Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/9/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a členiek Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: EDYPLUS s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO: 36 258 881, proti žalovanej: P. F., bytom E. XXXX/X, A. P. nad Q., o zaplatenie 1.756,76 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 22. októbra 2017, č.k. 4C/213/2013-151 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2017, č.k. 4C/213/2013-190 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti, výroku I. a III., z r u š u j e a vec v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.110,55 Eur a 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 737,70 Eur od 09.07.2015 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. výrokom II. Vo zvyšnej časti konanie zastavuje. Výrokom III. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 893,97 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu , do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom IV. sa upravila Slovenská pošta, a.s., CVFT, OSA, Thurzova 1, 042 21 Košice, aby po právoplatnosti tohto rozsudku vrátila žalobcovi súdny poplatok vo výške 31,80 Eur. Vec právne posúdil poukazom na ust. § 52 ods. 1,2 , § 53 ods. 1,2,3, 4 písm. k/, 5, § 100 ods.1, § 101, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa , § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995. Uviedol, že v priebehu konania žalobca zobral v časti návrh na zaplatenie späť, a to podaním zo dňa 16.03.2015 a podaním zo dňa 03.08.2015 a žiadal, aby súd zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.110,55 Eur, ktorá pozostáva z nesplatnej istiny vo výške 587,40 Eur, úrokov vo výške 150,30 Eur, vyčíslených od 06.08.2011 do 20.06.2012, pri úročení dlžnej istiny úrokom 19,4% ročne a z úrokov z omeškania vo výške 372,85 Eur, vyčíslených od 06.08.2011 do 08.07.2015, pri úročení splatnej istiny s riadnym úrokom vyčísleným do 20.06.2012 do výške 8% ročne. Žalobca zobral svoj návrh späť v časti istiny vo výške 745,50 Eur, v časti úrokov vo výške 187,74 Eur vyčíslených do 20.06.2012, príslušných 19,4% úrokov z istiny od 21.06.2012 do zaplatenia, ako aj v časti príslušných úrokov z omeškania. Dňa 20.06.2007 uzavreli účastníci Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 30.000,- Sk (995,82 Eur) s úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 19,4% ročne s výškou splátky 845,- Sk (28,04 Eur) mesačne, s počtom splátok 60, splatnosť prvej splátky 20.07.2007 a konečná splatnosť úveru 20.06.2012. Ročná percentuálna miera nákladov bola účastníkmi dojednaná na 25,96%. Žalovaná zaplatila počnúc prvou splátkou dňa 20.07.2007 do konca roku 2007 spolu sumu vo výške 4.120,- Sk (32,70 Eur), v roku 2008 zaplatila formou splátok sumu 10.210,- Sk (338,90 Eur) a v roku 2009 zaplatila spolu sumu 160,70 Eur, pričom od augusta 2009 splátky úveru prestala uhrádzať. Výzvou zo dňa 20.07.2012 oznámil žalobca , prostredníctvom právneho zástupcu, že dňa 20.06.2012 sa stal splatným celý dlh vo výške 1.544,81 Eur a žiadal žalovanú, aby uvedenú sumu v lehote 7 dní od doručenia výzvy zaplatila. Žalovaná splatný dlh v uvedenej výške neuhradila. V predmetnej veci vydal súd prvej inštancie

platobný rozkaz dňa 19.04.2013, č. k. 3Ro/492/2013-45, proti ktorému podala žalovaná v zákonnej lehote odpor. V odpore sa odvolávala premlčania práv a nárokov uplatnených žalobcom.

