Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana v pracovnoprávnom spore žalobkyne: Ing. Q. X., rod. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ul. J. W. XXXX/XX, K., právne zastúpenej JUDr. Michalom Roštárom, advokátom so sídlom L. X. XX, O., proti žalovanému: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik so sídlom Nám. SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, právne zastúpenému JUDr. Marekom Morochovičom, advokátom s osídlom W. XX, X., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, na základe odvolania žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -303 zo dňa 26. augusta 2021, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovaný m á voči žalobkyni n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia, že skončenie pracovného pomeru na základe písomnej výpovede žalovaného podľa spísanej žalovaným dňa 20.8.2019, je neplatná.

2.Východsko súd prvej inštancie ustálil, že pracovný pomer žalobkyne u žalovaného vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa 08.04.2013, pôvodne na pozíciu vedúci lesníckeho obvodu. Výpoveď zo dňa 5.10.2015 daná žalobkyni zamestnávateľom bola rozhodnutím Okresného súdu Čadca sp. zn. zo dňa 23.11.2018 vyhlásená za neplatnú. V ďalšom období žalobkyňa uzavrela so žalovaným dňa 20.12.2018 dohodu o zmene pracovnej zmluvy, v zmysle ktorej počnúc dňom 20.12.2018 sa zmenilo opis zaradenia/funkcie žalobkyne na: STF ochrana lesa - zabezpečenie plnenia úloh v oblasti ochrany lesy na , STF referent ekológie - zabezpečenie plnenia úloh spojených s ochranou prírody a krajiny v rámci . Predmetné pracovné miesto referent ekológie ochrana lesa od 01.04.2019 bolo rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu č. RR-OZ 10/2019-03 zrušené a žalobkyni bolo ponúknuté voľné pracovné miesto vedúci lesného obvodu Vreščovka na LS Čadca, s miestom výkonu práce obvod LS Čadca, ktorú pracovnú ponuku žalobkyňa prijala a dňa 20.03.2019 strany uzavreli dohodu o zmene pracovnej zmluvy s účinnosťou od 01.04.2019, kedy bola žalobkyňa zaradená na funkciu vedúci LO - zabezpečenie plnenia výrobných úloh v ťažbovej a pestovnej činnosti na lesnom obvode, s miestom výkonu práce LS Čadca. 3.Následne, na základe listu generálneho riaditeľa štátneho podniku Lesy SR zo dňa 07.05.2019, týkajúceho sa optimalizácie štruktúry funkčných a pracovných miest na úrovni ústredia , lesných správ, expedičných skladov a ostatných stredísk žalovaný pripravil návrh rozhodnutia týkajúci sa organizačných zmien v štruktúre organizačných útvarov a pracovných miest na Čadca s cieľom optimalizácie a zefektívnenia činnosti vykonávaných na lesných správach Čadca, za ktorým účelom

boli optimalizované lesnícke obvody na Čadca a zároveň listom zo dňa 16.08.2019 požiadal žalovaný Lesy SR š.p., generálne riaditeľstvo o súhlas s rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu Čadca - RR-OZ 10-2019-04, v zmysle ktorého rozhodnutia sa s účinnosťou od 01.09.2019 mení organizačná štruktúra LS Turzovka, LS Čadca a LS Stará Bystrica tak, že dňom 31.08.2019 ruší na LS Turzovka lesný obvod 04 Dlhá (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu), na LS Čadca ruší lesný obvod 07 Vreščovka (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu) a na LS Stará Bystrica lesný obvod 04 Veľký potok (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu). Neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha obsahujúca presné a podrobné rozdelenie a začlenenie porastov dotknutých lesných správ a lesných obvodov. Lesy SR, štátny podnik, generálne riaditeľstvo listom zo dňa 19.08.2019 udelilo súhlas s organizačnou zmenou na lesných správach Čadca od 01.09.2019 spočívajúcou v zrušení 3 lesných obvodov vrátane 3 pracovných miest vedúceho LO, a to z dôvodu zefektívnenia vykonávania činnosti na odštepnom závode Čadca. 4.V nadväznosti na to žalovaný listom zo dňa 16.08.2019 doručeným ZV pri Čadca požiadal o prerokovanie zmeny organizačnej štruktúry odštepného závodu Čadca, pričom podľa uznesenia z mimoriadneho zasadnutia závodného výboru ZO DLV zo dňa 20.08.2019 tento prerokoval zmenu organizačnej štruktúry Čadca podľa rozhodnutia riaditeľa Čadca RR-OZ-10/2019-04, ktoré uznesenie bolo doručené žalovanému dňa 20.08.2019 o 12:31 hod.. Zároveň písomnou žiadosťou zo dňa 20.08.2019 doručenou ZV pri Čadca dňa 20.08.2019, zamestnávateľ požiadal o prerokovanie výpovede zamestnanca Ing. Q. X., ktorá sa rozhodnutím riaditeľa odštepného závodu Čadca stala nadbytočnou (výpoveď ako príloha žiadosti). Závodný výbor ZO DLV pri Odštepnom závode Čadca prerokoval výpoveď danú žalobkyni podľa pre nadbytočnosť, na mimoriadnom zasadnutí závodného výboru ZO DLV konanom dňa 20.08.2019, ako to vyplýva z uznesenia z mimoriadneho zasadnutia závodného výboru, ktoré bolo doručené žalovanému 20.08.2019 o 13:20 hod., ako aj samotnej zápisnice č. 3 z mimoriadneho zasadnutia závodného výboru. 5.Z výpovede žalobkyne ako aj vypočutých svedkov vyplynulo, že dňa 20.08.2019 na trinástu hodinu bola zvolaná Ing. K. pracovná porada, ktorej sa zúčastnila aj samotná žalobkyňa, pričom svedkovia Ing. Y. T. a Ing. K. potvrdili, že prítomní, teda i žalobkyňa bola oboznámená s rozhodnutím riaditeľa o organizačnej zmene. Následne bola žalobkyňa oboznámená s výpoveďou z pracovného pomeru spísanou 20.08.2019 danou žalobkyni z dôvodu uvádzaného v pre nadbytočnosť v nadväznosti na prijaté rozhodnutie riaditeľa odštepného závodu Čadca, keď zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v inom pracovnom zaradení na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani na kratší pracovný čas a nemá ani inú vhodnú prácu podľa . Svedkovia potvrdili, že predmetná výpoveď bola doslovne prečítaná žalobkyni za prítomnosti zúčastnených osôb a táto bola požiadaná o prevzatie jedného vyhotovenia výpovede z pracovného pomeru, čo žalobkyňa odmietla, ktorú skutočnosť na predmetnej výpovedi potvrdili svojim podpisom zúčastnené osoby Ing. T., Ing. W., Ing. K. a Bc. L.. 6.Pokiaľ žalobkyňa opakovane popierala, žeby zo strany zamestnávateľa bol vykonaný pokus o doručenie predmetnej výpovede, je podľa súdu prvej inštancie nelogické, aby zamestnávateľ oboznámil za prítomnosti zúčastnených osôb žalobkyňu o obsahu výpovede (čo žalobkyňa nepopiera) bez toho, aby sa pokúsil doručiť žalobkyni samotnú výpoveď, keď je zrejmé, že jednou z podmienok platnosti výpovede je doručenie výpovede do vlastných rúk zamestnanca. Ide o triviálnu podmienku, ktorú zamestnávateľ žalobkyne musí splniť, aby nastali účinky výpovede a zamestnávateľ si musel byť vedomý, že nedoručením listiny obsahujúcej ukončenie pracovného pomeru nedôjde k účinnému skončenie pracovného pomeru, je teda nelogické, aby sa žalovaný po oboznámení výpovede žalobkyne nepokúsil o jej doručenie na pracovisku, kde bola prítomná a sám by si spôsobil zmarenie doručenia výpovede. 7.Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhodnotil obranu žalobkyne za nepreukázanú a naopak, za jednoznačne preukázané považoval, že k účinkom doručenia výpovede došlo odmietnutím prevzatia písomnosti zo strany žalobkyne. V nadväznosti na uvedené potom žalovaný listom z 22.08.2019 informoval žalobkyňu o plynutí výpovednej doby, majúc za to, že k doručeniu výpovede z pracovného pomeru došlo dňa 20.08.2019, pričom dňom 01.09.2019 začne plynúť trojmesačná výpovedná doba. Žalobkyňa uplatnila neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalobou na súde elektronickým podaním doručeným dňa 31.1.2020, spracovaným v prvý najbližší pracovný deň, t.j. 3.2.2020, ktorý dátum sa uvádza aj na prezenčnej pečiatke súdu a potvrdení o prijatí podania. Žaloba bola teda podaná v lehote stanovenej ustanovením .

8. Okresný súd čiastkovo zhrnul, že výpoveď daná zamestnávateľom žalobkyni je písomná, má všetky náležitosti vyžadované ako aj osobitné náležitosti podľa ,

výpoveď obsahuje výpovedný dôvod, ktorý je jednoznačný a nie je zameniteľný s iným dôvodom. Právne účinky výpovede nastali, keď žalobkyňa odmietla výpoveď prijať, prevziať a to dňa 20.08.2019, kedy za prítomnosti svedkov - zúčastnených osôb bola oboznámená s obsahom samotnej výpovede, ktorá jej bola odovzdaná na doručenie, avšak žalobkyňa výpoveď odmietla prijať.

9.1.Ďalej argumentoval, že zákonnými predpokladmi aplikácie výpovedného dôvodu podľa je existencia organizačnej zmeny, nadbytočnosť zamestnanca a príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca (pričom z právno-teoretického hľadiska vymedzil ich charakteristiky).

9.2.Nadväzne v okolnostiach súdenej veci konštatoval, že žalovaný ako zamestnávateľ preukázal, že v jeho organizácii došlo k organizačnej zmene, a to prijatím rozhodnutia riaditeľa Odštepného závodu Čadca - RR-OZ 10-2019-4, v zmysle ktorého s účinnosťou od 1.9.2019 sa mení organizačná štruktúra LS Turzovka, LS Čadca, LS Stará Bystrica tak, že dňom 31.8.2019 sa ruší na LS Turzovka lesný obvod 04 Dlhá (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu), na LS Čadca ruší lesný obvod 07 Vreščovka (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu) a na LS Stará Bystrica lesný obvod 04 Veľký potok (jedno pracovné miesto - vedúci lesného obvodu). Ešte pred vydaním samotného rozhodnutia o organizačnej zmene, žalovaný listom zo dňa 16.8.2019 požiadal Generálne riaditeľstvo Lesov Slovenskej republiky, š.p. o súhlas s predmetným rozhodnutím, pričom generálny riaditeľa listom z 19.8.2019 vyslovil súhlas s navrhovanou organizačnou zmenou za účelom zefektívnenia vykonávaných činností na Odštepnom závode Čadca, čím došlo k zrušeniu troch lesných obvodov a tým aj troch pracovných miest vedúceho LO. 9.3.Žalobkyňa bola preukázateľne oboznámená s touto organizačnou zmenou, na porade dňa 20.8.2019, čo potvrdil žalovaný ako aj svedkovia p. Ing. T. a Ing. K., uvedená okolnosť vyplýva i zo znenia samotnej výpovede z 20.8.2019. Uvedené v podstate žalobkyňa ani nesporovala, len namietala účelnosť, nedôvodnosť, nepreskúmateľnosť rozhodnutia. K tomuto okresný súd zdôraznil, že prijať rozhodnutie o organizačnej zmene je plne v kompetencii žalovaného ako zamestnávateľa. V zmysle ustálenej judikatúry (, ), rozhodnutie zamestnávateľa nie je právnym úkonom, je to hmotnoprávny predpoklad pre právny úkon. Pretože nejde o právny úkon, nie je možné ho preskúmať z hľadiska platnosti na súde. Súd sa môže zaoberať otázkou, či také rozhodnutie bolo prijaté a či ho prijal zamestnávateľ. V prejednávanej veci však mal jednoznačne za preukázané, že zamestnávateľ prijal rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku čoho sa žalobkyňa pre zamestnávateľa stala nadbytočnou. Nejedná sa pritom o formálnu organizačnú zmenu, ale o rozhodnutie s cieľom optimalizácie a zefektívnenia činnosti vykonávaných na lesných správach, ktorý cieľ je v súlade s požiadavkou Generálneho riaditeľstva Lesov Slovenskej republiky. V zmysle ustálenej judikatúry je potom bezpredmetné skúmať, či zmena organizačnej štruktúry bola dôvodná, alebo nie. 9.4.Je teda nesporné, že došlo k zmene organizačnej štruktúry, a to písomným rozhodnutím zamestnávateľa, v dôsledku toho došlo k nadbytočnosti zamestnanca - žalobkyne a súd prvej inštancie mal za preukázanú i príčinnú súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami. Keďže pracovná pozícia žalobkyne bola zrušená, na toto miesto nebolo možné prijať žiadneho ďalšieho zamestnanca, a i keď súd na návrh žalobkyne vykonal dôkaz - oboznámením správy zo Sociálnej poisťovne obsahujúcej zoznam zamestnancov prihlásených do evidencie poistencov od 1.1.2019 doposiaľ, ani jeden z prijatých zamestnancov, na ktorých poukazovala žalobkyňa (p. Z., p. W., p. T., p. W. a p. C.), nebol prijatý na pozíciu žalobkyne, išlo o robotnícke funkcie, na dobu určitú, prípadne obsadené praktikantami, ktoré skutočnosti sú bez právneho významu k žalobkyňou namietanej účelovosti organizačnej zmeny. Nie je preto možné stotožniť sa s námietkou žalobkyne, že žalovaný voči nej konal účelovo s cieľom skončiť s ňou pracovný pomer, uvedené vyjadrenie žalobkyne ostalo len v rovine ničím nepodložených tvrdení. 9.5.Pokiaľ ide o splnenie ponukovej povinnosti ohľadne iného vhodného miesta, súd prvej inštancie uviedol, že toto musí preukázať zamestnávateľ, naproti tomu tvrdenie a preukazovanie, že ku dňu výpovede mal zamestnávateľ voľné pracovné miesta, je procesná obrana zamestnanca. V danej veci zamestnávateľ preukázal, že si splnil ponukovú povinnosť, keď žalobkyňa dňa 20.8.2019 za prítomnosti svedkov bola oboznámená s tým, že zamestnávateľ nemá možnosť žalobkyňu ďalej zamestnávať v inom pracovnom zaradení na mieste dohodnutom ako miesto výkonu práce v pracovnej zmluve, ani na kratší pracovný čas, ani nemá inú vhodnú prácu, pričom žalobkyňa ne/splnenie ponukovej povinnosti ani nenamietala. 9.6.S poukazom na okresný súd argumentoval, že zamestnávateľ je povinný výpoveď z pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov. Z vykonaného

dokazovania v tejto spojitosti vyplýva, že zamestnávateľ písomnou žiadosťou zo dňa 20.8.2019 požiadal zástupcu zamestnancov, v danom prípade ZV pri Čadca o prerokovanie výpovede žalobkyne. K prerokovaniu výpovede došlo na mimoriadnom zasadnutí závodného výboru ZO DLV pri Čadca dňa 20.8.2019, ako to vyplýva z pripojenej zápisnice za prítomnosti osôb podľa prezenčnej listiny (č.l.172). Žalovaný nikdy netvrdil, že na zasadnutí mala byť prítomná aj žalobkyňa, je nesporné, že táto na zasadnutí nebola, ani nebola k prerokovaniu prizvaná, čo však nie je podmienkou k prerokovaniu výpovede. Žalobkyňa sa totiž domnievala, že došlo k uvedeniu nesprávnych informácií v samotnej zápisnici, poukazujúc pritom na formuláciu obsiahnutú v bode 4. Zápisnice „.....Ing. T. prečítala žiadosť o prerokovanie výpovede.......následne aj prečítala výpoveď z pracovného pomeru p. Ing. Q. X....“, z čoho žalobkyňa usúdila, že priamo jej, teda žalobkyni, mala byť pani Ing. T. prečítaná výpoveď. Ide pritom o nesprávnu interpretáciu uvedeného vyjadrenia, keď súdu je zrejmé, že na zasadnutí nebola žalobkyňa prítomná, ale Ing. T. všetkých prítomných oboznámila s výpoveďou danou Ing. Q. X., a to jej prečítaním, čo potvrdil aj svedok Ing. T. K., ktorý zároveň pripustil nie príliš jednoznačnú formuláciu uvedeného bodu. Pre potreby svojho rozhodnutia to však okresný súd nepovažoval, za dôležité, podstatné je, že zamestnávateľ preukázal splnenie podmienky vyplývajúcej z ustanovenia , keď požiadal zástupcov zamestnancov o prerokovanie výpovede udelenej žalobkyni, pričom zo strany zástupcu zamestnancov došlo k prerokovaniu skončenia pracovného pomeru, výsledkom čoho je uznesenie doručené zamestnávateľovi dňa 20.8.2019 o 13.21 hod. Pokiaľ ide o formu samotného prerokovania, táto je výlučne v kompetencii zástupcov zamestnancov a zamestnávateľ nemá možnosť do tohto procesu prerokovania vstupovať, ani inak zasahovať. 9.7.Ak žalobkyňa namieta riadne prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov, poukazujúc na registratúrne číslo listiny, keď podľa nej nebol dodržaný postup pri prerokovaní podľa stanov, keď nie je zrejmé, ako hlasovali členovia závodného výboru, resp., že k prerokovaniu výpovede došlo v rovnaký deň ako k prerokovaniu organizačnej zmeny, súd prvej inštancie tieto námietky vyhodnotil ako irelevantné vo vzťahu k ust. , keďže pre platnosť výpovede sa vyžaduje jej prerokovanie, ktoré je v definované ako výmena názorov medzi zástupcami zamestnancov a samotným zamestnávateľom. Žiaden z členov závodného výboru prítomných na mimoriadnom zasadnutí, na ktorom sa prerokovávala predmetná výpoveď, nespochybnil, nenamietal postup p. Ing. K. pričom výsledok hlasovania, ako na to poukazuje žalobkyňa, nie je žiadnym spôsobom významný pre zamestnávateľa. Rovnako bez právneho významu ostáva, že k prerokovaniu organizačnej zmeny a výpovede došlo v jeden deň, keď je bezpochyby preukázané, že k prijatiu organizačnej zmeny došlo skôr, táto zmena predchádzala výpovedi danej žalobkyni. 9.8.Nakoľko súd prvej inštancie považoval za preukázané jednotlivé hmotno-právne podmienky výpovede, nevyhovel návrhu žalobkyne na doplnenie dokazovania vyžiadaním výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty registratúry Lesov SR, .p., konkrétne od čísla 31900/2019 až 32600/2019, keď k spôsobu prideľovania registratúrnych čísel sa podrobne vo svojej výpovedi vyjadrila svedkyňa Ing. T., ktorá objasnila postup pri vyhotovovaní jednotlivých listín, ktoré všetky na seba logicky nadväzujú. Taktiež už nevyhodnocoval tvrdenia žalobkyne týkajúce sa obsadenie pracovného miesta p. Ing. H. J., keď ide o okolnosti predchádzajúce žalobkyňou napádanému skončeniu pracovného pomeru, t.j. priamo nesúvisiace s prejednávanou vecou.

10.Na základe opísaného okresný súd uzavrel, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovaného zo dňa 20.8.2019 spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti. 11.O trovách konania rozhodol s poukazom na a priznal žalovanému, ktorý bol vo veci úspešný, právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

12.Proti tomuto rozsudku podala odvolania žalobkyňa a domáhala sa zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie. Mala za to, že nesprávny procesný postup súdu jej znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

13.1.Okresnému súdu vytýkala, že napriek jej pozícii ako slabšieho účastníka hmotnoprávneho vzťahu nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností, konkrétne nezabezpečil výpisy zo systému odoslanej a prijatej pošty registratúry LESOV SR. š.p. k reg. číslam 31900/2019 až 32600/2019, ktorými by bolo objektívne zistené, či žalovaný ako zamestnávateľ splnil podmienky pre danie výpovede žalobkyni v podobe prerokovania organizačných zmien, v dôsledku ktorých stala

žalobkyňa ako zamestnankyňa nadbytočnou, a v podobe prerokovania výpovede žalovaného ako zamestnávateľa danej žalobkyni. 13.2.Predmetnými dôkazmi by sa preukázalo, že listinné dôkazy predložené žalovaným a to uznesenie z mimoriadneho zasadnutia ZV ZO DLV, ktorým došlo k prerokovaniu zmeny organizačnej štruktúry, rozhodnutie riaditeľa Čadca o organizačnej zmene zo dňa 20.08.2019 a uznesenie z mimoriadneho zasadnutia ZV ZO DLV, ktorým došlo k prerokovaniu výpovede zamestnávateľa určenej žalobkyni, vznikli s dátumom vyhotovenia a dátumom prijatia na Odštepnom závode Čadca až po 20.08.2019 (teda nie v deň 20.08.2019, kedy malo dôjsť k prerokovaniu organizačnej 'zmeny zamestnávateľa, k prijatiu organizačnej zmeny riaditeľom Čadca, k prerokovaniu výpovede žalovaného určenej žalobkyni, a kedy malo dôjsť napokon k pokusu o doručenie výpovede žalobkyni), v dôsledku čoho by sa jednoznačne preukázalo, že žalovaný prostredníctvom svojho organizačnej zložky a to Odštepného závodu Čadca spätne pozmenil dátum prijatia vyššie citovaných listín na prijímacej pečiatke, na základe čoho by bolo možné konštatovať, je označené listiny, ktoré majú svedčiť o okolnostiach napĺňajúcich platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného so žalobkyňou, dňa 20.08.2019 neexistovali a uvedeného dňa ani neboli prijaté na Odštepnom závode Čadca, preto ani nemohlo dôjsť k naplneniu zákonných predpokladov pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou žalovaného so žalobkyňou. 13.3.Žalobkyňa pri tomto návrhu vychádzala zo skutočností, že registratúrne čísla sú prideľované automaticky v rámci celého štátneho podniku LESY SR a teda nie je možné ovplyvniť akýmkoľvek zamestnancom žalovaného v rámci organizačnej štruktúry žalovaného jeho pridelenie a číselný údaj (čo však nie je možné tvrdiť o vyznačenom dátume prijatia či odoslania listiny, ako i dátume vyhotovenia akejkoľvek listiny prijatej alebo odoslanej v rámci organizačnej štruktúry žalovaného, najmä teda Odštepného závodu Čadca), pričom označené listinné dôkazy s reg. číslom 32543/2019, 32546/2019 a 32563/2019 majú nepomerne vyššie registratúrne číslo ku dňu 20.08.2019 oproti žiadosti Čadca o prerokovanie výpovede zamestnávateľa zo dňa 20.08.2019 s reg. č. 32062/2019 až o 481 registratúrnych čísel (alebo oproti žiadosti o súhlas s Rozhodnutím riaditeľa 10-2019-04

- vyhotovenom dňa 19.08.2019 s registratúrnych číslom 32070/2019, ktorým Generálne riaditeľstvo dalo súhlas riaditeľovi odštepného závodu s organizačnou zmenou), hoci v období od 16.08.2019 do 19.08.2019 bolo v rámci celej organizačnej štruktúry žalovaného celkovo zaevidovaných prijatých a odoslaných len 121 podaní. 13.4.Zabezpečením požadovaného výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty by sa preukázalo, že registratúrne čísla medzi 32500 až 32600 (s podaniami vyhotovenými, prijatými či odoslanými iných odštepných závodov v rámci SR či zo samotného Generálne riaditeľstva Lesov SR) budú s dátumom vyhotovenia až po 20.08.2019 oproti inkriminovaným podaniam registrovaným na Odštepnom závode Čadca s reg. č.: 32543/2019, 32546/2019 a 32563/2019, a to v dôsledku toho, že žalobkyňa nepredpokladá pri podaniach vyhotovených, prijatých a odoslaných z iných odštepných závodov v rámci SR či zo samotného Generálne riaditeľstva Lesov SR, akýkoľvek záujem zvyšnej časti organizačnej štruktúry žalovaného účelovo spätne pozmeňovať mladší dátum vyhotovenia a prijatia listín za dátum starší. 13.5.V danej spojitosti tiež odvolateľka uviedla, že súd prvej inštancie pri posúdení výpovede svedkyne Ing. T. opomenul náležité vyhodnotiť predmetný dôkaz/výsluch vo vzájomnej súvislosti s listinnými dôkazmi a s prihliadnutím na ich formálne znaky a pochybnosti z nich vyplývajúce.

14.Okrem toho, podľa odvolateľky súd prvej inštancie náležité nezohľadnil jej námietky, ktorými rozporovala, že predmetné rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene nereflektuje na ustanovenie , z ktorého jednoznačne vyplýva, že zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, pričom podľa ustálenej praxe súdov, len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. V prípade, že takýmto rozhodnutím zamestnávateľ len predstieral prijatie organizačných zmien, t.j. zmenu jeho úloh, technického vybavenia, zníženie stavu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektivity práce a jeho skutočné zámery boli iné, ide o neplatnú výpoveď podľa . Podľa žalobkyne zo žiadneho z vykonaných dôkazov nevyplývali skutočnosti o tom, akým spôsobom mieni žalovaný dosiahnuť efektívnosť práce organizačnou zmenou prijatou predmetným rozhodnutím zo dňa 20.08.2019 reg. č. 32546/2019, žalovaný nepredložil štúdiu, metodiku či audit, ktorými by preukázal účelnosť a opodstatnenosť jeho zámeru zabezpečiť efektívnosť práce prijatým rozhodnutím.

15.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalovaný uviedol, že napadnutý rozsudok je vecne správny, preto navrhol jeho potvrdenie. 16.Zdôraznil, že v konaní bolo inými dôkazmi a to ako listinnými tak aj výpoveďami svedkov dostatočne preukázané, že právne skutočnosti zachytené na listinách, ktorých neexistenciu napáda žalobkyňa len z dôvodu nesúladu registratúrnych čísel, teda prerokovanie organizačnej zmeny u žalovaného ZV ZO DLV, rozhodnutie riaditeľa Čadca o organizačnej zmene a prerokovaniu výpovede ZV ZO DLV, sa stali dňa 20.8.2019 pred daním výpovede žalobcovi. Na tomto fakte nič nezmení ani žalobkyňou namietaný nesúlad registratúrnych čísel, nakoľko existencia, či pridelenie registratúrneho čísla na písomnom zázname (vyhotovení) o právnej skutočnosti nie je podmienkou vzniku či existencie týchto právnych skutočností. Okolnosti ohľadne prideľovania registratúrnych čísel boli v konaní dostatočne jasne a zrozumiteľne objasnené a vzhľadom na centralizovaný systém ich prideľovania na ústredí žalovaného, teda mimo samotného odštepného závodu v Čadci, kde nastali, by akákoľvek manipulácia s prideľovaním registratúrnych čísel znamenala, že do tejto manipulácie by muselo byť zapojených niekoľko desiatok ľudí z odštepného závodu v Čadci a ústredia žalovaného, čo je absurdná predstava hraničiaca s konšpiračnými úvahami najmä za existencie množstva iných dôkazov, ktoré preukazujú, že tieto právne skutočnosti nastali. Žalobkyňou navrhovaný dôkaz teda nebol pre rozhodnutie súdu podstatný/rozhodujúci (s ohľadom na existenciu iných dôkazov) a jeho nevykonanie preto nemalo za následok porušenie zásady rovnosti zbraní, resp. princípu kontradiktórnosti občianskeho súdneho konania. 17.Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou žalobkyne, že rozhodnutie o organizačnej zmene je účelovým konaním voči nej. Výsledkami vykonaného dokazovania totiž bol preukázaný len zámer žalovaného zabezpečiť efektívnosť práce, pričom organizačné zmeny prebiehali u žalovaného v niekoľkých etapách. Sledovanie iného cieľa, resp. účelové predstieranie prijatia organizačnej zmeny, preukázané nebolo a ostalo len v rovine nepreukázaných tvrdení.

18.Napokon, v rámci posledného vyjadrenia žalobkyňa zotrvala na požiadavke vykonania/zabezpečenia dôkazu (výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty registratúry žalovaného), vrátane skoršej argumentácie o odňatí jej patriacich procesných práv a dodala, že vníma obranu žalovaného ako chabú a neúčinnú, nakoľko v organizácii takého formátu nie je prípustné, aby listiny existovali určitú dobu (dva týždne, mesiac?) bez toho, aby ich niekto zaevidoval a pridelil im registratúrne číslo a to najmä záujme v organizácie práce a transparentného fungovania takéhoto subjektu, akým je žalovaný, pokiaľ z týchto listín majú vyplývať pre žalovaného závažné právne dôsledky do vnútra žalovaného alebo navonok vo vzťahu k iným subjektom. 19.Tvrdenie žalovaného o neopodstatnenosti námietky žalobkyne vznesenej vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného o organizačnej zmene opierajúce sa o výsledky dokazovania označila za pomerne odvážne, nakoľko žalovaný v dokazovaní nepredložil dôkaz, ktorým by preukázal zámer žalovaného rozhodnutím o organizačnej zmene zabezpečiť zefektívnenie práce, nakoľko len také rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách je dostačujúcim právnym základom pre výpoveď zamestnávateľa, ktoré sleduje zmenu úloh zamestnávateľa, zmenu technického vybavenia, zníženie počtu zamestnancov za účelom zabezpečenia efektívnosti práce. Aj v tejto spojitosti zopakovala svoje doterajšie stanovisko o účelovosti konania žalovaného

20.Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou (neúspešnou) stranou sporu ( ) v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario za použitia v spojení s 378 ods. 1 ) rozsudok okresného súdu potvrdil podľa ako vecne správny.

21.1.Žalobkyňa svoju odvolaciu argumentáciu sústredila na 2 zásadné skutočnosti/tvrdenia - účelovosť rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene a nevyhnutnosť doplnenia dokazovania o výpis zo systému odoslanej a prijatej pošty žalovaného. Ostatné/ďalšie zákonné predpoklady (predovšetkým body 5 až 8 tohto odôvodenia) skončenia pracovného pomeru výpoveďou, podrobne rozoberané/ vyhodnotené okresným súdom teda neboli učinené predmetom odvolacieho prieskumu, v ktorej spojitosti odvolací súd poukazuje na svoju principiálnu viazanosť ( ) vymedzenými odvolacími dôvodmi. 21.2.Ani jedna z vyššie označených argumentačných línií nie je spôsobilá relevantne spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Primárne, pokiaľ ide o námietku údajného „fingovania“

prijatej organizačnej zmeny zo strany zamestnávateľa, už len skutočnosť, že táto (zmena) sa týkala (skončením pracovného pomeru) viacerých zamestnancov na identickej pracovnej pozícii (ako žalobkyňa), zásadným spôsobom znižuje hodnovernosť/akceptovateľnosť takéhoto tvrdenia. Navyše, odhliadnuc od toho, že predmetné stanovisko ostalo v rovine nepodloženého subjektívneho dojmu žalobkyne, náležite súd prvej inštancie v tejto spojitosti poukázal na aplikačnou praxou vytvorený/ akceptovaný koncept faktických úkonov v pracovnom práve, v zmysle ktorého (okrem iných aj) rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov za účelom zvýšenia efektívnosti práce alebo o iných organizačných zmenách nie je právnym úkonom v zmysle , nakoľko sa nejedná o taký prejav vôle, s ktorým by právne predpisy spájali zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Jedná sa len o faktický úkon, ktorý je hmotnoprávnym predpokladom pre právne úkony tam, kde to právny predpis stanovuje a ktorý nie je sám o sebe spôsobilý privodiť následky v právnych vzťahoch účastníkov pracovnoprávneho vzťahu. Dôsledkom opísaného je to, že ak súd preskúmava faktický úkon, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou platnosti právneho úkonu, jeho prieskum sa obmedzuje výhradne na to, či bol faktický úkon skutočne spravený (nie je ne/platnosť) a či bol spravený osobou, ktorá bola naň oprávnená. V tomto kontexte dospel súd prvej inštancie k jednoznačnému a správnemu záveru (body 9.2. až 9.4. tohto odôvodnenia). 21.3.Pokiaľ ide o rozsiahlu/podstatnú časť odvolacej argumentácie domáhajúcej sa zabezpečenia výpisu zo systému odoslanej a prijatej pošty (registratúry), táto svojim zameraním smeruje len k preukazovaniu skutočnosti, kedy boli evidenčne/úradne (v zozname pošty) zachytené príslušné písomnosti, nie je však spôsobilá preukázať/vyvrátiť určujúci záver okresného súdu, že tieto (hmotno- právne predpoklady) fakticky nastali pred podaním výpovede žalobkyni. Inými slovami, registratúrne čísla môžu preukazovať okamih zaevidovania/odoslania listiny o prerokovaní zmeny organizačnej štruktúry alebo výpovede zo zástupcami zamestnancov, nie však to, kedy k samotnému prerokovaniu došlo. Podstatnou skutočnosťou je však práve a len predmetný okamih, t.j. kedy k prerokovaniu reálne došlo a nie moment, kedy boli listiny dokumentujúce prerokovanie odovzdané na poštovú prepravu interným systémom žalovaného. Vykonané dokazovanie pritom umožňuje s dostatočnou/praktickou mierou istoty dospieť k záveru, že nedošlo k porušeniu zákonnej podmienky prerokovania organizačnej zmeny a výpovede vopred a naopak žalobkyňou akcentovaný dôkaz nemá vo vzťahu k rozhodnému momentu - z rozoberaných dôvodov - kvalifikovanú výpovednú hodnotu.

22.Vychádzajúc z prezentovaných úvah a záverov krajský súd potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku vo veci samej ako vecne správny. 23.Žalobkyňa síce odvolaním napadol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu, vo vzťahu k výroku o trovách prvoinštančného konania však nevymedzila žiadnu konkrétnu námietku. Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov. Len na okraj krajský súd dopĺňa, že okresný súd náležite aplikoval zásadu plného úspechu v spore.

24.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s . Odvolateľka - žalobkyňa nebola v tomto štádiu konania (vôbec) úspešná, čo zakladá plný procesný úspech žalobcu voči nej. O konečnej/konkrétnej výške týchto trov (po posúdení uplatnených trov v zmysle hľadísk uvedených v ) rozhodne v zmysle súd prvej inštancie.

25.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí v prípadoch uvedených v .