Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/125/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a Mgr. Michala Novotného v právnej veci žalobcu: SMALT K.A.M., Bajanova 17, Skalica, IČO: 36 229 512, zastúpený: dvokátska kancelária JUDr. Eva Mišíková, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, proti žalovanému: H. P., nar. XX.XX.XXXX, H.. H. XXXX/XX, J., zastúpený: Advokátska kancelária Four Legal, s.r.o., Trnavská cesta 27/B, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Skalica č.k. 9C/21/2018-54 zo dňa 19.11.2018, t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Skalica zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorého sa žalobca domáhal súčasne s podanou žalobou o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorou žalobou žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť uhradiť mu 81 900 eur s prísl.

2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na žalobcom uvádzané skutočnosti, podľa ktorých uzatvoril žalobca so žalovaným Zmluvu o prevode majetku zo dňa 10.04.2018, ktorá je ale podľa žalobcu absolútne neplatným právnym úkonom pre nedostatok spôsobilosti žalovaného k jej uzatvoreniu. Súčasťou podanej žaloby bol i návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by bolo zriadené záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného, konkretizované v návrhu, z dôvodu existujúcej obavy z budúceho zmarenia exekúcie zo strany žalovaného, ktorý napriek tomu, že nemal živnostenské oprávnenie pokračoval v podnikateľskej činnosti po svojom otcovi a spôsobil žalobcovi okrem bezdôvodného obohatenia i škodu, keď konal s úmyslom získať pre seba finančný prospech, čím je založená obava, že v takomto konaní bude pokračovať, čo osvedčuje skutočnosť, že ponúka na predaj nehnuteľnosť, ktorú má v podielovom spoluvlastníctve, a ktorá slúžila na účely podnikania. K uvedenému má žalobca vedomosť, že inú nehnuteľnosť, ktorú žalovaný vlastnil už predal, čo žalobca preukazoval priložením listu vlastníctva.

3. Prvoinštančný súd s poukazom a právnu úpravu uvedenú v § 343 ods.1,2, § 344, § 324 ods. 3, § 326 ods. 1,2, § 329 ods. 1, §330 ods. 1, § 332 ods. 1 C.s.p. preskúmal návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a dospel k záveru, že mu nie je možné vyhovieť. Predpokladom pre akceptovanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je existencia peňažnej pohľadávky. Súd z predložených listín ale nemal preukázané, že by žalobca mal voči žalovanému konkrétny peňažný nárok, ktorý odvodzuje od absolútne neplatnej zmluvy, pričom v tomto štádiu konania nie je možné určiť, či ide o zmluvu uzatvorenú podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka, či predávajúci, ktorý je fyzická osoba - žalovaný, konal ako podnikateľ alebo ako fyzická osoba nepodnikajúca. Uvedené skutočnosti ako relevantné i pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa preukážu až v konaní vo veci samej. Zatiaľ ale nie je možné ustáliť, že by zmluva o prevode majetku bola absolútne neplatnou, k čomu prvoinštančný súd zdôraznil, že veci, ktoré boli predmetom kúpy má žalobca stále u seba, teda mu nehrozí žiadna škoda voči vráteniu kúpnej ceny, ktorú za predmet kúpy zaplatil a nie je ničím osvedčené, že na strane žalovaného mohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. K tvrdeniu žalobcu nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v čase podpisu zmluvy, ktorú označil žalobca za zmluvu o prevode majetku uzatvorená podľa § 409 a nasl. Obchod. zák., muselo by zrejmé, že podnikateľský subjekt, ktorý je označený v zmluve na strane predávajúceho podnikateľskú činnosť ukončil už ku dňu 10.12.2016, čo vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, ktorý je verejne dostupnou listinou, preto bude až predmetom dokazovania vo veci samej preukázanie dôvodu pre určenie neplatnosti tejto zmluvy, prípadne, či žalobca konal v omyle resp. došlo k vadnému označeniu predávajúceho. Prvoinštančný súd skonštatoval, že žalobca neosvedčil v návrhu existenciu takých skutočností, ktoré by zakladali dôvodnosť pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, k čomu vzal súd do úvahy i zásadu proporcionality s tým, že takýto zásah do majetkových pomerov žalovaného je neprimeraný. O trovách konania súd nerozhodol, keďže zabezpečovacie opatrenie nie je rozhodnutím , ktorým sa konanie vo veci končí.

4. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo doručené súdu elektronicky dňa 03.12.2018 a ktorým žiadal rozhodnutie zmeniť a návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť. Odvolávajúci sa žalobca pripojil k odvolaniu i listinné dôkazy, ku ktorým uviedol, že sa do jeho dispozície dostali až po nazretí do vyšetrovacieho spisu, k čomu došlo až po podaní žaloby spojenej s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, teda ide o tie listiny, ktoré bez jeho viny nemohli byť predložené skôr. V odôvodneniu rozhodnutia o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odvolávajúca sa žalujúca strana poukázala na výpoveď H. P. vykonanú v trestnom konaní, ktorou ale v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nedisponovala a získala ju až po nazretí do vyšetrovacieho spisu, z ktorej vyplýva, že sa jednalo o konanie fyzickej osoby v postavení podnikateľa ako je označený v zmluve o prevode majetku, ktorý uviedol, že konal na základe plnomocenstva udeleného matkou k tomu, aby mohol vykonávať úkony súvisiace so živnostenským oprávnením svojho nebohého otca, keď Okresnému úradu Senica bolo oznámené, že matka žalovaného a manželka nebohého H. P. bude pokračovať v živnosti do skončenia konania o dedičstve. Po skončení osvedčenia o dedičstve, čo bolo dňom 10.12.2016 Okresný úrad Skalica ukončil živnostenské oprávnenie ku dňu 10.12.2016, hoci právoplatné osvedčenie o dedičstve bolo úradu predložené až dňa 30.07.2018 a tak zmenu v živnostenskom registri úrad vykonal až po tomto dátume, a teda dedičia nepostupovali podľa ust. § 13 ods. 5 zák. č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní. Zmluvu o prevode majetku teda uzatváral žalovaný v mene nebohého otca podnikateľa, teda konal za neexistujúcu osobu čo znamená, že takáto zmluva je neplatnou a to bez ohľadu na to, v akom právnom režime bola zatvorená. Zmena vo verejne dostupnom živnostenskom registri bola vykoná až dňa 30.07.2018, Zmluva o prevode majetku bola podpísaná dňa 10.04.2018, kedy ešte ukončenie živnosti nebolo v registri vyznačené. Žalovaný resp. jeho matka ako pokračovateľka živnosti po skončení dedičského konania si nesplnili ani povinnosť podľa zák. č. 222/2004 Z.z. o DPH. Žalobca v odvolaní tiež uviedol, že predmetom zmluvy nebol len hmotný majetok, ale aj majetok nehmotný, konkrétne zákaznícke dodávateľské a subdodávateľské zmluvy, práva tvorivej duševnej činnosti a práva priemyselnej povahy. Okrem toho z hnuteľného majetku mnohé stroje boli nefunkčné, ich hodnota nedosahovala kúpnu cenu, ktorú tak v dohodnutej výške tvoril najmä nehmotný majetok súvisiaci s podnikaním. Žalobca sa neskôr od konkurenčnej spoločnosti dozvedel, že H. P.

- žalovaný odovzdal aj inej spoločnosti kontakty na slovenských zákazníkov, hoci ich mal odovzdať žalobcovi, žalobcovi odmietol odovzdať e-mail a ďalšie telefónne čísla, cez ktoré zrejme prichádzali nové objednávky žalovanému, ktorý sa tak na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil, čím je osvedčené, že nárok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je opodstatnený.

5. Odvolanie žalobcu spolu s návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obsiahnutým v žalobe bolo doručené na vyjadrenie sa žalovanému, ktorý v podaní zo dňa 16.01.2019 vykonané prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu požiadal o potvrdenie predmetného rozhodnutia s tým, že nárok v zmysle žaloby neuznáva a návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považuje za nedôvodný a účelový. K tvrdeniam uvádzaným žalobcom uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o prevode majetku bola oprávnenou osobou na prevádzkovanie živnosti C. P., ako vyplýva i zo živnostenského registra zo dňa 13.07.2015 podľa ust. § 13 zák. č.: 455/1991 Zb., ktorá splnomocnila žalovaného na zastupovanie a konanie v jej mene vo všetkých úkonoch, ktoré sa týkajú živnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný zmluvu nepodpísal vo svojom mene a na vlastný účet, ale ako splnomocnený zástupca konajúci v mene a na účet podnikateľa H. P. SMALT K.A.N. - Smaltovňa, ako je uvedené i v úvodnej časti Zmluvy, v ktorej je žalovaný identifikovaný ako osoba konajúca za predávajúceho. Okrem toho časť kúpnej ceny žalobca ako kupujúci poukázal v prospech bankového účtu, majiteľom ktorého je H. P., podnikateľ, preto nie je ani zrejmé, na akom skutkovom základe sa mal žalovaný bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. S poukazom na tieto skutočnosti je množné mať pochybnosti o pasívnej legitimácii žalovaného v súdnom konaní, keďže tento nekonal vo vlastnom mene a na vlastný účet, nie je ani nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá by spočívala vo vydaní bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v rámci podaného vyjadrenia k odolaniu reagoval i na ďalšie tvrdenia žalobcu. V súvislosti s nedostatkom spôsobilosti na právne úkony, keď Okresný úrad Senica dňa 13.07.2018 potvrdil zánik živnostenského oprávnenia spätne k dátumu 10.12.2016 došlo k výraznému zásahu do práv a právom chránených záujmov nielen žalovaného ako dediča po poručiteľovi, ktorý mu bol otcom a ktorý bol prevádzkovateľom živnosti, ale aj ostatných fyzických a právnických osôb. Žalovaný práve vzhľadom na uvedený zápis o zániku podnikania podal žalobu na Krajský súd v Trnave o preskúmanie zákonnosti opatrenia orgánu verejnej správny - potvrdenia o zániku podnikania, ktoré konanie je vedené pod sp.zn. 14S/80/2018. Zatiaľ je teda zrejmé a nepochybné, že konanie vedené v právnej veci žalobcu a žalovaného je závislé aj od rozhodnutia Krajského súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn. 14S/80/2018. Žalovaný k tvrdeniam žalobcu o nemožnosti získať dôkazy, ktoré tvoria prílohu odvolania a ktoré údajne nemohol žalobca predložiť v štádiu konania pred prvoinštančným súdom uviedol, že žalobca v odvolaní označuje listinné dôkazy, ale zo zápisnice o trestnom oznámení, spísanej dňa 21.08.2018, evidovanej pod ČVS: ORP-231/VYS-SI-2018, ktorá je prílohou žaloby je evidentné, že oznamovateľom bola A. E., ktorá je štatutárnym orgánom žalobcu, ktorá ako oznamovateľka mala právo na nahliadnutie do vyšetrovacieho spisu, ktoré do podania žaloby nevyužila, využila ho až dodatočne, keď bolo vydané uznesenie o zamietnutí jej návrhu. Uvedené preukazuje, že dôkazy, ktoré predložil žalobca až k odvolaniu mohol predložiť skôr, a tieto neboli predložené iba z dôvodu samotnej pasivity žalobcu. Napriek tomu má žalovaný za to, že žiaden z uvedených dôkazov nepreukazuje reálnu dôvodnosť žalobcom podaného návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalovaný nedisponuje ani oprávnením na vykonávanie podnikateľskej činnosti v oblasti smaltovania, preto nie je zrejmé, akým spôsobom mal ďalej vykonávať podnikateľskú činnosť súvisiacu so smaltovaním, keď všetok hmotný a nehmotný majetok súvisiaci s podnikateľskou činnosťou bol bezodplatne odovzdaný žalobcovi pri podpise zmluvy.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia (§ 356 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

7. Základnou podmienkou nariadenia zabezpečovacieho opatrenia je existencia zákonného dôvodu vedúceho k jeho nariadeniu. Podľa zákona sa zabezpečovacím opatrením zabezpečuje pohľadávka žalobcu, ktorá by mohla byť alebo už bola judikovaná, aby sa ním eliminovalo nebezpečenstvo zmarenia jej uspokojenia práve konaním dlžníka a tiež existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. Okrem toho je ale potrebné, aby stranou, navrhujúcou nariadenie zabezpečovacieho opatrenia boli uvedené a označené rozhodujúce skutočnosti, odôvodňujúce potrebu jeho nariadenia a boli k návrhu pripojené listinné dôkazy, ktoré tvrdenia žalobcu osvedčujú.

8. Podľa ust. § 379 C.s.p. v spojení s ust. § 380 ods. 1 C.s.p. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

9. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti odvolacích dôvodov sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a dospel k záveru, že odvolacie dôvody, ktoré by založili dôvody pre zmenu odvolaním napadnutého rozhodnutia nie sú dané.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je podaný súčasne so žalobou, čím sa začalo i konanie vo veci samej, ktorou sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia, predstavujúceho vo finančnom vyjadrení časť kúpnej ceny, ktorú žalobca zaplatil na základe Zmluvy o prevode majetku. Uvedenú Zmluvu žalobca označuje za absolútne neplatnú pre nedostatok spôsobilosti predávajúceho na právne úkony. K tomu, aby bolo možné návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovieť však musí byť osvedčená dôvodnosť v návrhu uvádzaného peňažného nároku, ktorého exekúcia môže byť ohrozená a jeho nariadením sa posilní jeho vymožiteľnosť. Pri posudzovaní tejto obavy a tým aj dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd vychádza z konkrétnych okolností, ku ktorým musí žalobca poskytnúť dôkazy, ktoré osvedčia potrebu nariadenia opatrenia v dôsledku hrozby zmarenia exekúcie.

11. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na nedôvodnosť odvolávajúcej sa žalujúcej strany sporu k tvrdeniu, že dôkazy, ktoré sú prílohou odvolania nemohla predložiť a uplatniť, čím je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm.g/ C.s.p., podľa ktorého zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pretože priložené listinné dôkazy sa dostali do dispozície žalobcu až po podaní žaloby. Z predložených dôkazov ale vyplýva, že žalobca mohol v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia disponovať minimálne so zápisnicou o výsluchu H. P. spísanou na KR PZ v Trnave dňa 10.10.2018, (dôkaz č.1), s tým súvisiace plnomocenstvo, ktoré vypočúvaný predložil pri tomto výsluchu ( ako vyplýva z obsahu predmetnej zápisnice - dôkaz č. 2), k čomu žalobca nevysvetlil, z akého dôvodu „nenazrel do vyšetrovacieho spisu“ skôr, ako podával návrh, rovnako list spoločnosti SMALTOVNA Tupes, s.r.o. zo dňa 24.08.2018, ktorý bol adresovaný priamo žalobcovi (dôkaz č. 4), preto ich nemožno považovať za novoty ani za argumenty zakladajúce opodstatnenosť odvolacieho dôvodu uvedeného v § 365 ods.1 písm.g/ C.s.p. .

12. Odvolací súd v ďalšom uvádza, že len pre domnelé osvedčenie práva nemožno zabezpečovacie opatrenie nariadiť. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu na jeho zriadenie hodnoverne preukázať dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Vzhľadom na žalobcom predloženú Zmluvu o prevode majetku zo dňa 10.04.2018, v ktorej je uvedené, že za predávajúceho, označeného obchodným menom H. P. SMALT K.A.M. - Smaltovňa, s uvedeným jeho IČO, koná H. P., ktorého podpis je osvedčený osvedčovacou doložkou a z ktorej vyplýva, že ide o H. P. nar. XX.XX.XXXX, nemožno považovať za osvedčené, že konal ako osoba neoprávnená k podpísaniu Zmluvy a konal by nedobromyseľne, okrem toho, ani vykonávanie krokov smerujúcich k predaju - inzercia, nemožno považovať len za ohrozenie exekúcie, pretože predajom nehnuteľnosti nemusí automaticky dôjsť aj k zmenšeniu majetku dlžníka, ale len k jeho transformácii do peňažnej formy. Iba úvahy o možných zámeroch žalovaného v súvislosti s účelom sledovaným návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci. Odvolací súd dodáva, že celá kúpna cena nebola žalobcom zatiaľ zaplatená a výška pohľadávky bola spochybnená žalovaným, ktorý uviedol, že všetok hmotný i nehmotný majetok uvedený v Zmluve bol odovzdaný žalobcovi ako kupujúcemu, čím sú minimálne neosvedčené tvrdenia žalobcu, že mu nebol celý predmet kúpy riadne po podpise zmluvy odovzdaný, k čomu žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by uvedené osvedčil . S poukazom na odvolanie, podľa ktorého niektoré kupované stroje sú nefunkčné, ide o stroje staré, preto výška dohodnutej kúpnej ceny spočívala práve v nehmotnom majetku, odvolací súd nepovažuje túto argumentáciu za podstatnú, ktorá by mohla znamenať zmenu rozhodnutia prvoinštančného súdu, pretože v Zmluve je celý majetok, a to tak hmotný ako i nehmotný, ktorý je predmetom prevodu označený len všeobecne, bez bližšej špecifikácie, (vid bod 3.1.5. z ktorého nie je ani jasné, či je predávajúci poskytovateľom alebo nadobúdateľom licencií) a tak nemožno vyvodiť, že zaplatená časť kúpnej ceny nepokrýva aj hodnotu majetku, ktorú má už žalobca u seba, ako uviedol prvoinštančný súd.

13. Na základe týchto skutočností je spochybnené osvedčenie existencie pohľadávky ako jednej z predpokladov vydania zabezpečovacieho opatrenia, keď existencia pohľadávky veriteľa a dôvodnosť obavy z ohrozenia exekúcie sú podmienky ustanovené zákonom kumulatívne a pri nedostatku jednej z nich nie sú splnené podmienky pre vydanie požadovaného zabezpečovacieho opatrenia. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu, že navrhovateľ neosvedčil existenciu skutočností, na základe ktorých by bolo možné návrhu vyhovieť, preto rozhodnutie podľa § 387 C.s.p. potvrdil.

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).