Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Magdalénou Boškovou v právnej veci žalobcu: V.N. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/X, XXX XX A., právne zastúpený: Advokátska kancelária Roštár - Slovák, s.r.o., so sídlom Révová 7, 811 02 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava, v konaní o zodpovednosti za škody vo výške 4.652,43 eur spôsobenú pri výkone verejnej správy v dôsledku nesprávneho úradného postupu a vydania nezákonného rozhodnutia, takto

rozhodol:

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou okresnému súdu Bratislava I dňa 27.12.2016 sa žalobca domáhal náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vo výške 4.652,43 eur. Dňa 09.04.2009 bolo vydané Upovedomenie o začatí exekúcie, č. k. Ex 227/2009 - 26, ktorým súdna exekútorka Mgr. Marcela Zummerová, upovedomila V. E. o začatí exekúcie v prospech oprávnenéh: spoločnosti OMV Slovensko, s.r.o.. Dňa 29.05.2009 vydala exekútorka aj Upovedomenie o spôsobe vykonania exekúcie, č.k. Ex 227/2009 - 78. Exekučným titulom, na podklade ktorého sa exekúcia viedla, bol Zmenkový platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Žilina dňa 18.09.2007, č.k. HZm33/2007 - 21, ktorým sa žalobcovi ako žalovanému v rade 2. uložila povinnosť na zaplatenie vymáhaného nároku vo výške 1.522.459,- Sk. t.j. 50.536,38 EUR s príslušenstvom, spoločne a nerozdielne so žalovaným v 1. rade - spoločnosťou Auto STAR, s.r.o.. Až po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie sa žalobca dozvedel, že je voči jeho osobe vedené exekučné konanie, a že bol voči jeho osobe vydaný zmienený zmenkový platobný rozkaz. V exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi ako povinnému na Okresnom súde v Čadci pod sp. zn. Ex 227/2009 podal žalobca v súlade s § 50 a nasl. zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti Námietky proti exekúcií zo dňa 05.05.2009. na základe ktorých sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu jej neprípustnosti - nezákonnosti spočívajúcej v tom, že žalobcovi nebol riadne, t.j. v súlade so zákonom doručený exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, resp. že mu bol v konaní neoprávnené ustanovený opatrovník na doručovanie, čím mu bolo znemožnené zúčastniť sa súdneho konania, a že žalobca predmetnú zmenku, na základe ktorej bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, nikdy nepodpísal, že podpis žalobcu je sfalšovaný a teda nie je zmenkou ani zaviazaný, čo v námietkach proti exekúcii žalobca aj náležíte preukázal. Ďalej sa žalobca ako povinný domáhal Námietkami proti trovám exekúcie zo dňa 27.04.2009 aj nápravy vyčíslenia trov exekúcie z dôvodu ich nezákonnosti. Súčasne Okresnému súdu v Čadci bol dňa 15.05.2009 doručený Návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 14.05.2009 v zmysle § 56 ods. 2 EP, ktorým sa žalobca domáhal odkladu exekučného konania z dôvodu, že je možné očakávať, že exekúcia bude zastavená. Okresný súd v Čadci Uznesením zo dňa 01.10.2009 námietky povinného proti exekúcií ako aj námietky proti trovám exekúcie v celom rozsahu zamietol a návrhu na odklad exekúcie vyhovel, a teda odklad exekúcie vedenej pod č. Ex 227/2009, llEr 49/2009 voči žalobcovi povolil, a to až do právoplatného skončenia konania o obnove konania č. 11Zm/33/2007 vedeného Okresným súdom v Žiline. Žalobca podal na Okresný súd v Čadci aj Návrh na zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v 2. rade zo dňa 14.05.2009. Dôvodom na zastavenie exekúcie mala byť jej nezákonnosť v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) EP, tzn. ak sa exekúcia začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným. Dôvodom, pre ktorý sa rozhodnutie (zmenkový platobný rozkaz) nestalo vykonateľným mala byť tá skutočnosť, že žalobcovi zmenkový platobný rozkaz nebol riadne doručený. Adekvátnosť tvrdenia žalobcu o nesprávnom postupe pri doručovaní zmenkového platobného rozkazu bola potvrdená Uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20.01.2010, e.k.11Zm 33/2007 - 54, ktorým súd zrušil Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30.09.2008, č.k. 11Zm 33/2007 - 33, ktorým bol žalobcovi ustanovený opatrovník na doručovanie (viď. str. 2 zrušujúceho uznesenia). Z uvedeného dôvodu Okresný súd v Čadci návrhu žalobcu na zastavenie exekúcie vyhovel a Uznesením zo dňa 10.08.2010 exekúciu voči žalobcovi zastavil, avšak náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal. Proti výroku, ktorým Okresný súd v Čadci nepriznal žalobcovi náhradu trov exekučného konania, sa žalobca bránil odvolaním zo dňa 03.09.2010, doplnené podaním zo dňa 30.06.2011. Krajský súd v Žiline ako odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a Uznesením zo dňa 28.03.2012, č.k. 10CoE/151/2011 - 142 potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca vo výroku o nepriznaní náhrady trov exekučného konania žalobcovi.

1.1. Okrem zastavenia exekúcie sa žalobca domáhal na Okresnom súde Žilina zrušenia zmenkového platobnému rozkazu, na podklade ktorého bola exekúcia voči jeho osobe vedená. Po zrušení uznesenia, ktorým bol žalobcovi ustanovený opatrovník na doručovanie, bol žalobcovi zmenkový platobný rozkaz opätovne doručovaný. Žalobca zmenkový platobný rozkaz prevzal dňa 30.06.2010. Proti zmenkovému platobnému rozkazu žalobca podal námietky zo dňa z dôvodu, že žalobca zmenku nepodpísal, a to ani ako konateľ vystaviteľa zmenky a ani ako avalista. Podpis žalobcu na zmenke bol sfalšovaný, čo potvrdil znalecký posudok z odboru písmoznalectva č. 58/2010 zo dňa 26.10.2010 vypracovaný PhDr. PaedDr. Erikou Strakovou. Okresný súd Žilina námietkam žalobcu vyhovel v celom rozsahu a Uznesením zo dňa č.k. 11CbZm/9/2010 - 173 zmenkový platobný rozkaz voči žalobcovi zrušil a konanie voči jeho osobe zastavil. Súčasne súd rozhodol o náhrade trov konania žalobcovi. Výsledkom snaženia žalobcu bolo, že obe konania (súdne konanie vedené na Okresnom súde Žilina a exekučné konanie vedené na Okresnom súde Čadca) boli pre nezákonnosť voči jeho osobe zastavené.

1.2. Má za to, že v súdnom a exekučnom konaní vedenom proti žalobcovi ako povinnému v rade 2. boli splnené všetky zákonom požadované podmienky na oprávnené uplatnenie si náhrady škody v zmysle zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov a zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci možno uplatniť, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu:

- porušenie právnej povinnosti (nesprávny úradný postup alebo nezákonné rozhodnutie),

- vznik škody ako majetkovej ujmy,

- existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

1.3. Pri nezákonnom rozhodnutí a nesprávnom úradnom postupe žalobca poukázal na ustanovenia § § 5 ods. 1, § 6 ods. 1 a 2, § 9 ods. 1 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z., § 29 ods. 2, § 172 ods. 1 O.s.p., § 41 ods. 1 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku uviedol, že Na základe vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu možno konštatovať, že došlo k viacerým pochybeniam, a tým aj k nesprávnemu úradnému postupu, ktorého sa dopustil Okresný súd v Žiline a aj Okresný súd v Čadci. Prvého pochybenia sa dopustil Okresný súd v Žiline tým, že v rozpore s § 29 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov bez zákonného dôvodu ustanovil žalobcovi opatrovníka na doručovanie. Aj napriek tomu, že v zmysle § 29 ods. 2 OSP nebol naplnený ani jeden zo zákonných dôvodov, Okresný súd v Žiline uznesením zo dňa 30.09.2008, č.k. 11Zm/33/2007 -33 žalobcovi opatrovníka na doručovanie ustanovil a prostredníctvom tohto opatrovníka doručoval žalobcovi zmenkový platobný rozkaz. Nakoľko opatrovník voči prevzatému zmenkovému platobnému rozkazu nepodal žiadny opravný prostriedok, zmenkový platobný rozkaz sa stal právoplatný a následne aj vykonateľný, a bol použitý ako exekučný titul na začatie exekúcie voči žalobcovi. Tým, že Okresný súd v Žiline postupoval v rozpore s § 29 ods. 2 OSP, vydal nezákonné rozhodnutie, v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda. Naviac nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Žilina boli závažným spôsobom porušené ústavou garantované práva žalobcu na súdnu ochranu podľa článku 48 ods. 2. Ústavy SR, čl. 38 ods. 3 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd. Skutočnosť, že Okresný súd v Žiline vydal rozhodnutie, ktoré je v rozpore so zákonom, tento súd v celom rozsahu uznal a uznesením zo dňa 20.01.2010, č.k.11Zm/33/2007 - 54 zrušil uznesenie, ktorým bol žalobcovi ustanovený opatrovník na doručovanie. Okresný súd Žilina svoje rozhodnutie o zrušení uznesenia o ustanovení opatrovníka na doručovanie žalobcovi zdôvodnil tým, že žalobca sa na adrese, na ktorú mu bol zmenkový platobný rozkaz doručovaný, v čase doručovania zmenkového platobného rozkazu zdržiaval, čím na ustanovenie opatrovníka na doručovanie nebol zákonný dôvod (viď, str. 2 zrušujúceho uznesenia). Okresný súd Žilina týmto zrušujúcim uznesením uznal svoju chybu a nezákonnosť rozhodnutia. Zrušením uznesenia o ustanovení opatrovníka pre nezákonnosť bola splnená aj osobitná podmienka na uplatnenie náhrady škody voči štátu podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Keďže nezákonné rozhodnutie malo za následok, že sa žalobca nemohol voči nemu odvolať, pretože v dôsledku postupu súdu mu nebolo doručované, sme toho názoru, že ide o prípad osobitného zreteľa, pre ktorý nemusí byť splnená osobitná podmienka na uplatnenie náhrady škody voči štátu podľa § 6 ods. 2zákona č. 514/2003 Z.z. Pochybenia a nesprávneho úradného postupu sa vo vzťahu k žalobcovi dopustil aj Okresný súd Čadca tým, že exekútorovi vydal poverenie na vykonanie exekúcie na podklade zmenkového platobného rozkazu, ktorý z dôvodu, že žalobcovi nebol v súlade s § 175 ods. 1 OSP riadne doručený, sa nestal právoplatným a ani vykonateľným, v dôsledku čoho ani nemohol byť riadnym exekučným titulom. Okresný súd v Čadci tým, že vydal exekútorovi poverenie na podklade zmenkového platobného rozkazu, ktorý v zmysle OSP nenadobudol právoplatnosť a tým ani vykonateľnosť, postupoval nesprávne, pretože konal v rozpore s § 41 ods. 1 EP v spojení s § 44 ods. 2 EP. Z tohto dôvodu exekúcia vedená Okresným súdom Čadca voči žalobcovi bola nezákonná a zastavená.

1.4. K vzniku škody žalobca poukázal na ustanovenia § 17 ods. 1 a § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003Z.z. uviedol, že rámci súdneho konania o zmenkovom platobnom rozkaze vedeného Okresným súdom Žilina, súd svojím rozhodnutím náhradu trov konania žalobcovi priznal a trovy konania mu boli aj riadne zaplatené. Ako už bolo zmienené vyššie, v rámci exekučného konania Okresný súd Čadca uznesením zo dňa 10.08.2010 náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca odvolanie zo dňa 03.09.2010, doplnené podaním zo dňa 30.06.2011. O podanom odvolaní rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 28.03.2012, č.k. 10CoE/l 51/2011 tak, že napadnuté uznesenie Okresného súdu Čadca potvrdil a náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal. Výšku trov exekučného konania vyčíslil žalobca na celkovú sumu 4.652,43 eur s DPH a to nasledovne za úkony právnej služby:

- za právny úkon prevzatia a prípravy zastúpenia podľa § 14 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. f) vyhlášky, je odmena advokáta vo výške 263,07 eur

- za právny úkon podania námietok proti trovám exekúcie zo dňa 27.04.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. f) vyhlášky, je odmena advokáta vo výške 263,07 eur

- za právny úkon podania námietok proti exekúcií zo dňa 05.05.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. f) vyhlášky, je odmena advokáta vo výške 263,07 eur

- za právny úkon podania návrhu na odklad exekúcie zo dňa 14.05.2009 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. f) vyhlášky, je odmena advokáta vo výške 263,07 eur

- za právny úkon podania návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2010 podľa § 14 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. f) vyhlášky, je odmena advokáta vo výške 263,07 eur

- Paušálne výdavky: 35,01 EUR (4x6,95 + 7,21 eur)

- Daň z pridanej hodnoty vo výške 20%: 270,07 eur

- Celkovo spolu: 1.620,43 eur s DPI I

- Súdny poplatok: zaplatenie súdneho poplatku za podané námietky na základe uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 01.10.2009 vo výške 3.032,- eur

1.5. Ku kauzálnemu nexusu žalobca uviedol, že na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti (kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Pri riešení otázky príčinnej súvislosti je právnym posúdením veci vymedzenie, medzi akou ujmou (ako následkom) a akou skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je požadovaná náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (ak vznikla) a konkrétnym konaním škodcu (ak je protiprávne), prípadne inou skutočnosťou (ak bola tvrdená a preukázaná), sa zisťuje príčinná súvislosť. Príčinnú súvislosť nemožno zamieňať s časovou nadväznosťou a súvislosťou, inými slovami, neplatí zásada ante hoc, propter hoc" (uvedené opisuje logickú chybu spočívajúcu v tom, že sa z časovej následnosti dvoch udalostí usudzuje existencia príčinného vzťahu medzi nimi). Jednoznačne predmetné tvrdenie skonštatoval Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. R 21/1992, podľa ktorého časová súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a skutkovou udalosťou, z ktorej škoda vznikla, sama osebe nie je rozhodujúca, rozhoduje vecná súvislosť príčiny a následku. Časová súvislosť napomáha len pri posudzovaní vecnej súvislosti. Protiprávny úkon nemusí byť jedinou príčinou vzniku škody (kumulatívna kauzalita), stačí, že je jednou z príčin, a to príčinou dôležitou, podstatnou a značnou. Treba tiež rozlíšiť, či v konkrétnom prípade viac skutočností v jednom okamihu spolupôsobilo na vzniku toho istého škodlivého následku (konkurenčná kauzalita) alebo či jedna skutočnosť vylučuje druhú, prípadne či novou skutočnosťou došlo k prerušeniu pôvodného dejového sledu. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Princípy európskeho deliktného práva (Principles of European Tort Law - PETL), ktoré (ako dielo popredných predstaviteľov európskej civilistiky z prostredia akademickej obce i právnej praxe) právnicky vymedzujú príčinnú súvislosť ako predpoklad zodpovednosti za škodu (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.01.2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2010). Podľa týchto princípov čl. 3:104, bod 1, ak určitá skutočnosť viedla neodvratne k spôsobeniu škody, následná skutočnosť, ktorá by sama spôsobila tú istú škodu, nemôže byť braná do úvahy, nemožno na ňu brať zreteľ. Podľa čl. 3:105 platí, že v prípade existencie viacerých príčin, u ktorých nie je možné jednoznačne určiť, ktorá z príčin spôsobila škodu alebo jej časť, predpokladá sa, že všetky príčiny, ktoré aspoň v minimálnom rozsahu prispeli k vzniku škody, spôsobili škodu rovným dielom. V danom prípade nastala existencia viacerých príčin, ktoré mali za následok vznik škody žalobcu. Jednak pochybenie Okresného súdu Žilina, tým, že v rozpore so zákonom ustanovil žalobcovi opatrovníka na doručovanie a aj pochybenie Okresného súdu Čadca, ktorý v rozpore so zákonom vydal poverenie na základe exekučného titulu, ktorý sa nestal vykonateľným. Keby Okresný súd v Žiline opatrovníka na doručovanie žalobcovi neustanovil a zmenkový platobný rozkaz žalobcovi riadne doručil, mohol sa žalobca v konaní o zmenkovom platobnom rozkazu účinne brániť a preukázať, že zmenku, na podklade ktorej bol zmenkový platobný rozkaz vydaný, nepodpísal, že jeho podpis na zmenke je sfalšovaný a teda zmenkový platobný rozkaz bol voči jeho osobe vydaný neoprávnene (žalobca nebol pasívne vecne legitimovaný). Obdobne, keby Okresný súd v Čadci zmenkový platobný rozkaz riadne preskúmal a zistil, že nie je vykonateľný, poverenie by exekútorovi nevydal a žalobca by nebol nútený v exekučnom konaní sa brániť a tým vynaložiť prostriedky na trovy exekučného konania, ktorých náhrada, aj keď bol v konaní úspešný, mu nebola priznaná. Je nepochybné, že keby súdy postupovali v súlade s príslušnými zákonnými ustanoveniami, žalobcovi by škoda nevznikla.

1.5. K predbežnému prerokovaniu náhrady škody žalobca uviedol, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zo dňa 18.06.2010 požiadal žalobca Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci o priznanie a nahradenie škody spôsobenej žalobcovi vo výške 4.640,17 eur. Žalovaný žiadosti žalobcu nevyhovelo a o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhľadu škody informovalo žalobcu oznámením zo dňa 14.12.2012, č. 11028/2012/34. Žalobca Žalobou o náhradu škody vo výške 4.652,43 EUR s príslušenstvom spôsobenej pri výkone verejnej moci zo dňa 29.05.2013 inicioval konanie o náhradu škody voči žalovanému, ktoré bolo vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn.: 24C 114/2013. Okresný súd Bratislava 1 Uznesením č. k. 24C 114/2013-103, vydané dňa 23.12.2014 konanie o náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zastavil a rozhodol, že po právoplatnosti Uznesenia č. k. 24C 1 14/2013-103 bude vec postúpená Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky Oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody zo dňa 16.12.2015 žalobcu vyrozumelo, že jeho žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej nebolo vyhovené.

1.6. Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalobca domáhal, aby žalovaný mu zaplatil sumu 4.652,43 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 4.652,43 eur za obdobie od 22.12.2015m do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Okresnému súdu Bratislava I dňa 24.04.2018 uviedol, že prvý zásadný nedostatok žaloby vzhliada hneď v identifikácii právneho titulu žalobcom uplatneného peňažného nároku. Zo skutkového odôvodnenia žalobcovho nároku, ako i z ním explicitne uvedených tvrdení vyplýva, že žalobca svoj nárok odvíja od dvoch právnych titulov, a to nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina o ustanovení opatrovníka a nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca spočívajúcom vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Žalovaný má za to, že v prípade žalobcu sa jedná o obdobnú situáciu ako uvádza vo svojom rozhodnutí Krajský súd v Nitre v konaní vedenom pod sp.zn. 5Co/99/2012 - 570, keďže žalobca si uplatňuje nárok na náhradu majetkovej škody titulom nezákonného rozhodnutia, ako aj nesprávneho úradného postupu súdu, pričom túto skutočnosť pri kvalifikácii škody žiadnym spôsobom nereflektuje, a vznik ním deklarovanej škody viaže vo vzťahu k viacerým právnym titulom bez akéhokoľvek rozlíšenia medzi nimi. Podľa žalovanej je preto nevyhnutné, aby žalobca špecifikoval výšku škody a spôsob jej vzniku s ohľadom na konkrétny právny titul, keďže bez takejto špecifikácie nie je možné o jeho nároku procesne i vecne správne rozhodnúť. Odhliadnuc od uvedeného, žalovaná sa k žalobcom uplatnenému nároku vyjadrí tak z hľadiska jeho posúdenia ako nároku na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, ako aj z hľadiska nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom súdu.

2.1. Žalobca za nezákonné rozhodnutie, ktoré malo byť príčinou vzniku ním deklarovanej škody, označuje uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30. 9. 2008, č. k. 11Zm/33/2007-33, ktoré bolo zrušené uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 1. 2010, č. k. 11Zm/33/2007-54. Uvedené zrušujúce rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 2. 2010. Podľa žalovanej je nesporné, že žalobca sa najneskôr týmto dňom dozvedel o ním deklarovanej nezákonnosti predmetného súdneho rozhodnutia (o ustanovení opatrovníka). S poukazom na § 19 ods. 1 ZoZŠ tak mohol žalobca svoj nárok uplatniť najneskôr dňa 19. 2. 2013, pričom žalobca tak učinil prvýkrát až dňa 30. 5. 2013 prostredníctvom žaloby podanej na Okresný súd Bratislava I, t. j. jednoznačne po uplynutí zákonom ustanovenej trojročnej premlčacej lehoty. Konanie o tejto žalobe bolo zastavené uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23. 12. 2014, č. k. 24C/114/2013-103, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 2. 2015, a ktorým bola zároveň vec postúpená Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR za účelom predbežného prerokovania nároku žalobcu. Po predbežnom prerokovaní žalobcovho nároku, lehota na ktoré uplynula dňom 17. 12. 2015 (6 mesiacov po tom, ako bola vec doručená Ministerstvu spravodlivosti SR z Okresného súdu Bratislava I), si žalobca svoj nárok žalobou uplatnil opätovne dňa 27. 12. 2016. Odhliadnuc od vznesenej námietky premlčania, žalovaná je toho názoru, že uvedené rozhodnutie, ktoré žalobca označuje za dôvod vzniku škody, jednoznačne nemožno z hmotnoprávneho hľadiska považovať za príčinu vzniku žalobcom deklarovanej škody. V zmysle gramatického výkladu ustanovenia § 18 zákona č. 514/2003 Z.z. je jednoznačné, že poškodený sa môže domáhať v súvislosti s nezákonným rozhodnutím iba takých trov konania, ktoré vynaložil v konaní, v rámci ktorého k vydaniu takéhoto rozhodnutia došlo. Žalobca si však žalobou uplatňuje nárok na zaplatenie škody, ktorá predstavuje trovy exekučného konania vedeného Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 11Er/49/2009, nie trovy konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 11Zm/33/2007, v rámci ktorého malo dôjsť k vydaniu údajne nezákonného rozhodnutia. S uvedenou skutočnosťou úzko súvisí taktiež otázka existencie príčinnej súvislosti medzi žalobcom označeným nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Žalovaný tvrdí, že škoda v podobe trov exekučného konania jednoznačne nie je vo vzťahu príčinnej súvislosti so žalobcom označeným rozhodnutím Okresného súdu Žilina o ustanovení opatrovníka. Pre podporu svojho právneho názoru žalovaná poukazuje na právne závery Najvyššieho súdu SR ohľadom kvality príčinnej súvislosti prezentované v uznesení Najvyššieho súdu SR zo dňa 30. 4. 2013, sp. zn. 6Cdo/103/2011, sp.zn. 3Cdo/32/2007.a iné rozhodnutia. Žalovaný je s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok z titulu nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina, je s ohľadom na moment uplatnenia tohto nároku žalobcom (30. 5. 2013) jednoznačne premlčaný. Odhliadnuc od tejto podstatnej skutočnosti je podľa názoru žalovanej jednoznačné, že žalobcom deklarované nezákonné rozhodnutie nemožno považovať za dôvod vzniku žalobcom deklarovanej škody.

2.3. K nesprávnemu úradnému postupu Okresného súdu Čadca sa žalovaný vyjadril tak, že žalobca svoj nárok na náhradu škody, ako bolo uvedené vyššie, uplatňuje aj z iného titulu, ktorým má byť nesprávny úradný postup Okresného súdu Čadca v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/49/2009 (EX 227/2009). Súd sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť tým, že vydal súdnemu exekútorovi poverenie na podklade zmenkového platobného rozkazu, ktorý v zmysle OSP nenadobudol právoplatnosť a tým ani vykonateľnosť, postupoval nesprávne, pretože konal v rozpore s § 41 ods. 1 v spojení s § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Žalovaná sa nestotožňuje s názorom žalobcu a s odkazom na judikatúru v tejto oblasti poukazuje na skutočnosť, že ak ZoZŠ hovorí či už o nezákonnom rozhodnutí alebo nesprávnom úradnom postupe, musí ísť o taký právno-aplikačný akt či postup, ktorý má priame právne účinky na poškodeného. V tejto súvislosti už v minulosti Ústavný súd SR vyslovil názor, že: "poverenie na vykonanie exekúcie však takéto účinky vykazuje len voči osobe súdneho exekútora. Ide totiž o procesný úkon exekučného súdu adresovaný súdnemu exekútorovi, na základe ktorého môže súdny exekútor začať vykonávať exekúciu (§ 36 ods. 2 druhá veta Exekučného poriadku). Po udelení poverenia môže súdny exekútor upovedomiť povinného o začatí exekúcie, a tým mu zakázať nakladanie s majetkom, ktorý podlieha exekúcii (§ 47 ods. 1 Exekučného poriadku). Z uvedeného je zrejmé, že poverenie na vykonanie exekúcie nevykazuje priame právne účinky voči osobe povinného, preto povinný voči nemu nemôže využiť žiadne opravné prostriedky (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Až upovedomenie o začatí exekúcie je procesným úkonom exekútora, ktorým vznikajú priame právne účinky voči povinnému (§ 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku), a preto môže povinný proti upovedomeniu podať námietky." Vydanie poverenia na vykonanie exekúcie teda nie je spôsobilé predstavovať nesprávny úradný postup, resp. nezákonné rozhodnutie v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., ktorým by mohla byť žalobcovi spôsobená akákoľvek škoda. Napriek vyššie uvedenej námietke žalovaného, správnosť a zákonnosť postupu Okresného súdu Čadca ako exekučného súdu pri vydávaní poverenia na vykonanie exekúcie je podľa žalovanej zrejmá z ďalších podkladov, a to najmä z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Čadca zo dňa 10. 8. 2010, sp. zn. 11Er/49/2009. Predovšetkým je potrebné uviesť, že exekučný súd vydal poverenie pre súdneho exekútora na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 18. 9. 2007, č. k. 11Zm/33/2007-21, ktorý bol opatrený doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti, t. j. poverenie bolo vydané v súlade so zákonom (za nesprávny úradný postup podľa § 9 ods. 1 ZoZŠ by teoreticky bolo možné za takýchto okolností považovať skôr nevydanie poverenia). Zmenkový platobný rozkaz nadobudol podľa vyznačenej doložky právoplatnosti a vykonateľnosti právoplatnosť dňa 30. 12. 2008, čo do zmenkovej pohľadávky, a dňa 8. 1. 2009, čo do trov konania. Exekučný súd tak nemal dôvod pochybovať o správnosti vyznačenej doložky osvedčujúcej právoplatnosť a vykonateľnosť zmenkového platobného rozkazu. V čase vydania poverenia boli splnené všetky zákonné podmienky pre vydanie poverenia a poverenie samotné tak bolo vydané v súlade so zákonom. Exekučný súd nemal a ani objektívne nemohol mať vedomosť o žiadnych zákonných prekážkach brániacich vydaniu poverenia, čo vylučuje možnosť porušenia § 44 ods. 1 a § 44 ods. 2 Exekučného poriadku z jeho strany. Skutočnosť, že exekučný titul sa nestal vykonateľným, mohol mať a mal exekučný súd za preukázanú až na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 20. 1. 2010, č. k. 11Zm/33/2007-54, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 19. 2. 2010. Takéto okolnosti (brániace pokračovaniu v exekúcii) vyšli najavo až neskôr po vydaní poverenia. Exekučný súd následne žalobcovi ako povinnému 2/ poskytol potrebnú súdnu ochranu, keď po overení týchto skutočností v súčinnosti s Okresným súdom Žilina, uznesením zo dňa 10. 8. 2010, sp. zn. 11Er/49/2009 exekúciu voči žalobcovi ako povinnému 2/ v zmysle § 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku zastavil, a zároveň rozhodol o trovách exekučného konania. Odhliadnuc od uvedeného, ak by aj bolo možné žalobcom uplatnené trovy exekučného konania považovať za škodu v zmysle § 17 ods. 1 ZoZŠ vzniknutú v príčinnej súvislosti so žalobcom deklarovaným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu, žalovaná má za to, že žalobca si predmetný nárok uplatnil až po premlčaní trojročnej premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Uznesenie Krajského súdu v Žiline, ktorým tento súd ako súd odvolací potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie o nepriznaní náhrady trov exekučného konania bolo vydané dňa 28. 3. 2012. Žalobca k definitívnej úhrade trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, ako to vyplýva z ním predložených listín (Príjmový pokladničný doklad zo dňa 14. 6. 2012), pristúpil dňa 14. 6. 2012. Tento deň je podľa názoru žalovaného potrebné považovať za deň, kedy sa žalobca najneskôr mohol dozvedieť o vzniku škody. Žalobca si následne svoj nárok uplatnil prostredníctvom žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody doručenej Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 22. 6. 2012. Týmto dňom došlo k prerušeniu trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty plynúcej odo dňa 15. 6. 2012. Táto lehota spočívala v zmysle ust. § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. počas nasledujúcich šiestich mesiacov, t. j. do 22. 12. 2012. K riadnemu uplatneniu žalobcovho nároku po skončení spočívania tejto lehoty došlo až podaním žaloby doručenej Okresnému súdu Bratislava I dňa 27. 12. 2016, t. j. viac ako štyri roky od začatia plynutia predmetnej lehoty, resp. viac ako jeden rok po jej uplynutí. S ohľadom na tieto skutočnosti je žalovaný toho názoru, že nárok žalobcu je premlčaný aj v prípade, ak by k jeho uplatneniu došlo z titulu nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Čadca v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 11Er/49/2009. Primárne však žalovaný zotrváva na svojej argumentácii ohľadom neexistencie nesprávneho úradného postupu súdu v predmetnom konaní tak, ako to deklaruje žalobca vo svojom žalobnom návrhu.

2.4. na základe vyššie uvedené sa žalovaný domáhal, aby súd prvej inštancie žalobu ako nedôvodnú zamietol. A nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

3. V podanej replike doručenej súdu dňa 20.05.2018 žalobca uviedol, že Vydanie dnes už zrušeného rozhodnutia viedlo z pohľadu žalobcu k nežiaducemu výsledku konania, a to k formálnemu správoplatneniu a formálnemu nadobudnutie vykonateľnosti zmenkového platobného rozkazu. Tento zmenkový platobný rozkaz teda navonok vykazoval formálne znaky exekučného titulu (vykonateľného aj voči žalobcovi), avšak z materiálnej stránky sa v žiadnom prípade nejednalo o právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na podklade ktorého by bolo možné vydať poverenie na vykonanie exekúcie. Nepopierame, že súd ktorý vydal poverenie na vykonanie exekúcie mohol jednoduchým spôsobom tento nedostatok identifikovať, no napriek tomu, je podľa nášho úsudku nutné hľadieť aj na samotné vydanie poverenie Okresným súdom Čadca ako na nesprávny úradný postup (pričom nesprávnosť tohto postupu bola neskôr preukázaná zastavením exekúcie voči žalobcovi), a teda na jeden z dôvodov vzniku škody, ktorý by však nevznikol, nebyť primárnej príčiny vzniku škody spočívajúcej vo vydaní rozhodnutia o ustanovení opatrovníka žalobcovi v pôvodnom konaní. Žalobca sa v žiadnom prípade nestotožňuje s premlčacou námietkou zo strany žalovaného. Premlčacia lehota začala plynúť až deň po dni vzniku škody, t.j. dňa 15.06.2012. Táto lehota následne neplynula (spočívala) v súlade s § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. a to od 22.06.2012 do 22.12.2012 a v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním vedeným pod sp. zn. 24C/114/2013 od 30.05.2013 až do 22.12.2015, kedy boli žalobcovi oznámené výsledky o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody (na základe právoplatného Uznesenia o zastavení konania bola vec postúpená Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky). Žalobca si svoje právo na náhradu škody uplatnil Žalobou dňa 27.12.2016, a teda skôr, ako by sa mohlo jeho právo domáhať sa náhrady škody v súlade s § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. premlčať.

3.1. Čo sa týka argumentácie žalovaného rozporujúcej príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom súdu a vznikom škody, žalobca sa s tvrdeniami žalovaného nestotožňuje a zotrváva na svojej argumentácii uvedenej v Žalobe zo dňa 23.12.2016. Opätovne poukazujeme, že škoda ktorej náhrady sa domáhame v tomto konaní, by nebola vznikla v prípade, ak by Okresný súd Žilina nevydal nezákonné rozhodnutie. Vydanie tohto rozhodnutia totiž spustilo sled udalostí, ktoré viedli k vzniku škody. V prípade, že by toto rozhodnutie nebol konajúci súd vydal, k škodlivému následku by nemohlo dôjsť, a preto je nutné na uvedené nezákonné rozhodnutie hľadieť ako na primárny dôvod vzniku škody.

3.2. Nakoľko sa v tomto konaní domáhame náhrady trov exekučného konania, máme za to, že ust. § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. zahŕňa náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v tomto konaní.

4. Žalovaný vo svojej duplike doručenej súdu prvej inštancie dňa 21.06.2018 sa už vo svojom vyjadrení k žalobe podrobne zaoberal obidvoma do úvahy prichádzajúcimi právnymi titulmi žalobou uplatneného nároku. Žalovaný taktiež poukázal na to, že jedným zo základných predpokladov možnosti ustálenia zodpovednostného vzťahu štátu voči subjektom poškodeným výkonom verejnej moci je v zmysle ustálenej judikatúry konkrétne ustálenie vzťahu príčinnej súvislosti medzi konkrétnym právnym titulom a škodou. V konaní o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. je nutné preukázať, že konkrétne pochybenie orgánu verejnej moci bolo priamou a bezprostrednou príčinou vzniku škody na strane poškodeného subjektu. Napriek tomu, že zodpovednosť štátu za škodu je zodpovednosťou objektívnou, pre vyvodenie tejto zodpovednosti je nutné postupovať podľa ustanovených podmienok, pričom jednou z týchto podmienok je uvedená priamosť a bezprostrednosť právneho titulu ako dôvodu vzniku škody. Žalovaný v celom rozsahu zotrváva na svojej pôvodnej procesnej obrane. Čo sa týka údajne nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina ako žalobcom identifikovaného právneho titulu (slovami žalobcu nie právneho titulu, ale dôvodu) vzniku škody, žalovaný považuje žalobcom uplatnený nárok týmto titulom za premlčaný, a to s poukazom na § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. tak, ako žalovaný uviedla vo svojom vyjadrení k žalobe.

4.1. Čo sa týka premlčania žalobcovho nároku podľa § 19 ods. 1 ZoZŠ, žalovaný zotrváva na vznesenej námietke premlčania a s názorom žalobcu týkajúcim sa tejto námietky sa nestotožňuje. K spočívaniu premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť dňom 15. 6. 2012 (týmto žalovaný opravuje svoje skoršie tvrdenie o tom, že týmto dňom mal byť 14. 6. 2012), došlo v období od 22. 6. 2012 do 22. 12. 2012.Názor žalobcu, že aj po tomto prerušení plynutia premlčacej doby malo dôjsť k ďalšiemu prerušeniu plynutia tejto premlčacej doby, a to v období od 30. 5. 2013 do 22. 12. 2015 (t. j. v súvislosti so súdnym konaním vedeným Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 24C/114/2013 a následným predbežným prerokovaním nároku žalobcu Ministerstvom spravodlivosti SR), považuje žalovaný za nesprávny.

Prerušenie plynutia premlčacej lehoty podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. môže nastať iba jedenkrát, a to na dobu maximálne šiestich mesiacov počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom verejnej moci. Žiadne iné skutočnosti nemajú podľa žalovanej vplyv na prerušenie plynutia tejto trojročnej subjektívnej premlčacej doby. V danom prípade, žalovaný nepovažuje konanie iniciované žalobcom na Okresnom súde Bratislava I, sp. zn. 24C/114/2013, za dôvod, pre ktorý by malo nastať opätovné prerušenie plynutia premlčacej doby, keďže v tomto konaní si žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody riadne, a toto konanie bolo z uvedeného dôvodu právoplatne zastavené ku dňu 14. 2. 2015. Skutočnosť, že žalobca si svoj nárok nedokázal uplatniť riadne a včas, pričom si tento nárok uplatňoval viackrát nedostatočným spôsobom, nemôže mať vplyv na plynutie premlčacej lehoty, pretože by tým podľa názoru žalovanej došlo k zásahu do právnej istoty žalovaného. Uplatnením nároku vo všeobecnosti je podľa žalovaného možné rozumieť výlučne riadne a včasné uplatnenie nároku, ktoré napĺňa prípadné zákonom ustanovené podmienky. Žalobca podľa názoru žalovaného k včasnému a riadnemu uplatneniu svojho nároku voči žalovanej nepristúpil, a z tohto dôvodu je jeho nárok premlčaný. Žalovaný nad rámec svojej pôvodnej obrany uvádza, že rozporuje vznik škody na strane žalobcu v podobe zaplateného súdneho poplatku vo výške 3.032,-€. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že uvedené peňažne prostriedky boli vynaložené z jeho majetkovej sféry, t. j. že vynaložením týchto prostriedkov došlo k úbytku v jeho majetkovej sfére. Čo sa týka trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní, v tejto časti žalobca úbytok vo svojej majetkovej sfére preukázal vyúčtovaním úkonov za právne služby zo dňa 14. 6. 2012 a Príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 14. 6. 2012, vzhľadom k čomu žalovaná úhradu týchto peňažných prostriedok nerozporuje.

4.2. Žalobca si uplatňuje nárok na náhradu trov exekučného konania, v rámci ktorého nedošlo k žiadnemu pochybeniu exekučného súdu, pričom zároveň o týchto trovách bolo právoplatne rozhodnuté. Medzi žalobcom deklarovaným nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Žilina a trovami exekučného konania neexistuje priama a bezprostredná príčinná súvislosť, pričom priznanie náhrady týchto trov v súvislosti s predmetným rozhodnutím nie je ani možné s ohľadom na § 18 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z.. Žalobcov nárok naviac nebol uplatnený voči žalovanej včas a riadne, a to tak titulom nezákonného rozhodnutia, ako ani nesprávneho úradného postupu, a je z tohto dôvodu s poukazom na § 19 ods. 1 zákon č. 514/2003 Z.z. v celom rozsahu premlčaný. Časť žalobcovho nároku je navyše z hľadiska vzniku škody nepreukázaná, a to časť týkajúca sa sumy 3.032,-€

5. Súd v danej veci vykonal dokazovanie a zistil nasledujúci skutkový stav:

5.1. Zmenkovým platobným rozkazom vedeným pod č.k. 11Zm/33/2007 - 21 zo dňa 18.09.2007 súd uložil žalovaným (žalovaný v II rade bol V. E.), aby v lehote 3 dní od doručenia zmenkového platobného rozkazu zaplatili žalobcovi spoločne a nerozdielne zmenkovú sumu 1.552.459 Sk spolu s príslušenstvom ako aj náhradu trov konania.

5.2. Uznesením č.k. 11Zm/33/2007 - 33 zo dňa 30.09.2008 Okresný súd Žilina rozhodol o ustanovení opatrovníka povinnému v II rade(žalobcovi), nakoľko súd v priebehu konania zistil, že mu nie je možné doručovať písomnosti, nakoľko jeho pobyt je neznámy.

5.3. Súdna exekútorka Mgr. Marcela Zummerová upovedomila povinných v I. až v III. rade oznamom vedeným pod č. Ex 227/2009 - 26 zo dňa 09.04.2009 o začatí exekúcie na základe vykonateľného rozhodnutia platobného rozkazu sp. zn. 11Zm/33/2007 - 21 zo dňa 18.09.2007, ktorý vydal Okresný súd Žilina v súlade s poverením na vykonanie exekúcie, ktoré vydal Okresný súd Čadca č. 5502 018094* zo dňa 18.03.2009 na uspokojenie vymáhaného nároku pohľadávky oprávneného OMV Slovensko, s.r.o. vo výške 50.536,38 eur. Zároveň žalovaným uložil zaplatiť spoločne a nerozdielne trovy konania. Povinným v II. rade bol V. E.. V Oznámení vedenom pod č. Ex 227/2008 - 78 upovedomila súdna exekútorka a spôsobe vykonania exekúcie, ktorá sa mala uskutočniť prikázaním pohľadávky z účtu povinného v prvom rade z účtu povinného v druhom rade a z účtu povinného v treťom rade.

5.4. Voči tomuto upovedomeniu podal žalobca ako povinný v II. rade námietky a taktiež podal námietky aj voči trovám exekúcie, uviedol, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručovaný na jeho adresu

5.5. Podaním zo dňa 14.05.2009 podal žalobca ako povinný v II.rade návrh na odklad exekúcie, ktorý zdôvodnil okrem iného tým, že zmenku nepodpísal a preto z nej nie je právne viazaný. Zároveň podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa pre podozrenie pre spáchanie trestného činu falšovania a pozmeňovania peňazí a cenných papierov.

5.6. Okresný súd Čadca uznesením č.k. 11Er/49/2009, Ex 227/2009 zo dňa 01.10.2009 námietky povinného v II.rade (žalobcu) proti trovám exekúcie zamietol. Ako aj námietky proti exekúcii. Zároveň povolil odklad exekúcie až do právoplatného skončenia konania o obnove konania č.k. 11Zm/33/2007 vedeného na Okresnom súde Žilina.

5.7. Uznesením č.k. 11Er/49/2009 - 90 zo dňa 01.10.2009 Okresný súd v Čadci vyzval povinného v II. rade aby zaplatil súdny poplatok za podané námietky vo výške 3.032 eur.

5.8. Podaním zo dňa 14.05.2009 žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie vo vzťahu k povinnému v II. rade.

5.9. Uznesením č.k. 11Zm/33/2007 - 54 zo dňa 20.01.2010 Okresný súd Žilina zrušil uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 11Zm/33/2007 - 33 zo dňa 30.09.2008 s poukazom na § 29 ods. 4 O.s.p., kedy sudca alebo poverený zamestnanec zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominuli dôvody na jeho ustanovenie. Súd zároveň mal z odôvodnenia tohto rozhodnutia preukázané, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručený v súlade so zákonom a teda nebol doručovaný riadne, z čoho vyplýva že sa doručí opätovne s možnosťou podania voči nemu v zákonom stanovenej lehote námietky.

5.10. Podaním zo dňa 02.07.2010 podal žalobca námietky voči zmenkovému platobnému rozkazu, ktorý mu bol doručený podľa jeho odôvodnenia dňa 30.06.2010.

5.11. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 11CbZm/9/2010 - 173 zo dňa 11.04.2011 vo vzťahu k V. E. zrušil zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Žilina č.k. 11Zm/33/2007 - 21 zo dňa 18.09.2007 a konanie voči nemu zastavil. Zároveň rozhodol, že žalobca je povinný nahradiť V. E. trovy právneho zastúpenia vo výške 5.505.43 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd priznal žalobcovi náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 3.032 eur a trovy pozostávajúce

5.12. Uznesením č.k. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 Okresný súd Čadca zastavil začatú exekúciu na návrh oprávneného podanú dňa 23.02.2009 na exekútorskom úrade súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej pod spisovou značkou EX 227/2009 a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní 11Er/49/2009 zo dňa 18.03.2009 pod číslom 5502 018094* voči povinnému v II.rade V. E.. Povinnému v II.rade náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd za preukázané, žer zmenkový platobný rozkaz sa bude opätovne doručovať žalovanému v II. rade a nakoľko mu nebol riadne doručovaný, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému v II. rade a teda súd návrhu vyhovel a exekučné konanie zastavil voči povinnému v II. Rade. Vo výroku o trovách, ktoré v exekučnom konaní vznikli povinnému v II. Rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. V danom exekučnom konaní otázka zavinenia vzťahujúceho sa na zastavenie exekúcie voči povinnému v II. Rade nie je možné pričítať na ťarchu ani jednému z účastníkov exekučného konania. Súd preto v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. povinnému v II. rade náhradu trov konania nepriznal.

5.13. Voči tomuto uzneseniu podal žalobca ako povinný v II.rade odvolanie.

5.14. O tomto odvolaní rozhodol Krajský súd Žilina uznesením sp.zn. 10CoE/151/2011 zo dňa 28.03.2012 tak, že napadnuté uznesenie okresného súdu Čadca sp.zn. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 potvrdil a náhradu trov exekučného konania žalobcovi ako povinnému v II. rade nepriznal. Nakoľko toto uznesenie nie je založené v spise, súd nenamieta dôkaznú silu tohto tvrdenia, pričom jeho existenciu potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní a žalovaný tento fakt nesporoval.

5.15. Právny zástupca žalobcu si vyúčtoval úkony za právne služby v celkovej výške 1.62,43 eur s DPH.

5.16. Podľa príjmového dokladu zo dňa 14.06.2012 je zrejmé, že právny zástupca žalobcu prijal sumu 1.620,43 eur za právne služby vedené v konaní 11Er/49/2009.

5.17. Žiadosťou zo dňa 18.06.2010 žiadal žalobca o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pri výkone verejnej moci.

5.18. Žalovaný oznámením zo dňa 02.05.2011 žalobcovi uviedol, že žiadosti žalobcu nebolo vyhovené.

5.19. Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 24C/114/2013 - 103 zo dňa 23.12.2014 zastavil konanie žalobcu o podanej žalobe doručenej súdu dňa 29.05.2013, ktorým sa domáhal totožného nároku ako v tomto konaní. Zároveň rozhodol, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená v zmysle § 15 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 103 a § 104 O.s.p. Ministerstvu spravodlivosti SR.

5.20. Žalovaný listom zo dňa 16.12.2015 uviedol, že žiadosti nebolo vyhovené vzhľadom na to, že neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci.

5.21. Podľa prípisu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 20.06.2013 mal súd za preukázané, že žalobca mal mesačné splácať súdny poplatok 3.032 eur v splátkach po 100 eur mesačne. V zmysle Dohody medzi ním a Krajským súdom v Bratislave - justičnou pokladnicou zo dňa 27.06.2010. O skutočnosti, že žalobca plnil mesačne sumu 100 eur v prospech justičnej pokladnice svedčia aj platby na zažurnalizované v spise na čl. 168 v spise.

6. Súd v danej veci nariadil pojednávanie na ktorom sporové strany uviedli:

6.1. Žalobca v celom rozsahu zotrval na obsahu písomných podaní, ktoré v tejto sporovej veci doručili súdu a má za to, že boli naplnené a nami preukázané zákonné podmienky na priznanie nároku na náhradu škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina v spojení s nezákonným a nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca. K žalovanému vznesenej námietke premlčania, poukázal na § 104 ods. 1 OSP, ktorý je obsiahnutý v odôvodnení uznesenia Okresného súdu Bratislava I č. k. 24C/114/2013 - 103 zo dňa 23.12.2014, ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu. Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované. Má za to, že žalovaným vznesená námietky premlčania nie je dôvodná, navyše je aj v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko ju vznáša strana sporu, ktorá je zodpovedná za vznik škody na strane žalobcu. Nestotožnil sa s argumentáciou žalovaného ohľadne premlčania uplatneného nároku, keďže má za to, že prerušenie plynutia premlčacej lehoty môže nastať nie iba jeden krát a nie iba na dobu max. 6 mesiacov počas predbežného prerokovania nároku na náhradu škody s príslušným orgánom verejnej moci. Zastáva právny názor, že premlčacia doba neplynula nielen počas 6 mesiacov, kedy orgán verejnej moci nárok žalobcu prerokoval, ale táto premlčacia lehota neplynula ani počas súdneho konania ktoré bolo ukončené uznesením Okresným súdom Bratislava I vo veci konania v rámci ktorého sa prerokoval nárok, ktkorý si uplatňuje v tomto konaní.

6.2. Poverený zástupca žalovaného sa v plnom rozsahu sa pridržiaval doterajších písomných vyjadrení a má za to, že predmetom žaloby sú dva samostatné tituly odškodnenia a z tohto dôvodu je potrebné posudzovať každý titul samostatne. K rozhodnutiu Okresného súdu Žilina vzniesol námietku premlčania, nakoľko rozhodnutie Okresného súdu Žilina nadobudlo právoplatnosť 19.2.2010. Z tohto dôvodu žalobca mohol svoj nárok uplatniť najneskôr dňa 19.2.2013 pričom žalobca svoj nárok uplatnil len 30.5.2013 t.j. po uplynutí 3 ročnej premlčacej lehoty. Žalovaná zastáva názor, že nárok žalobcu je premlčaný aj vo vzťahu k rozhodnutiu Okresného súdu Čadca, nakoľko žalobca najneskôr 28.3.2012 sa dozvedel o vzniku škody, avšak žalobu podal dňa 27.12.2016. Žalovaný má z to, že v priebehu konania sp. zn. 24C/114/2013 premlčacia lehota plynula, nakoľko v tomto konaní žalobca neuplatnil nárok na náhradu škody riadne, pretože nesplnil svoju zákonnú povinnosť predbežne prejednať svoj nárok pred príslušným štátnym orgánom. Čo sa týka rozhodnutia okresného súdu Čadca žalovaný zastáva názor, že v tomto konaní nedošlo ku škode. Poverenie na vykonanie exekúcie nemá právne účinky na poškodeného, len voči exekútorovi. Podľa žalovaného poverenie bolo vydané na základe právoplatného exekučného titulu, a teda bolo v súlade so zákonom. V momente, keď exekučný súd sa dozvedel, že exekučný titul má vady, exekučný súd konanie zastavil. Z tohto dôvodu zastávame názor, že ku škode nedošlo.

7.Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

7.1. Podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

7.2. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

7.3. Podľa § 15 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, árok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

7.4. Podľa § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. Náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom došlo k nesprávnemu úradnému postupu, ak tieto trovy konania priamo súviseli s nesprávnym úradným postupom. Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

7.4. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

7.5. Podľa § 29 ods. 2 O.s.p., pokiaľ neurobí iné opatrenia, môže súd ustanoviť opatrovníka aj účastníkovi, ktorého pobyt nie je známy, ktorému sa nepodarilo doručiť na známu adresu v cudzine alebo ak je doručenie písomnosti v cudzine spojené s ťažko prekonateľnými prekážkami, ktorý je postihnutý duševnou poruchou alebo ktorý nie je schopný zrozumiteľne sa vyjadrovať.

7.6. Podľa § 29 ods. 4 O.s.p., sudca alebo poverený zamestnanec súdu zruší uznesenie o ustanovení opatrovníka, ak pominú dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený.

7.7. Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom môže byť len vykonateľné rozhdonutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

7.8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd je povinný preskúmať žiadosť o udelenie poverenia na vykonávanie exekäúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

8. Súd mal v danej veci vykonaním dokazovania z listín uvedených v bode 5 - 5.21. tohto rozhodnutia, mal súd za preukázané, že žalobca si v zmysle ustanovení zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím Okresného súdu Žilina a to vydaním rozhodnutia o ustanovení opatrovníka žalobcovi a s nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Čadca, teda vydaním poverenia na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora.

8.1. Na majetok žalobcu ako povinného v II. rade, bola vedená exekúcia a to na podklade exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žilina dňa 18. 9. 2007 v konaní vedenom pod sp. zn. 11Zm/33/2007. Predmetným exekučným titulom bola žalobcovi ako žalovanému v II. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 50.536,38 € s príslušenstvom a to spoločne a nerozdielne spolu so žalovanými v I. a v II. rade. Žalobca sa existencii exekučného titulu sa dozvedel až po tom, ako mu bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie s tým, že exekučné konanie sa viedlo pred Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 11Er/49/2009, a poverená na výkon exekúcie bol exekútorský úrad Mgr. Marcely Zummerovej pod sp. zn. EX 227/2009. Žalobca ako povinný v II.rade podal voči exekúcii a jej trovám námietky, návrh na odklad exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie. Okresný súd Čadca uznesením zo dňa 01.10. 009 námietky žalobcu proti exekúcii a rovnako námietky žalobcu proti trovám exekúcie zamietol, ale návrhu na odklad exekúcie vyhovel. Odklad exekúcie vedenej pod sp. zn. 11Er/49/2009 (EX 227/2009) bol povolený až do právoplatného skončenia konania o obnove konania Okresného súdu Žilina, sp. zn. 11Zm/33/2007, vedeného na Okresnom súde Žilina na návrh žalobcu pod sp. zn. 11CbZm/9/2010. Žalobca v rámci obnovy konania namietal, že spornú zmenku nikdy nepodpísal, že jeho podpis je sfalšovaný, ako aj ďalšie skutočnosti. Žalobca podal aj návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že napriek začatej exekúcii sa rozhodnutie - exekučný titul) dosiaľ nestalo vykonateľným (§ 57 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku). Žalobca tento návrh odôvodnil tým, že rozhodnutie - zmenkový platobný rozkaz sa nestal vykonateľným, pretože mu nikdy nebol riadne doručený (zmenkový platobný rozkaz bol doručovaný ustanovenému opatrovníkovi). Uvedené žalobca podložil skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 21.01.2010, č. k. 11Zm/33/2007-54 bolo zrušené pôvodné uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30.09.2008, č. k. 11Zm/33/2007-33, ktorým bol žalobcovi pre uvedené konanie ustanovený opatrovník. Okresný súd Čadca návrhu žalobcu na zastavenie exekúcie vyhovel, uznesením zo dňa 10.08.2010, sp. zn. 11Er/49/2009 predmetnú exekúciu voči žalobcovi ako povinnému v II.rade zastavil, a zároveň rozhodol, že nepriznáva žalobcovi ako povinnému v II.rade náhradu trov exekučného konania. Žalobca následne svojím odvolaním napadol výrok súdu prvej inštancie, ktorým mu nebola priznaná náhrada trov exekučného konania. S jeho odvolaním sa Krajský súd v Žiline ako odvolací súd nestotožnil a uznesením zo dňa 28. 03. 2012, sp. zn. 10CoE/151/2011 potvrdil uznesenie Okresného súdu Čadca v časti výroku, ktorým súd nárok na náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal.

8.2. Zároveň Okresný súd Žilina vyhovel aj jeho námietkam voči zmenkovému platobnému rozkazu vydanému dňa 18.09.2007 a uznesením zo dňa 11.04.2011, č. k. 11CbZm/9/2010-173 predmetný zmenkový platobný rozkaz zrušil a konanie voči žalobcovi ako žalovanému v II.rade zastavil a priznal žalobcovi ako žalovanému v II.rade náhradu trov konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 5.505.43 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Súd priznal žalobcovi aj náhradu za zaplatený súdny poplatok vo výške 3.032 eur (súdny poplatok je započítaný už v sume 5.505,43 eur).

8.3. V danej veci nie je sporné, že žalobca si už uplatnil svoj nárok pred Okresným súdom Bratislava I v konaní vedenom pod sp.zn. 24C/114/2013 - 103 zo dňa 23.12.2014, ktorý zastavil konanie žalobcu o podanej žalobe doručenej súdu dňa 29.05.2013, ktorým sa domáhal totožného nároku ako v tomto konaní. Zároveň rozhodol, že po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia bude vec postúpená v zmysle § 15 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a) bod 1, § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. v spojení s § 103 a § 104 Os.p. Ministerstvu spravodlivosti SR. Žalovaný listom zo dňa 16.12.2015 uviedol, že žiadosti nebolo vyhovené vzhľadom na to, že neboli kumulatívne splnené zákonné podmienky na vznik nároku na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Sporné v tejto veci bola vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného. Súd v danej veci vychádzal z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline(č.k. 10CoE/151/2011 vydaného dňa 28.03.2012. Premlčacia lehota začala spočívať odo dňa podania žaloby na okresnom súde dňa 30.05.2013 (čl. 95 spisu) až do skončenia konania, teda do 22.12.2015, kedy žalovaný oznámil žalobcovi výsledok predbežného prerokovania. Postúpenie veci z okresného súdu na správny orgán v súvislosti s plynutím lehoty, nemôže byť pripísané na vrub žalobcu, ktorému súd poskytuje ochranu jeho základných práv a slobôd. V zmysle vyššie uvedeného mal súd za to, že k premlčaniu nedošlo.

8.4. Následne súd pristúpil ku skúmaniu zákonných podmienok v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. na priznanie náhrady škody a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a z toho titulu ju zamietol, nakoľko neboli naplnené kumulatívne predpoklady a to nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup na priznanie náhrady škody žalobcovi.

8.5. K nezákonnému rozhodnutiu, ktoré namietal žalobca v súvislosti s vydaním uznesenia o ustanovení opatrovníka a jeho následnom zrušení ako nezákonného sa súd pozeral cez prizmu obsahu odôvodnenia zrušujúceho uznesenia č.k. 11Zm/33/2007 - 54 vydaného Okresným súdom Žilina (na čl. 24 v spise), v ktorom bolo uvedené, že rozhodnutie o ustanovení opatrovníka č.k. 11Zm/33/2007 - 33 bolo zrušené podľa § 24 ods. 4 OSP, nakoľko odpadli dôvody, pre ktoré bol opatrovník ustanovený a zároveň, že zmenkový platobný rozkaz nebol doručený v súlade so zákonom, teda nebol doručený riadne a bude doručovaný opätovne tak, aby dotknutá osoba (v našom prípade žalobca ) mohol podať odvolanie. Zároveň súd z obsahu tohto rozhodnutia vyčítal aj to, že súd ako aj pošta mali problémy s doručovaním zásielky žalobcovi. Súd je podľa obsahu tohto rozhodnutia toho názoru, že v zmysle predchádzajúceho kódexu - O.s.p., súd postupoval zákonne, nakoľko opatrovník bol ustanovený až potom, čo sa zásielka adresovaný žalobcovi vrátila s označením adresát neznámy a po vykonaných šetreniach jeho pobytu prostredníctvom registra obyvateľov SR, Sociálnej poisťovne a Ústrednej evidencie väzňov ZVJS SR sa súdu nepodarilo zistiť inú jeho adresu jeho pobytu. Ďalej je zrejmé z tohto rozhodnutia, že terajšia doručovateľka uviedla, že žalobca (v tej veci žalovaný) sa na svojej adrese nezdržuje a pri zapísaných poštových zásielkach mu poštová doručovateľka zanecháva oznam o uložení zásielky a zásielku uloží na pošte. Súd danom prípade nevzhliadol žiadne nezákonné rozhodnutie, nakoľko rozhodnutie o ustanovení opatrovníka bolo zrušené z titulu, že odpadli dôvody na jeho ustanovenie a nie pre jeho nezákonnosť

8.6. K nesprávnemu úradnému postupu na Okresnom súde Čadca uvádza, že tento uznesením č.k. 11Er/49/2009 zo dňa 10.08.2010 zastavil začatú exekúciu na návrh oprávneného podanú dňa 23.02.2009 na exekútorskom úrade súdnej exekútorky Mgr. Marcely Zummerovej pod spisovou značkou EX 227/2009 a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Čadca v konaní 11Er/49/2009 zo dňa 18.03.2009 pod číslom 5502 018094* voči povinnému v II.rade V. E.. Povinnému v II.rade náhradu trov konania nepriznal. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia mal súd za preukázané, že zmenkový platobný rozkaz sa bude opätovne doručovať žalovanému v II. rade a nakoľko mu nebol riadne doručovaný, nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému v II. rade a teda súd návrhu vyhovel a exekučné konanie zastavil voči povinnému v II. Rade. Vo výroku o trovách, ktoré v exekučnom konaní vznikli povinnému v II. Rade súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p.. V danom exekučnom konaní otázka zavinenia vzťahujúceho sa na zastavenie exekúcie voči povinnému v II. Rade nie je možné pričítať na ťarchu ani jednému z účastníkov exekučného konania. Súd preto v súlade s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p. povinnému v II. rade náhradu trov konania nepriznal. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Žiline vo svojom rozhodnutí zo dňa 28.03.2012, č.k. 10CoE/151/2011 rozhodol tak, že potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa a náhradu trov exekučného konania žalobcovi nepriznal. V zmysle zákona účinného v čase vydania týchto rozhodnutí súd dospel k záveru, že nebola naplnená zákonná podmienka na priznanie náhrady škody, nakoľko neexistoval v konaní o rozhodovaní o náhrade trov exekučného konania žiaden nesprávny postup, teda nedošlo k porušeniu povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, taktiež nedošlo k nečinnosti orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, ani k zbytočným prieťahom v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb, súdy v danej veci konali a rozhodovali tak, aby bolo zachované právo na prístup žalobcu k súdu ako aj právo na spravodlivý súdny proces.

8.7. V neposlednom rade sú uvádza, že súdny poplatok, ktorý si žalobca nárokuje vo výške 3.032 eur, jeho náhrada bola žalobcovi priznaná uznesením č.k. 11CbZm/9/2010 - 173 zo dňa 11.04.2011 Okresným súdom Žilina.

9. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil, podľa § 255 ods. 1 a contrario.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.