Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

27C/25/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín, v spore žalobcu: G. J., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š. H. XXX/XX, X.M. X., právne zastúpený: Advokátska firma TROKAN & URBANČOKOVÁ v.o.s., so sídlom: Dom Pavla, Ľ. Štúra 5, Trenčianske Teplice, IČO : 36 333 158, proti žalovanej: N. J., P.. XX.XX.XXXX, X. Y. Š. H. XXX/XX, X. X., o ochranu práva doživotného užívania bytu, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou,

rozhodol:

I. Žalovaná j e p o v i n n á zdržať sa protiprávnych zásahov do práva žalobcu na doživotné užívanie bytu č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu v X. X., na ulici H. XXX/XX, zapísaného na O. Č.. XXXX, kat. územie X., najmä obmedzovať ho v riadnom užívaní celého bytu vymedzovaním časti bytu, kde sa smie zdržiavať; obmedzovať alebo neposkytovať mu služby spojené s užívaním bytu; zakazovať alebo obmedzovať žalobcovi návštevy v byte; neoprávnene vstupovať do obydlia bez súhlasu alebo v neprítomnosti žalobcu.

II. Žalovaná j e p o v i n n á umožniť žalobcovi používať bez obmedzenia poštovú schránku v bytovom dome prislúchajúcu k bytu, bez toho, aby sama mala prístup k pošte žalobcu.

III. Žalovaná j e p o v i n n á zdržať sa protiprávnych zásahov do práva žalobcu na súkromie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, spočívajúcich v nadmerných a neodôvodnených návštevách v byte č. XX na X. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu v X. X., P. S. H. XXX/XX, premiestňovaním osobných vecí žalobcu v byte a slovných urážkach žalobcu.

IV. Žalovaná j e p o v i n n á predkladať žalobcovi vyúčtovania dodávateľov za spotrebované energie v byte a vyúčtovať žalobcom poskytnuté platby v prípade, ak nemá žalobca priamo uzavreté zmluvy s dodávateľmi energií.

V. Vo zvyšnej časti súd žalobu za m i e t a.

VI. Žalobcovi súd priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Dňa 16.05.2019 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha proti žalovanej ochrany práva žalobcu na doživotné užívanie bytu č. XX na 1. poschodí, vo vchode č. XX bytového domu v X. X., H. XXX/XX, zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie X. X. (ďalej len "predmetný byt"). Podanú žalobu odôvodnil tým, že žalobca je fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalovaná je fyzická osoba, vlastníčka bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X. X., v ktorom žalovaný býva a v ktorom má zriadené

právo doživotného užívania. Pôvodná vlastníčka bytu - matka žalobcu, ešte za života darovala byt bratovi žalobcu a súčasne bolo darovacou zmluvou zriadené vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania bytu bez obmedzenia v prospech žalobcu a ďalšej osoby, J. D., ktorý bol druhom matky žalobcu. Právo doživotného užívania bytu je zapísané v katastri nehnuteľností. Brat žalobcu predmetnú nehnuteľnosť predal žalovanej. V čase podania žaloby byt žalobca obýval spoločne s J. D.. Asi od januára XXXX sa vyostrili konflikty medzi žalobcom a žalovanou tak, že žalobca to vníma ako obmedzovanie svojho práva na doživotné užívanie bytu, obmedzovanie domovej slobody, neoprávnené zásahy žalovanej do jeho osobných práv a jeho súkromia a šikanu svojej osoby. Žalobca sa domnieva, že žalovaná tak koná s úmyslom pripraviť ho o bývanie, vysťahovať ho z bytu a tento potom speňažiť. Žalobca platí žalovanej 100,- € mesačne za byt, elektrinu a plyn a tak isto platí aj druhý spolubývajúci J. D.. Žalovaná však nikdy žalobcovi nepredložila žiadne vyúčtovanie za spotrebovanú elektrickú energiu a plyn. Žalovaná sa vyhrážala žalobcovi a požadovala, aby uvoľnil izbu, ktorú obýva a presťahoval si veci k ďalšiemu spolubývajúcemu a pokiaľ tak neurobí, presťahuje mu veci ona. Tvrdila tiež, že sa do tejto izby nasťahuje ona sama, lebo ona je majiteľ bytu a žalobca býva v jej byte. Žalovaná pritom má vlastný byt, v ktorom býva. Tiež tvrdila, že vyhádže z bytu nábytok, ktorý podľa nej aj tak nemá žiadnu hodnotu, ale nábytok žalovanej nepatrí. Žalovaná začala žalobcovi zakazovať, aby ho chodili navštevovať do bytu jeho známi, ktorí mu pomáhajú s upratovaním a nosia mu nákup. V januári 2019 sa žalovaná na Mestskom úrade v X. X. pokúsila o zrušenie trvalého pobytu žalobcu. Žalovaná hrozila žalobcovi vypnutím elektriny. Odôvodňovala to tým, že žalobca jej nedal peniaze tak ako požadovala, a preto elektrina nie je zaplatená. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalobca dňa 27.01.2019 podal oznámenie na polícii. Žalovaná sa do bytu pokúsila nasťahovať bezdomovca, ktorý mal obývať priestory kuchyne. V marci 2019 žalovaná začala od žalobcu pýtať o 50,- € naviac, teda aby jej platil 150,- € mesačne. Druhý oprávnený z vecného bremena Vincent D. začal platiť 150,- € mesačne, ale žalobca toto odmietol. Nikdy nedostal od žalovanej žiadne vyúčtovanie za elektrinu alebo plyn, aby bolo možné posúdiť výšku platieb za energie a žalobca sa domnieva, že platby, ktoré so spolubývajúcim platia žalovanej sú v skutočnosti vyššie než ona platí dodávateľom energií. Žalovaná chodila do predmetného bytu v čase, keď nebol žalobca doma, pred druhým spolubývajúcim ho urážala. Nechala vymeniť zámky na poštovej schránke, ku ktorej boli len dva kľúče, jeden zobrala sama a jeden dala druhému spolubývajúcemu. Vyjadrila sa, že žalobcovi kľúč od schránky netreba. Žalobca je toho názoru, že neexistuje právny dôvod na to, aby žalovaná mala kľúče od poštovej schránky a prístup k pošte žalobcu. Žalovaná v byte nebýva, má inú adresu trvalého bydliska, na ktorú sa jej doručuje pošta a nie je dôvod, aby používala poštovú schránku žalobcu. Za tejto situácie sa žalobcovi javí správne a logické, aby mali kľúče od poštovej schránky len dvaja ľudia, ktorí v byte bývajú, a ktorým je tam doručovaná pošta. Žalovaná v predmetnom byte nebýva, ale podľa ľubovôle chodí do bytu bez predchádzajúceho ohlásenia, aj bez toho, aby zazvonila. Sama si kľúčom odomyká, vojde do bytu a chodí po celom byte bez pozvania a bez súhlasu žalobcu a jeho spolubývajúceho. Žalobca je toho názoru, že sa jedná o porušovanie domovej slobody a neoprávnený zásah do súkromia. Žalobca je povinný umožniť žalovanej vstup do bytu v odôvodnených prípadoch, obdobne ako je to upravené v prípade prenajímateľa u nájmu bytu, ale žalovaná nie je podľa jeho názoru oprávnená chodiť do bytu bez relevantného dôvodu, len aby žalobcovi znepríjemňovala bývanie.

2. Na doručenú žalobu reagovala žalovaná podaním zo dňa 29.05.2019. Navrhla, aby súd žalobu zamietol, nakoľko zo strany žalobcu, sú to iba jeho klamstvá a vymyslené nezmysly, ktoré sa nezakladajú na pravde. Predmetný byt kúpila pred brata žalobcu, v byte nebýval, mal na byte však pohľadávku cca 1000 eur z titulu neplatenia mesačných nákladov s užívaním bytu, tento dlh mu spôsobil žalobca, ktorý byt obýval a má tam doživotné právo. Keď byt kupovala, musela uhradiť tento dlh. Žalobcu označila ako sťažovateľa a žiadala, aby súd zabezpečil oznámenia z polície a žaloby kde figuruje. Uviedla, že má obavy o svoj byt, nakoľko žalobca dlhé roky šikanuje a ohrozuje J. D., jeho nevlastného otca s ktorým byt užívajú spoločne. Uviedla, že žalobca je psychicky chorý človek a prosí súd, aby mu nariadil psychickú pomoc. Niekoľko krát za prítomnosti matky a otca žalovanej, keď prišla skontrolovať svoj byt, jej povedal, že nechá pustený plyn, že nech to tam vybuchne. Ich spory so žalobcom začali v roku 2018 cca júl, kedy opäť prestal platiť náklady spojené s užívaním bytu. Dňa 21.11.2018 musela za neho uhradiť dlh 404,65 eur bytovému družstvu. Predtým sa spoločne dohodli na tom, že každý jeden zo spolubývajúcich bude platiť k 10. dňu v mesiaci 100 eur, v tom sú zahrnuté

mesačné náklady voči bytovému družstvu, elektrika, plyn, poistka, t.j. 200 eur mesačne. V žiadnom prípade nie je pravda, že ho šikanuje a obmedzuje. Plánuje robiť rekonštrukciu svojho bytu, preto sa bude musieť žalobca dočasne presťahovať do druhej miestnosti. Byt je v jej vlastníctve a keď sa do budúcnosti rozhodne, môže aj ona byt užívať spolu s nimi. Žalobcu viac krát upozornila, že si neželá, aby sa v jej byte pohybovali cudzie osoby bez jej súhlasu, viac krát keď prišla do bytu za prítomnosti svojej matky alebo otca, tieto cudzie osoby sa v jej byte sprchovali ,používali toaletu. To neboli osoby, ktoré pomáhajú a nosia nákup, to boli osoby, ktoré tam nemali čo robiť. Žalobcu upozornila, že v prípade, že nebude poctivo hradiť povinné náklady s užívaním bytu, budem nútená do bytu nasťahovať podnajomníka, aby si vykryla náklady. Keď byt kúpila od pôvodného vlastníka, odovzdal jej všetky klúče od bytu, od pivnice, od schránky a od spoločných priestorov, všetky energie sa prepísali následne na ňu. Ona ako vlastník musí mať kľúče od vlastnej nehnuteľnosti. Žalobcu označila ako psychicky chorého človeka.

3. V replike zo dňa 06.08.2019 žalobca prostredníctvom svojej právnej zástupkyne uviedol, že tvrdenie žalovanej, že na byte žalobca vytvoril dlh, nie sú pravdivé a žalovaná o tom nepredložila žiadne dôkazy. Dlhy brata žalobcu - ako vlastníka nehnuteľnosti boli zohľadnené pri kúpe bytu v kúpnej cene, pričom sa jednalo o vzťah z kúpnopredajnej zmluvy medzi jej účastníkmi, s ktorým žalobca nič nemá. Žalobca vníma tieto vyjadrenia voči svojej osobe ako osočovanie a poškodzovanie jeho mena a povesti. Žalovaná sa tak o žalobcovi nevyjadruje len vo vyjadrení adresovanom súdu ale aj pri iných príležitostiach a pred inými osobami. Tvrdenia žalovanej ohľadom osobnosti žalobcu sú nepravdivé. Žalobca navrhol, aby si súd vyžiadal od OO PZ X. X. informácie o priestupkových konaniach proti žalovanej v roku XXXX, v tomto období začalo spory medzi sporovými stranami riešiť aj OO PZ X. X.. Za byt platil žalobca v roku XXXX a XXXX šekom priamo na Bytové družstvo v X. X., najprv 80 €, potom 82,50 €. Od decembra 2018 začala žalovaná platiť bytovému družstvu cez SIPO a žalobca s J. D. platili mesačne žalovanej v sume 100 € v mesačne. Za rok 2017 bol na byte preplatok v sume 311,83 €, ktorý bol vyplatený žalovanej a táto si ho ponechala. Žalobcu o tom neinformovala, ani mu nič nevyúčtovala, hoci to bolo zúčtovanie jeho platieb za byt. Nedoplatok 24,58 € za rok 2018 však v prílohe k svojmu vyjadreniu uviedla. Žalobca sa žalobou domáha aj toho, aby bola žalovanej uložená povinnosť vyúčtovať mu platby, ktoré jej platí, pretože je toho názoru, že je povinný platil len náklady spojené s jeho užívaním bytu, ale žiadne ďalšie platby navyše, ktoré by boli príjmom žalovanej. Nakoľko žalobca náklady na byt a energie neplatí priamo dodávateľom ale sprostredkovane prostredníctvom žalovanej, a ani nedostáva žiadne vyúčtovanie od dodávateľov energií a bytového družstva, je toho názoru, že žalovaná je povinná mu tieto vyúčtovania predložiť a jeho platby mu vyúčtovať. Pokiaľ žalovaná sama uviedla, že mesačné náklady za byt sú cca 200 € mesačne, žalobca nerozumie tomu, prečo od oboch spolubývajúcich pýtala po 150 € mesačne. Tvrdenia žalovanej, že žalobca niekoľkokrát v prítomnosti jej matky povedal, že nechá v byte pustený plyn, alebo, že je rodičom vulgárne nadáva, sú vymyslené. Tiež jej rodičia nemohli byť svedkami toho, ako sa v byte sprchovali cudzie osoby alebo používali toaletu. Toto sa nikdy nestalo, nie je pravda, že by byt užívali iné osoby než žalobca a Vincent D.. Je pravdou, že byt nebol rekonštruovaný, ale nie je pravda, že je v katastrofálnom a zanedbanom stave, či dokonca úmyselne znehodnocovaný žalobcom. Žalobca kvôli svojmu zdravotnému stavu dbá na čistotu byte. 2x - 3x do mesiaca chodí žalobcovi do bytu upratovať pani I. G.. E. D. mu chodí nakupovať. Rozsiahla rekonštrukcia bytu a investície do nej zo strany žalovanej nedávajú ani ekonomický zmysel, za situácie kedy v byte majú doživotné právo bývania dve osoby a žalovaná ho teda nemôže predať alebo prenajať, čo by jej investované prostriedky vrátilo. Žalobca v tom vidí len spôsob ako mu znepríjemniť bývanie v byte, či ho dokonca vyštvať z bytu. Rekonštrukciu, tak ako viaceré vyjadrenia žalovanej o tom, že sa do bytu nasťahuje alebo tam nasťahuje iných nájomníkov, rovnako ako privedenie do bytu bezdomovca dňa 20.2.2019 a snahu zrušiť žalobcovi trvalý pobyt, spolu so správaním žalovanej k nemu, vníma žalobca ako šikanózne konanie a vyvíjanie nátlaku na neho, aby pre neznesiteľné podmienky z bytu odišiel. Zo strany žalovanej sa jedná, o porušenie povinnosti vyplývajúcej jej z vecného bremena, ktoré viazne na nehnuteľnosti, umožniť žalobcovi nerušený výkon práva doživotného užívania bytu, preto sa žalobca domáha súdnej ochrany. Žalovaná už v minulosti vyvinula snahu dosiahnuť zrušenie trvalého pobytu žalobcu, zrejme v úmysle ho potom z bytu vysťahovať. Žalobca chápe, že žalovaná ako vlastníčka bytu chce mať od bytu kľúč. Avšak je toho názoru,

že vlastnícke právo neoprávňuje žalovanú, aby do bytu, kde žalobca býva, chodila kedy sa jej zachce, bez ohlásenia, aj v čase, kedy žalobca nie je doma a sama si otvárala byt kľúčom a pohybovala sa po byte, kde má žalobca svoje osobné veci a majetok, či tam dokonca vodila iné osoby, ako napr. svojich rodičov. Žalovaná dokonca dala kľúče cudzej osobe, bezdomovcovi, a umožnila mu voľný prístup do bytu. Žalovaná sa zrejme domnieva, že má na takéto konanie právo ako vlastníčka bytu právo, ale žalovaný je toho názoru, že tým je porušované jeho právo na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia a žalovaná svoje vlastnícke právo zneužíva. Žalovaná sa opakovane vyjadrovala slovami: "Toto jej môj byt a môj majetok. Ja si tu môžem robiť čo chcem a kedy chcem." Z toho je zrejmé, že žalobca má dôvod domáhať sa, aby sa žalovaná zdržala konania, ktorým zasahuje do jeho práva na ochranu obydlia a súkromia. Riešenie ohľadne kľúča od bytu vidí žalobca napr. v tom, aby žalovaná nechala svoj kľúč od bytu v zalepenej obálke na bytovom družstve pre prípad, ak by sa potrebovala dostať do bytu v prípade núdze, a inak by svoje právo na prístup do bytu realizovala po dohode so žalobcom, ktorý by jej byt sprístupnil. Žalobca sa však domnieva, že žalovaná nemá žiaden dôvod mať kľúč od poštovej schránky a mať tak prístup k pošte žalobcu a J. D.. Žalovaná popiera, že by žalobcovi zakazovala návštevy, na druhej strane však viackrát uvádza, že si neželá, aby sa po jej byte pohybovali cudzie osoby bez jej súhlasu, a že toto povedala aj žalobcovi. Do návrhu na zrušenie trvalého pobytu žalovaná uviedla, že sa v jej byte pohybujú cudzí ľudia bez jej vedomia. Žalobca trvá na tom, že ho navštevujú len jeho známi a osoby, ktoré mu pomáhajú, keďže ako zdravotne postihnutý má problém sám ísť na návštevu. Žalobca je toho názoru, že má právo pozývať si svojich priateľov na návštevy do bytu aj bez vedomia a súhlasu žalovanej. Žalovaná nie je oprávnená rozhodovať o tom, kto smie žalobcu navštíviť a povoľovať či obmedzovať mu návštevy. Žalobcu navštevujú len slušní ľudia a v žiadnom prípade v byte žiadne ďalšie osoby nebývajú, ani sa nechodia sprchovať ani nič podobné.

4. Žalovaná na doručenú repliku reagovala podaním zo dňa 01.04.2020. Uviedla, že podľa jej názoru je žalobný petit nezrozumiteľný a nevykonateľný. Nikto žalobcu v riadnom užívaní bytu neobmedzuje. Žalobcovi neposkytuje žiadne služby spojené s užívaním bytu, tieto poskytujú samotný dodávatelia. Nie je dôvod, aby žalovaná predkladala žalobcovi vyúčtovania za energie, nakoľko tento k nim má prístup, keďže ich predložil k žalobe. Tvrdenia, že byt chce predať považuje za vyfabulované a nepreukázané. Žalovaná trvá na to, aby mala kľúče od poštovej schránky, do nej totiž chodí koncoročné vyučtovanie, výzvy a zvolanie schôdze vlastníkov bytov. Žalobca v žalobe netvrdí, že by mu nejaká pošta zmizla alebo sa s ňou niečo stalo. Tvrdenia, že žalovaná chodí do bytu podľa svojej ľubovôle žalobca ničím nepreukázal. Žalovaná nikdy neurobila žiaden fotografický alebo iný záznam žalobcu. Žalovaná nepoprela, že sa pokúšala zrušiť žalobcovi trvalý pobyt v byte, ide o pravdivé tvrdenie. Čo sa týka preplatku vo výške 311,83 eur, tento bol použitý na dlh vo výške 404,65 eur, ktorý na byte vznikol. Záverom uviedla, že v byte nemá a nikdy nemala v úmysle žiť.

5.1 Súd vo veci nariadil pojednávania, ktorých sa zúčastnili obe sporové strany a právna zástupkyňa žalobcu. Na pojednávaní dňa 29.07.2020 súd vykonal výsluch žalobcu, a žalovanej. Dňa 02.02.2022 súd vykonal výsluch svedka a oboznámil listinné dôkazy, a to: č.l. 8 darovacia zmluva a dohoda o zriadení vecného bremena, č.l. 12 čiastočný výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. X. X., č.l. XX záznam o podaní oznámenia zo dňa XX.XX.XXXX, č.l. XX príjmový doklad zo dňa XX.XX.XXXX, č.l. 30 sipo doklady, č.l. 31 vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu za r. XXXX, č.l. 32 časť záznamu o podaní vysvetlenia, č.l. 33 záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 17.05.2019, č.l. 34 záznam o podaní vysvetlenia zo dňa 23.05.2019, č.l. 43 predpis mesačnej zálohovej platby platný od 01.08.2019, č.l. 44 rozpis mesačných zálohových platieb za r. 2018, č.l. 45 sumárna analýza platieb za obdobie od 1.12.2017 do 30.06.2019, č.l. 46 oznámenie Mesta X. X., č.l. 47 návrh na zrušenie trvalého pobytu, č.l. 48 oznámenie Mesta X. X. k nezrušeniu , č.l. 49 preskúmanie návrhu na zrušenie , č.l. 50 odpoveď na žiadosť o preskúmanie návrhu na zrušenie , č.l. 51 objednávka , č.l. 52 žiadanka na vystavenie objednávky, č.l. 53 žiadosť a sťažnosť, č.l. 80 záznam o podaní oznámenia zo dňa 25.02.2020, č.l. 81 - 98 sms správy, č.l. 106 - 107 sms správy, č.l. 108 sťažnosť zo dňa 09.07.2020, č.l. 109 žiadosť o zníženie nájmu za byt, č.l. 116 správa z mestskej polície Tr. X., č.l. 122 - 130 informácia Okresného riaditeľstva PZ v TN, č.l. 131 trestné oznámenie podané žalovanou, č.l. 132 upovedomenie o úkone, č.l. 133 uznesenie OO PZ X. X., č.l. 136-141 sms správy, č.l. 162- 166 návrh na vklad zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu do katastra nehnuteľností, č.l. 167-172 vyúčtovacie faktúry za dodávky elektriny, č.l. 173 -174 vyúčtovacie faktúry za dodávky plynu, č.l. 198 rozpis sms správ, č.l. 194 kúpna zmluva medzi Z. J. a žalovanou, č.l. 193 odpoveď na žiadosť ohľadom sťažnosti, č.l. 200

vyjadrenie matky žalovanej, č.l. 199 vyhlásenie otca žalovanej, podanie predložené žalobcom zo dňa 01.02.2022.

5.2 Žalobca v rámci výsluchu vypovedal, že žalovaná kúpila byt za lacno a preto si myslí, že má právo manipulovať aj s ľuďmi, ktorí v ňom majú právo doživotného užívania. Keď prišla do bytu, vulgárne mu nadávala, vysmievala sa mu, ponižovala ho. Uvádzala, že vyhodí toto a hento, pričom žiadna z vecí v byte jej nepatrí. Takisto sa pokúsila zbaviť žalobcu trvalého pobytu. Nasťahovala do bytu bezdomovca, ktorý jedného dňa prišiel a povedal, že bude v byte bývať. Týmto žalobcovi znepríjemňuje život v byte. Vyhrážala sa, že sa do bytu sama nasťahuje, že vypne elektrinu, zakázala bytovému družstvu, aby urobil drobné opravy v byte. Zakazuje návštevy osôb, ktoré chodia žalobcovi do bytu upratovať, nakupovať, ako aj návštevu brata žalobcu. V ich prítomnosti sa to nestalo, je to v sms-kách. Nevie uviesť, či žalovaná nejakým spôsobom neprípustne manipulovala s poštou, ktorá mu chodí do schránky. Odkedy dal spor na súd, žalovaná ho prestala navštevovať v byte, dovtedy tam bola prakticky každý týždeň. Čo sa týka premiestňovania hnuteľných vecí, k tomu nedošlo, vždycky sa vyhrážala, že to uskutoční. Keď bol v nemocnici, vyhodila jednu váľandu bez jeho súhlasu.

5.3 Žalovaná na pojednávaní v rámci svojho výsluchu vypovedala, že nezhody so žalobcom začali v lete r. 2018, kedy žalobca mal hradiť povinné náklady spojené s užívaním bytu, avšak tak nerobil. Za toto obdobie vznikol dlh, ktorý jej žalobca doposiaľ neuhradil. Žalobca si izbu zatvára na kľúč, byt je v dezolátnom stave, žalobca ho vedome znehodnocuje. Pán D. je toho času už v ústave, nemá už v byte právo doživotného užívania. Žalobca to, čo tvrdí, nech aj preukáže. Má obavu o byt, raz za mesiac - dva ho chodí skontrolovať. X - krát sa stalo, že v byte boli ľudia, čo tam nemali byť, sprchovali sa. Byt vlastní cca 3 roky, za toto obdobie tam bola asi 10-krát. Rodičia tam boli 10-krát s ňou.

5.4 Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že ešte navrhuje, aby súd vyžiadal od žalovanej vyúčtovanie plynu a elektriny za r. 2017, 2018, 2019. Ďalej uviedla, že netrvajú na výsluchu svedkov G. L., M.. D. L., G. Z. a D. U.. Navrhla vypočuť brata žalobcu D. L..

5.5 Svedok D. L., na pojednávaní vypovedal, že je nevlastným bratom žalobcu, žalovanú nepozná. Svedkom konfliktu medzi žalobcom a žalovanou nikdy osobne nebol, vie o tom iba z rozprávania žalobcu. Čo sa týka bytu k tomuto vie uviesť, že v tomto byte žila jeho matka, jej druh a nevlastný brat. Keď matka zomrela odvtedy v tom byte žili iba nevlastný brat a matkin druh. Medzi týmito vznikali konflikty. Druhý brat sa bytu zbavil a predal ho. Svedok do bytu chodí občas na návštevy, nosí žalobcovi nejaké veci, finančne ho podporuje. Nikdy mu nikto nezakazoval, aby za žalobcom prišiel na návštevu. Aktuálne je v byte čisto. Žalobca má zabezpečené upratovanie, chodí mu upratovať jedna pani, a takisto má zabezpečené stravovanie. Raz keď bol na návšteve u brata všimol si, že má v obálke nachystané peniaze, pričom žalobca mu uviedol, že tieto sú pripravené pre žalovanú na doplatenie za byt. Nevie presne uviesť koľko tam bolo peňazí. Bol to doplatok za obdobie kedy v byte nebýval kvôli konfliktom s matkiným druhom. Žalovanú osobne nepozná a nikdy sa s ňou nestretol.

5.6 Žalovaná v konaní navrhla vypočuť ako svedkov svoju matku a otca, týchto však na pojednávanie nezabezpečila.

6.1 Po tomto oboznámení sa so žalobou, vyjadreniami sporových strán a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.

6.2 Podľa ustanovenia vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.

6.3 Podľa ustanovenia vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu je neoprávnene zadržuje. Podľa obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mat vec u seba (držiteľ).

6.4 Podľa držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou alebo, kto vykonáva právo pre seba.

6.5 Podľa ustanovenia držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

6.6 Podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

6.7 Podľa ustanovenia nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. Obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom.

6.8 Podľa ustanovenia obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho, kto v ňom býva.

6.9 Podľa ustanovenia fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života, zdravia, občianskej cti a dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

6.10 Podľa ustanovenia fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

6.11 Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať sním.

7.1 Po právnom posúdení skutočností vyplývajúcich zo zisteného skutkového stavu súd konštatuje, že žaloba žalobcu je dôvodná.

7.2 Vecné bremeno zodpovedajúce právu bývania je osobným bremenom, ktoré možno zriadiť na užívanie celej stavby (budovy, domu) alebo ako užívanie bytu v dome, alebo aj ako užívanie jednej miestnosti v dome či v byte. O tomto práve užívania nemá osobitné ustanovenia. Preto možno analogicky použiť ustanovenia o nájme bytu (, 690, ? 695 ), pokiaľ to povaha veci nevylučuje. Najvyšší súd ČR v rozsudku pod sp. zn. (www.nsoud.cz) k tejto otázke napríklad uviedol, že predmet záväzku prevzatého žalobcom v kúpnej zmluve, ktorý bol predpokladom na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na žalobcu, zahŕňa jednak povinnosť žalobcu strpieť doživotné bývanie a užívanie časti nehnuteľnosti žalovanou, a jednak povinnosť žalobcu zdržať sa všetkej činnosti, ktorá by žalovanej bránila po dobu jej života vo výkone práva, t. j. bývať a užívať časť nehnuteľnosti.

7.3 Typickým znakom a podstatou práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je jeho vecno-právny charakter. Preto ho nemožno zamieňať s právom záväzkovým, napriek tomu, že nie je vylúčené zabezpečiť právo užívať nehnuteľnosť nielen zriadením vecného bremena, ale aj na základe záväzku, napríklad nájomnej zmluvy. Pokiaľ ide o kolíziu vecného bremena s iným obligačným právnym titulom zakladajúcim právo užívať vec, súdna prax ustálila, že priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne (znovu) prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzavretú s nositeľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

7.4 Predmetom držby môže byť okrem veci aj právo, ktoré pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Do úvahy tu prichádza najmä držba práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. V danom prípade, je žalobca oprávnenou osobou z vecného bremena doživotného užívania bytu, je teda oprávneným držiteľom práva zodpovedajúceho tomuto vecnému bremenu. Ako oprávnenému držiteľovi mu patrí ochrana jeho práva pred neoprávnenými zásahmi podľa .

7.5 Žalobca sa domáha ochrany svojho práva na doživotné užívanie bytu pred neoprávnenými zásahmi zo strany vlastníka - žalovanej, ktorá opakovane neoprávnene zasahuje do práv žalobcu. Žalobca sa tiež domáha ochrany pred neoprávnenými zásahmi do práva na ochranu svojej osobnosti, a to najmä pred urážlivými výrokmi, ktoré zasahujú do jeho občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ochrany súkromia a obydlia.

7.6 Podľa ust. má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. V našom článku sa zameriame na ochranu súkromia.

7.7 Pojem súkromie zahŕňa jednak ochranu obydlia, ktoré je zaručené aj článkom 21 , ale aj súkromnú sféru fyzickej osoby. Do súkromnej sféry fyzickej osoby patrí všetko, čo vytvára súkromný, teda intímny život fyzickej osoby. Patrí sem okrem obydlia osoby, jej súkromná verbálna komunikácia, súkromná korešpondencia, správanie sa v obydlí, oblasť intímneho sexuálneho života. Súčasťou práva na ochranu osobnosti sú aj prejavy osobnej povahy, napríklad tanec, spev a podobne.

7.8 Oblasť súkromného života je chránená aj na ústavnoprávnej rovine, a to článkom 16 . Podľa uvedeného článku je nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručená, obmedzená môže byť len v prípadoch ustanovených zákonom. Na európskej úrovni je právo na súkromný život zaručený v článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

7.9 Právna úprava ochrany súkromia osoby ako osobnostného práva je zakotvená predovšetkým v ust. až 16 .

8.1 V konaní nebolo sporné, že žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX na 1. poschodí, vo vchode č. 29 bytového domu v X., súp. č. XXX, na parc. č. 1XX8, zapísaného na LV č. XXXX v kat. úz. Trenčianske Teplice,. ktorý nadobudla kúpnou zmluvou zo dňa 23.03.2017 od Z., brata žalobcu. Rovnako nebolo sporné, že na byte viazne vecné bremeno zodpovedajúce právu doživotného užívania bytu v prospech žalobcu JR. a ďalšej osoby, J., ktoré bolo zriadené darovacou zmluvou zo dňa 23.04.2012. J. medzitým počas súdneho konania zomrel a jeho právo doživotného užívania bolo z katastra vymazané.

8.2 Sporné bolo, či zo strany žalovanej došlo k zásahom do práva žalobcu a či tieto zásahy sú nezákonné a neodôvodnené. 8.3 Zo spisu OO PZ v Trenčianskych Tepliciach č. ORPZ-TN-OPP5-9/2019-P, ako aj z prepisu sms správ, ktoré boli prílohou žaloby, súd zistil, že žalovaná hrozila žalobcovi obmedzením jeho užívania celého bytu a určením, ktorú časť bytu bude obývať. Žalovaná v predmetných sms uvádza, že sa do bytu nasťahuje, a to konkrétne do izby, kde spáva žalobca a jeho presťahuje do kuchyne alebo do obývačky k spolubývajúcemu. Vyzýva ho tiež, aby vypratal izbu a vysťahoval si z nej veci. Napr. : "Kedze nerespektujes to co som Ti povedala, som sa rozhodla, ze celu Tvoju izbu prestahujem do kuchyne alebo mozete spavat spolu s D.. Ja som majitelka bytu a budem tam odteraz byvat, takze hentu izbu chcem mat prazdnu. Mas na to 7 dni, aby si si prestahoval veci do druhej miestnosti, ak to neurobis pridem so stahovakmi a vsetky veci budes mat v kuchyni!" alebo "Ja sa stahujem do mojho bytu a Ty budes byvat v obyvacke alebo v kuchyni. Ja som majitel bytu!" alebo "Ja som majitelka bytu a Tvoju izbu chcem mat prazdnu, lebo sa tam stahujem. Zacni si stahovat veci do druhej miestnosti." a "Ty byvas v mojom byte. Proste tam budem byvat a Ty mne nerozpravaj na co ja mam pravo.".

8.4 Zo spisu OO PZ v Trenčianskych X. č. A.-TN-A vyplýva, že dňa 20.02.2019 sa žalovaná pokúsila do bytu nasťahovať ďalšiu osobu, a to bezdomovca Z. V., ktorému dala kľúče od bytu, a ktorým tam skutočne prišiel s tým, že bude obývať kuchyňu. 8.5 V konaní boli preukázané tvrdenia žalovanej o tom, že z titulu vlastníctva má právo sama užívať nehnuteľnosť. Pokiaľ potom vo svojom vyjadrení z 1.4.2020 žalovaná tvrdí, že nemá a nikdy nemala v úmysle žiť v tomto byte, je zrejmé, že tieto tvrdenia používa ako formu nátlaku na žalobcu, čo je absolútne neprípustné, šikanózne a v rozpore s dobrými mravmi.

8.6 Pretože zákon priamo neustanovuje, či právo zodpovedajúce vecnému bremenu užívania bytu vylučuje z užívania bytu jeho vlastníka, je túto otázku súd riešil výkladom, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo XX.X.XXXX, sp. zn. XXXX/XXXX), podľa ktorého ak je vecné bremeno k bytu zriadené za účelom bývania, stáva sa z bytu obydlie oprávneného, ktoré je

chránené Listinou práv a slobôd. Najvyšší súd už skôr vyslovil, že v spore o užívanie spoločnej veci je v zásade potrebné dať prednosť právu na ochranu bydlia a súkromia pred právom spoluvlastníka na užívanie časti veci v podielovom spoluvlastníctve (rozsudok zo dňa 15. februára 2005, sp. zn. , Súbor civilných rozhodnutí Najvyššieho súdu č. C 3260). Ak teda svedčí oprávnenému z vecného bremena právo užívania celého bytu a v zmluve o zriadení vecného bremena nie je uvedené niečo iné, nemá vlastník bytu naďalej právo byt užívať. Oprávnený z vecného bremena sa potom môže domáhať vypratania vlastníka z bytu zaťaženého vecným bremenom. Tento výklad súd odôvodnil nasledovne: Odkaz na právo vlastníka užívať predmet vlastníctva, upravené v , neobstojí. Vlastník môže byt nielen zaťažiť vecným bremenom, ale môže ho aj prenajať ( a nasl. ). Právne postavenie oprávneného z vecného bremena ako subjektu vecného práva je v zásade silnejšie, ako postavenie nájomcu bytu ako osoby oprávnenej zo záväzkového vzťahu. Prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave spôsobilom na riadne užívanie a zabezpečiť nájomcovi plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu ( ). Nie je dôvod, aby toto pravidlo nebolo analogicky aplikované aj na vzťah vlastníka a oprávneného z vecného bremena, ak sa strany nedohodli inak; pritom je zjavné, že prenajímateľ bytu nemá právo ho užívať súčasne s nájomcom. Argumentácia ustanovením v prospech možnosti 6 užívania bytu vlastníkom tak neobstojí ani v prípade nájmu bytu, tým skôr nemôže obstáť v prípade jeho zaťaženia vecným bremenom.

8.7 V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20.12.2000, sp. zn. Cdo 1256/18, podľa ktorého priestory, ktoré oprávnená osoba užíva z titulu práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu, nemôžu byť za trvania vecného bremena vlastníkom, ktorého vecné bremeno obmedzuje, platne (opäť) prenechané do užívania nájomnou zmluvou, aj keby išlo o zmluvu uzatvorenú s nositeľom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu.

8.8 Vzhľadom na uvedené súd vyhovel žalobe v časti, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zdržať sa obmedzovania žalobcu v riadnom užívaní celého bytu vymedzovaním časti bytu, kde sa smie zdržiavať. 8.9 Rovnako bolo v konaní preukázané, že žalovaná viackrát zakazovala žalobcovi návštevy v byte. Toto potvrdzuje výpis z sms správ, konkrétne v časti: "Opatovne Ti zakazujem aby do mojho bytu chodili cudzí ludia bez mojho vedomia" a "Este raz tam pridu cudzi ludia bez mojho vedomia tak ja podniknem kroky!" Vo svojom vyjadrení zo dňa 29.05.2019 žalovaná uviedla, že žalobcu viac krát upozornila, že si neželá, aby sa v jej byte pohybovali cudzie osoby bez jej súhlasu. Napriek tomu, že z výpovede svedka nevyplynulo, že by mu ktokoľvek zakazoval navštíviť žalobcu v jeho byte, a žalovanú osobne nepozná, súd nemal tieto skutočnosti za sporné, keď sama žalovaná potvrdila, že vo svojom byte nechce žiadne cudzie osoby.

8.10 Právo pozývať si do bytu návštevy je súčasťou práva užívať byt. Žalovaná nie je oprávnená toto právo žalobcu obmedzovať tým, že zakáže do bytu prístup jeho návštevám. Žalovaná nepreukázala, že by žalobca umožnil tretím osobám v byte bývať. Je bežné, že návšteva v prípade potreby môže použiť WC. Ako vyplynulo z výsluchu žalobcu, tento je osobou so zdravotnými problémami a zníženou imunitou a sprchovanie sa iných osôb v byte, by považoval za rizikové ohľadom hygieny a jeho zdravia. Rovnako by práve žalobca musel znášať zvýšené náklady na teplú vodu, čomu sa snaží vyhnúť, keďže šetrí. Preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a uložil žalovanej zdržať konania, ktorým by zakazovala alebo obmedzovala žalobcovi návštevy v byte.

8.11 Z listinných dôkazov: návrh na zrušenie trvalého pobytu z 23.01.2019, podaný žalovanou, oznámenie Mesta X. X. č. EO-XXX/XXX/XXXX z XX.XX.XXXX, návrh žalovanej na preskúmanie návrhu na zrušenie trvalého pobytu z 25.04.2019, odpoveď Mesta Trenčianske Teplice na žiadosť o preskúmanie č. 6827/454/SEKR/201 z 25.04.2019, oznámenie skutočností a zaslanie listín z 23.07.2019, vyplýva, že žalovaná sa viackrát snažila žalobcovi zrušiť trvalý pobyt v predmetnom byte. Takéto konanie žalovanej je vážnym zásahom do práva užívania bytu žalobcom. Žalovaná sa pokúšala toto svoje konanie zľahčovať tým, že evidencia trvalého pobytu má len evidenčný charakter a nemá nič spoločné s vlastníckym alebo užívacím právom a ona mala v úmysle zrušiť žalobcovi trvalý pobyt v byte na výstrahu kvôli riadnemu a včasnému neplateniu za byt. Súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, že zrušenie trvalého pobytu žalobcovi v byte v ktorom oprávnene býva, by síce nemalo vplyv na existenciu práva doživotného užívania bytu, ale zhoršilo by kvalitu života žalovaného a spôsobilo by mu praktické problémy, najmä v doručovaní pošty, ale aj v úradnom styku, kde treba uvádzať adresu trvalého pobytu a poškodilo by jeho povesť a spoločenský status, keďže by bol považovaný za bezdomovca. Tiež by

sa nemohol sám bez súhlasu žalovanej domôcť opätovného zápisu trvalého pobytu v byte. V čase keď žalovaná takto konala, žalobca nemal žiadne dlhy vo vzťahu k bytu, ale aj v prípade, keby tomu tak bolo, mala by žalovaná právny nárok len na vymáhanie dlžnej sumy, nie na obmedzenie alebo zrušenie užívacieho práva žalobcu. Šikanózny výkon práva, ktorý nie je uplatnením nárokov, ale nátlakom, či zastrašovaním nepožíva právnu ochranu. Navyše, v danom prípade nešlo o výkon práva, ale konanie žalovanej bolo v rozpore s právnymi predpismi, a preto Mesto X. X. jej žiadosti o zrušenie trvalého pobytu žalobcu nevyhovelo.

8.12 Zo listinných dôkazov: Zákazka/Potvrdenie objednávky č. PO190277 - výmena zámku na schránke, Objednávka a dodací list - výmena zámku na schránke a na byt, Žiadosť a sťažnosť z XX.XX.XXXX, spis OO PZ X. X. č. A.-TN-A súd zistil, že po tom, čo žalobca nechal vymeniť zámok u na vchodových dverách do bytu, žalovaná nechala zámok pracovníkom bytového družstva vymeniť opätovne dňa 14.05.2019, pričom si ponechala kľúč. Nechala vymeniť aj zámok na poštovej schránke, ku ktorej boli dva kľúče. Z tých si jeden ponechala a jeden dala J. D., žalobcovi kľúč nedala.

8.13 Keďže má žalovaná kľúč od bytu, má do neho prístup a od začiatku uvádzala, že chodí byt kontrolovať, lebo má obavu, že ho žalobca úmyselne poškodzuje. Zo spisu OO PZ v X. X. č. A.-TN-A vyplýva, že žalovaná sa snažila o vstup do bytu proti vôli žalobcu a následne podala na polícii oznámenie o priestupku, kde uviedla, že jej žalobca bránil vo vstupe do bytu vlastným telom. Vo svojom podaní vysvetlenia na polícii dňa 17.05.2019 na otázku policajta, prečo menovaná chodí v neprítomnosti G. J. do predmetného bytu č. XX, menovaná uvádza, že je jeho výlučnou majiteľkou a má právo do bytu vstupovať kedykoľvek a nepotrebuje k tomu súhlas G. J.. Vo svojom písomnom vyjadrení súdu z 29.05.2019 uviedla, že viackrát prišla byt skontrolovať, a to dokonca za prítomnosti svojej matky alebo otca Na pojednávaní dňa 29.07.2020 povedala, že do bytu chodí raz za jeden až dva mesiace. Tiež sa vyjadrila, že za obdobie 3 rokov, odkedy byt vlastní, tam bola si 10x a jej rodičia tam boli 10x s ňou. Na pojednávaní dňa 8. septembra 2021 opätovne uviedla, že do bytu stále chodí. Žalobca uviedol, že sa s ňou už dlhšie v byte nestretol, preto tam zrejme chodí v čase jeho neprítomnosti. Súd konštatuje, že tvrdenia žalobcu, že v auguste 2020 po príchode domov z dialýzy viackrát našiel vodovodnú batériu a vaňu horúcu akoby sa tam púšťala voda, sa nepodarilo žalobcovi preukázať. Z uvedeného je však zrejmé, že žalovaná do bytu, ktorý žalobca užíva, chodí podľa vlastného rozhodnutia, bez predchádzajúceho ohlásenia a dohody so žalobcom a dokonca tam vodí ďalšie osoby - svojich rodičov. Takéto konanie súd považuje za jednoznačné porušovanie žalobcovho práva na súkromie a nedotknuteľnosť obydlia, ako aj na nerušené užívanie bytu. Návštevy žalovanej bez skutočného dôvodu a pod zámienkou kontroly, považuje súd za neoprávnený zásah do jeho práv. Žalovaná nemá oprávnenie vstupovať do bytu bez súhlasu žalobcu, kedy chce a rovnako tam nemá právo bez súhlasu žalobcu doviesť tretie osoby. Nakoľko toto konanie zo strany žalovanej je dlhodobé a opakované a pričom ho nepovažuje za neoprávnené a obmedzujúce žalobcu, nie je dôvod sa domnievať, že by sa v budúcnosti takéhoto konania zdržala, a preto súd vyhovel žalobe aj v tejto časti a uložil žalovanej zdržať sa neoprávneného vstupovania do bytu bez súhlasu alebo v neprítomnosti žalobcu.

8.14 Žalovaná opakovane vo vyjadreniach doručených súdu ako aj na pojednávaní trvala na tom, že chce mať kľúč od poštovej schránky, hoci ju nepoužíva. O tom svedčí aj list z Bytového družstva v X. X. z 27.9.2021. Užívanie poštovej schránky patrí k užívaniu bytu a žalobca je z titulu práva užívať byt oprávnený aj na užívanie poštovej schránky. Žalobca má právo užívať poštovú schránku v celom rozsahu a nie je povinný sa o ňu deliť so žalovanou, ktorá má poštovú schránku v mieste svojho trvalého bydliska. Žalobca listom zo dňa 28.10.2021 od dodávateľa internetu Global Network H. s.r.o., preukázal, že žalobcovi boli opakovane zasielané faktúry za mesiace január 2021, február 2021 a apríl 2021, nakoľko sa nedostali do jeho sféry. Naopak žalovaná v konaní nepreukázala, že by jej do uvedenej poštovej schránky chodila akákoľvek pošta, ku ktorej by potrebovala prístup. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že žalovanej nič nebráni, obrátiť sa na správcu bytového domu a oznámiť mu inú adresu na doručovanie písomností, ktoré sa týkajú vlastníkov bytov v byte.

8.15 Súd mal v konaní preukázané, že žalovaná hrozila žalobcovi aj odpojením od energií, a to nielen pri neplatení, ale aj pri neplatení k dátumu, ktorý si sama určila. O tom svedčia výpisy z sms správ: "Pokial nebude 10.1 tych 100 eur v schranke, tak 11.1. bude tam tma. A to ver, ze si nerobim srandu teraz." a "Nakolko si mi nedal peniaze, elektrika nie je zaplatena co mala byt zaplatena do 11. Prisla upomienka, ze elektrika sa vypne." Žalovaná tiež zakázala Bytovému družstvu robiť v byte drobné opravy na požiadanie žalobcu bez jej informovania a prítomnosti, čo vyplýva z jej žiadosti a sťažnosť

z 15.05.2019. K tomuto súd uvádza, že žalovaná ako vlastníčka bytu je povinná udržiavať byt v stave spôsobilom na riadne užívanie, s čím súvisí aj poskytovanie služieb spojených s užívaním bytu, ako je dodávka teplej a studenej vody, vykurovanie, elektrina a plyn. Neobstojí tvrdenie žalovanej, že ona nie je dodávateľom energií. Takúto povinnosť má per analogiam aj prenajímateľ voči nájomcovi bytu. Prenajímateľ je povinný zabezpečiť tieto služby tak, že uzavrie zmluvy s dodávateľmi energií, prípadne umožní nájomcovi, aby mohol uzavrieť tieto zmluvy priamo on. Rovnakú povinnosť má podľa názoru súdu aj žalovaná ako vlastníčka bytu voči žalobcovi, a ten je oprávnený riadne poskytovanie týchto služieb od nej požadovať. V opačnom prípade, ak by došlo k odpojeniu bytu žalovanou od dodávky energií, nebolo by v možnostiach žalobcu sa opätovne pripojiť, bez súhlasu žalovanej. Žalobca by tak bol vydaný "na milosť" žalovanej a jej svojvôli.

8.16 Pri plneniach poskytovaných s užívaním bytu je v danom prípade odberateľom, resp. priamym odberateľom energie vlastník bytu a oprávnený užívateľ je konečným spotrebiteľom. Zálohy na úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu sa platia preddavkovo, obvykle mesačne vlastníkovi (prenajímateľovi) a po uplynutí určeného obdobia sa raz ročne zúčtujú.

8.17 V konaní bolo žalobcom taktiež preukázané, že žalovaná od žalobcu síce vyberala preddavky na dodávku elektriny a plynu, ale tieto žalobcovi nevyúčtovávala. Žalobcu tiež neinformovala o skutočnej spotrebe energií ani o zmene výšky preddavkových platieb.

8.18 Z vykonaného dokazovania a dokladov, ktoré súd uložil žalovanej predložiť, vyplynulo, že pokiaľ ide o elektrinu spotrebovanú v byte, v období od 08.06.2017 do 20.04.2018 bol preplatok 85,11 €, od 21.04.2018 do 23.04.2019 preplatok vo výške 75,49 €, od 24.04.2019 do 21.04.2020 preplatok vo výške 65,59 €, v období od 22.04.2020 do 22.04.2021 preplatok vo výške 59,35 €. Za plyn v období od 19.09.2018 do 13.09.2019 preplatok vo výške 15,42 €, od 14.09.2019 do 09.09.2020 preplatok vo výške 16,32 €, vyúčtovanie k ďalšiemu obdobiu žalovaná nepredložila. Za elektrinu predstavovali preplatky celkom sumu 285,54 € a za plyn 31,74 € (ešte k tomu bol za platby Bytovému družstvu ako správcovi bytov v roku XXXX preplatok XXX,XX €, za rok 2018 nedoplatok 24,58 €). Všetky preplatky si žalovaná ponechala. Vo svojom vyjadrení z 19.09.2021 síce uviedla, že preplatky odovzdávala p. Mravcovi, ale nepredložila o tom žiaden doklad. Naviac, žalovaná bola povinná zálohové platby prijaté od žalobcu zúčtovať a k tomu prislúchajúce preplatky vyplatiť žalobcovi a nie inej osobe.

8.19 Z predložených vyúčtovaní za elektrickú energiu vyplýva, že vzhľadom na preplatky došlo od 11.6.2021 k zníženiu mesačných zálohových platieb z 21,- eur na 16,- eur, ale žalovaná žalobcovi zálohové platby neznížila a naďalej ich od neho vyberala v pôvodnej výške.

8.20 Žalovaná namietala dokazovanie vo vzťahu k platbám za služby ako irelevantné a nesúvisiace s predmetom sporu. Nakoľko žalovaná stále odmieta povinnosť vyúčtovať žalobcovi prijaté zálohové platby a vyplatiť mu preplatky, a nič nesvedčí o tom, že by sa tento postoj do budúcnosti u žalovanej zmenil, súd má za to, že nárok žalobcu vo vzťahu k riadnemu poskytovaniu služieb spojených s užívaním bytu, ako aj uloženie povinnosti žalovanej predkladať žalobcovi vyúčtovania dodávateľov za spotrebované energie a vyúčtovať žalobcom poskytnuté platby v prípade, ak nemá žalobca priamo uzavreté zmluvy s dodávateľmi, je opodstatnený a dôvodný.

8.21 Napokon sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanej zdržať sa zásahov do jeho práva na súkromie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Žalobca má právo na nerušené bývanie bez nevyžiadaných návštev žalovanej a ňou privedených tretích osôb, ktoré ho obťažujú a narušujú jeho súkromie, ako aj na bývanie bez obáv o svoj osobný majetok a súkromie bez toho, aby musel jednotlivé miestnosti v byte zamykať. V neposlednom rade má žalobca právo aj na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ktorá je porušovaná urážlivými a dehonestujúcimi výrokmi žalovanej na osobu žalobcu. Žalovaná ho uráža pri rozhovore s ním, ako aj v sms komunikáci, pričom sa vysmieva aj z jeho zdravotného postihnutia, napr. sms: "Maly, poznaceny a krpaty chlap hotova tragedia..." V konaní bolo žalobcom preukázané, že žalovaná sa o žalobcovi vyjadruje aj na verejnosti a pred úradmi dehonestujúco a zámerne poškodzuje jeho povesť a česť. V písomnom vyjadrení súdu zo dňa 29.05.2019 žalovaná o žalobcovi tvrdí, že úmyselne znehodnocuje jej byt, je závislý na tipovaní a stávkovaní a investuje do toho svoj dôchodok, dlhodobo šikanuje a ohrozuje Vincenta Mravca a viackrát opakuje, že žalobca je psychicky chorý človek, ktorý potrebuje pútať na seba pozornosť a zaťažuje systém jeho chorými nezmyslami a klamstvami. V liste Mestu Trenčianske X. zo dňa 25.04.2019 uviedla,

že žalobca je problémový človek, podvodník a gamblér, pričom poukázala aj na jeho (právoplatne neskončené) trestné stíhanie. Vo vyjadrení súdu z 5.11.2019 žalovaná opätovne poukázala na trestné stíhanie žalobcu s tým, že žalobca má neustále potrebu robiť ľuďom zle a robiť im problémy a je to jeden zákerný človek a zlomyseľný klamár. Súd v tejto časti žaloba vyhovel, keďže má za to, že žalovaná takýmito vyjadreniami zasahuje do žalobcovho práca na súkromie, občiansku česť a ľudskú dôstojnosť.

8.22 Záverom súd uvádza, že z vyjadrení žalovanej adresovaných súdu vyplýva, že táto absolútne nereflektuje obsah právneho inštitútu vecného bremena spočívajúceho v práve doživotného užívania bytu, ktorý nadobudla do výlučného vlastníctva. Konanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovu súd považuje za šikanózne, v rozpore nielen so slušnosťou a dobrými mravmi, ale aj so zákonom. Žalovaná absolútne nerešpektuje ochranu obydlia a súkromia žalobcu. K žalobcovi neprejavuje ani len elementárnu slušnosť či rešpekt. Svojim konaním zasahuje do práva žalobcu na doživotné užívanie bytu, ako aj do jeho práva na súkromie. Život v predmetnom byte sa tak pre žalobcu stáva ťažko znesiteľným. Je zrejmé, že jej konanie smeruje k tomu, aby žalobcu dostala z predmetného bytu, ktorý plánuje zrekonštruovať a následne zrejme predať. Súd na vzťah vlastníka bytu a oprávneného z vecného bremena nahliada analogicky ako na vzťah prenajímateľa a nájomcu bytu. Je preto namieste otázka, či by sa žalovaná v pozícii vlastníka - prenajímateľa bytu rovnako správala k jeho nájomcovi, teda či by do bytu chodila kedykoľvek podľa vlastnej úvahy, presúvala v byte veci patriace nájomcovi, vyhadzovala ich, prípadne či by k nájomcovi nasťahovala bezdomovca, alebo vymedzila nájomcovi na užívanie výlučne len kuchyňu bez izby, používala poštovú schránku, do ktorej chodí nájomcovi pošta. Považovala by žalovaná za primerané a normálne, "vyhrážať" sa nájomcovi rekonštrukciou bytu, počas doby, kedy by tento byt riadne užíval a býval v ňom? Zásahy žalovanej do práva žalobcu na doživotné užívanie bytu boli v konaní preukázané, sú viacnásobné, rôzneho charakteru, opakujú sa alebo trvajú, pričom vo svojom súhrne bránia žalobcovi v riadnom a nerušenom užívaní bytu. Konanie žalovanej nie je neúmyselné alebo v omyle, ani oprávnenou obranou žalovanej, ale žalovaná celkom zjavne nerešpektuje právo žalobcu vyplývajúce z vecného bremena práva doživotného užívania bytu a svoje obmedzenie vlastníckych práv, hoci tento záväzok prijala pri nadobudnutí vlastníctva k bytu, a obmedzuje žalobcu podľa svojej ľubovôle, bez opory v zákone, šikanóznym spôsobom a v rozpore s dobrými mravmi.

8.23 Súd žalobu zamietol v časti, ktorou sa žalobca domáhal uložiť žalovanej povinnosť zdržať sa zásahov do práva žalobcu zhotovovaním fotografií žalobcu bez jeho súhlasu v jeho obydlí. K tomuto súd uvádza, že v konaní sa nepodarilo žalobcovi preukázať takéto konanie žalovanej. Zároveň súd uvádza, že v prípade jeho preukázania, za takéto konanie žalovanej by bolo možné vyvodiť i trestnoprávne dôsledky, pre porušenie ochrany súkromia v obydlí. Rovnako trestnoprávne dôsledky môže mať i porušovanie listového tajomstva.

8.24 Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nemusí dať absolútne vyčerpávajúcu odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (ako to vyplýva z rozhodnutia NS SR str.: 8)

9.1 Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

9.2 Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

9.3 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu, keďže žalobca mal vo veci len nepatrný neúspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený žalobca môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.