Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6To-94-2018.pdf
PDF · 73.09 KB
Case nature
Area
Subarea
6To/94/2018
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci proti obžalovanej R. N., nar. XX.XX.XXXX v M., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2018, č. k. 9T/35/2017-79, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2019 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej R. N. zamieta.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná R. N. uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že si dňa 23.08.2016 v Trnave osobne prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015 a to najneskôr v lehote do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup trestu, túto výzvu v mieste svojho trvalého pobytu a na iných miestach v SR nerešpektovala a do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpila až do dňa 16.11.2016, kedy bola na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2016, dodaná do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby.
Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaná R. N. na hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne okresný súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor a obhajkyňa obžalovanej na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jej vyhlásenie. Po takomto zistení okresný súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.
Následne okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä odpisu registra trestov obžalovanej, lustrácie registra priestupkov obžalovanej a hodnotenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z odpisu registra trestov obžalovanej okresný súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ sedemkrát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 0T/143/2016, právoplatným dňa 20.06.2016 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z lustrácie registra priestupkov okresný súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ štyrikrát postihnutá za spáchanie priestupku, z toho trikrát za priestupky proti majetku. Z hodnotenia Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa 06.04.2017 vyplynulo, že správanie odsúdenej vo výkone trestu odňatia slobody je hodnotené kladne, nebola disciplinárne riešená. K spáchaniu majetkovej trestnej činnosti prezentuje kritický postoj.
Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola odsúdená. Okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dojnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Okresný súd pri určení výmery trestu zohľadnil aj rodinnú situáciu obžalovanej (starostlivosť o maloleté dieťa a úmrtie otca) a postupne (po spáchaní stíhaného trestného činu) vykonávané tresty odňatia slobody v celkovej dĺžke 15 mesiacov (od 16.11.2016 do 15.02.2018). Okresný súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaná nebola pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).
Proti tomuto rozsudku zahlásila ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie do výroku o treste obžalovaná. Svoje odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedla v ňom, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimeraný k jej previneniu sa, je matkou maloletej trojročnej dcéry, o ktorú sa sama stará ako slobodná matka, maloletá je na ňu naviazaná a ďalšie odlúčenie nie je v záujme maloletej. Súhlasila aj s alternatívnym trestom povinnej práce a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o treste podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Trestného poriadku zrušil a uložil jej trest povinnej práce.
Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaná a jej obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca ako i obžalovaná predniesli záverečný návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania.
Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.
Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona (k spáchaniu trestného činu sa priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala) a priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona (už bola v minulosti za trestný čin odsúdená). Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona je 0 až 2 roky. Aj dovolací súd uzatvára, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by nebol účinný vo vzťahu k obžalovanej, nakoľko bola v minulosti opakovane odsúdená a uložené tresty odňatia slobody nemali na ňu žiaden prevýchovný účinok. Správne tiež okresný súd postupoval, keď obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne (trest veľmi mierny, pozn. súdu). Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Pokiaľ obžalovaná tvrdila, že trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace je neprimerane prísny, odvolací súd tento trest za neprimerane prísny rozhodne nepovažuje. Naopak treba konštatovať, že tento trest a to najmä vzhľadom na osobu obžalovanej je trestom miernym. Odvolací súd však nemohol obžalovanej uložiť trest vyšší, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovanej nepodal.
S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.