Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_14Co-25-2018.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
14Co/25/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Mareka Košča a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobcu: Československá obchodná banka, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 36 Bratislava, IČO: 36 854 140, právne zastúpený HMG LEGAL, s.r.o., advokátska kanceláriou so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459, proti žalovaným: 1/ E. J., F.. XX.XX.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H., 2/ D. J., F.. X.X.XXXX, T. E. XXXX/XX, XXX XX H. právne zastúpenému JUDr. Jánom Mochnáčom, advokátom, so sídlom kancelárie Benadova 13, 040 22 Košice - m.č. Dargovských hrdinov, IČO: 50369687, o zaplatenie 807,98 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 16Csp/254/2017-114 zo dňa 5.6.2018, zhodou hlasov členov senátu, takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca proti žalovaným domáhal zaplatenia sumy 807,98 eur s prísl., odvádzanou od uzavretej úverovej zmluvy medzi žalobcom ako veriteľom a dlžníkmi žalovaným v 1/ rade a jeho dnes už nebohou manželkou J. J.. Žalobca tvrdil, že žalovaný v 1/ rade a jeho manželka porušovali povinnosti nesplácaním úveru, preto vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky. Po smrti spoludlžníčky sa dedičom po nej stal žalovaný v 2/ rade. Pretože k splácaniu dlhu nedošlo, preto si žalobca uplatňoval nárok na súde.
2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 29.11.2010 uzavrel žalobca so žalovaným v 1/ rade a jeho už dnes nebohou manželkou úverovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR, ktorým poskytol dlžníkom úver vo výške 1.650,- eur, ktorý sa mal úročiť pevnou úrokovou sadzbou 16,90 % ročne, zaplatiť sa mal v 60-tich mesačných splátkach, RPMN v zmluve bola uvedená vo výške 22,12 %, priemerná hodnota RPMN bola uvedená vo výške 20,68 % a celková čiastka, ktorú mali dlžníci zaplatiť predstavovala 2.597,76 eur.
3. Ďalej súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol:
3.1. Spoludlžníčka J. J., rod. P. (manželka žalovaného v 1/ rade a matka žalovaného v 2/ rade) dňa XX.X.XXXX zomrela. Z osvedčenia o dedičstve č.k. XXD/XXX/XXXX-XX zo dňa 24.6.2013 vyplýva, že dedičmi zo zákona po poručiteľke sú pozostalí manžel a syn - žalovaný v 2/ rade. Čistá hodnota dedičstva bola ustálená na 36.056,09 eur a podľa schválenej dedičskej dohody nehnuteľnosti špecifikované v dedičskom rozhodnutí, ako aj zostatok na účte v Z. T. J., I..J.. nadobudol syn poručiteľky žalovanej v 2/ rade. Na strane pasív vo vzťahu k žalobcovi je uvedená suma 387,50 eur vyplývajúca zo spotrebiteľského úveru č. XXXXXXXXXR. Tento dlh dedičia uznali. Osvedčenie neodbudlo právoplatnosť 24.6.2013.
3.2. Po opakovaných výzvach (upomienkach) žalobcu adresovaných žalovaným, žalobca listom zo dňa 18.6.2014 oznámil žalovanému v 1/ rade zosplatnenie úveru a vyzval ho na úhradu sumy 807,98 eur. Aj žalovanému v 2/ rade boli oznámené predžalobné upomienky s vyčíslením záväzkov dlžníkov vyplývajúcich z predmetnej úverovej zmluvy.
3.3. Po citácií označených ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch i Občianskeho zákonníka súd prvej inštancie zdôraznil to, že za jeden z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa v úverovej zmluve je údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, pretože uvedený údaj zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť, a preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti, či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu, teda spotrebiteľovi, stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa podľa citovanej právnej úpravy musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet. Je pritom nepochybné, že v zmluve uzavretej žalobcom so žalovaným v 1/ rade a jeho manželkou spomínaný údaj chýba napriek tomu, že je uvedená hodnota RPMN, čo však podľa ust. § 9 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch je nepostačujúcim. Povinný údaj v zmluve absentuje, čo má za následok bezúročnoť a bezpoplatkovosť. Z dokazovania je zrejmé, že žalobca tak mohol požadovať od žalovaných iba zaplatenie poskytnutých peňažných prostriedkov, keďže žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 1.650,- eur a žalovaný v 1/ rade spolu s manželkou mu celkovo zaplatili 2.250,82 eur, súd žalobu zamietol.
3.4. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1, 2 CSP.
4. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Podľa jeho názoru sú naplnené odvolacie dôvody tak, ako sú upravené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b), c), h) CSP. Tvrdí, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na bližšiu konkretizáciu uplatnených odvolacích dôvodov uvádza:
4.1. Žalobca v predmetnej veci uplatňuje nároky zo záväzkového vzťahu, ktorý bol založený zmluvou o ČSOB spotrebiteľskom úvere zo dňa 29.11.2010. Po zomrelej dlžníčke J. je právnym nástupcom žalovaný v 2/ rade, na ktorého prešli záväzky označenej poručiteľky.
4.2. Pre neplnenie povinnosti žalovaných došlo zo strany veriteľa k vyhláseniu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru ku dňu 15.8.2014. Žalobca bol tak oprávnený od žalovaného v 1/ rade a v tom čase už aj žalovaného v 2/ rade požadovať jednorazové splatenie poskytnutého úveru.
4.3. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo na spravodlivý proces a konanie má inú vadu, ktorá má za následok aj nesprávne rozhodnutie vo veci. V tejto súvislosti poukazuje žalobca na to, že na podaný odpor proti platobnému rozkazu reagoval vyjadrením, ktoré bolo doručené aj žalovanému v 2/ rade. Žalovaný v 2/ rade podľa obsahu spisu a aj podľa obsahu napadaného rozhodnutia sa vyjadril písomným podaním zo dňa 3.1.2018. Toto vyjadrenie obsahuje právnu i skutkovú argumentáciu, ktorú žalovaný v 2/ rade predtým nepredostrel konajúcemu súdu a nebola tak totožná s obsahom podaného odporu proti platobnému rozkazu. Toto vyjadrenie žalovaného v 2/ rade však nebolo doručené žalobcovi. Nedoručenie vyjadrenia účastníka konania druhému účastníkovi konania vytvára stav nerovnosti účastníkov konania pred súdom, čo je v rozpore s princípom kontradiktórnosti konania a rovnosti zbraní ako súčasti práva na spravodlivý proces. Odkazuje pritom na závery uznesenia NS SR 2Cdo/209/2014 zo dňa 28.8.2014 i na rozsudok ESĽP vo veci Trančíková vs. Slovenská republika zo dňa 13.1.2015. Odkazuje aj na aplikáciu Článku 9 CSP.
4.4. Odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie aj to, že pri stave, keď boli skutkové tvrdenia strán sporné, mal súd vo veci nariadiť pojednávanie. Hypotéza právnej normy konkrétne ust. § 297 písm. b)CSP práve tieto skutočnosti dáva do popredia, pričom v spojení s ustanovením § 181 ods. 2 CSP mal súd určiť a oznámiť žalobcovi, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Ak tak neurobil, porušil zákonom dané procesné práva žalobcu pre procesný postup v kontradiktórnom sporovom konaní, najmä na vytvorenie priestoru na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku (procesnej obrany) vo vzťahu k ochrane subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky na to, aby mohol súd rozhodovať v prejednávanej veci bez nariadenia pojednávania.
4.5. Odvolateľ namieta aj to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal ani námietkami vecnej pasívnej legitimácie uplatnenej žalovaným v 2/ rade. Tým sa nevenoval pre prejednanú vec podstatnými právnymi a skutkovými tvrdeniami.
4.6. Podľa žalobcu sa záväzkový vzťah mal právne posudzovať podľa špeciálneho právneho predpisu, a to zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom do 31.12.2010. Aj žalobca je toho názoru, že je povinnosťou veriteľa uvádzať predpoklady použitia na výpočet RPMN. Nesprávny je však fakt, že súd sa pri uvedenej problematike obmedzil len na strohé konštatovanie o nespochybniteľnosti absencie týchto údajov v zmluve, pričom však neuviedol, ktoré predpoklady sú považované, respektíve ktoré on považuje za potrebné na výpočet RPMN. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie je nedostatočne odôvodnené.
4.7. Žalobca preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalovaní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili napriek tomu, že rovnopis podaného odvolania s výzvou na vyjadrenie k obsahu odvolania súd prvej inštancie žalovaným doručil.
6. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej aj „CSP“) vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia pojednávania (§ 385 a contrario) a dospel k záveru, že uplatnené odvolacie dôvody odôvodňujú zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a vrátenie mu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Tak, ako je už uvedené vyššie, žalobca v odvolaní namieta porušenie jeho procesných práv spočívajúcich v tom, že mu nebolo doručené vyjadrenie žalovaného v 2/ rade obsahujúce skutkové a právne posúdenie veci, že súd rozhodol bez nariadenia pojednávania a že týmto postupom mu tak bolo znemožnené uskutočňovať jeho procesné práva v takej miere, že bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces.
8. V prejednávanej veci je zrejmé, že súd prvej inštancie rozhodol preskúmavaným rozsudkom bez toho, aby vo veci nariadil pojednávanie. Strany na realizáciu pojednávania nepredvolával, oznámil len miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku (referát na č.l. 110 a oznámenie na č.l. 111 spisu). Podľa ďalšieho záznamu v spise na č.l. 112 oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli súdu od 17.5.2018 do 6.6.2018.
9. Z obsahu spisu vyplýva aj to, že na odpor proti platobnému rozkazu reagoval žalobca písomným podaním - vyjadrením k odporu (č.l. 67 spisu), ktoré bolo spolu s uznesením súdu prvej inštancie č.k. 16Csp/254/2017-84 z 18.12.2017 doručené žalovanému s výzvou na vyjadrenie.
10. Na vyššie uvedenú výzvu súdu prvej inštancie reagoval prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu žalovaný v 2/ rade písomným podaním ktoré bolo doručené súdu prvej inštancie 3.1.2018 (č.l. 85 až 86 spisu). Z podacej pečiatky súdu o prijatí tohto podania vyplýva, že bolo doručené súdu v dvoch rovnopisoch, pričom z obsahu spisu vyplýva, že ďalší rovnopis, okrem prvopisu, je naďalej obsahom spisu a je založený v rovnopisoch podaní. Zo spisu nevyplýva údaj o tom, aby toto podanie žalovaného v 2/ rade obsahujúce skutkovú i právnu argumentáciu bolo doručované žalobcovi. Po doručení tohto vyjadrenia súdu zo spisu vyplýva už len referát sudcu o nariadení termínu verejného vyhlásenia rozsudku. Je tak zrejmé, že vo veci toto podanie nebolo doručené žalobcovi a je bez akýchkoľvek pochybností zistiteľné aj to, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.
11. Ani žalobca v podanom odvolaní nespochybňuje záver súdu prvej inštancie o spotrebiteľskom charaktere veci teda, že ide o vec o spotrebiteľský spor.
12. Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
13. Podľa Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
14. Porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) CSP ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva.
15. Základný rámec práva na spravodlivé súdne konanie použiteľný pre civilné súdne konanie je obsiahnutý vo vyššie uvedenom Čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je aj podľa judikatúry Ústavného súdu SR implikované aj v Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Jednotlivé čiastkové práva, ktoré tvoria obsah práva na spravodlivý proces, je možné vyvodiť predovšetkým z rozhodovacej činnosti ESĽP. Patrí sem najmä právo na prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na verejnosť konania a rozhodnutia, právo na rozhodnutie v primeranej lehote a právo na spravodlivé prejednanie veci. V rámci posledne spomínaného je možné zdôrazniť princíp rovnosti strán, princíp rovnosti zbraní, princíp kontradiktórnosti konania a právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
16. Podľa § 177 ods. 1 CSP súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie.
17. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak:
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo
c) to ustanovuje tento zákon.
18. V zmysle cit. ust. § 187 ods. 1, 2 CSP nevyhnutnosť nariadenia pojednávania pri rozhodovaní vo veci samej je vyjadrením zásady ústnosti a bezprostrednosti konania. Obe tieto zásady majú ústavnoprávne vyjadrenie. Podľa Čl. 48 ods. 2 Ústavy SR každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zásada bezprostrednosti a ústnosti nie je v civilnom súdnom konaní absolútnou a konanie neprebieha len v bezprostrednej a ústnej komunikácií strán so súdom. Na strane druhej pojednávanie nie len nástrojom na uspokojenie ústavných práv strany konania, ale je najefektívnejším nástrojom jeho koncentrácie, ktorý nasleduje písomným nástrojom vyjadreným v § 167 CSP (doručovanie žaloby, vyjadrenie pred nariadením pojednávania a iným). Stranám zásadne by malo byť umožnené, aby v prípade, ak vo veci bolo nariadené pojednávanie, mohli na tomto pojednávaní predniesť svoje skutkové tvrdenia, poprieť skutkové tvrdenia druhej strany, navrhnúť vykonanie dôkazov, vyjadriť sa k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a vzniesť hmotnoprávne námietky. Nariadenie pojednávania je rozhodnutím súdu, ktoré môže na okresnom súde urobiť sudca. Nariadením pojednávania je rozhodnutie súdu o tom, že vo veci sa uskutoční pojednávanie s tým, že sa určí jeho miesto, začiatok uvedením dňa a hodiny a zároveň sa určia osoby, ktoré budú v ich procesnom postavení na pojednávanie predvolané.
19. Vyššie cit. ust. § 177 ods. 2 písm. a) až c) CSP upravujú situácie, keď súd nemusí nariadiť pojednávanie. Pod písmenom a) uvedeného ustanovenia sú aj situácie, keď nie je potrebné nariaďovať pojednávanie v prípade, ak sú zároveň splnené podmienky spočívajúce v tom, že vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2.000,- eur.
20. Zákon nestanovuje, čo treba rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením. Posudzujúcim subjektom toho, či sa jedná o jednoduché právne posúdenie je preto vždy konajúci súd. Na strane druhej druhé kritérium spočívajúce v tom, že tvrdenia strán nie sú sporné, závisí od samotných procesných úkonov žalovaného i žalobcu. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Tento pojem ako kritérium pre nenariadenie pojednávania sa žiada posudzovať aj v nadväznosti na ust. § 167 ods. 2 CSP, ktoré počíta aj s alternatívou, že sa žalovaný k žalobe nevyjadril, respektíve vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil. Posledným kritériom je už vyššie spomenutá hodnota sporu. Každopádne musí ísť o splnenie všetkých týchto troch podmienok súčasne. V predmetnej veci však je zrejmé, že už v podanom odpore proti platobnému rozkazu a následne aj vo vyjadreniach žalobcu i vo vyjadreniach žalovaného v 2/ rade sú obsiahnuté skutkové i právne skutočnosti, ktoré nedávajú predpoklad pre záver o nespornosti skutkovým tvrdení strán.
21. Zo spisu nevyplývajú ani také procesné úkony sporových strán, podľa ktorých by súhlasili s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Za takéhoto stavu aj odvolací súd je toho názoru, že súd prvej inštancie tým, že rozhodol bez nariadenia pojednávania, aj keď išlo o spotrebiteľský spor hodnoty nepresahujúcej 2.000,- eur, mal na odstránenie spornosti tvrdení strán nariadiť pojednávanie a len po splnení zákonných podmienok súvisiacich s nariadením pojednávania mohol vo veci samej rozhodnúť.
22. Vo veci v súvislosti s doručovaním vyjadrenia žalobcu žalovaným a potom s podaním vyjadrenia žalovaného v 2/ rade sú zistiteľné skutočnosti, ktoré nesvedčia dodržiavaniu postupu v zmysle ust. § 167 ods. 3 CSP. K tomu treba zdôrazniť, že Civilný sporový poriadok je dôsledne budovaný na princípe rovnosti zbraní. Konkrétnou normatívnou reflexiou k princípu rovnosti zbraní je i ustanovenie § 167 CSP. Uvedené ustanovenie je v právnom poriadku obsiahnuté aj pod vplyvom judikatúry ESĽP, keď zákonodarca prikročil k normovaniu v citovanom ustanovení upraveného procesného postupu tak, aby dodržanie princípu rovnosti zbraní bolo v civilnom sporovom konaní dodržiavané. V tejto veci je teda dôležitým aj prihliadnuť na dodržiavanie týchto pravidiel, ktoré sú odvádzané zákonodarcom aj napríklad z rozsudku ESĽP v prípade Trančíková vs. Slovenská republika z 13.1.2015. Reagovať na vyjadrenie žalovaného replikou je jeho procesným právom tak, ako to napokon vyplýva aj z gramatického výkladu § 167 ods. 3 prvá veta CSP. Možno to však vyvodiť aj napokon z celkového charakteru tohto procesného inštitútu. Súd v rámci koncentrácie konania je oprávnený upraviť práva aj súvisiace s tzv. replikou a má preto možnosť aj poučiť žalobcu o následkoch sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP. Zo spisu však nevyplýva, že by vyjadrenie žalovaného v 2/ rade bolo doručované žalobcovi a bol mu aj s poučením o koncentrácií konania poskytnutý priestor na reakciu na uvedené podanie žalovaného v 2/ rade.
23. Súd prvej inštancie svojim nesprávnym procesným postupom keď rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, hoci na to neboli splnené podmienky a aj nedodržaním postupu pri doručovaní vyjadrenia žalovaného v 2/ rade žalobcovi znemožnil strane sporu (žalobcovi), aby uskutočňovala jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP). Korekciu porušených procesných práv žalobcu možno v odvolacom konaní docieliť len zrušením takéhoto rozsudku, preto nezostalo odvolaciemu súdu iné riešenie ako napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a s odkazom na ust. § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
24. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami v konaní, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka, či sporovej strany, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (viď napr. rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09, či iné). Pre privodenie kasačného rozhodnutia vo vzťahu k rozhodnutiu súdu prvej inštancie sa preto nevyžaduje dopĺňať ďalšie reakcie na uplatnené námietky odvolateľa.
25. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa ust. § 391 ods. 2 CSP viazaný a postupovať podľa ustanovenia § 181 ods. 1 CSP, opätovne teda vec prejednať, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj na argumenty nielen odvolateľom uplatnené v podanom odvolaní, ale aj argumentáciu žalovaných uvedenú v prostriedkoch procesnej obrany proti žalobe. Tieto argumentácie bude potrebné posúdiť z hľadiska všetkých na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť, pričom rozhodnutie je potrebné aj náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. Súd teda musí zareagovať aj na tie námietky, ktoré produkoval žalobca vo vzťahu k predpokladom, z ktorých sa tvoril údaj o RPMN v predmetnej zmluve.
26. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, ale aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).