Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17P-74-2021.pdf
PDF · 73.69 KB
Case nature
Area
Subarea
17P/74/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: H. zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, 816 16 Bratislava, dieťa rodičov - otec: V. matka: H. o návrhu manžela matky maloletej: J., na osvojenie maloletej, takto
rozhodol:
I. Maloletá H. dcéra matky H. a otca V. je od právoplatnosti tohto rozsudku osvojenkyňou manžela matky maloletej J..
II. Priezvisko maloletej bude „V.“.
III. Osvojiteľ J., syn J. a Y. sa zapíše v knihe narodení Matričného úradu L. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXXX namiesto otca maloletej.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 16.06.2021 sa navrhovateľ domáhal, aby súd rozhodol, že sa stane osvojiteľom maloletej. Návrh odôvodnil tým, že manželom matky sa stal XX.XX.XXXX. S maloletou má vytvorený blízky vzťah, vníma ju ako vlastnú dcéru. Maloletá má vytvorené sociálne väzby na neho, aj na jeho rodinu, vníma ho ako otca, tak ho aj oslovuje. Bývajú v spoločnej domácnosti. Potreby maloletej zabezpečujú spoločne s jej matkou. K svojmu biologickému otcovi maloletá nemá vytvorený žiaden vzťah, nejavil o ňu záujem. Matka maloletej s osvojením súhlasí. Uviedol tiež, že medzi ním a maloletou je primeraný vekový rozdiel, zdravotný stav tak jeho, ako aj maloletej je v súlade s osvojením.
2. Z výsluchu navrhovateľa súd zistil, že maloletú vychováva od jej pol roka, s tým, že otec maloletej síce platil výživné na dcéru, tá ho však vôbec nepozná, ako otca vníma navrhovateľa, chcel by, aby mala aj jeho priezvisko, čím by sa zosúladil faktický stav s údajmi uvedeným v rodnom liste maloletej. Pracuje v požičovni áut, s príjmom okolo 360 eur netto mesačne. V náplni práce má prípravu a údržbu áut po vrátení od klienta. S manželkou býva v sociálnom byte, ktorý majú pridelený mestom.
3. Z výsluchu matky maloletej súd zistil, že matka maloletej súhlasí, aby sa jej manžel stal osvojiteľom jej dcéry. Uviedla, že už 5 rokov žijú spolu ako rodina. Dcéra v zásade svojho otca nepozná, nechce, aby vyrastala s tým, že má iné priezvisko. Pracuje na pošte s netto príjmom okolo 800 eur mesačne. Biologický otec sa s maloletou stretol asi dvakrát v januári 2017, odvtedy ju nevidel.
4. Podľa § 97 ods. 1 zákona o rodine, osvojením vzniká medzi osvojiteľom a osvojencom rovnaký vzťah, aký je medzi rodičmi a deťmi. Medzi osvojencom a príbuznými osvojiteľa vzniká osvojením príbuzenský vzťah. Osvojitelia majú pri výchove detí rovnakú zodpovednosť a rovnaké práva a povinnosti ako rodičia.
5. Podľa § 98 zákona o rodine, prvej vety, osvojiteľom sa môže stať len fyzická osoba, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, je zapísaná do zoznamu žiadateľov o osvojenie podľa osobitného predpisu a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že osvojenie bude v záujme maloletého dieťaťa.
6. Podľa § 100 ods. 1 zákona o rodine, osvojiť maloleté dieťa môžu manželia alebo jeden z manželov, ktorý žije s niektorým z rodičov dieťaťa v manželstve, alebo pozostalý manžel po rodičovi alebo osvojiteľovi maloletého dieťaťa. Maloleté dieťa môže výnimočne osvojiť aj osamelá osoba, ak sú splnené predpoklady, že osvojenie bude v záujme dieťaťa.
7. Podľa § 100 ods. 3 zákona o rodine, ak je osvojiteľ manželom rodiča maloletého dieťaťa, môže osvojiť maloleté dieťa len so súhlasom druhého manžela; súhlas nie je potrebný, ak druhý manžel stratil spôsobilosť na právne úkony alebo ak je zadováženie súhlasu spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou.
8. Podľa § 101 ods. 1 až 3 zákona o rodine, na osvojenie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Rovnako potrebný na osvojenie je súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak tento zákon neustanovuje inak. Odvolať súhlas možno len do času, kým nie je maloleté dieťa umiestnené na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov. Ak jeden z rodičov zomrel, nie je známy, bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu, bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností, vyžaduje sa len súhlas druhého rodiča. Ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, jeho súhlas na osvojenie sa vyžaduje iba vtedy, ak je spôsobilý posúdiť dôsledky osvojenia. Ak obaja rodičia maloletého dieťaťa zomreli, nie sú známi, boli pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, boli pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia, vyžaduje sa súhlas poručníka, ktorý bol dieťaťu ustanovený.
9. Podľa § 102 ods. 1 písm. a) zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
10. Podľa § 103 ods. 1 zákona o rodine, prvej vety, pred rozhodnutím súdu o osvojení musí byť maloleté dieťa najmenej po dobu deviatich mesiacov v starostlivosti budúceho osvojiteľa.
11. Podľa § 105 prvej vety, osvojenec bude mať priezvisko osvojiteľa.
12. Podľa § 106 ods. 1 zákona o rodine osvojením zanikajú vzájomné práva a povinnosti medzi osvojencom a pôvodnou rodinou, ako aj medzi osvojencom a poručníkom alebo opatrovníkom, ktorý mu bol ustanovený súdom.
13. Podľa § 108 zákona o rodine, osvojiteľ sa zapíše v matrike namiesto rodiča osvojenca na základe oznámenia súdu.
14. Súd v konaní na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že vyhovenie návrhu na osvojenie maloletej je v jej najlepšom záujme. Navrhovateľ sa o maloletú osobne stará od obdobia, keď mala pol roka. Otec maloletej videl maloletú naposledy v januári 2017. Samotný otec doručil súdu svoj písomný súhlas s osvojením maloletej (č. l. 27 v spise). S osvojením maloletej navrhovateľom súhlasil aj kolízny opatrovník maloletej. Z vykonaného dokazovania mal tak súd preukázané, že navrhovateľ má vytvorené vhodné tak osobnostné ako aj materiálne predpoklady na to, aby maloletej vytvoril vhodné rodičovské prostredie pre jej zdravý a prospešný vývoj, osvojenie tak súd považoval za v najlepšom záujme maloletej, preto súd návrhu na osvojenie maloletej vyhovel.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bratislava IV, písomne v 3 vyhotoveniach. Právo na odvolanie nemajú navrhovateľ, matka maloletej a kolízny opatrovník, nakoľko sa tohto práva po vyhlásení rozsudku vzdali.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.