2. Na daný prípad súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase uzavretia Zmluvy o splátkovom úvere dňa 20.06.2007. Žalobca v danom prípade pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, nakoľko z výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti navrhovateľa je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných finančných zdrojov. Žalovaná v predmetnom spore vystupuje ako spotrebiteľ, keďže ide o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Na základe tejto žalobca poskytol dočasne peňažné prostriedky žalovanej na kúpu tovaru, a táto sa zaviazala vrátiť celkovú dlžnú sumu, ktorá je súčtom výšky úveru a úroku. Súd prvej inštancie nezistil z predložených listinných dôkazov porušenie Zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, ktorý na právny vzťah účastníkov aplikoval. Zmluva o splátkovom úvere mala všetky predpísané kogentné náležitosti a neobsahovala žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvy. Žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy o úvere neplnila riadne a včas, dostala do omeškania, čím jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi uplatnený nárok. K námietke premlčania, ktorú vzniesol právny zástupca žalovanej súd uvádza, že táto bola vznesená nesprávne, keď v odpore proti platobnému rozkazu namietal, že došlo k premlčaniu jednotlivých splátok splatných od 8/2009 do 11/2011. V danom prípade by mohli byť premlčané v zmysle citovaných ustanovení jednotlivé splátky úveru splatné pred dňom 12.04.2010 (keď návrh bol podaný dňa 12.04.2013), pričom by išlo o neuhradené splátky za rok 2007,2008,2009 a splátky splatné do 20.03.2010. Súd skúmal potom z úradnej povinnosti, či došlo k premlčaniu jednotlivých splátok úveru, a dospel k záveru, že k premlčaniu nedošlo. Podľa Obchodných podmienok právneho predchodcu žalobcu, účinných od 01.2.2006, uvedených pod bodom 5.5.6., bolo medzi účastníkmi dojednané, že výška poslednej splátky, v danom prípade splátky splatnej dňa 20.06.2012, bude tvorená zostatkom pohľadávky banky. V uvedený deň bola teda splatná posledná splátka vo výške 1.544,81 Eur, a keďže bol návrh podaný dňa 12.04.2013, k premlčaniu nedošlo. Žalobcovi by patrili úroky z omeškania od 20.06.2012 vo výške 8,75%, v konaní však uplatnil len 8%, takže mu súd v zmysle § 153 ods.2 OSP, podľa ktorého nemôže prekročiť jeho návrh, priznal mu len uplatnenú výšku úrokov z omeškania.

3. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 142 ods. 1 OSP a úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 105,- Eur a v trovách právneho zastúpenia vo výške 893,97 Eur pozostávajúce zo 7 úkonov právnej služby po 81,33 Eur (t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, 2x čiastočné späťvzatie návrhu, 3x účasť na pojednávaní),odmena advokáta za 7 úkonov právnej pomoci, spolu 569,31 Eur. Paušálna suma náhrad 2 x v roku 2013 po 7,81 Eur, spolu 15,32 Eur a v roku 2015 po 8,39 Eur, spolu 41,95 Eur. Spolu 57,57 Eur. Cestovné náhrady spojené s účasťou na pojednávaní v dňoch 19.03.2015, 21.07.2015 a 22.10.2015 z Piešťan do Nového Mesta nad Váhom a späť (2x20 km) x 3, pri základnej náhrade 0,183 Eur za 1 km a priemernej spotrebe pohonných hmôt 8,9 l na 100 km 4,21 Eur, 4,15 Eur, 3,90 Eur činia spolu 34,22 Eur. Náhrada za stratu času za cestu na uvedené pojednávania (2x 13,89) x 3, činí spolu 83,88 Eur. Daň z pridanej hodnoty zo sumy 744,98 Eur vo výške 20% je 148,99 Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia: 893,97 Eur.

4. Proti tomuto rozsudku, výroku I. a III. podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná, poukazom na ust. § 205 ods. 2 písm. a/, d/ a f/ OSP. Dôvodila, že žalobca nemá právny nárok na plnenie, a to z dôvodu premlčania uplatneného nároku . K otázke dĺžky premlčacej doby žalovaná uviedla, že na vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je nevyhnutné aplikovať všeobecné ustanovenia upravujúce záväzkové vzťahy Občianskeho zákonníka, čiže upravujúce trojročnú premlčaciu dobu. O tom, kedy žalobca vyhlásil celú svoju pohľadávku z predmetného úveru za splatnú, svedčí Oznámenie o zosplatnení úveru zo dňa 20.07.2012. V oznámení je uvedené, že k zosplatneniu došlo v zmysle bodu 7.6.1 písm. a/ Obchodných podmienok, tzn. potom, čo sa žalovaná dostala do omeškania so splatením splátky v trvaní viac ako 3 mesiace. Súčasne v oznámení nie je uvedené, na základe nezaplatenia ktorej zo splátok došlo k mimoriadnej splatnosti úveru. S poukazom na ust. § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka žalovaná uviedla, že sa dostala do omeškania trvajúceho viac ako 3 mesiace splátkou v auguste 2009. Uvedené splátky mali byť splatné v zmysle zmluvy o úvere k 20. dňu v mesiaci, teda 20.08.2009, pričom k jej zaplateniu nedošlo. Mala za preukázané, že dňom, ktorý bol začiatkom plynutia

premlčacej doby , je deň 21.08.2009, t.j. prvý deň , kedy mohol žalobca uplatniť svoje právo na plnenie zo splátky, s úhradou ktorej bola žalovaná v omeškaní dlhšom ako 3 mesiace. Na základe nezaplatenia predmetnej splátky sa stal zročný celý dlh žalovanej, pričom premlčanie práva žalobcu začalo plynúť odo dňa zročnosti nesplatenej splátky, pre ktorú žalobca úver zosplatnil. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5Co/111/2015-119 zo dňa 20.10.2015. Vzhľadom k tomu, že k podaniu žaloby došlo dňa 12.04.2013, mal v súlade s vyššie uvedeným názorom za to, že zo strany žalobcu došlo k uplatneniu jeho práva až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Súčasne si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 89,72,- eur.

5. Žalobca v písomne podanom vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že súd prvej inštancie v predmetnej veci rozhodol správne a v súlade so zákonom. Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že zmluva o úvere obsahuje všetky predpísané kogentné náležitosti vyžadované zákonom č. 258/2001 Z.z. a neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky, ktoré by spôsobovali nerovnováhu medzi právami a povinnosťami účastníkov zmluvy. Súd prvej inštancie sa v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zaoberal posúdením premlčania uplatnenej pohľadávky a dospel k záveru, že táto nie je premlčaná. Nesúhlasil s konštatovaním žalovanej, že pohľadávka sa stala splatnou už dňa 21.08.2009. Pre každú nezaplatenú anuitnú splátku totiž v zmysle zákona plynula od jej splatnosti samostatná premlčacia lehota, čo pri nezaplatenej poslednej splátke by znamenalo, že táto mohla plynúť, ak by sa premlčanie posudzovalo podľa jednotlivých ustanovení Občianskeho zákonníka , až dňom 21.06.2012, takže táto posledná splátka by sa premlčala až dňom 21.06.2015. Pri aplikácii § 101 Občianskeho zákonníka by mohla byť premlčaná iba časť pohľadávky splatná do 12.04.2010, avšak túto časť pohľadávky si žalobca v žalobe neuplatnil. Uzavrel, že v danom prípade je na uvedený zmluvný vzťah potrebné aplikovať 4- ročnú premlčaciu dobu, v zmysle § 397 Obchodného zákonníka a to s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 138/2012 zo dňa 12.07.2012. Avšak aj v prípade , ak by sa na daný vzťah aplikovala 3-ročná premlčacia doba v zmysle § 101 Občianskeho zákonníka, ani jedna z nezaplatených splátok úveru nie je premlčaná. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil .

6. Po vydaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalovanou, po predložení veci na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu súdu , došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/ , ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok /OSP/. V prechodných ustanoveniach /§ 470 ods. 1, 2/ stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti s tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle tohto ustanovenia odvolací súd postupoval už podľa nových procesných ustanovení CSP.

7. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti, výroku I. a III., podľa § 389 ods. 1 písm. b/ zrušiť a vec vrátiť v tejto časti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie /§ 391 ods. 1 CSP/.

8. Uznesením Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 21. septembra 2017, č.k. 4C/213/2013-192 súd pokračuje v konaní s právnym nástupcom žalovanej P. F., rod. E., bytom E. XXXX/ X, A. P. nad Q. a to v zmysle ust. § 63 ods. 1,2 , § 63 ods. 2 a § 65 ods. 1 CSP.

9. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 26. novembra 2018, č.k. 6Co/9/2018-196 súd pripustil , aby do konania na miesto doterajšieho žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 48, IČO : 00 151 653 , vstúpila EDYPLUS s.r.o., so sídlom Piešťany, Žilinská cesta 130, IČO : 36 258 881 a to v zmysle ust. § 80 ods. 1,2 CSP.

10. V prejednávanej veci si právny predchodca žalobcu uplatnil voči právnej predchodkyni žalovanej nárok na zaplatenie sumy 1.756,76,- eur a 19,4% ročný úrok zo sumy 1.332,90,- eur od 13.03.2013 do zaplatenia a 8 % ročný úrok z omeškania zo sumy 1.332,90,- eur od 13.03.2013 do zaplatenia, titulom nesplateného úveru, ktorý právna predchodkyňa žalovanej čerpala vo výške 995,82,- eur s príslušenstvom a to na základe Zmluvy o splátkovom úvere č. 0274342745 zo dňa 20.06.2007.

11. Odvolací súd skonštatoval, že súd prvej inštancie správne posúdil Zmluvu o splátkovom úvere č. 0274342745 zo dňa 20.06.2007 ako zmluvu spotrebiteľskú. V dôsledku tejto skutočnosti potom správne na jej posúdenie aplikoval ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy.

12. Medzi účastníkmi predmetného konania nebolo sporné, že právna predchodkyňa žalovanej si svoje povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy neplnila riadne a včas, čím sa dostala do omeškania. Právna predchodkyňa žalovanej uhradila, titulom poskytnutého spotrebiteľského úveru, počnúc prvou splátkou dňa 20.07.2007 do konca roku 2007 spolu sumu vo výške 32,70,- eur. V roku 2008 zaplatila formou splátok sumu 338,90,- eur a v roku 2009 zaplatila spolu sumu 160,70,- eur, pričom od augusta 2009 splátky úveru prestala uhrádzať.

13. Následne výzvou zo dňa 20.07.2012, označenou ako „Výzva na zaplatenie pohľadávky“, právny predchodca žalobcu oznámil právnej predchodkyni žalovanej, že dňa 20.06.2012 sa stal splatným celý jej dlh vo výške 1.544,81,- eur a žiadal o úhradu uvedenej sumy v lehote 7 dní od doručenia výzvy.

14. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stal zročný celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

16. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

17. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

18. Ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, je dlžník povinný uhradiť každú dohodnutú splátku k určitému termínu. Splatnosť jednotlivých splátok neovplyvňuje splatnosť celého dlhu. Premlčanie sa v zmysle § 103 veta prvá viaže na jednotlivé splátky a nie na celý dlh. V prípade, ak niektorá splátka nie je včas zaplatená, môže byť dohodnuté, prípadne stanovená rozhodnutím tzv. strata výhody splátok. V prípade, že sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Predčasnú splatnosť peňažného záväzku môže veriteľ za podmienok stanovených v § 53 ods. 9 Obč. zákonníka vyvolať jednostranným právnym úkonom.

19. Z uvedeného potom treba vyvodiť, či má veriteľ právo vymáhať len nezaplatenú splátku a rovnako má právo pri porušovaní povinnosti spočívajúcej v nezaplatení niektorej zo splátok, za splnenia podmienky, že to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené, žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Žiadať zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky veriteľovi vyplýva výlučne z ust. § 565 OZ. Súd prvej inštancie však vyššie uvedené skutočnosti neposudzoval.

20. Preto je potrebné zistiť, či právo veriteľa žiadať zaplatenie celej pohľadávky bolo zmluvnými stranami dohodnuté, či takéto právo veriteľovi vyplynulo zo Zmluvy o splátkovom úvere uzavretej dňa 20.06.2007 medzi právnym predchodcom žalobcu a oprávnenou predchodkyňou žalovanej alebo zo Všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere. Totiž len v prípade, ak má veriteľ právo vyplývajúce z ust. § 565 Občianskeho zákonníka oznámiť dlžníkovi, že trvá na zaplatení celej pohľadávky, potom premlčacia doba celého dlhu začína v zmysle § 103 veta druhá Občianskeho zákonníka plynúť odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Súd prvej inštancie súčasne posúdi právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.07.2012, označený ako „Predžalobná výzva na zaplatenie pohľadávky“, keď podľa vyjadrenia žalovanej ide o oznámenie o zosplatnení úveru.

21. Podľa § 4 ods.1,2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch / účinného v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy/ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom

spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať : a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu, b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby, g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru, h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu, i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2, l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad, n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, p) práva spotrebiteľa podľa § 7, q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

22. Záverom odvolací súd poukazuje aj na skutočnosť, že na pojednávaní konanom dňa 19.03.2015 súd prvej inštancie skonštatoval, že z toho, že v predmetnej zmluve o úvere absentuje údaj o priemernej percentuálnej miere nákladov vyplýva, že zmluva bola uzavretá bez úrokov a bez poplatkov. Ďalej sa však s týmto konštatovaním nezaoberal a z napadnutého rozsudku vyplýva, že ani predmetný úver neposudzoval ako bezúročný a bez poplatkov.

23. Na základe uvedeného má odvolací súd za to, že uznesenie súdu prvej inštancie, v napadnutej časti výroku I. a III., bolo predčasné a preto ho v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ v napadnutej časti zrušil a v tejto časti vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie / § 391 ods. 1 CSP/.

24. V ďalšom konaní súd prvej inštancie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu /§ 391 ods. 2 CSP/, posúdi právny úkon právneho predchodcu žalobcu zo dňa 20.07.2007 poukazom na ust. § 565 Občianskeho zákonníka. Až po vyhodnotení týchto skutočností sa bude zaoberať dôvodnosťou uplatneného nároku a potom vo veci opätovne rozhodne. Rovnako je potrebné opätovne posúdiť vznesenú námietku premlčania a v zmysle ust. § 4 ods.1,2 z.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ustáliť, či predmetná zmluva o úvere obsahuje všetky obligatórne náležitosti v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Následne vyvodí z vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdení podkladom pre rozhodnutie o predmete sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu, pričom sa vysporiada aj s ďalšími námietkami žalovanej, ktoré uviedla v odvolaní .

25. V novom rozhodnutí vo veci samej súd prvej inštancie znova rozhodne o trovách prvoinštančného konania, ak aj o trovách odvolacieho konania /§ 396 ods. 3 CSP/.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .