Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-2T/30/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany, samosudcom Mgr. Pavlom Macháčom, v trestnej veci obžalovaného Ľ. J. O. I.., pre zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 191 odsek 1, odsek 2 písmeno a) Trestného zákona s poukazom na § 125 odsek 1 Trestného zákona a iné, na hlavnom pojednávaní konanom 28. januára 2019, takto

rozhodol:

I. Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaní Ľ. J., narodený XX.XX.XXXX v T., trvalé bydlisko D. X, D. F. narodený XX.XX.XXXX v T., trvalé bydlisko H. XXXX/XX, T., W. F. narodený XX.XX.XXXX v T., trvalé bydlisko K. XXX/XX, H., Š., toho času vo výkone väzby v ÚVTOS a ÚVV Ilava v inej trestnej veci, oslobodzujú spod bodu 3/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 19. februára 2013, sp. zn. Pv 307/12, právne kvalifikovaný ako zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona, ktorí mali spáchať na to skutkovom základe, že v presne nezistenom dni, koncom mesiaca apríl 2012, v čase okolo 12.00 hod. v H., R. B. Ž. Č..X, prišli po vzájomnej dohode do kaviarne P. H., kde obvinený D. F. vyzval poškodeného X. J., aby si prisadol k stolu, tu sa ho obvinený Ľ. J. opýtal, či pozná K. D. a že odkúpili jeho pohľadávku voči nej, vo výške 21.000 eur, ktoré chcú vyplatiť, pričom táto pohľadávka vznikla na základe zmluvy o pôžičke, ktorú dňa 22.06.2011 uzatvorili poškodený X. J. ako dlžník a K. D. ako veriteľ, nakoľko K. D. dňa 02.09.2009 požičala poškodenému X. J. sumu vo výške 21.000 eur, na to N. Z. išiel dozadu do herne a o chvíľu sa vrátil aj s notebookom, ktorý patril X. J., pričom obvinený J. zareagoval slovami, že začnú týmto, na to sa X. J.Ý. ohradil, že notebook mu nemôžu vziať, lebo tam má údaje dôležité pre jeho prácu, na čo dostal od obvineného J. facku na tvár so slovami „aby si vedel s kým sa rozprávaš", následne si od neho vypýtal telefónne číslo na mobilný telefón a zároveň mu povedal, aby najneskôr do 11.05.2012 zohnal aspoň 1.000 eur, pričom všetci obvinení boli počas rozhovoru arogantní, hovorili drsnými hlasmi a rozišli sa s tým, že sa mu v najbližších dňoch ozvú,

pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorí sú obžalovaní stíhaní. II. Podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku sa obžalovaný Ľ. J., narodený XX.XX.XXXX v T., oslobodzuje spod bodu 2/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 19. februára 2013, sp. zn. Pv 307/12, právne kvalifikovaný ako zločin vydierania § 189 odsek 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať na tom skutkovom základe, že

od nezisteného obdobia, približne od mesiaca október 2011 až do polovice mesiaca júla 2012, na rôznych miestach mesta T., pod hrozbou násilia požadoval od poškodeného W. A., aby mu zaplatil sumu vo výške 2.000 eur, ktoré má údajne W. A. dlhovať osobe N. Z. za predaj osobného motorového vozidla, na základe čoho sa obžalovaný J. vyhrážal W. A., že ho „rozmontuje", pričom W. A. zo strachu a z obavy o život a zdravie následne nosil podľa pokynov obvineného jeden krát týždenne do baru na U. J. C. T. sumy vo výške od 50 do 100 eur a jeden krát aj do herne na Q. B. C. T., kde ich odovzdával obsluhe herne, od ktorých si ich obžalovaný preberal a v presne nezistenom dni v mesiaci október 2011 stretol

obžalovaný W. A. pred materskou školou na Q. B. C. T. a tu mu za prítomnosti jeho maloletej dcéry povedal „no čo je cigáň prašivý, kedy mi mieniš vrátiť tie peniaze" a taktiež od neho požadoval, aby mu zohnal LED televízor a ak sa mu večer neozve, bude vec riešiť inak, viackrát sa mu vyhrážal telefonicky a prostredníctvom sms správ, pričom za obdobie od mesiaca október 2011 do mája 2012 mu W. A. takto odovzdal sumu vo výške 2.000 eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. III. Podľa § 166 Trestného poriadku obžalovaný Ľ. J., narodený XX.XX.XXXX v T., ktorý bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 19. mája 2014, sp. zn. 2T/30/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 2. júla 2015, sp. zn. 6To/88/2014, uznaný za vinného pre skutok opísaný v bode 1/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 19. februára 2013, sp. zn. Pv 307/12, právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona,

s a o d s u d z u j e

podľa § 364 odsek 1 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákon, na trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 odsek 2 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodení

- Q. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. J., R. Č.. XXX/X ,

- W. I., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bydlisko A. J., H. Č.. XX/XXX, s nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Piešťany podala na tunajší súd 20. februára 2013 obžalobu sp. zn. 1Pv 307/2012 (ďalej len obžaloba) na Ľ. J., D. F. a W. F. pre skutok opísaný v bode I. výroku rozsudku právne kvalifikovaný ako zločin hrubého nátlaku spolupáchateľstvom podľa § 20, § 191 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 125 ods. 1 Trestného zákona. Okrem toho obžaloba kládla za vinu Ľ. J. skutok opísaný v bode II. výroku rozsudku právne kvalifikovaný ako zločin vydierania § 189 odsek 1 Trestného zákona a ďalší skutok právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona. Tunajší súd v merite veci prvý krát rozhodol rozsudkom z 19.05.2014, sp. zn. 2T/30/2013, ktorým uznal obžalovaných za vinných na skutkovom a právnom základe uvedenom v obžalobe a odsúdil ich na tresty tam uvedené. Krajský súd v Trnave na podklade odvolania obžalovaných proti výrokom o vine rozsudku a odvolania prokurátora proti výroku o treste podaného v neprospech obžalovaných D. F. O. W. F. na neverejnom zasadnutí konanom 2.7.2015 rozhodol uznesením sp. zn. 6To/88/2014 tak, že podľa § 321 odsek 1 písmeno b/, c/ Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo vzťahu k obžalovanému Ľ. J. vo výroku o vine v bodoch 2/ a 3/ a vo výroku o treste. Vo vzťahu k obžalovaným D. F. a W. F. rozsudok zrušil v celom rozsahu a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Dňa 11.2.2016 došlo v tejto trestnej veci k zmene v zložení senátu. Po poučení zo strany súdu o znení ust. § 277 odsek 5 Trestného poriadku obžalovaní J. O. F.Š. vyhlásili, že nesúhlasia s tým, aby sa pri zmene v zložení senátu pokračovalo v hlavnom pojednávaní a žiadajú, aby sa hlavné pojednávanie vykonalo od začiatku. Obžalovaný F. súhlasil s tým, aby sa v hlavnom pojednávaní pokračovalo. Na podklade vyjadrenia obžalovaných J. O. F. súd vykonal dokazovanie v tejto trestnej veci od začiatku. Na hlavnom pojednávaní postupne vypočul obžalovaných, poškodených, svedkov, so súhlasom strán prečítal výpovede niektorých svedkov a oboznámil čítaním listinné dôkazy založené v spisovom materiály, ktoré dôkazy budú ďalej v texte bližšie špecifikované. K dokazovaniu vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ výroku o vine. Obžalovaný Ľ. J. (ďalej tiež obžalovaný J.) na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 1/ výroku o vine rozsudku vyhlásil, že je nevinný. K veci uviedol, že si to už dobre nepamätá. Oslovil ho Q., že má pre neho robotu v H., tak tam vycestoval aj s F., vždy chodia dvaja, je lepšie, ak sú svedkovia. V tom čase obžalovaný pracoval pre Q. na dohodu, s vymáhaním pohľadávok nemal skúsenosti, dal sa na to,

lebo potreboval peniaze. Stretli sa tam s D., ktorá im povedala o svojom probléme s J., ktorý ju škaredo oklamal o 22.000 eur. Chcela vec riešiť, zložila zálohu, boli s ňou u notára podpísať papiere. Keď sa dohodli s D., potom ešte v ten deň, možno nasledujúci, už si nepamätá, oslovili J. v bare na stanici v H., vedeli, že tam bude, niekto im to povedal. D. s nimi v bare nebola. Zavolali J. k stolu a pýtali sa ho, či si je vedomý dlhu a ako to chce riešiť. Pýtali sa ho obaja na striedačku. J. vedel, že vec riešia v mene firmy pána Q.. Dlhu si bol vedomý, tak si dohodli splátky a z baru odišli. Žiadne vyhrážky neboli, žiadna facka nepadla. Čo sa týka notebooku, nevie sa k nemu už vyjadriť, či ho mal J. pri sebe, alebo mu ho niekto doniesol, no nikto mu notebook nevzal. O J. aute sa nebavili. V bare bol aj F., hral šípky alebo biliard s nejakým N., ktorého obžalovaný poznal z videnia. Keď sa dva týždne neozýval, tak J. volali a dohodli druhé stretnutie, kde im ponúkal splatenie dlhu cez nejaké pochybné veci, asi podvody v W., čo oni odmietli. Tretie stretnutie bolo ich posledné, na ňom mal J. na sebe policajné odposluchy. Obžalovaného F. pozná 7 - 8 rokov cez kamaráta a F. pozná od malička, lebo spolu vyrastali. J. podľa neho na nich podal trestné oznámenie preto, lebo mu zhorelo auto a on si myslel, že mu ho zapálili oni. A tiež preto, lebo D. nechcel nič vrátiť, ani nevrátil. Obžalovaný D. F. (ďalej tiež obžalovaný F.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že v čase skutku pracoval pre pána Q., ktorý má firmu na vymáhanie pohľadávok. Ako dlho pre neho pracoval v tom čase, to už nevie, ale J. bol jeho prvý prípad, konal podľa pokynov pána Q., nemal s tým žiadne skúsenosti. Cez Z. a F. sa dostal po pani D., ktorú podvodom jej bývalý milenec J. pripravil o 21.000 €, ktoré jej nechcel vrátiť. Ona chcela tie peniaze naspäť, preto s nimi podpísala v H. u notára zmluvu, ktorú zaniesli Q. A. T.. Na výšky zmluvne dohodnutej provízie si nepamätá, mali to byť percentá z vymoženej sumy. Od D. chceli zálohu do 800 eur. Q. ho poveril vyriešením tejto záležitosti, preto išli s J. späť do H.. J.Č. nebol ich zamestnanec, to Q. F. povedal, nech si pre istotu vezme so sebou svedka, tak on zobral J., lebo ho poznal už dlho a J. chcel tiež pre pána Q. pracovať, tak sa mohol ukázať a predviesť svoje komunikačné schopnosti. Zobral ho ako svedka preto, lebo dlžníci sú schopní spraviť hocičo preto, aby nesplatili dlh, napr. zavádzať, klamať. Preto je tam svedok dobrý, lebo potvrdí pravdu. V H. ich čakal Z. s D.. D. im povedala, kde sa J. nachádza, oni išli za ním do baru P. H., ona zostala vonku, lebo sa vraj J. bála. Obžalovaný F. J. predtým nepoznal, opoznal ho v bare podľa jej opisu, následne sa ho spýtal, či pozná D., či si je vedomý dlhu voči nej a je ochotný ho splácať, na čo J.