Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Co/25/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a členov senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Mikulaja, v právnej veci žalobcu: M. S. O., a.s., H., N. XX, Y. XX XXX XXX, proti žalovanému: W. U., nar. XX. XX. XXXX, bydlisko S., A. T. C. XXXX/X, o zaplatenie 1.180,46 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5Csp/145/2017-140 zo dňa 28. 11. 2017, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Brezno č. k. 5Csp/145/2017 - 140 zo dňa 28. 11. 2017 v napadnutom výroku II. a v závislom výroku III. potvrdzuje .

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Brezno, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,65 Eur, výrokom II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,76 %. Okresný súd rozhodoval o nároku žalobcu voči žalovanému na zaplatenie 1.180,46 Eur spolu s 28 % úrokom ročne odôvodnenom porušením povinností žalovaného, ktorý sa na svojom účte dostal do nepovoleného prečerpania. Vzhľadom na porušenie povinností žalobca zatvoril účet dňa 11. 07. 2017, vykonal internú účtovnú transakciu. V súlade s VOP v spojení s výveskou úrokových sadzieb je istina pohľadávky (nepovolené prečerpanie účtu) úročená úrokom vo výške 28 % ročne. Okresný súd z vykonaného dokazovania zistil, že žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom bolo zriadenie účtu, vydanie platobnej karty a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. V zmluve sa nenachádzal žiadny údaj o dohodnutom povolenom prečerpaní účtu ani o žiadnych poplatkoch a úrokoch, ktoré by mal žalovaný platiť. Z predloženého výpisu z účtu pre súd vyplynulo, že posledná, žalovaným reálne čerpaná suma, bola dňa 23. 06. 2015 vo výške 6,97 Eur (platba kartou). Žalovaný podľa výpisu z účtu prvýkrát čerpal vyššiu sumu, ako bol zostatok na účte dňa 04. 03. 2014. Ďalej súd zistil, že žalobca vyzval 14. 09. 2015 žalovaného na úhradu nepovoleného debetného zostatku vo výške 546,53 Eur a žiadal o jeho vyrovnanie do 19. 09. 2015, v opačnom prípade má byť účet zrušený. Sú ďalej zistil, že žalovaný mal mať od 03. 03. 2014 povolené prečerpanie vo výške 640 Eur, od 21. 05. 2014 vo výške 720 Eur a od 01. 07. 2015 vo výške 0 Eur. Súd poukázal na povinnosť písomnej formy pre uzavretie zmluvy o povolenom prečerpaní, v konaní uzatvorenie takejto zmluvy v písomnej forme a s náležitosťami podľa § 10 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch však preukázané nebolo. Žalobca nepredložil žiadny doklad o uzavretí dohody/ zmluvy o povolenom prečerpaní, v samotnej zmluve nebolo povolené prečerpanie dohodnuté. Súd dospel k záveru, že žalobca nemá nárok požadovať od žalovaného úroky a poplatky, o ktorých žalovaný v čase zriadenia služby povoleného prečerpania nemal vedomosť, a ktorých platné dojednanie vo vzťahu k povolenému prečerpaniu nebolo súdu preukázané.

2. Súd zmluvu uzavretú medzi sporovými stranami posudzoval ako zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách a Zákona o spotrebiteľských úveroch. Samotná formulárová zmluva neupravuje konkrétne odplaty (poplatky a úroky) za služby, ani podmienky, za akých by bol žalovaný povinný ich platiť. Zmluva odkazuje na sadzobník poplatkov a obchodné podmienky. Tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť. Podľa okresného súdu nepostačuje v predtlači formulárovej zmluvy konštatovať, že s obchodnými podmienkami a sadzobníkom sa klient oboznámil a sú súčasťou zmluvy (článok IV. body 2. a 4.). Do nepodpísaných obchodných podmienok nemôže byť zahrnuté také zmluvné dojednanie, pri ktorom zákon výslovne vyžaduje písomnú formu (napríklad § 9 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch). Podpis konajúcej osoby je podmienkou platnosti písomného právneho úkonu, v opačnom prípade nemôže tento vyvolať zamýšľané právne následky. Žalovaný teda nemohol nijako ovplyvniť obsah sadzobníka poplatkov ani obchodných podmienok, ktoré majú slúžiť na dojednanie technického alebo vysvetľujúceho charakteru a nemali by sa v nich nachádzať dojednania úrokov či iných poplatkov, pokiaľ ich spotrebiteľ nemôže individuálne s dodávateľom dohodnúť. Žalobca nepreukázal žiadnym spôsobom, kedy, kde a akým spôsobom sa žalovaný mal dozvedieť o poplatkoch a o úrokovej sadzbe, tieto nie sú v zmluve uvedené. Odkaz na sadzobník poplatkov doložený v konaní je účinný od 01. 08. 2017, teda nie je účinný v čase uzavretia zmluvy. Súd poukázal na skutočnosť, že v sadzobníku sa úrok 28 % nenachádza, tento je uvedený v listine nazvanej úrokové sadzby produktov, na ktorú zmluva ani neodkazuje. Súd s prihliadnutím na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ sp. zn. C-42/15 uviedol, že napriek tomuto rozhodnutiu členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave môže na jednej strane stanoviť, že zmluva o úvere patrí do pôsobnosti smernice a musí byť podpísaná zmluvnými stranami a na druhej strane, aby sa požiadavka podpísania vzťahovala na všetky náležitostí zmluvy. Aj keď zákonu neodporuje to, že zmluva o spotrebiteľskom úvere pozostáva z viacerých dokumentov, spotrebiteľ musí byť s obsahom týchto dokumentov oboznámený. Zákon o spotrebiteľských úveroch účinný v čase uzavretia zmluvy presne špecifikoval podstatné náležitostí zmluvy, ktoré musia byť účastníkmi podpísané. Pokiaľ sú tieto náležitosti uvedené len v obchodných podmienkach, aj tieto musia byť podľa názoru súdu stranami podpísané.

3. Podľa výpisu z účtu žalovaný reálne čerpal výbermi v hotovosti, platbami kartou, prevodmi na iný účet spolu sumu 8.740,62 Eur a v prospech účtu poukázal spolu sumu 8.632,97 Eur. Žalobca má preto nárok iba na vrátenie rozdielu medzi reálne čerpanými a poukázanými prostriedkami na daný účet, teda sumu 107,65 Eur a túto sumu súd žalobcovi priznal. V prevyšujúcej časti uplatnenej dlžnej sumy a 28 % úroku ročne z dlžnej sumy od 12. 07. 2017 do zaplatenia zamietol.

4. Súd poukázal aj na zistenie, že žalobca vyzval žalovaného na vyrovnanie nepovoleného zostatku už v septembri 2015 s upozornením, že ak tento nebude vyrovnaný do 19. 09. 2015, bude jeho účet zrušený. K zrušeniu/uzatvoreniu účtu však došlo až v júni 2017. Za celý ten čas na účte nabiehali iba úroky a poplatky (ku dňu 31. 07. 2015 bol stav na účte - 480,72 Eur, ku dňu 11. 07. 2017 to bolo - 1.180,46 Eur). Súd takéto konanie nepovažuje za konanie dodávateľa v súlade s dobrými mravmi, akékoľvek úroky alebo odplata za užívanie požičanej sumy (pokiaľ by na ne vznikol nárok) prislúchajú veriteľovi len do doby splatnosti dlhu. V prípade vyhlásenia mimoriadnej splatnosti nastáva stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je teda dôvod, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili iba za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku úspešnejšiemu žalovanému priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu, teda v rozsahu 81,76 %. Zároveň však zistil, že tomuto zo spisu žiadne trovy konania nevyplývajú.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to proti zamietavej časti predmetného rozsudku. Rozsudok v napadnutej časti považuje za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) . Uviedol, že v zmysle § 31 ods. 2 Zákona o platobných službách, poskytovateľ platobných služieb poskytuje platobné služby používateľovi na základe za a) zmluvy o poskytnutí jednorazovej platobnej služby alebo za b) rámcovej zmluvy. Podľa § 31 ods. 4 sú neoddeliteľnou súčasťou rámcovej zmluvy obchodné podmienky o poskytovaní platobných služieb. Podľa ods. 5 písm. d) tohto ustanovenia rámcová zmluva obsahuje okrem iného informácie o poplatkoch a úrokoch. Zákon o platobných službách teda výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. V zmysle bodu 25.5 sú VOP súčasťou zmluvy o vkladovom účte. Sadzobník je podľa VOP neoddeliteľnou súčasťou VOP, a teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená tieto meniť, takže nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky - a to jednostranná zmena zmluvných podmienok z dôvodu dohodnutého v zmluve. Ani zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluva musia byť uvedené v jednom dokumente, tento výklad potvrdil aj rozsudok súdneho dvora vo veci C-42/15 z 09. 11. 2014 (Home Credit vs. S.).

6. K nepriznaniu úrokov žalobca poukázal na to, že zmluva bola uzatvorená v súlade s ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi zmluvu o bežnom účte (§ 708 a nasl.), podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.). V zmysle § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte. Poukázal na znenie všeobecných obchodných podmienok uvedených v bode 3.4, 3.8 a 3.12 s tým, že nepovolené prečerpanie je prečerpaním v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch a práve ustanovenie bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu reflektuje na ustanovenia relevantných právnych predpisov upravujúcich vedenie bežného účtu bankou a vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán zo zmluvy o bežnom účte. Oprávnením banky je požadovať úroky za prečerpanie účtu, s tým počíta aj a aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ustanovení § 18 ods. 1. Podľa žalobcu nie je žiadny dôvod na nepriznanie povinnosti platiť úroky a poplatky tak, ako boli so žalovaným dohodnuté. Zároveň pokiaľ súd poukázal na to, že žalobca mal možnosť účet zrušiť hneď po nezaplatení nepovoleného debetného zostatku a nie umelo navyšovať dlžnú sumu iba o poplatky a úroky, uviedol, že žalobca má možnosť a nie povinnosť odstúpiť od zmluvy o bežnom účte v prípade, ak klient podstatne poruší zmluvné povinnosti alebo povinnosti ustanovené platnými právnymi predpismi. Nesúhlasí teda s tým, že by jeho konanie bolo konaním v rozpore s dobrými mravmi. Navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a vyhovieť žalobe v celom rozsahu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, preskúmal vec v medziach daných ust. § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“) bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 a contrario, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 potvrdil.

9. Podľa § 387 ods. 1, 2 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. S odkazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie odvolací súd konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia s doplnením dôvodov najmä v nadväznosti na odvolacie námietky.

11. Ako je zrejmé z obsahu spisu, sporové strany uzatvorili dňa 25. 11. 2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. Obsahom tejto zmluvy bola zmluva o zriadení účtu, vydanie platobnej karty a poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Z článku IV. bod 2. vyplýva, že za poskytovanie produktov/služieb je banka oprávnená účtovať si poplatky podľa sadzobníkov poplatkov

- M. S. O., a. s., v platnom znení, všetky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy. Majiteľ účtu vyhlásil, že pred podpisom zmluvy sa oboznámil s poplatkami súvisiacimi s príslušnou zmluvou a so sadzobníkom.

12. Súd prvej inštancie správne poukázal na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy, z ktorej odvodzuje žalobca uplatnený nárok. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 53 ods. 1 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

13. Podľa konštantnej judikatúry súdov je zásadne prípustné uplatňovanie obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany dohodnú obsah práv a povinností, tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve. Vylúčená nie je ani aplikácia všeobecných či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nemožno považovať za neobmedzené, naopak aj právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že tieto nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami v dobrej viere, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej tiež také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť vopred pred podpisom zmluvy a podobne. Pokiaľ by takéto všeobecné obchodné podmienky mali byť súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, musí k nemu pristúpiť oboznámenie sa s ich obsahom. Pre samotné oboznámenie nepostačuje len konštatovanie vyhlásenia spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený, ako je to v danom prípade. V súdenej veci v zmluve v odseku IV. v bode 3. sa uvádza „vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia obchodnými podmienkami k debetným platobným kartám - M. S. O., a. s., obchodnými podmienkami pre služby elektronického bankovníctva - M. S. O., a. s., ďalšími obchodnými podmienkami M. S. pre príslušný produkt/službu a všeobecnými obchodnými podmienkami - M. S. O., a. s., v platnom znení.“ Žalobca v žalobe pritom odkazuje na bod 3.8 VOP, podľa ktorého je klient povinný mať na účte dostatok finančných prostriedkov a na bod 3.12 VOP, podľa ktorého v prípade nepovoleného prečerpania musí ho majiteľ účtu bez zbytočného odkladu vyrovnať a po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v predmetnej zmluve nedošlo medzi stranami sporu k individuálnemu dojednaniu ani k jasnej a určitej dohode o úroku pre prípad nepovoleného prečerpania. Možno uzavrieť, že o úroku z nepovoleného prečerpania a o jeho výške (28 %) nebol spotrebiteľ ani riadne oboznámený. Žalobca tiež nepreukázal, že by žalovaného reálne oboznámil zo všeobecnými obchodnými podmienkami, na ktoré zmluva odkazuje. Odvolací súd dospel rovnako ako súd prvej inštancie k záveru, že medzi stranami sporu (zmluvnými stranami) nebola platne dohodnutá výška úroku v prípade nepovoleného prečerpania, keďže úrok z nepovoleného prečerpania je uvedený iba vo všeobecných obchodných podmienkach v bode 3.12 jednostranne prijatých žalobcom a aj to nedostatočným spôsobom ako úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu“. Obchodné podmienky, ktoré sú často označené za súčasť spotrebiteľských zmlúv nemôže slúžiť na to, aby dodávateľ do nich neprehľadne a zložitou formuláciou ukryl dojednania pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých možno predpokladať, že uniknú pozornosti spotrebiteľa. Všeobecné obchodné podmienky majú slúžiť na dojednanie technického alebo vysvetľujúceho charakteru, nemali by sa v nich nachádzať dojednania o úrokoch, či iných poplatkoch, ktoré sú pre spotrebiteľa zásadné a s ktorými musí byť vopred oboznámený.

14. Rovnako aj ustanovenie § 18 zákona č. 129/2010 Z. z., na ktoré stručne žalobca v odvolaní poukazuje, predpokladá a vyžaduje zmluvné dojednanie medzi klientom a bankou o tom, že spotrebiteľovi banka umožní prekročenie, čo však nemožno vykladať tak, že spotrebiteľovi bez toho, aby bol vopred informovaný a bez toho, aby mal akúkoľvek vedomosť o následkoch prekročenia povoleného limitu, banka umožnila toto prekročenie a následne mu oznamovala s tým súvisiace informácie (napríklad formou výpisu z účtu a podobne). Na základe existujúceho skutkového stavu a právneho posúdenia správne súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca má nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré žalobca žalovanému skutočne poskytol, v tomto prípade ktoré žalovaný čerpal z účtu. Po zistení, že čerpaná suma predstavuje výšku 107,65 Eur, správne zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy a vo zvyšku žalobu zamietol.

15. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá ako vecne správny potvrdil, rovnako potvrdil aj závislý výrok o náhrade trov konania, keďže zodpovedá ustanoveniu § 255 ods. 2 CSP.

16. Rozsudku okresného súdu vo výroku I., ktorým bol žalobca zaviazaný na povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 107,65 Eur, sa tento odvolací rozsudok nedotýka (§ 367 ods. 2 .

17. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Pretože však žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, trovy neuplatnil a ani zo spisu mu žiadne trovy nevyplývajú, dohodol odvolací súd o jeho trovách tak, že mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

18. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .