Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6To/94/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr. Jána Mihala a JUDr. Jozefa Piknu v trestnej veci proti obžalovanej R. N., nar. XX.XX.XXXX v M., t. č. vo väzbe v ÚVV Leopoldov v inej trestnej veci, pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 16.01.2018, č. k. 9T/35/2017-79, na verejnom zasadnutí konanom dňa 29.01.2019 v Trnave, takto

rozhodol:

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovanej R. N. zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom bola obžalovaná R. N. uznaná za vinnú z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že si dňa 23.08.2016 v Trnave osobne prevzala výzvu na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov nepodmienečne, ktorý jej bol uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava č. k. 4T/101/2014 zo dňa 24.02.2015, právoplatným dňa 24.02.2015 a to najneskôr v lehote do 8 dní od prevzatia výzvy na nástup trestu, túto výzvu v mieste svojho trvalého pobytu a na iných miestach v SR nerešpektovala a do výkonu trestu v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby, Gucmanova 19/670, Leopoldov bez vážneho dôvodu v lehote stanovenej súdom nenastúpila až do dňa 16.11.2016, kedy bola na základe príkazu na dodanie do výkonu trestu Okresného súdu Trnava zo dňa 06.09.2016, dodaná do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody a ústav na výkon väzby.

Za to obžalovanej okresný súd uložil podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona s poukazom § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l), § 37 písm. m) Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) mesiace. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Po prednesení obžaloby prokurátorom Okresnej prokuratúry Trnava bola obžalovaná R. N. na hlavnom pojednávaní poučená o tom, že ku skutku, ktorý sa jej kladie za vinu, môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Po tomto poučení urobila obžalovaná vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne okresný súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto zákonného ustanovenia obžalovaná odpovedala „áno“. Prokurátor a obhajkyňa obžalovanej na hlavnom pojednávaní následne vyjadrili súhlas s tým, aby súd prijal jej vyhlásenie. Po takomto zistení okresný súd vyhlásenie obžalovanej o uznaní viny zo spáchania stíhaného skutku, bez narušenia jeho skutkovej totožnosti, keď ho právne posúdil zhodne tak, ako bol posúdený v podanej obžalobe, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, a pretože boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky tohto trestného činu - prečinu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka a závažnosť spáchaného prečinu je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následok, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku obžalovanej vyššia ako nepatrná podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal pochybnosti o vine obžalovanej s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná len k výroku o treste.

Následne okresný súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, najmä odpisu registra trestov obžalovanej, lustrácie registra priestupkov obžalovanej a hodnotenia z výkonu trestu odňatia slobody. Z odpisu registra trestov obžalovanej okresný súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ sedemkrát odsúdená za majetkovú trestnú činnosť, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 20.06.2016, sp. zn. 0T/143/2016, právoplatným dňa 20.06.2016 za trestný čin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Trestného zákona na 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Z lustrácie registra priestupkov okresný súd zistil, že obžalovaná bola doposiaľ štyrikrát postihnutá za spáchanie priestupku, z toho trikrát za priestupky proti majetku. Z hodnotenia Ústavu na výkonu trestu odňatia slobody Nitra - Chrenová zo dňa 06.04.2017 vyplynulo, že správanie odsúdenej vo výkone trestu odňatia slobody je hodnotené kladne, nebola disciplinárne riešená. K spáchaniu majetkovej trestnej činnosti prezentuje kritický postoj.

Okresný súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä na okolnosti a spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, poľahčujúce a priťažujúce okolnosti a na osobu obžalovanej, jej pomery a možnosť jej nápravy. Skúmajúc pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, dospel okresný súd k záveru, že nie je potrebné upraviť zákonom stanovenú trestnú sadzbu trestu odňatia slobody, a to z dôvodu vyrovnaného pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, keď zohľadnil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, teda že sa obžalovaná priznala k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutovala a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda že obžalovaná už bola odsúdená. Okresný súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody na dojnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby v trvaní 2 mesiacov, ktorý považoval vzhľadom na naplnenie účelu trestu za primeraný. Okresný súd pri určení výmery trestu zohľadnil aj rodinnú situáciu obžalovanej (starostlivosť o maloleté dieťa a úmrtie otca) a postupne (po spáchaní stíhaného trestného činu) vykonávané tresty odňatia slobody v celkovej dĺžke 15 mesiacov (od 16.11.2016 do 15.02.2018). Okresný súd obžalovanú na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, a to s poukazom na tú skutočnosť, že obžalovaná nebola pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody (§ 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona).

Proti tomuto rozsudku zahlásila ihneď na hlavnom pojednávaní odvolanie do výroku o treste obžalovaná. Svoje odvolanie odôvodnila prostredníctvom svojej obhajkyne a uviedla v ňom, že uložený trest odňatia slobody považuje za neprimeraný k jej previneniu sa, je matkou maloletej trojročnej dcéry, o ktorú sa sama stará ako slobodná matka, maloletá je na ňu naviazaná a ďalšie odlúčenie nie je v záujme maloletej. Súhlasila aj s alternatívnym trestom povinnej práce a preto navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti o treste podľa § 321 ods. 1 písm. a), b), c) a d) Trestného poriadku zrušil a uložil jej trest povinnej práce.

Odvolací súd vo veci vykonal verejné zasadnutie, na ktoré sa dostavil prokurátor krajskej prokuratúry, obžalovaná a jej obhajca. Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí navrhol odvolaciemu súdu odvolanie obžalovanej ako nedôvodné zamietnuť. Obhajca ako i obžalovaná predniesli záverečný návrh v súlade s písomnými dôvodmi odvolania.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným v citovanom ustanovení § 317 ods. 1 Trestného poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podala procesná strana na to oprávnená, a to proti výroku, proti ktorému odvolanie podať mohla, pričom tak urobila v lehote ustanovenej v zákone a dospel k zisteniu, že odvolanie obžalovanej nie je dôvodné.

Po preskúmaní spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné dokazovanie ohľadom výroku o treste, správne vyhodnotil osobu obžalovanej a ďalšie skutočnosti potrebné pre uloženie spravodlivého trestu. Rovnako v dôvodoch napadnutého rozsudku dostatočne vyhodnotil, na základe akých myšlienkových postupov dospel k rozsahu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, správne v tomto smere aplikoval poľahčujúcu okolnosť v súlade s § 36 písm. l) Trestného zákona (k spáchaniu trestného činu sa priznala a jeho spáchanie úprimne oľutovala) a priťažujúcu okolnosť v súlade s § 37 písm. m) Trestného zákona (už bola v minulosti za trestný čin odsúdená). Správne vyhodnotil pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v zmysle ustanovenia § 38 ods. 2 Trestného zákona. Trestná sadzba vyplývajúca z ustanovenia § 348 ods. 1 Trestného zákona je 0 až 2 roky. Aj dovolací súd uzatvára, že iný ako nepodmienečný trest odňatia slobody by nebol účinný vo vzťahu k obžalovanej, nakoľko bola v minulosti opakovane odsúdená a uložené tresty odňatia slobody nemali na ňu žiaden prevýchovný účinok. Správne tiež okresný súd postupoval, keď obžalovanej uložil trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace nepodmienečne (trest veľmi mierny, pozn. súdu). Nepochybil ani tým postupom, ktorým podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona obžalovanú pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Pokiaľ obžalovaná tvrdila, že trest odňatia slobody v trvaní 2 mesiace je neprimerane prísny, odvolací súd tento trest za neprimerane prísny rozhodne nepovažuje. Naopak treba konštatovať, že tento trest a to najmä vzhľadom na osobu obžalovanej je trestom miernym. Odvolací súd však nemohol obžalovanej uložiť trest vyšší, pretože prokurátor odvolanie v neprospech obžalovanej nepodal.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd odvolanie obžalovanej podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.