Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/375/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobcu K.. B. I.C., Y.. XX.XX.XXXX, I. XX, R.

- R. Y. G., zast. JUDr. Ing. Deziderom Jančikom, advokátom, Hlavná 119, Košice, proti žalovanej N.. N. E., B.. I., Y.. XX.XX.XXXX, N. XX, R. - R. Y. G., zast. JUDr. Danicou Holováčovou, advokátkou, Čajakova 5, Košice, o odstránenie neoprávnenej stavby, alternatívne o prikázanie neoprávnenej stavby do vlastníctva vlastníka pozemku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I, sp. zn. 17C/507/2015-119 z 19. februára 2018 v spojení s opravným uznesením č.k. 17C/507/2015-131 z 22. februára 2018

rozhodol:

Po t v r d z u j e rozsudok, okrem výroku o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. Konanie o vzájomnej žalobe o uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa ohrozovania stavby garáže s letnou kuchyňou a o uloženie povinnosti uviesť umiestnenie drobných stavieb kurína a koterca pre psov do súladu s ohlásením Stavebného úradu Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice vylúčil na samostatné konanie.

2. Žalobca v žalobe tvrdil nasledovné skutočnosti: Ako výlučný vlastník pozemku zapísaného v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na LV č. XXXX k.ú. R. Y. G. ako pozemok parcely registra C, parcelné číslo XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 53 m2, pozemok parcely registra C, parcelné číslo XXX/XX tohto katastrálneho územia - zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 sa domáha odstránenia neoprávnenej stavby postavenej na predmetných pozemkoch v jeho vlastníctve, kedy sa jedná o stavby altánku - drevenú stavbu postavenej na pozemku parcely C, parc. č. XXX/XX, z ktorej zaberá plochu 19 m2 a parcely registra C, parc. č. XXX/XX, z ktorej zaberá plochu 4 m2. Žalovaná bez jeho súhlasu realizovala predmetnú stavbu a dodnes ju aj užíva. Táto stavba znemožňuje prístup k jeho ďalším pozemkom parcely registra C, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/ X. Žalobca na preukázanie svojich tvrdení označil nasledovné dôkazy: výsluch účastníkov a v konaní navrhnutých svedkov, kópia z katastrálnej mapy so zakreslením predmetnej stavby, ohliadka stavby, korešpondencia medzi žalobcom a žalovanou, kópie listov vlastníctva č. XXXX, č. XXXX, č. XXXX, č. 964. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 28.1.2016, kedy uviedla, že v rokoch 2008 - 2013 prebiehal spor o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva o rodičovský dom, počas ktorého konania žalobca odkupoval pozemky pod domom a záhradou, aby bol pred vynesením rozsudku vo výhode. Po skončení súdneho sporu sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou rodinného domu a letnej kuchyne s garážou a chcela od neho odkúpiť pozemky, čo žalobca (brat) odmietol z dôvodu inej trhovej ceny. Prístrešok, ktorý postavila na dvore, je súčasťou strechy jej letnej kuchyne č. súp. XXXX a druhá strana je na 4 stĺpoch. Prístrešok je drevený bez betónových základov s plochou cca 20 m2. Prístavbu k svojmu rodinnému domu postavil žalobca nie v súlade so stavebným povolením, čím si sám znemožnil prístup motorovým vozidlom do jeho záhrady, pretože stavbu potiahol až na plot svojich susedov.

3. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení označila nasledovné dôkazy: list vlastníctva č. XXX, Oznámenie k ohláseniu drobnej stavby A2010/16618/III/Pt, sťažnosť a žiadosť o nápravu N. R. adresovanej Mestu Košice - Stavebnému úradu, sťažnosť N. E. adresovanej Mestu Košice - Stavebnému úradu, odpoveď Mesta Košice A2010/20575/III/Pt a vyhlásenie pani N. R., G. L., K. V., G. V., potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa 22.10.2010. Podaním doručeným súdu dňa 22.1.2018 žalovaná žiadala rozhodnúť o vzájomnej žalobe rozsudkom nasledovne: I. Súd ukladá K.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, XXX XX R., povinnosť zdržať sa ohrozovania stavby garáž s letnou kuchyňou, súpisné číslo XXXX, postavenej na parcele č. XXX/XX a parcela č. XXX/X, zapísané na LV č. XXX, okres: Košice III, obec: Košice - Košická Nová Ves, k.ú. R. Y. G., a to podmáčaním steny letnej kuchyne neustálym vymývaním hadicou výkalov z koterca. II. Súd ukladá K.. B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: I. XX, XXX XX R., povinnosť uviesť umiestnenie drobných stavieb (kurína a koterec pre psov) nachádzajúcich sa na pozemkoch parc. č. XXX/X, XXX/X, ktoré sú vedené na LV č. XXXX, okres Košice III, obec: Košice - Košická Nová Ves, k.ú. R. Y. G., do súladu s odsúhlasením stavebného úradu, stavebný úrad mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice, tak, aby tieto drobné stavby boli osadené vo vzdialenosti 100 cm od hranice susediacej parcely č. XXX/XX a stavby na nej postavenej, t.j. garáž s letnou kuchyňou (zápis na LV č. XXX, k.ú. R. Nová G.).

4. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že listom zo dňa 19.2.2015 žalovaná oslovila svojho brata na odstránenie jeho odkvapového žľabu z ich letnej kuchynky do troch týždňov vzhľadom na plánovanú rekonštrukciu strechy na letnej kuchynke a opakovane ho vyzvala na odstránenie čiernej stavby - kurníkov, ktoré sa stali súčasťou ich letnej kuchynky a zosúladením týchto stavieb s vydaným a platným stavebným rozhodnutím. Žalobca odpovedal listom zo dňa 16.3.2015, kedy žalovanej uviedol, že podľa jeho názoru rýna, t.j. odkvapový žľab konštrukcii vôbec nebráni, preto nie je potrebné ho odstrániť a nemá záujem brániť jej v rekonštrukcii letnej kuchyne a v prípade potreby umožní robotníkom prístup z jeho pozemku za jeho prítomnosti. Čo sa týka odstránenia kurníka, tak tento nebráni rekonštrukcii, je na jeho pozemku a preto ho žalovaná nemá provokovať s nariadením jeho odstránenia a zároveň ju upozornil, že využíva jeho pozemky vo vlastníctve a bez jeho súhlasu realizuje stavebnú činnosť, ktorá mu bráni k prístupu na jeho pozemok. Z uvedeného dôvodu je ponúkol odkúpenie pozemku za trhovú cenu. Uvedený list bol zaslaný na poštovú prepravu dňa 17.3.2015. Mesto Košice oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. A/2010/16618/III/Pt zo dňa 27.8.2010 uviedlo žalobcovi, že nemá námietky v súlade s § 57 ods. 2 Stavebného zákona na základe ohlásenie žalobcu k realizácii drobných stavieb - koterec pre psa, kurín, altánok na pozemku parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX v k.ú. R. Y. G.. Prehlásením zo dňa 19.4.2010 pani N. R. prehlásila, že pri predaji jej pozemku na dvore a pod domom na ulici N. XX v R. Y. G. žalovanej bolo z jej strany samozrejmosťou aj preto, že to bolo prianie jej otca, aby v rodičovskom dome ostala žalovaná. K predaju jej podielu bratovi žalovanej (žalobcovi) z jej strany neprichádzal do úvahy. Kúpou podielových nehnuteľností na dvore a zastavanej plochy porušil žalobca jej predkupné právo a bude sa brániť zákonnou cestou. Také isté vyhlásenie zo dňa 19.4.2010 dala aj pani G. L.. Taktiež pán K. V. prehlásením dňa 15.4.2010 uviedol, že podiel k jeho pozemkovým nehnuteľnostiam na N. XX predal žalobcovi po jeho vyjadrení, že sa tak dohodol s jeho sestrou (žalovanou). Také isté vyjadrenie dal aj pán G. V. dňa 17.4.2010.

5. Súd dôvodil, že v prvom rade súd skúmal, o akú stavbu ide s poukazom na žalobcom formulovaný žalobný petit, ktorým sa domáha odstránenia neoprávnenej stavby. Právna teória presne určuje, čo možno považovať za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona. Rozlišovacím znakom medzi stavbou v právnom slova zmysle a tzv. „nestavbou" je otázka, či táto je pevne spojená so zemou resp. jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, prístrešok postavený žalovanou stojí na štyroch koloch bez betónových základov, pričom jedna strana strechy prístrešku nadväzuje na strechu garáže, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, čo znamená, že nie je splnený základný zákonný predpoklad, aby tento prístrešok mohol byť posudzovaný ako stavba. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcu znejúcej na odstránenie stavby, ak prístrešok stavbou ako takou v zmysle stavebného zákona nie je. Podľa § 132 ods. 1 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktoré sa opiera o právo alebo iný nárok. Podstatou uvedenej povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany, avšak nemusí to vždy zodpovedať konkrétnemu sporu, resp. konkrétnej hmotno-právnej úprave, ktorá sa má v spore použiť. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral. V žalobe musí byť uvedené, o čom a na akom základe má súd v spore rozhodnúť. Občianske súdne konanie je ovládané zásadou iura novit curia (súd pozná právo). Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu (NS SR sp. zn. 5Cdo 196/2009). Zmena právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe nie je zmenou žaloby v zmysle § 95 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (NS SR sp. zn. 5Cdo 58/1999). O zmenu žaloby ide vtedy, ak požaduje žalobca stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci (skutkového deja), než ako vymedzil predmet konania v žalobe (III.ÚS 451/2015). V tomto spore žalobca požadoval odstránenie neoprávnenej stavby resp. alternatívne jej prikázanie do jeho vlastníctva. Súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že daný prístrešok nie stavbou v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, a teda nemožno postupovať podľa § 135c OZ. Aj keď právna kvalifikácia nároku je na strane súdu, súd sám od seba nemohol prekvalifikovať daný nárok a žalobe vyhovieť, nakoľko uvedeným postupom by došlo aj zmene skutkových tvrdení v žalobe, konkrétne, že predmet, ktorého odstránenia sa žalobca domáha, nie je stavbou, ale iba hnuteľnou vecou resp. súčasťou stavby - garáže. Keby tak súd urobil a sám od seba by tvrdil, že nejde o stavbu, tým by došlo nielen k zmene právnej kvalifikácie nároku súdom, ale súd by sám od seba bez unesenia povinnosti tvrdenia zo strany žalobcu vychádzal z iných skutkových okolností, než okolností obsiahnutých v žalobe, čím by jednoznačne porušil zásadu rovnosti zbraní a žalobcu zvýhodnil tým, že by nahrádzal jeho povinnosť tvrdenia a opísania rozhodujúcich skutočností v žalobe. Súd nemal oprávnenie na danú skutočnosť právneho zástupcu žalobcu upozorniť (pričom advokát právne znalý poskytujúci právne služby by mal vedieť svoj nárok právne kvalifikovať), nakoľko takéto poučenie by bolo poučením o hmotnom práve, t.j. poučením nad rámec § 43 Občianskeho súdneho poriadku resp. § 129 Civilného sporového poriadku. Skutočnosť, že žalobca definoval daný prístrešok ako neoprávnenú stavbu nie je vadou žaloby, ktorú je potrebné odstrániť. O takto formulovanom nároku súd mohol rozhodovať, avšak jedine v neprospech žalobcu zamietnutím žaloby z dôvodov uvedených vyššie.

6. Nakoľko súd nemal vykonané dokazovanie čo sa týka vzájomnej žaloby žalovanej (podaná deň pred pojednávaním dňa 23.1.2018) o uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa ohrozovania stavby garáže s letnou kuchyňou a o uloženie povinnosti uviesť umiestnenie drobných stavieb kurína a koterca pre psov do súladu s ohlásením Stavebného úradu Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice, a preto vzájomnú žalobu súd v zmysle § 166 ods. 2 vylúčil na samostatné konanie (§ 166 .

7. V podanom odvolaní žalobca má za to, že Okresný súd Košice I nedostatočne a nesprávne vyhodnotil v konaní predložené a vykonané dôkazy, nedostatočne sa vysporiadal so zisteným skutkovým stavom, a následne dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci. Taktiež považujeme odôvodnenie rozhodnutia v niektorých častiach za zmätočné. Uvedené opierame o nasledovné skutočnosti. Odvolanie podávame proti všetkým výrokom Rozsudku v zákonnej 15 - dňovej lehote. Rozsudok je v takomto znení, čo sa týka výrokov I, II, a III podľa nášho názoru nesprávny a nedostatočne odôvodnený. Odvolanie v napadaných výrokoch rozsudku odôvodňujeme nasledovne: Podľa § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (CSP), nakoľko konanie má takú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Podľa § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (CSP), nakoľko súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa § 365 ods. 1 písm. f) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. z. (CSP), nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. (CSP) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

8. Čo sa týka vykonaných dôkazov máme za to, že sa nimi nezaoberal konajúci súd v dostatočnom rozsahu, vyhodnotil ich nesprávne a nedostatočne a preto dospel k nesprávnym záverom a nesprávnym skutkovým zisteniam. Ďalší dôvod nášho odvolania vidíme tak isto v nesprávnom právnom posúdení veci. Prvostupňový súd vôbec nezohľadnil uvádzané skutočnosti zo strany žalobcu. Okresný súd Košice I vo svojom odôvodnení rozsudku uvádza nasledovné: „v prvom rade súd skúmal, o akú stavbu ide s poukazom na žalobcom formulovaný žalobný petit, ktorým sa domáha odstránenia neoprávnenej stavby. Právna teória presne určuje, čo možno považovať za stavbu v zmysle § 43 stavebného zákona. Rozlišovacím znakom medzi stavbou v právnom slova zmysle a tzv. nestavbou je otázka, či táto je pevne spojená so zemou, resp. jej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, prístrešok postavený žalovanou stojí na štyroch koloch bez betónových základov, pričom jedna strana strechy prístrešku nadväzuje na strechu garáže, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, čo znamená, že nie je naplnený základný zákonný predpoklad, aby tento prístrešok mohol byť posudzovaný ako stavba. Z uvedeného dôvodu nebolo možné vyhovieť žalobe žalobcu znejúcej na odstránenie stavby, ak prístrešok stavbou ako takou v zmysle stavebného zákona nie je. Konajúci súd bez odborného posúdenia a názoru znalca skonštatoval, že prístrešok stavbou nie je a podľa toho rozhodol. Uvedená argumentácia súdu nie je dôsledná a nevychádza ani z uskutočneného dokazovania. V rozpore s názorom súdu vyznieva definícia stavby podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon), stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie:

a) Spojenie pevným základom, upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

b) Pripojenie na siete a zariadenie technického vybavenia územia,

c) Umiestnenie pod zemou.

9. Podľa jeho názoru minimálne podľa definície uvedenej pod písmenom b) alebo c) o stavbu v danom prípade ide. Upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu alebo ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe. Okresný súd vo všeobecnosti mal za preukázané, a to bez predloženia akéhokoľvek dôkazu, skutočnosti tvrdené žalovaným. Nie je nám zrejmé na základe akej skutočnosti resp. z akého dôvodu mal Okresný súd za preukázané a stotožnil sa s tvrdeniami žalovaného. Okresný súd sa v rámci svojho rozhodovania, odôvodnenia nevysporiadal dôsledne s argumentáciou žalobcu. Žalobca ako výlučný vlastník pozemkov zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom Košice, Katastrálny odbor, evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX katastrálne územie R. Y. G. ako pozemok parcela registra „C„ parcelné číslo XXX/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2 a pozemok parcely registra „C„ parcelné číslo XXX/ XX tohto katastrálneho územia zastavané plochy a nádvoria o výmere 176 m2 podal žalobu, ktorou sa domáhal odstránenia neoprávnenej stavby postavenej na predmetných pozemkoch v mojom vlastníctve. Ide o stavbu altánku - prístrešku o výmere zastavanej plochy 23 m2 postavenej na pozemku parcely registra „C" parcelné číslo XXX/XX s plochou 23 m2, resp. parcely registra „C„ parcelné číslo XXX/XX, zaberajúcu plochu 4 m2. Žalovaná bez súhlasu žalobcu realizovala predmetnú stavbu, ktorú dodnes bez zábran, napriek opakovanému upozorneniu žalobcu i užíva. Navyše takto postavená stavba znemožňuje žalobcovi prístup k ďalším jeho pozemkom parciel registra „C„ parcelné číslo XXX/X a parcelné číslo XXX/X. A práve ani tieto skutočnosti, ako aj ostatné skutočnosti ohľadom reálneho stavu fungovania medzi žalobcom a žalovanou v teréne Okresný súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil a nevysporiadal sa s nimi, hoci podľa nášho názoru majú podstatný vplyv na vytvorenie celkového obrazu a celkovej situácie posudzovanej v tomto konaní. Opakovane uvádza, že konajúci súd bez odborného posúdenia a názoru znalca z oblasti stavebníctva skonštatoval, že prístrešok stavbou nie je a podľa toho rozhodol. vo veci samej. Konajúci prvostupňový súd porušil zásadu rovnosti účastníkov pred súdom. ČI. 47 ods. 3 Ústavy SR: Všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní. Sú presvedčení, že k porušeniu došlo zjavnou neodôvodnenosťou ako aj arbitrárnosťou, teda svojvôľou súdu. Postup Nevyčerpal všetky možnosti na odborné posúdenie tejto otázky od ktorej záleží samotné rozhodnutie konajúceho súdu musí byť transparentný a spätne preskúmateľný. T.z. má to byť vyjadrené v odôvodnení rozhodnutia, konajúci súd mu si Odôvodniť svoj postup. Každé odôvodnenie má mať určitú kvalitu, obsah. Samozrejme, že účastník nemá právo, aby súd vykopal všetky jeho dôkazy, má právo navrhnúť dôkazy a súd rozhodne ktoré vykoná, ktoré nie. Ale jednoznačne musí potom odôvodniť, prečo niektoré nevykonal a najmä od jedného účastníka sporu, prečo neprihliadol na skutkové zistenia, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, na ktoré zistenia prihliadol a pod.. Súd ako sme to už uviedli vyššie nedal odpovede na tieto otázky. Ide preto o postup a rozhodnutie, ktoré je zjavne neodôvodnené a je takej intenzity, že má za dôsledok porušenie zákl. práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj čl. 47 ods. 3 Ústavy SR. K tomuto na doplnenie uvádzam, že rovnosť je o poskytnutí príležitosti aby mal účastník možnosť uplatniť svoje procesné práva. Teda ide o poskytnutie poučení, predvolanie na pojednávanie, čiže sa skúma, či mal účastník príležitosť uplatniť svoje práva. Závažnejšie porušenia však vidíme v svojvôli konajúceho súdu. Rozpor v hodnotení postupe, aplikácii a výklade práva. Ide tu v našom prípade o logický a racionálny, ako aj vecný rozpor. Došlo k nesprávnym právnym záverom. Tak isto konajúci súd nesprávne vyhodnotil skutkové zistenia, ktoré odvodil z vykonaných dôkazov. Všetko uvedené predstavuje nie bežné pochybenie, ale ide o pochybenie takého druhu, intenzity, že to vedie k záveru o svojvôli a má to za následok porušenie základných práv sťažovateľa. Súdy nesmú konať svojvoľne. Súd prvého stupňa vonkoncom nehodnotil každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a absolútne neprihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Jeho závery sú založené na jednostrannom posudzovaní veci, bez prihliadnutia na všetky právne a skutkovo relevantné okolnosti. Dôkazy, ktoré boli v priebehu konania vykonané, vyhodnotil konajúci súd tendenčne, ignorujúc skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu. Vzhľadom na uvedené sme toho názoru, že vykonané dokazovanie neodôvodňuje závery súdu prvého stupňa. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal so všetkými argumentmi a námietkami žalobcu a jeho rozhodnutie je tak v podstate nepreskúmateľné, čím odníma žalobcovi možnosť konať pred súdom. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené vyššie ako aj v našich predchádzajúcich písomných a ústnych prednesoch, ako aj na doposiaľ predložené a vykonané dôkazy, mám zato, že nárok žalobcu je v celom rozsahu opodstatnený a teda rozhodnutie Okresného súdu Košice I č.k. 17C/507/2015 zo dňa 19.02.2018 je nesprávne, nedôvodné ako aj nedostatočne odôvodnené a zmätočné. Z tohto dôvodu ako aj dôvodov a skutočností uvedených vyššie a v uskutočnenom prvostupňovom konaní navrhujú, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I č.k. 17C/507/2015 zo dňa 19.2.2018 zmenil tak, že podanému návrhu vyhovie v celom rozsahu a síce, že žalovaná je povinná na vlastné náklady odstrániť predmetnú stavbu zo záhrady - z pozemku parcely registra „C„ parcelné číslo XXX/XX a tiež z pozemku parcely registra „C„ parcelné číslo XXX/ XX v katastrálnom území R. Y. G. do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanú zaviaže na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania. V prípade, ak odvolací súd dospeje k záveru, že nie sú splnené podmienky pre zmenu napadnutého rozsudku navrhuje, aby odvolací súd tento rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu, uviedla žalovaná, že napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Zároveň žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % a konanie o vzájomnej žalobe o uloženie povinnosti žalobcovi zdržať sa ohrozovania stavby garáže s letnou kuchyňou a o uloženie povinnosti uviesť umiestnenie drobných stavieb kurína a koterca pre psov do súladu s ohlásením Stavebného úradu Mesto - Košice, pracovisko Košice - Dargovských hrdinov, Dvorkinova 7, Košice, vylúčil na samostatné konanie. Žalobca napadol rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) a písm. h) CSP. Žalovaná považuje odvolanie žalobcu v celom rozsahu za nedôvodné. V plnej miere sa stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým súd žalobu žalobcu zamietol, považuje ho za správne a zákonné, vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci a správneho právneho posúdenia. Súd vykonal všetky dôkazy potrebné na vydanie objektívneho a spravodlivého rozhodnutia. Vychádzal pritom z listinných dôkazov ako aj z výpovedí strán sporu uskutočnených v priebehu konania a dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyplývajúcim záverom, ktoré podrobil správnemu právnemu posúdeniu. Vydaný rozsudok súdu prvej inštancie nevykazuje žiadne známky svojvôle ako to tvrdí žalobca, naopak, ide o odborné, logicky ucelené rozhodnutie, ktoré spĺňa všetky atribúty rozhodnutia vydaného v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie dostatočne a správne zdôvodnil, prečo tzv. „stavbu", ktorej odstránenia, resp. prikázania do svojho vlastníctva sa žalobca v konaní domáhal, nemožno považovať za stavbu v právnom zmysle slova, a to s odkazom na ustanovenie § 43 stavebného zákona, ktoré presne definuje, čo možno považovať za stavbu. Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon): Stavba je stavebná konštrukcia postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie a) spojenie pevným základom, b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu, c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe, d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia, e) umiestnenie pod zemou.

11. Z vykonaného dokazovania v priebehu konania vyplynulo, že prístrešok, ktorý postavila žalovaná, stojí na štyroch koloch bez betónových základov, pričom jedna strana strechy prístrešku nadväzuje na strechu garáže, ktorá je vo vlastníctve žalovanej, a teda neboli splnené zákonné podmienky na to, aby uvedený prístrešok mohol byť považovaný za stavbu v právnom slova zmysle. Žalobca v priebehu konania nerozporoval toto skutkové tvrdenie, teda že prístrešok stojí na štyroch koloch bez betónových základov, a teda platí ustanovenie § 151 ods. 1 CSP, podľa ktorého; „,Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné." V danom prípade posúdenie toho, či ide alebo nejde o stavbu v zmysle stavebného zákona, nebolo otázkou, na posúdenie ktorej by bolo potrebné ustanovenie znalca z odboru stavebníctva. Ak však mal žalobca za to, že pre toto posúdenie bolo potrebné ustanoviť znalca, mal tento dôkaz navrhnúť v priebehu súdneho konania, čo však neurobil. Súd nie je povinný sám vykonávať dôkazy, ktoré nie sú potrebné pre rozhodnutie vo veci, pričom v danom prípade bolo zrejmé, že predmetný prístrešok nespĺňa atribúty stavby podľa zákonnej definície obsiahnutej v stavebnom zákone. Súd teda postupoval správne, keď návrh žalobcu zamietol, nakoľko žalobný návrh bol žalobcom formulovaný na odstránenie stavby, ktorou prístrešok postavený žalovanou jednoznačne nie je. Pokiaľ ide o alternatívny návrh žalobcu, t. j. aby žalovaná prikázala neoprávnenú stavbu do vlastníctva žalobcu ako vlastníka pozemku, aj v tomto smere súd správne postupoval, keď nevyhovel ani tomuto návrhu žalobcu, a to vychádzajúc z vyššie uvedeného, jednak z toho dôvodu, že nejde o stavbu v právnom slova zmysle, a teda nemožno rozhodnúť o prikázaní stavby do vlastníctva žalobcu, ale predovšetkým z dôvodu nesprávnej formulácie žalobného návrhu, keď žalobca žiadal, aby priamo žalovaná bola povinná prikázať neoprávnenú stavbu do vlastníctva žalobcu. Takéto rozhodnutie by súd ani nemohol vydať, nakoľko takúto možnosť Občiansky zákonník nepripúšťa. Žalobca mal zrejme na mysli postup podľa § 135c ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (1) „Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „ vlastník stavby "). (2) „Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí." Žalobca sa teda mohol domáhať toho, aby súd prikázal predmetnú „stavbu" do jeho vlastníctva ako vlastníka pozemku, nemohol však požadovať, aby priamo žalovaná bola povinná prikázať tento prístrešok do vlastníctva žalobcu, nakoľko vyhovenie takémuto návrhu zo strany súdu by znamenalo neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalovanej, a teda išlo by o rozhodnutie v rozpore so zákonom. Žalovaná chce poukázať aj na tú skutočnosť, že žalobca bol v priebehu konania. Viackrát súdom vyzvaný na úpravu žalobného návrhu z dôvodu jeho neurčitosti, resp. nezrozumiteľnosti. Žalobca napriek opakovaným výzvam súdu však žalobný návrh nijakým spôsobom neupravil. Bolo vecou žalobcu, aby žalobný návrh formuloval takým spôsobom, aby mu bolo možné zo strany súdu vyhovieť, čo však žalobca neurobil a dôsledkom tohto jeho konania bola strata sporu. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne a v súlade so zákonom a vykonal všetky dôkazy potrebné na vydanie rozhodnutia. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaná navrhuje, aby Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd po prejednaní veci rozsudok Okresného súdu Košice I, sp. zn. 17C/507/2015 zo dňa 19.02.2018 ako vecne správny potvrdil a zároveň, aby žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

12. Odvolací súd postupom podľa § 385 ods.1 (na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1 s prihliadnutím na ust. § 470 ods.1, 2 a po prieskume v odvolacom konaní rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods.1, 2 potvrdil, keďže odvolací súd sa aj s odôvodnením rozsudku v celom rozsahu stotožňuje, na čom nič nemenia ani podané odvolanie žalobkyne.

13. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

14. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 - § 194 CSP.

15. Odvolateľ uplatnil odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Ani dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ nebol preukázaný.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu a žiaden z uplatnených odvolacích dôvodov žalobkyňou nie je daný.

17. Na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku (§ 387 ods.2) možno doplniť nasledovné:

18. Súd prvej inštancie správne postupoval, keď uviedol v odôvodnení, že pri zmene právnej kvalifikácie nároku uplatneného žalobcom v žalobe, ktorý nie je zmenou žaloby podľa § 95 ods. 1 O.s.p. (predchádzajúca procesná úprava vyložená Najvyšším súdom v rozhodnutí sp.zn. 5Cdo 58/1999), nešlo o zmenu žaloby, ale o túto zmenu ide vtedy, ak požaduje žalobca stále rovnaké plnenie, ale z iného skutkového základu veci, skutkového deja, než ako by bol vymedzený predmet konania v žalobe (porovnaj Nález III ÚS 451/2015 Ústavného súdu SR). V tomto spore žalobca požadoval odstránenie neoprávnenej stavby, resp. aj prikázanie do jeho vlastníctva, v súlade s vykonaným dokazovaním nebolo možné postupovať podľa § 135c Obč. zák. zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo právne kvalifikuje nárok stále len súd a ten z úradnej povinnosti, ex offo, nemôže prekvalifikovať nárok žalobcu tak, ako on by si predstavoval. Predmet, ktorého odstránenia sa žalobca domáha, nebol stavbou nikdy, ale je len hnuteľnou vecou, resp. súčasťou stavby - garáže. V žiadnom prípade súd prvej inštancie nemal čo žalobcu upozorňovať, že by doplňoval návrh, lebo by to bolo nad rámec §§ 43 O.s.p. (predchádzajúca procesná úprava) alebo § 129 CSP. Predmetný prístrešok nemôže byť neoprávnenou stavbou, čo samozrejme nebolo ani vadou žaloby, ktorú by bolo treba odstraňovať. V žalobe žiadal odvolateľ odstrániť stavbu a potom v odvolaní neargumentuje, že má znalecký posudok, ktorý pomenúva predmet žaloby inak, odvolanie nie je dôvodné.

19. Odvolací súd pripomína, že pri vykonateľnosti rozsudku (ktorá je rozhodujúcou vlastnosťou rozhodnutia v spore), by stratila vykonateľnosť rozsudku opodstatnene, ak by bolo vyhovené žalobe, keďže vykonateľnosť rozhodnutia by nebola reálna vzhľadom na žalovaný predmet konania - žalobca žiadal odstránenie predmetného prístrešku, ktorý nie je stavbou.

20. Z listinných dôkazov nepochybne vyplýva, že Mesto Košice oznámením k ohláseniu drobnej stavby č. A/2010/166 18/III/Pt zo dňa 27.8.2010 upozornilo žalobcu, že nemá námietky v súlade s § 57 ods. 2 Stavebného zákona na základe ohlásenia žalobcu k realizácii drobných stavieb, a to konkrétne koterec pre psa, kurín, altánok na pozemku parcela č. XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXXX/XX v kat.úz. R. Y. G..

21. Keďže žalobca v sporovom konaní, ktoré začína podaním žaloby je povinný uviesť skutočnosti, ktorým odôvodňuje svoje právo alebo iný nárok, uvedená povinnosť tvrdenia je základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe proti stojace procesné strany, čo však nezodpovedá vždy konkrétnemu sporu, resp. tej, ktorej špeciálnej hmotnoprávnej úprave, ktorá by sa mala aplikovať. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom pre aplikáciu pravidla správania sa obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení, alebo bránení svojho práva opieral.

22. Jednoznačne v žalobe, ako aj pri skutkových tvrdeniach žalobca uviedol, že predmet ktorého odstránenia sa on domáha nie je stavbou, ale iba hnuteľnou vecou, resp. súčasťou stavby - garáže. Zamietnutie žaloby je zákonné a správne a odvolací súd rozsudok v tomto výroku, ako aj vo výroku o náhrade trov konania potvrdil (okrem výroku o vylúčení vzájomnej žaloby na samostatné konanie).

23. Inak treba súhlasiť s vyjadrením žalovanej, že pri alternatívnom návrhu žalobcu, aby žalovaná prikázala neoprávnenú stavbu do vlastníctva žalobcu, ako vlastníka pozemku aj k tejto časti súd prvej inštancie správne postupoval, keď nevyhovel ani tomuto návrhu žalobcu. Takéto rozhodnutie súd nemohol vydať, lebo takto formulovaný návrh sa nedá podľa Občianskeho zákonníka aplikovať (realizovať).

24. Výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje § 396 CSP, lebo aj bez vyjadrenia žalovanej by odvolací súd rozhodol, a tieto trovy za toto vyjadrenie právnej zástupkyne nepovažuje odvolací súd za účelne vynaložené trovy konania. Preto úspešnej strane sporu ich nepriznal v odvolacom konaní.

25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta .

\

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.