Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Co/105/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana, v spore žalobkyne: Z. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X. XX, XXX XX G., proti žalovanému: E. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. č. XX, o zaplatenie 1.500,-eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 3 Csp12/ 2016 - 57 zo dňa 9. augusta 2018, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Žalobkyňa sa domáha na žalovanom zaplatenia peňažnej sumy 1.500,- Eur s príslušenstvom, 8,05% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.500,- Eur od 01.04.2016 do zaplatenia, na základe zmluvy o pôžičke ktorú so žalovaným uzavrela a prenechala mu finančnú hotovosť vo výške 1.500,- Eur.

2. Žalovaný vo svojej obrane popieral existenciu zmluvy o pôžičke.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Vranov nad Topľou ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 1.500,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.500,- eur od 01.04.2016 do zaplatenia a to všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania.

4. Rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 657, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 150 ods. 1, § 153 ods. 1, § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

5. Rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané , že strany sporu neuzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale žalobkyňa požičala žalovanému sumu 1.500,- eur, na základe ústnej dohody. Vychádzal zo zistení , ktoré vyplynuli z výpovedi svedkov U. B. a T. O., ktorí nepriamo potvrdili požičanie peňazí zo strany žalobkyne pre žalovaného. Pri hlasitom odposluchu počuli ako žalovaná žiada žalovaného vrátiť pôžičku a hlas v telefóne tvrdil, že momentálne peniaze nemá, aby ich mohol vrátiť, že sa mu črtá nejaká práca v Nemecku a potom peniaze vráti. Tvrdenie žalovaného, že žalobkyňa žiada 1.500,- Eur z toho dôvodu, že ukončil s ňou vzťah považoval za nevierohodné, pretože, keby to

bola pravda, tak žalobkyni by nič nebránilo žiadať podstatne vyššiu sumu ako 1.500,- Eur, v prípade, že by sa chcela žalovanému pomstiť. Vychádzal aj potrebné poukázať z e-mailového odkazu, ktorý zaslal žalovaný žalobkyni (č.l. 6), kde žalovaný uviedol, že 1.500,- Eur vráti do 15.03.2016.

6. Prijal právny záver , že k uzavretiu zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu došlo v ústnej forme. Žalobkyňa prenechala žalovanému sumu 1.500,- Eur a žalovaný sa zaviazal ju vrátiť. Súd žalobe vyhovel a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.500,- Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % od 01.04.2016, kedy sa žalovaný dostal do omeškania

7. O trovách konania rozhodol súd v zmysle ustanovenia§ 255 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku. Žalobkyňa mala úspech vo veci, preto jej súd priznal trovy konania v celom rozsahu, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Obsah odvolania žalovaného

8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie žalovaný. Namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobkyňa počas celého konania nepodložila ani jedným priamym a hodnoverným dôkazom, že došlo ústnou formou k uzavretiu zmluvy o pôžičke, na základe ktorej mu mala údajne požičať 1.500,- eur. Žalovaný spochybňuje výpovede svedkov, ani jeden z nich žalovaného nepozná a nevedel, že hlas v telefóne je žalovaného. Samotné výpisy z účtu, resp. výbery žalobkyne zo Slovenskej sporiteľne a.s. nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičke, iba to, že v tom čase žalobkyňa vybrala určitú finančnú sumu. Pri fotokópii e - mailového odkazu zo dňa 29.02.2016 sa súd nezaoberal tým, či ide o skutočne pravdivý výpis z e-mailovej stránky žalovaného, alebo iba o vykonštruovaný dokument s uvedením mena a priezviska žalovaného a následne prefotený i predložený súdu do spisu, alternatívne, či nejde o výsledok automatického uloženia hesla alebo prelomenia hesla. Medzi žalovaným a žalobkyňu bol intímny bližší vzťah niekoľko mesiacov. Celá žaloba je vykonštruovaná ako pomsta za rozchod žalovaného so žalobkyňou. Navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že poskytnutie pôžičky žalovanému preukázala výpismi z účtu, resp. výbermi peňazí, mailovými správami a v konečnom dôsledku to potvrdili aj svedkovia C.. U. B. a T. O.. V rámci ďalšieho dokazovania navrhla preveriť mailové adresy sporových strán, ako aj telefonickú komunikáciu. Navrhla napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.

