnosti bánk a pobočiek zahraničných bánk môžu s použitím automatizovaných alebo neautomatizovaných prostriedkov vytvoriť spoločný register bankových informácií (ďalej len "spoločný bankový register"), prostredníctvom ktorého sú banky a pobočky zahraničných bánk oprávnené len za podmienok ustanovených týmto zákonom a osobitným zákonom navzájom si so súhlasom klienta podľa § 91 ods. 1 bezplatne alebo za úhradu vecných nákladov sprístupniť a poskytovať údaje o úveroch a bankových zárukách poskytnutých svojim klientom, údaje o požadovaných úveroch a bankových zárukách, ak o ne klienti preukázateľne požiadali, údaje o týchto klientoch v rozsahu podľa § 93a ods. 1 písm. a) bodov 1 až 3, údaje o svojich pohľadávkach a o zabezpečení svojich pohľadávok proti klientom z poskytnutých úverov a bankových záruk, údaje o splácaní záväzkov klientov z poskytnutých úverov a bankových záruk a údaje o bonite a dôveryhodnosti klientov z hľadiska splácania ich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk.

21. Okresný súd mal za preukázané, že žalobkyňa uzavrela so žalovanými zmluvu o úvere, ktorá je súčasne spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi dodávateľom, ktorý konal v rámci svojho predmetu podnikania (banka) a žalovanými ako spotrebiteľmi, ktorí nekonali pri uzavretí zmluvy v rámci predmetu podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti. Zároveň sa na predmetné zmluvy vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože predmetná zmluva spĺňa všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, čo vyplýva aj z ustanovení predmetnej zmluvy ktorá odkazuje na predmetný zákon. medzi stranami nebolo sporné uzavretie predmetnej zmluvy, poskytnutie úveru vo výške 4 550 €, ani to, že sa žalovaní dostali do omeškania s platením splátok úveru, následkom čoho došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

22. Okresný súd bol povinný skúmať, či predmetná zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v súlade s ustanoveniami § 53 OZ, avšak pokiaľ ide o obsah zmluvy, po jeho posúdení dospel súd k záveru, že nevzhliadol takú zmluvnú podmienku, ktorá by predstavovala hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech žalovaných ako spoludlžníkov.

23. Okresný súd zistil, že zmluva je klasickou štandardnou (adhéznou) zmluvou, vopred pripravenou a naformulovanou pôvodným veriteľom, obsahujúcou údaje, ktoré v nej doplnila výlučne pôvodný veriteľ. Uvedenú zmluvu žalovaní mali možnosť ako celok svojim podpisom akceptovať alebo odmietnuť.

24. Pokiaľ ide o námietku žalovaných, že zmluva neobsahuje termín, počet, výšku splatnosti istiny, úrokov a ostatných poplatkov, túto považuje súd za nedôvodnú a v tomto smere poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016 (ECLI:EU:C:2016:842), ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie z 22. 2. 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, uznesenie z 17. 4. 2018, sp. zn. 3 Cdo 56/2018, uznesenie z 23. 4. 2018, sp. zn. 4 Cdo 211/2017), v ktorých opakovane bolo konštatované, že „Pokiaľ ide o to, či zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorú uzatvorili strany sporu, obsahuje výšku, počet a termíny splátok úrokov a iných poplatkov, je potrebné

mať na zreteli, že eurokonformný výklad § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Dovolací súd v súvislosti s tým poznamenáva, že aj v zmysle Rozsudku zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny (viď bod 53 Rozsudku). Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky (bod 53 Rozsudku).“

25. Súd sa stotožňuje s právnym názorom vysloveným opakovane v judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá nadväzuje na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016 a nemá dôvod sa od tohto názoru odchýliť. Zároveň podotýka, že tieto závery sú plne aplikovateľné aj na daný prípad, kde žalovaní mali stanovený fixný úrok, t. j. po celu dobu trvania zmluvy nemennú úrokovú sadzbu. Znenie ust. § 9 ods. 2 písm. i) ZSU (do 31. 3. 2015 pod písm. k) a do 30. 4. 2018 pod písm. l), pozn. súdu) bolo s účinnosťou od 1. 5. 2018 zmenené a odstránil sa pojem termín splátok istiny, úrokov a ostatných poplatkov, ktorý sa nahradil termínom „frekvencia splátok“, čím zákonodarca reagoval na už spomínané rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie.

26. V prípade námietky žalovaných, že žalobkyňa postupovala v rozpore s ust. § 7 ods. 1 ZSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, súd zdôrazňuje, že žalobkyňa je bankou, ktorej postavenie je striktne regulované a jej činnosti, vrátane poskytovania spotrebiteľských úverov, sú vykonávané pod dohľadom Národnej banky Slovenska (§ 6 z. č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). V žiadosti o poskytnutie údajov žalovaný v 1. rade udelil súhlas na získanie údajov zo spoločného registra bankových informácií, v ktorom si banky vzájomne vymieňajú informácie o bonite, dôveryhodnosti a platobnej disciplíne klientov bánk. Ide o register prevádzkovaný na základe ust. § 92a ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobkyňa zároveň na overenie pravdivosti údajov uvedených žalovaným v 1. rade v žiadosti mala súhlas na vyžiadanie si údajov od Sociálnej poisťovne. Žalovaný v 1. rade v predmetnej žiadosti zároveň prehlásil, že ním uvedené údaje o jeho majetkových a osobných pomeroch sú pravdivé a že za posledných 5 rokov nebol na neho vyhlásený konkurz, návrh na vyhlásenie konkurzu, nebol zamietnutý konkurz pre nedostatok majetku, ani nebolo začaté konkurzné alebo vyrovnávacie konanie alebo akékoľvek iné súdne konanie a že nie sú voči nemu vedené spory v súvislosti s jeho podnikateľskou činnosťou. Taktiež vyhlásil, že nemá nedoplatky voči daňovým, colným úradom, Sociálnej poisťovni a iným subjektom.

27. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že žalobkyňa, ako každý iný bankový subjekt, pristúpil s dostatočnou odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Skutočnosť, že mal v tom čase žalovaný v 1. rade aj iné záväzky nie je dôvodom na vyslovenie záveru o nedostatočnej odbornej starostlivosti, ktorú požaduje ust. § 7 ZSU v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Napokon iný dôvod, ktorým by preukázali opak, žalovaní neuviedli, ani na podporu svojich tvrdení nepredložili žiaden dôkaz. Naopak, žalobkyňa predložila žalovaným v 1. rade ako žiadateľom podpísanú žiadosť o poskytnutie úveru. Žalovaní ako dôkaz navrhli pripojenie spisu zn. 23Up/126/2018, v ktorom sa viedlo konanie ohľadom ich ďalšieho záväzku. Uvedený dôkaz súd nevykonal, pretože predmetným dôkazom by sa nepreukázalo, či žalobkyňa postupovala s odbornou starostlivosťou, a preto považoval nimi navrhnutý dôkaz za neúčelný. Taktiež prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného v 1. rade bol navrhnutý výsluch žalovaných, súd uvedený dôkaz nevykonal, pretože uvedený dôkaz bol navrhnutý oneskorene až na pojednávaní, pričom žalovaný v 1. rade mal dostatok času uplatniť uvedený dôkaz ešte v rámci odporu proti platobnému rozkazu alebo v rámci vyjadrenia k vyjadreniu žalobkyne, čo však nevyužil, pričom mu v tom nebránila žiadna objektívna prekážka. Súd preto postupoval v súlade s § 153 ods. 2 v spojení s ust. § 291 ods. 3 a na uvedený prostriedok procesnej obrany neprihliadol, pretože výsluch strán sporu by si vyžiadal ďalšie pojednávanie a navyše išlo taktiež o neúčelný dôkaz, ktorým by sa nepreukázala skutočnosť, či žalobkyňa konala s odbornou starostlivosťou pri poskytovaní úveru. Z týchto dôvodov považuje námietku žalovaných ohľadom neodbornej starostlivosti žalobkyne pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver za nedôvodnú.

28. Okrem toho, právny zástupca žalovaného v 1. rade požiadal o odročenie pojednávania za účelom uzavretia zmieru, čo však okresný súd už neakceptoval a považoval to za obštrukciu zo strany žalovaného v 1. rade. Žalovaní aj vzhľadom na náročné povolanie žalovaného v 1. rade mali dostatok času dohodnúť sa so žalobkyňou, keďže za tým účelom boli žalobkyňou opakovane kontaktovaní a z uvedeného dôvodu bolo už raz pojednávanie odročené a navyše aj na tri mesiace prerušené, pričom k žiadnej dohode nedošlo. Zo strany žalovaných tak ide len o účelové konanie s cieľom naťahovať konanie pred súdom, čím v dôsledku ich konanie dochádza k prieťahom v súdnom konaní, čo súd za žiadnych okolností nemohol akceptovať. Súd poukazuje na podobné konanie zo strany žalovaných v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 5Csp/165/2017, kde sa taktiež vyhýbali účasti na súdnom pojednávaní.

29. Žalobkyňa si uplatňuje len úhradu istiny úveru, zmluvného úroku splatného do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru vo výške 254,39 €, úrokov z omeškania vo výške 9,23 € z jednotlivých omeškaných splátok a poplatkov vo výške 33,90 €, ktoré žalovaní doposiaľ neuhradili a zákonného úroku z omeškania. Súd nezistil absenciu, resp. porušenie niektorej zo zákonných náležitostí v predmetnej zmluve, preto priznal žalobkyni právo na zaplatenie sumy vo výške 3 947,53 € tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

31. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

32. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) platná k prvému dňu omeškania s plnením záväzku bola 0 % (platná od 16. 3. 2016, údaje zverejnené na webovej stránke www.nbs.sk). Úrok z omeškania preto predstavuje výšku 5 % ročne z dlžnej istiny úveru. Žalobkyňa si úrok uplatňuje v nesprávnej výške 5,05 % p. a. z dlžnej sumy od 16. 6. 2016 do zaplatenia, preto súd priznal žalobkyni úrok z omeškania v zákonom stanovej výške a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

33. Žalovaní sa dostali do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho im okrem povinnosti zaplatiť dlžnú sumu vznikla aj žalobkyňou uplatnená povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške. Súd žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa, od ktorého si ich uplatnila, t. j. od 16. 6. 2016, kedy žalovaní už boli v omeškaní so splatením pohľadávky uplatnenej v predmetnom konaní.

34. Žalovaní síce požiadali o splatenie pohľadávky v splátkach, avšak nepreukázali svoje majetkové a sociálne pomery žiadnymi dokladmi, naopak, žalovaní opakovane porušovali povinnosť uhradiť dlh v splátkach, v súčasnosti sú obaja zamestnaní a poberajú pravidelný mesačný príjem. Následne na pojednávaní požiadal o možnosť splácať dlh už len žalovaný v 1. rade napriek tomu, že žalovaní sú spoludlžníci zaviazaní splatiť svoj záväzok spoločne a nerozdielne. Aj vzhľadom na to, že z obdobných dôvodov nebolo žalovaným povolené splácať dlh v splátkach ani v skôr začatom konaní pod sp. zn. 5Csp/165/2017, súd nepovolil žalovaným splatiť dlh v splátkach. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že žalovaní doposiaľ nedodržiavali splátky úveru podľa zmluvy a od roku 2016 žalobkyni ani sčasti neuhradili jej pohľadávku. Napokon je potrebné uviesť, že aj v prípade povolenia splátok, by sa v prípade porušenia čo i len jednej splátky stal dlh splatným v celom rozsahu, preto nie je dôvodné povoliť splátky v prípadoch, kde je vopred zrejmé, že k dodržaniu jednotlivých splátok nedôjde.

35. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie práva proti žalovaným vo výške 100 %.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, ktoré je potrebné doručiť Okresnému súdu Žiar nad Hronom v dostatočnom počte rovnopisov s prílohami, v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú chybu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má chybu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto chyba mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k chybám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.