Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27C-24-2020.pdf
PDF · 93.69 KB
Case nature
Area
Subarea
27C/24/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín v spore žalobkyne: X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, právne zastúpená: Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko, JUDr. Silvia Bartková, so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 6667, proti žalovaným: 1. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. č. XXX, 2. X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. nad O., B. K. č. XXX/XX, 3. O. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. G., M. L. č. XXX/XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, sudkyňou JUDr. Máriou Šadlákovou, takto
rozhodol:
I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo sporových strán k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. X pre kat. úz. Z., T. Z., okres G. ako pozemky, prac. reg. CKN par. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2 a par. č. XXX, záhrada o výmere XXX m2 a rodinný dom súp. č. XXX na par. č. XXX, a toto vyporiadava tak, že všetky tieto nehnuteľnosti prikazuje do podielového spoluvlastníctva žalovaného 1/ v podiele 1/3, žalovaného 2/ v podiele 1/3 a žalovaného 3/ v podiele 1/3.
II. Žalovaní v 1.-3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 11.800 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovaní 1.-3. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 26.03.2020 proti žalovaným domáhala, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnostiam špecifikovaným v žalobe, ktoré sa nachádzajú v katastrálnom území Z.. Žalobu odôvodnila tým, žalobkyňa bola podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností s podielom 1/5 k celku. Druhým spoluvlastníkom s podielom 4/5 k celku bola matka žalobkyne, ktorá zomrela dňa XX.XX.XXXX. Na základe rozhodnutia o dedičstve nadobudli jej spoluvlastnícky podiel rovným dielom jej deti - žalobkyňa a žalovaný v 1.-3. rade. Žalobkyňa takto získala ďalší spoluvlastnícky podiel. Žalobkyňa nemá záujem byť v spoluvlastníckom vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, tieto v celosti využíva žalovaný 1/, ktorý v spoločnom dome býva a má tam evidovaný trvalý pobyt. Od smrti matky nemá dôvod do nehnuteľností vstupovať a nemá záujem ich využívať. Hodnota rodinného domu s priľahlými pozemkami bola určená v dedičskom konaní na úrovni 29.500 eur. Túto cenu rešpektuje a svoj spoluvlastnícky podiel oceňuje na sumu 11.800 eur. Vzhľadom na uvedené žalobkyňa navrhla, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam tak, že ich prikáže do podielového spoluvlastníctva žalovaných, za náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 11.800 eur.
2. K žalobe sa písomne vyjadril podaním zo dňa 08.07.2020 žalovaný v 1. rade, ktorý uviedol, že s navrhovaným spôsobom vyporiadania nesúhlasí. Nemá záujem
od žalobkyne niečo kupovať. Žalovaný sa vo vyjadrením rozsiahlo vyjadril k svoju vzťahu so žalobkyňou, pričom vzťahy medzi ňou a žalovanými nie sú dobré. Poukázal na to, že práve on sa staral o spoločných rodičov. Potom ako zomrel ich otec v r. 2012, staral sa 24 hodín denne o matku po dobu 7 rokov. Žalobkyňa mu nepomáhala, o matku sa nestarala, len jej brala veci. Pomáhali mu len ostatní dvaja bratia. V chalupe teraz býva. Navrhuje, aby mu žalobkyňa zaobstarala bývanie v Z. a bratov vyplatila, potom nech si chalupu nechá. Bratia o chalupu záujem nemajú. Prípadne nech si v dome oddelí poschodie a môže si tam robiť čo chce. Žalovaní 1/ nemá zaistené žiadne ďalšie bývanie, po zaplatení poplatkov mu zostane len 100 eur, keby mu bratia nepomáhali, nevie či by prežil.
3. Žalovaný v 3. rade sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 07.07.2020, pričom uviedol, že s navrhovaným spôsobom vyporiadania nesúhlasí. Od žalobkyne nechce nič kupovať. Žalovaný v 3. rade namietal priebeh dedičského konania po ich nebohom otcovi, kedy ich mala žalobkyňa podviesť. Opísal, že so žalobkyňou majú žalovaní narušené vzťahy. Trvá na tom, aby bolo žalovanému 1/ umožnené dožiť v spoločnej nehnuteľnosti, čo si zaslúži za všetko, čo robil pre ich matku. Nech teda žalobkyňa zabezpečí bývanie pre žalovaného 1/ a ostatných nech vyplatí. Prípadne nech si postaví vlastný vchod do domu a môže si sprístupniť poschodie.
4. Žalovaný v 2. rade sa k žalobe vyjadril prostredníctvom e-mailu zo dňa 13.07.2020. Toto podanie však nedoplnil v lehote 10 dní v písomnej podobe, ani podpísané zaručeným elektronickým podpisom (č.l. 63). Súd naň preto v zmysle ...CSP neprihliadal.
5. Žalobkyňa na vyjadrenie žalovaných reagoval svojím vyjadrením zo dňa 02.02.2021, pričom uviedla, že zotrváva na podanej žalobe.
6. Žalovaný v 1. rade v replike zo dňa 23.02.2021 uviedol, že má dôchodok vo výške 400 eur, preto nič od žalobkyne kupovať nechce. Popísal ako sa staral o matku, a že žalobkyňa mu pritom nikdy nepomáhala. 7. Žalovaný v 3. rade v replike zo dňa 22.02.2021 uviedol, že má invalidný dôchodok 295 eur a nemá záujem odkúpiť podiel žalobkyne. Súd požiadal o preverenie notárskej zápisnice z dedičského konania po ich nebohom otcovi. Takisto žiadal, aby súd preveril predaj časti majetku pred smrťou matky. Žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo sporových strán.
8.1 Za účelom rozhodnutia o žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v dňoch 22.09.2021 a 25.02.2022. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to: č.l. X výpis z LV č. X pre kat. úz. Z., č.l. 11 uznesenie OS TN sp. zn. 11D/268/2019, DNOT 118/2019, pripojený spis OS TN sp. zn. 11D/268/2019, č.l. 15 návrh na uzavretie mimosúdnej dohody, č.l. 16 -18 podací lístok a doručenky, č.l. 19 emailová komunikácia, č.l. 30 - 31 žiadosť o zmene k účtu a k platobnej karte Poštová banka, č.l. 32 emailová komunikácia, č.l. 33 posudok UPSVAR zo dňa 19.10.2016, č.l. 40 mailová komunikácia, č.l. 47 mailová komunikácia, č.l. 57 , 59, 61 fotografie nehnuteľnosti. Po tomto oboznámení sa so žalobou a listinnými dôkazmi súd zistil pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav, na ktorý aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov, vec právne posúdil a rozhodol o žalobe.
8.2 Žalovaný 2/ a 3/ na pojednávaní dňa 22.09.2021 uviedli, že navrhujú, aby súd ustanovil znalca, ktorý určí hodnotu predmetných nehnuteľností, nakoľko majú za to, že hodnota je ešte nižšia ako bola určená v dedičskom konaní v r. 2019. Žalovaný 2/ je ochotný žalobkyni vyplatiť sumu 5.000 eur za jej spoluvlastnícky podiel.
8.3 Žalobkyňa na pojednávaní dňa 22.09.2021 uviedla, že je ochotná pristúpiť aj na takú alternatívu, že by každému zo žalovaných vyplatila za ich podiely po 5.900 eur, ak by bola nehnuteľnosť prikázaná do jej výlučného vlastníctva.
8.4 Žalovaný 1/ na pojednávaní dňa 25.02.2022 uviedol, že v predmetnej nehnuteľnosti býval 7 rokov s tým, že sa staral o svojich rodičov, najmä o mamu, ktorá zostala sama a bolo potrebné sa o ňu 24 hodín starať. K žalobe žalobkyne uvádza, že mu nevyhovuje ani jedna z alternatív navrhovaných žalobkyňou, nakoľko v prípade ak by mu bol vyplatený vyrovnávací podiel v hodnote 5.900 eur z tohto si nevie zabezpečiť žiadne iné bývanie, keď túto nehnuteľnosť stále obýva a je to jeho obydlím. Čo sa týka
možnosti vyplatiť žalobkyňu uvádza, že má príjem 380 eur, čo predstavuje jeho dôchodok, z toho 200eur má náklady na život. Na vyplatenie žalobkyne mu preto neustávajú žiadne finančné možnosti.
8.5 Žalobkyňa na pojednávaní dňa 25.02.2022 uviedla prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že je zrejmé, že podielové spoluvlastníctvo strán sporu je neúčelné a toto je potrebné zrušiť, aby sa tento závadný stav odstránil. Aj z vyjadrení žalovaných vyplýva, že nemajú záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou. Problém je, že nie sú ochotní akceptovať navrhovanú sumu, ktorou by mali žalobkyňu vyplatiť. Žalovaný 1/ je vlastníkom len podielu vo výške 1/5 k celku, a od smrti matky, čo sú už tri roky, nie je schopný ani ochotný tento stav riešiť napriek tomu, že nehnuteľnosť užíva v celku.
9.1 Podľa § 136 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. 9.2 Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 9.3 Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. 9.4 Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 10.1 Predmetom tohto sporu bolo zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sporových strán k predmetným nehnuteľnostiam. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na LV č. X pre kat. úz. BT. Obec Z.t, okres G.n ako pozemky: prac. reg. CKN par. č. XXX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 375 m2 a par. č. XXX záhrada o výmere 589 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na par. č. XXX, nasledovne: žalobkyňa s podielom o veľkosti 2/5 k celku, žalovaný v 1/ v podiele 1/5 k celku, žalovaný 2/ v podiele 1/5 k celku, žalovaný 3/ v podiele 1/5 k celku. Žalobkyňa ako podielový spoluvlastník nehnuteľnosti žiadala podielové spoluvlastníctvo zrušiť. Žalovaní rovnako deklarovali, že žiadajú podielové spoluvlastníctvo sporových strán zrušiť. Sporným bol spôsob vyporiadania. Žalobkyňa navrhovala, aby boli nehnuteľnosti prikázané do podielového spoluvlastníctva žalovaných, každému podiel vo veľkosti 1/3 k celku. Žalovaní s takýmto spôsobom vyporiadania nesúhlasili. Žalovaní však namietali aj proti prikázaniu nehnuteľností do výlučného vlastníctva žalobkyne, nakoľko žalovaný v 1. rade má v spoločnom dome svoje obydlie, o ktoré by takto prišiel. Žalovaní namietali aj výšku náhrady za spoluvlastnícky podiel žalobkyne, nakoľko suma 11.800 eur sa im zdala privysoká. Nesúhlasili však ani s alternatívou, ktorú na pojednávaní navrhla žalobkyňa, v tom zmysle, že by sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností a vyplatila by každému zo žalovaných sumu 5.900 eur, s odôvodnením, že žalovaní 1/ si za túto sumu nedokáže zabezpečiť nové bývanie.
10.2 Keďže nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na nezrušenie podielového spoluvlastníctva, súd podielové spoluvlastníctvo strán sporu zrušil. K tomuto bodu súd uvádza, že zvažoval aj možnosť nezrušiť podielové spoluvlastníctvo sporových strán, a to z dôvodu nízkych príjmov žalovaného 1/ a žalovaného 3/, ktorí uvádzali, že majú veľmi nízke dôchodky. Žalovaní však svoje tvrdenia nepodložili žiadnymi dôkazmi, nepredložili súdu potvrdenia o výške svojich príjmov, dokonca ani nenavrhli výsluch žalovaných ako dôkazné prostriedky. Produkovali dôkazy nesúvisiace s predmetom konania, ktoré sa týkali vzťahu žalobkyne a ich nebohej matky, ktoré však neboli relevantné pre toto konanie. Súd v konaní nemohol sám od seba zabezpečovať a vykonávať dôkazy, ktoré neboli stranami navrhované. Rovnako súd nevykonával ani dokazovanie ohľadom priebehu dedičských konaní po nebohých rodičoch sporových strán, nakoľko toto nesúviselo s konaní vo veci samej.
10.3 Občiansky zákonník v citovaných zákonných ustanoveniach stanovuje poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov pre vyporiadanie, pričom tieto sú pre súd záväzné. V prvom rade
prichádza do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením veci, pokiaľ je toto dobre možné. Vec teda musí byť deliteľná nielen z technického hľadiska, ale toto rozdelenie musí byť dobre možné aj z ďalších hľadísk, najmä z funkčného a účelného, teda aby veci vzniknuté delením mohli ich vlastníkom ďalej slúžiť spôsobom zodpovedajúcim ich povahe, podstate a poslaniu. V tomto prípade ide o pozemky a na nich postavený rodinný dom. Žalovaní navrhovali, aby si žalobkyňa sprístupnila poschodie rodinného domu, avšak na druhej strane sa zhodli na tom, že v dome nie je samostatný prístup na poschodie, nie je tam kuchyňa, kúpeľňa. O takéto riešenie nemala záujem žalobkyňa, ktorá býva s rodinou vo vlastnej nehnuteľnosti. Čo sa týka parciel č. 395 a č. XXX v k. ú. Z., tieto podľa názoru súdu nie sú reálne deliteľné, tak aby bolo ich využitie spoluvlastníkmi účelné, nakoľko na parc. č. XXX je postavený predmetný rodinný dom a parc. č. XXX slúži ako záhrada k rodinnému domu o výmere 589 m2. Reálne delenie nehnuteľností preto súd vyhodnotil ako neúčelné, nehospodárne a nelogické.
10.4 Keďže súd z vykonaného dokazovania dospel k záveru, že rozdelenie vecí nie je dobre možné, prichádzalo do úvahy vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd je povinný pritom prihliadnuť na účelné využitie veci, veľkosť spoluvlastníckych podielov, ale aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Pokiaľ ide o násilné správanie sa jednej strany sporu k druhej, tak v konaní nebolo takéto správanie nielenže preukázané, ale nebolo ani tvrdené (tvrdené boli maximálne len zlé vzťahy medzi žalobkyňou a jej matkou, prípadne nezáujem žalobkyne o žalovaných). Medzi spoluvlastníkmi sú narušené súrodenecké vzťahy, spoluvlastníci - žalobkyňa na jednej strane a žalovaní na druhej, spolu nekomunikujú, pričom žalovaní pociťujú zo strany žalobkyne krivdu voči ich nebohej matke. Vzhľadom na to, súd posúdil ďalšie trvanie podielového spoluvlastníctva medzi sporovými stranami za neúčelné. Pokiaľ ide o účelné využitie veci, tak dospel súd k záveru, že jednoznačne nehnuteľnosť účelnejšie využijú žalovaní, nakoľko žalovaní v 1. rade na predmetných nehnuteľnostiach býva. Rodinný dom obýva v celosti výlučne žalovaní v 1. rade. S ostatnými žalovanými vychádza dobre, pomáhajú si. V predmetnej nehnuteľnosti má záujem naďalej bývať, je tu jeho obydlie. Žiadny z ostatných spoluvlastníkov napokon ani neprezentoval záujem o prikázanie pozemku do jeho výlučného vlastníctva, avšak žalovaní sa opakovane vyjadrovali, že nechcú, aby žalovaní 1/ prišiel o bývanie, a aby mohol v predmetnej nehnuteľnosti dožiť. 10.5 Všetky okolnosti rozhodujúce pre vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak svedčia v prospech vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním veci za primeranú náhradu žalovaným 1-3/, každému v podiele 1/3 k celku. 10.6 Z uvedených dôvodov súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, že žalovaným v 1. - 3. rade prikázal do podielového vlastníctva každého z nich s podielom vo veľkosti 1/3 k celku nehnuteľnosť za náhradu, ktorú sú žalovaní povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobkyni. Náhrada za spoluvlastnícky podiel žalobkyne bola určená v sume 11.800 eur, ktorá zodpovedá jej podielu vo veľkosti 2/5 k celku pri celkovej hodnote nehnuteľnosti 29.500 eur. Takto určenú hodnotu nehnuteľnosti žalovaný v 2. rade na pojednávaní rozporoval, avšak nepredložil žiadny iný dôkaz preukazujúci odlišnú hodnotu nehnuteľnosti. Žalovaní 2/ síce navrhoval, aby súd zabezpečil ocenenie nehnuteľnosti znaleckým posudkom, avšak súd zamietol takýto návrh na vykonanie dokazovania, s poukazom na zásadu koncentrácie konania. Ak mali žalovaní odlišnú predstavu ohľadom hodnoty spoločnej nehnuteľnosti, nič im nebránilo, aby si v čase od doručenia žaloby (júl 2020) do prvého pojednávania (september 2021), zabezpečili súkromný znalecký posudok stanovujúci hodnotu predmetných nehnuteľností. 10.7 Uvedený spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu považuje súd zároveň za jediný spravodlivo možný. 10.8 Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 10.9 Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 10.10 O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni priznal proti žalovaným spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, keďže žalobkyňa mala vo veci úplný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia a to na Okresnom súde Trenčín. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.