10. Žalovaný v rámci podanej repliky zotrval na svojich doterajších vyjadreniach.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 C.s.p.), a dospel k záveru, že odvolaniu žalovanému nie je možné priznať úspech .

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť

daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

13. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi podaného odvolania bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci preskúmavaným rozsudkom správne, ak vyhovel žalobe. Odvolateľ namieta nesprávne skutkové zistenia súdu a nesprávne právne posúdenie veci. Uzavretie zmluvy o pôžičke nepovažuje za preukázané žalobkyňou. Dôkazy ňou predložené nepovažuje za dostatočné na preukázanie jej tvrdení.

14. Predmetom súdneho sporu v prejednávanej veci bolo plnenie na základe zmluvy o pôžičke, z ktorej plnenie, t.j. odovzdanie sumy 1.500,- eur žalobkyňou žalovanému, druhá strana (žalovaný) po celý čas popierala.

15. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

16. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán, predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého druhu (peňazí). Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

17. Z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení o existencií zmluvy o pôžičke predložila súdu prvej inštancie viaceré dôkazy a to výpisy z jej peňažných účtov, výpisy z telefonickej, ale aj e-mailovej konverzácie a navrhla vypočutie svedkov, ktorí nepriamo tvrdené skutočnosti dosvedčia.

18. Posúdenie, či medzi účastníkmi vznikol záväzkovoprávny vzťah na základe ústne uzavretej zmluvy, podľa ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť 1.500,- Eur závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy, v danom prípade ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka, najmä čo do preukázania zákonom predpokladaných náležitostí na vznik zmluvy (záväzkovoprávneho vzťahu). Ak sa teda žalobkyňa domáhala na žalovanom zaplatenia žalovanej sumy a tvrdila, že táto suma súvisí s uzavretou zmluvou medzi stranami sporu , leží na nej dôkazné bremeno o tomto tvrdení. Rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré konkrétne musí strana sporu preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, teda právny predpis, ktorý je na sporný vzťah aplikovaný. Odtiaľ tiež vyplýva, kto je nositeľom dôkazného bremena. Tá strana sporu ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie prípadné nepriaznivé následky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe ostatných vykonaných dôkazov.

19. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa uniesla bremeno tvrdenia, ako aj dôkazné bremeno. S týmto rozhodnutím sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

20. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon.

Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

Podľa § 191 ods. 1, 2 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

21. Právna úprava nestanovuje, ako má súd hodnotiť dôkazy z hľadiska pravdivosti; uvádza len, že súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, ktorá v civilnom procese predstavuje veľmi zložitý myšlienkový proces sudcu. Po skončení dokazovania súd musí starostlivo zvážiť dôležitosť jednotlivých dôkazov. Prisudzovanie hodnoty pravdivosti konkrétnemu dôkazu predpokladá, že sudca takýto dôkaz posudzuje najskôr izolovane z hľadiska vierohodnosti Až potom môže súd pristúpiť k posudzovaniu, resp. hodnoteniu všetkých dôkazov v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie postupom podľa § 191 ods. 1 C.s.p. pristúpil k vyhodnoteniu dôkazov ponúknutých žalobkyňou na preukázanie jej tvrdení.

22. Podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov je v súlade s obsahom spisu ,aj so zásadami formálnej logiky. Za situácie, keď uzavretie zmluvy medzi účastníkmi vyplývalo iba z tvrdenia žalobkyne, súd správne vychádzal pri posudzovaní jej existencie zo skutkových zistení. Súd v odôvodnení svojho rozsudku riadne uviedol, na základe akých skutočnosti dospel k záveru, že žalobkyňa uniesla svoju procesnú dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností čo malo v danej veci za následok vyhovenie žaloby. Pri hodnotení dôkazov nemožno súdu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, ktoré žalovaný namieta v odvolaní. Pokiaľ žalovaný popieral tvrdenia žalobkyne a predložené dôkazy bolo jeho povinnosťou preukázať súdu okolnosti vylučujúce právo žalobkyne na vrátenie pôžičky.

23. Žalovaný spochybňuje výpovede svedkov, pretože ani jeden z nich žalovaného nepozná a nevedel, že hlas v telefóne je žalovaného. K výpovediam svedkov odvolací súd uvádza, že títo síce žalovaného osobne nepoznajú, nevedeli preto jednoznačne dosvedčiť, že hlas, ktorí počuli v rámci hlasitého odposluchu telefonické rozhovoru, patrí žalovanému, vypovedali však, že žalobkyňa konfrontovala muža, ktorý ju utvrdzoval v tom, že požičané finančné prostriedky jej vráti, čo korešponduje s výpisom e-mailovej komunikácie medzi stranami sporu.

24. Samotné výpisy z účtu, resp. výbery žalobkyne zo Slovenskej sporiteľne a.s. nepreukazujú uzavretie zmluvy o pôžičke, iba to, že v tom čase žalobkyňa vybrala určitú finančnú sumu. V priebehu konania bolo žalobkyňou predložených viacero dôkazných prostriedkov, počnúc výpismi z jej bankového účtu, z ktorých je zrejmé, že žalobkyňa vyberala zo svojho účtu jednotlivo sumy 1.000,- Eur a 500,- Eur, ktoré mali byť následne poskytnuté žalovanému ako pôžička v celkovej výške 1.500,- Eur. Z priloženej e- mailovej komunikácie so žalovaným vyplýva, že žalovaný sa zaviazal poskytnuté finančné prostriedky žalobkyni vrátiť najneskôr do 15.03.2016. Žalovaný síce spochybnil, že by bol takýto e-mail odosielaný z jeho e-mailovej adresy, na preukázanie svojich tvrdení však súdu nepredložil žiaden dôkaz, správnosť svojej e-mailovej adresy nenamietal. Z tohto dôvodu nemožno považovať spochybnenie dôkazu za účinné. Tento dôkaz namietal v priebehu konania ale dôkaz na preverenie e-mailovej pošty nenavrhol (vyjadrenie žalovaného č.l. 51 súdneho spisu).

25. Navrhovanie dôkazov v civilnom sporovom konaní má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 132 ods. 1, § 150 C.s.p.). Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť môže strana plniť od začiatku sporu, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Cieľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na strane sporu, bez ohľadu na jej procesné postavenie.

26. Žalobkyňa súčasne predložila súdu e-mailovú komunikáciu žalovaného s inou ženu, ktorá mala byť rovnako ako žalobkyňa, jeho bývalou priateľkou, od ktorej si žalovaný požičal finančné prostriedky bez toho, aby ich následne vrátil. Tento dôkazný prostriedok síce nepreukazuje, že v prejednávanom prípade došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, vykresľuje však osobnostný profil žalovaného, ktoré si už v minulosti počínal tak, ako je tomu v predmetnom spore.

27. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dôkazy nielen jednotlivo, ale predovšetkým v ich vzájomnej súvislosti. Dôkazy si navzájom neodporujú a žalovaný ich pravdivosť nedokázal relevantným

spôsobom spochybniť. Preukazujú, že k uzavretiu zmluvy o pôžičky došlo v ústnej forme a jej predmetom bolo poskytnutie finančných prostriedkov žalovanému v celkovej výške 1.500,- Eur. Žalovaný predmet pôžičky žalobkyni nevrátil, a to aj napriek zasielanej predžalobnej výzve. Uplatnený nárok žalobkyne bol preto v celom rozsahu dôvodný.

28. Z uvedeného možno teda konštatovať, že námietky žalovaného nie sú dôvodné, a preto nebolo možné jeho odvolaniu vyhovieť. Rozsudok súdu prvej inštancie je z hľadiska uplatneného odvolacích dôvodov správny a odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1 C.s.p.

29. Vecne správnemu výroku vo veci samej zodpovedá vecne správny výrok o trovách konania. Žalobkyňa bola v konaní v plnom rozsahu úspešná, preto jej v zmysle zásady úspechu, uplatňovanej v sporovom konaní, patrí voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

30. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolanie žalovaného nebolo dôvodné, čo zakladá plný úspech žalobkyne v odvolacom konaní. Z tohto dôvodu odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .