Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_13C-52-2018.pdf
PDF · 66.6 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/52/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, Lamačská cesta 3/A, Bratislava, proti žalovanému: I. K., C..Č.. XXXXXX/XXXX, F. S. XXXX/XX, Y. W. F., o zaplatenie 1.445,02 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie z a s t a v u j e.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou súdu dňa 6.9.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.445,02 Eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel poistnú zmluvu na povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla EČ: F.. Dňa 30.5.2014 sa stala škodová udalosť, kedy vodič tohto motorového vozidla- I. K. pri cúvaní narazil do motorového vozidla EČ: Q. a poškodil ho. Poškodený si nárok na náhradu škody uplatnil prostredníctvom likvidačného zástupcu Generali Munchen u žalobcu. Žalobca dňa 19.1.2016 vyplatil poškodenému poistné plnenie vo výške 1.661,77 Eur, z čoho bolo poistné plnenie za poškodenie vozidla vo výške 1.445,02 eur a spracovateľský poplatok vo výške 216,75 Eur. Poistník bol v čase poistnej udalosti v omeškaní. Žalobca vyzval žalovaného listom zo dňa 18.9.2017 na náhradu vyplateného poistného plnenia v termíne do 18.10.2017.
2. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
3. Žalobca listom zo dňa 18.12.2018 zobral žalobu v celom rozsahu späť a žiadal, aby súd konanie zastavil vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný dňa 10.12.2018 žalobcovi celú pohľadávku uhradil.
4. Žalovaný súdu mailom zo dňa 8.1.2019 potvrdil, že požadovanú sumu 1.445,02 Eur uhradil podľa pokynov žalobcu na príslušný účet dňa 10.12.2018.
5. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie o tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pre jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.
Podľa § 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k
späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
6. Žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť ešte skôr ako sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie vo veci samej. Z tohto dôvodu súd nezisťoval prípadný súhlas žalovaného so späťvzatím. Nakoľko späťvzatie žaloby predstavuje dispozitívny úkon žalobcu, ktorým vyjadruje vôľu nepokračovať v konaní, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení konanie zastavil.
7. Podľa § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník.
Podľa § 256 ods. 1 ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
8. Stranou, ktorá v tomto konaní procesne zavinila zastavenie konania, bol žalovaný, nakoľko žalovanú istinu uhradil po podaní žaloby, čo súdu sám potvrdil. Znamená to, že k späťvzatiu žaloby došlo z dôvodu faktického konania na strane žalovaného, kedy žalobca len reflektoval skutočnosť, že žalovaná istina bola uhradená po podaní žaloby. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.