Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23To/139/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 29. januára 2019 prejednal odvolanie obžalovaného

S. R.,

nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom H. Z. H., N. XX, prechodne bytom U. Q. T. XXX, S.: XXX XX T.,

ktoré podal proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T/72/2015 zo dňa 5.6.2018 a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/72/2015 zo dňa 5.6.2018 bol obžalovaný S. R. uznaný vinným prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona, pretože dňa XX.XX.XXXX, v čase približne o XX:XX hodine na D. ulici v H. Z. H. N., v priestoroch pohostinstva s názvom G., fyzicky napadol poškodeného A. N. tým spôsobom, že potom ako poškodený vošiel do vnútorného priestoru pohostinstva, tak ho obvinený jeden krát udrel päsťou zozadu do pravej časti tváre, následne poškodeného chytil za oblečenie a vytiahol ho z uvedeného baru cez vestibul von na D., kde ho opakovane päsťami približne šesť krát udrel do oblasti tváre, následkom čoho poškodený stratil rovnováhu a spadol na zem, kde ho obvinený znova udieral päsťami do oblasti tváre a kopal nohami do oblasti brucha, v čom pokračoval až do momentu, kedy bol od poškodeného odtiahnutý pracovníkmi súkromnej bezpečnostnej služby, čím uvedeným konaním obvinený spôsobil poškodenému A. N. zranenia vo forme pomliaždenia mäkkých tkanív hlavy a tváre s krvným výronom okolo pravého oka a zakrvácaním do spojivkového vaku pravého oka s vegetatívnou symptomatológiou, zlomeniny prednej steny čeľustnej dutiny vpravo so zakrvácaním do čeľustnej dutiny, pomliaždenia mäkkých tkanív hrudníka vpravo, bez úrazových zmien na kostnom skelete s odreninou kože a pomliaždenia brušnej steny v oblasti ľavého podbruška, ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie v Lekárskej službe prvej pomoci H., následne aj vo U. potrebou hospitalizácie od 16.09.2012 do 19.09.2012 a s dobou obmedzenia na obvyklom spôsobe života v oblasti realizácie fyzickej a psychickej aktivity, v realizácii kontaktu so spoločenským prostredím, v príjme a spracúvaní potravy a realizácie nevyhnutných životných a hygienických úkonov v trvaní štyroch týždňov.

Bol za to odsúdený podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona § 36 písm. j) Trestného zákona, § 37 písm. h) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 1 Trestného na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 12 mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd obžalovaného zaviazal uhradiť poškodenému A. N., nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom M. K., škodu 1.127,- Eur.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho odvolaním podaným v zákonnej lehote napadol obžalovaný. Svoje odvolanie zdôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu tým, že sa nepodarilo preukázať naplnenie skutkovej podstaty trestných činov kladených mu za vinu, nepreukázala sa príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a ublížením na zdraví poškodenému. Výpoveď poškodeného je jediným dôkazom, čo nepostačuje. Bez ďalších dôkazov uvedené skutočnosti považuje za nepodloženú úvahu. Skutkový stav musí byť zistený bez pochybností. Výpovede svedkov N., N., K. a E. sa s výpoveďou poškodeného rozporujú. Medzi ním a poškodeným došlo len k roztržke, ktorej následkom nemohlo byť ublíženie na zdraví. Brat poškodeného bol odsúdený za týranie sestry obžalovaného, čo mohol poškodený zneužiť v neprospech obžalovaného, vzhľadom na narušené vzťahy v rodine. Následky na zdraví, ktoré u poškodeného nastali, mohli byť spôsobené inými osobami. Poukázal na to, že pri dvoch rovnocenných verziách skutkového deja je nevyhnutné prikloniť sa k verzii pre obžalovaného priaznivejšej. Nemôže byť zvýhodnená iba jedna procesná strana. Žiaden dôkaz okrem tvrdenia poškodeného v celom konaní predložený nebol. Je treba upriamiť pozornosť aj na materiálny korektív, pričom ak je závažnosť činu nepatrná ide o správny delikt. V uvedenom prípade sa jedná o priestupok proti občianskemu spolunažívaniu. Skutok nespáchal, preto navrhuje, aby ho odvolací súd oslobodil.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj prokurátor. V písomných dôvodoch uviedol, že súd vychádzal z dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní a z týchto mal skutkový stav za preukázaný. Dôkazy zhodnotil tak, že medzi nimi nezistil rozpory a tieto dávali ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých bol vyvodený správny záver o vine obžalovaného. Taktiež súd postupoval v intenciách ustanovení § 34 ods.1, ods. 4 Tr.zák. Obranu obžalovaného považuje prokurátor za účelovú, táto je navyše v rozpore so znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva, či výpoveďou poškodeného. Poškodený označil obžalovaného za pôvodcu jeho zranení a to už v jeho oznámení na polícii. Aj na hlavnom pojednávaní poškodený zopakoval svoje tvrdenia, nebolo ani preukázané, že by poškodený obžalovaného k jeho konaniu vyprovokoval. Výpovede poškodeného korešpondujú so znaleckým posudkom znalca, s lekárskymi záznamami. T. Z.. Z. S. vylúčil, že by zranenia poškodeného vznikli otvorenou dlaňou. Vzhľadom na príbuzenský vzťah svedkyne T. N. a obžalovaného, či blízky vzťah svedka A. N. k T. N., správne súd vyhodnotil ich verziu konfliktu za účelovú a motivovanú snahou pomôcť obžalovanému. K. D. N. vypovedal len o tom, čo jej povedal obžalovaný, konflikt nevidela. Náhrada škody bola riadne a včas vyčíslená, preto ju správne súd priznal. Navrhuje preto odvolanie obžalovaného zamietnuť, ako nedôvodné.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné. Obžalovaný sa na verejnom zasadnutí nezúčastnil, požiadal o jeho vykonanie v neprítomnosti . Obhajca na dôvodoch odvolania obžalovaného zotrval.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestnom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere v zásade nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por.

K otázke viny odvolací sú uvádza, že súd prvého stupňa pri získavaní a ustálení skutkového stavu vychádzal z výpovedí poškodeného A. N., svedkov: D. N., P.. A. N., T. N., ktorých všetkých vypočul na hlavnom pojednávaní. Zároveň súd vypočul aj znalca z odboru zdravotníctva, ktorý vypracoval znalecký posudok - Z.. Z. S. a oboznámil listinné dôkazy.

Uvedený rozsah dokazovania teda nemôže byť v žiadnom prípade považovaný za nedostatočný. Vierohodnosť výpovede poškodeného je potvrdená nielen tým, že poškodený ihneď po skutku podal trestné oznámenie a uviedol obžalovaného ako osobu, ktorá ho napadla. Zranenia, ku ktorým poškodený prišiel boli popísané aj znaleckým posudkom znalca. Znalec sa priklonil k verzii vzniku zranení tak, ako ich popísal poškodený, teda že bol zbitý inou osobou a to údermi päsťou alebo kopnutím nohou. Zároveň znalec vylúčil vznik zranení dlaňou, čo vyvracia tvrdenia obžalovaného, že poškodeného udrel dlaňou.

Okrem uvádzaných dôkazov súdom prvého stupňa, je verzia poškodeného ohľadom vzniku zranení podporovaná aj tým, že poškodený šiel hneď po vzniku zranení na ošetrenie, ako sa to uvádza v znaleckom posudku znalca, teda dňa 16.09.2012, pričom práceneschopný bol do 19.10.2012. Zároveň znalec uviedol, že po túto dobu bol poškodený obmedzený na bežnom spôsobe života.

Ohľadom rozporov svedeckých výpovedí namietaných obžalovaným je potrebné predovšetkým uviesť, že svedkyňa Hana N. konflikt nevidela, čo neznamená, že jej výpoveď je rozporná s výpoveďou poškodeného.

Svedok P.. A. N. popísal konflikt medzi obžalovaným a poškodeným tak, že videl facky a strkance, snažil sa ich odtiahnuť. Svedkyňa T. N. taktiež videla facky, avšak nevedela presne celý konflikt popísať. Nie je možné tvrdiť, že výpovede svedkov sú rozporné, svedkovia tvrdili, že nevideli celý priebeh konfliktu, to však neznamená, že sa konflikt medzi obžalovaným a poškodeným tak, ako ho popísal poškodený nestal. Ich tvrdenia o fackách však sú vyvrátené znalcom, ktorý uviedol, že zranenia poškodeného vznikli päsťou a kopaním nohou. Je však zrejmé, že ide o priateľov, resp. rodinu obžalovaného s tendenciou týchto, ako to správne súd prvého stupňa vyhodnotil, pomôcť obžalovanému, resp. zmierniť jeho vinu, pretože samotný konflikt fyzický medzi obžalovaným a poškodeným svedkovia nepopierajú.

Tvrdenia poškodeného sú však verifikované znaleckým posudkom znalca z odboru zdravotníctva Z.. Z. S., či listinnými dôkazmi - lekárskymi správami na zranenia poškodeného.

K obžalovaným v odvolaní namietanému materiálnemu korektívu krajský súd uvádza, že právny záver o materiálnom korektíve prečinu sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania. Pri zisťovaní okolností, ktoré majú význam pre záver o materiálnom korektíve prečinu, nemožno vopred prikladať osobitný význam žiadnemu dôkaznému prostriedku, ale na jeho naplnenie treba usudzovať zo všetkých konkrétnych okolností, za ktorých bol prečin spáchaný a zo všetkých relevantných dôkazov. Naplnenie materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 <aspi://module='ASPI'&link='300/2005 Z.z.%XXXXXX'&ucin-k-dni='XX.XX.XXXX'> Tr. zák. pri prečine výtržníctva a ublíženia na zdraví je potrebné skúmať z pohľadu, či je závažnosť týchto nepatrná so zreteľom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa v danej veci.

Je potrebné zdôrazniť, že obžalovaný zozadu zaútočil v priestoroch pohostinstva v prítomnosti iných osôb, bez zjavnej príčiny na nič netušiaceho poškodeného, o ktorom sa mylne domnieval, že ide o osobu odsúdenú za týranie sestry obžalovaného. Vytiahol ho von z baru a od svojho konania upustil, až keď bol odtiahnutý pracovníkmi bezpečnostnej služby, bez ktorých zásahu by zrejme v útoku pokračoval s oveľa závažnejšími následkami. Poškodenému svojim konaním spôsobil zranenia hlavy, oka, čeľuste a hrudníka s dobou liečenia a obmedzenia na bežnom spôsobe života podľa znaleckého posudku v dĺžke 4 týždňov. Je zrejmé, že v danom prípade nemožno uvažovať o nepatrnej závažnosti skutku.

S poukazom na uvedené skutočnosti sa preto odvolací súd plne stotožnil s dokazovaním vykonaným súdom prvého stupňa a následným vyhodnotením dôkazov tak jednotlivo, ako i v celku, uvedeným v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia, a na toto v plnej miere odvolací súd poukazuje. Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky zákonné znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods.1 písm. a/ Tr.zák.

Pokiaľ ide o trest, súd prvého stupňa správne podľa § 364 ods. 1 Tr.zák. za priznania jednej poľahčujúcej okolnosti uvedenej v § 36 písm. j/ Tr. zák., a jednej priťažujúcej okolnosti uvedenej v § 37 pís. h/ Tr.zák., podľa § 38 ods. 2 Tr.zák. uložil obžalovanému podľa § 41 ods. 1 Tr.zák. úhrnný trest odňatia slobody. Uložený trest vo výmere 12 mesiacov, podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, je pritom v rámci trestnej sadzby primeraný a spravodlivý.

Takýto trest zodpovedá všetkým zásadám na ukladanie trestov uvedeným v § 34 ods. 1, ods. 4 Tr.zák., a zároveň zohľadňuje aj osobu obžalovaného, charakter trestnej činnosti kladenej mu za vinu, či zásady generálnej a individuálnej prevencie. Je aj plne spôsobilý zabezpečiť nápravu a prevýchovu obžalovaného.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol odvolací súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti toho uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.