Ý. odpovedal kladne a sám navrhol výšku a dátum splátok, teda že každého 25-teho zaplatí po 1000 eur. To oznámili aj D., tá s tým súhlasila. Žiadne násilie, ani vyhrážky násilím voči J. použité neboli, nedostal ani žiadnu facku. Nijako ho nenútili. V tom bare boli ešte F. s Z., hrali obďaleč biliard, do rozhovoru sa nezapájali. Čo sa týka notebooku, to samotný J. požiadal F., aby šiel vziať dozadu ten notebook, lebo si v ňom J. chcel pozrieť nejaké dátumy, keďže k 25. riešil DPH-čky. Notebook mu nikto nevzal, ani nehrozil jeho odobratím. Nespomína si, či sa bavili o aute J.. Druhý krát ich oboch zavolal do kaviarne samotný J., vtedy im ponúkal riešenie ohľadne splatenia dlhu, ktoré oni odmietli. Malo ísť o nejaké pochybné pôžičky z W., J.Ň. po nich chcel, aby zohnali ľudí, na ktorých by sa tie pôžičky dali vybrať. Tretie stretnutie bolo v V. K. C. T., kde mal J. na sebe už odposluch. Podľa obžalovaného spúšťacím momentom celého ich stíhania bolo to, že si J. myslel, že mu oni traja podpálili auto, čo nakoniec priznal aj J., že sa v tom mýlil, lebo oni to neboli. Obžalovaný W. F. (ďalej tiež obžalovaný F.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa pridržiava výpovede z prípravného konania, lebo pre odstup času si nepamätá. Na otázky uviedol, že ho oslovil kamarát N. Z. medzi rečou, či by nevedel jeho známej D. pomôcť s vymožením pohľadávky, tak sa ponúkol, že sprostredkuje stretnutie, lebo poznal obžalovaného F., ktorý sa zaoberal vymáhaním pohľadávok pre firmu A. Z.. Stretnutie sprostredkoval v H. v kaviarni P. H., kam chodil s N. Z. trikrát do týždňa hrávať biliard. Prišli tam obžalovaní J. O. F., vzájomne ich zoznámil s Z., ktorý tam prišiel s D.. Oni štyria sa potom spolu bavili, obžalovaní F. pri ich rokovaní nebol, nezaujímal sa o to, hral biliard, bol od nich tak 5 metrov, preto nepočul, o čom sa rozprávali. Asi po 10 minútach odišli spoluobžalovaní a D. k notárovi niečo podpísať, N. Z. tam s ním zostal a hrali biliard. Spoluobžalovaní sa potom vrátili aj s D. späť, no obžalovaný už nevie, či D. šla aj druhý krát dnu. Spoluobžalovaní išli za X. J., ktorý tam bol celý čas, sedel v zadnej oddelenej časti. Obžalovaný F. uviedol, že netušil, že dlžníkom je práve J.. Uviedol, že nevie, čo bolo ďalej, lebo on sa nestaral, hral stále s N. Z. biliard. Je pravdou, že si N. Z. na chvíľu od biliardu odskočil, ale on nevie kam. Videl ako sa s J. bavia J. s F.Š., no nepočul žiadne zvýšené hlasy, videl normálnu komunikáciu, nevidel žiadne arogantné správanie, nevidel ani nepočul žiadnu facku, nepamätá si, že by niekto nosil k stolu notebook a vôbec nie je pravda, že by ten notebook nosil k ich stolu práve on. Nevie, ako dlho trval rozhovor spoluobžalovaných s J., videl len, že spoluobžalovaní neskôr odišli. Či odišiel aj J. z baru, to obžalovaný nevie, on tam zostal hrať s Z. biliard, hrali ho tam celý deň. Svedok poškodený X. J. (ďalej tiež poškodený alebo J.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že jedného dňa za ním do kaviarne, kde on trávil veľa času, lebo tam prevádzkoval výherné hracie

automaty a mal tam pokrový stôl, prišli J. I. F., ktorých v tom čase nepoznal a zavolali ho na debatu o dlhu voči D.. J. mu povedal, že zastupujú D. a pýtali sa ho, akým spôsobom chce ten dlh riešiť. Či mu ukázali nejaké papiere, ktoré ich oprávňovali vymáhať ten dlh, to si už nepamätá. Komunikovali s ním obaja, ohľadom dlhu viacej hovoril J., F. mu zase vravel niečo o ich firme, čomu sa venujú. F. vystupoval skôr kľudnejšie, inteligentnejšie a fundovanejšie a vyhrážku nepoužil, ani nič také. Obaja ale vystupovali suverénne, poškodený vystupoval pokorne, nemá predispozície byť arogantný. Tiež mu vraveli, že sú z T., on asi špatne reagoval na nejaké otázky, tak dostal od J. jeho pravou rukou na svoje ľavé líce jednu facku. Aj keď tú facku nikto nevidel, on ju cítil. Facka súvisela s tým dlhom, lebo inú debatu nemali. Jednu facku poškodený nepovažuje za násilie, facka nebola silná, nebola to šupa, bola len taká preventívno - bezpečnostná. V tom čase nosil okuliare, po facke mu nespadli. Potom mu vraveli, že vedia, že mu syn chodí do T. do školy, chceli aby predal auto. Nevie koľko trval ten rozhovor. V bare bol aj F., poškodený ho poznal z videnia, F. stál bokom, opieral sa o biliardový stôl, poškodený F. vnímal tak, že je súčasťou J. O. F., keďže tam postával, ale F. mu nepovedal ani slovo. Tiež registroval v pozadí Z., ktorého poznal, vpredu pri bare bola čašníčka N., tá asi nič nepočula, lebo bar je ďaleko. Dohodli sa na nejakej splátke, bola šibeničná, za pár dní, bolo nereálne zohnať 5.000 eur v jeho momentálnej situácií. Následne odišli. Nevie, či ich konanie pociťoval ako nátlak, ale necítil sa príjemne, konformne, jednoducho sa tam požadovalo vrátenie dlhu. Z toho rozhovoru s obžalovanými mal strach, nemal z toho dobrý dojem, mal si pohnúť so splatením toho dlhu. Na základe toho, že tam odzneli informácie, že mu syn chodí do T. do školy a tiež vedeli, kde on býva, tak mal obavu. Konkrétne priame vyhrážky nezazneli. To o tom synovi poškodený vnímal ako vyhrážku, že sa synovi môže niečo stať. Nevie, ako konkrétne znela tá vyhrážka. Pamätá si, že to povedali, lebo to v ňom zarezonovalo. Nevie, prečo to doteraz nikde nespomínal. Mal taký strach, že v noci nespal. Na druhý deň poškodený navštívil jedného známeho a pýtal sa ho, čo má robiť, ten ho odporučil na políciu. Tak poškodený kontaktoval políciu, nie je na to hrdý, že šiel na políciu, ale nevidel iné východisko. Následne sa stretol s J. O. F. asi v marci v T. v kaviarni, zase dostal nejaký termín, lebo čiastku z prvého stretnutia nedal dokopy, pri tom stretnutí bol aj niekto tretí. Dohodol sa termín a suma a to bolo všetko. Na otázku, či bolo medzitým ešte nejaké stretnutie, poškodený uviedol, že ešte jedno stretnutie s nimi dvoma bolo, rozprávali sa tam o iných možnostiach splatenia dlhu. Kto to druhé stretnutie inicioval, to si už poškodený nepamätá, dohodli si ho telefonicky. Z druhého stretnutia s nimi nemal obavu, lebo si bol vedomý svojho dlhu a chcel ho riešiť. Strach z obžalovaných nemal, lebo vec už nahlásil polícii. Poškodený priznal, že počas mileneckého pomeru s D. mu ona požičala do podnikania 20.000 eur bez lehoty splatnosti. Chcel jej to vrátiť z výnosov z podnikania, chcel realizovať prepravnú činnosť na kamióne. Pôžičku jej nevrátil resp. časť peňazí 3 - 5.000 eur jej vrátil, keď si kupovala auto. Potom musel zostať v W. neplánovane na 14 mesiacov. D. pýtala od neho aj zvyšok peňazí naspäť, nemal jej ich z čoho vrátiť, tak jej vystavil aspoň uznanie dlhu. Peniaze po ňom pýtala SMS správami a cez chat, nevyhrážala sa mu. V tom čase dlhoval peniaze aj iným ľuďom, aj tí si pýtali peniaze späť, niektorým dlhuje do dnes, no nikto z veriteľov sa mu nevyhrážal. Poškodený uviedol, že v tom čase zhorelo jeho žene auto - Škoda Octavia - on vydedukoval, že to má súvis s touto vecou. Obžalovaných obvinil v tejto veci na základe pocitu, na základe toho, čo sa udialo, že prídu 3 - 4 muži, obstúpia ho a požadujú vrátenie dlhu. Poškodený nepoprel, že by na druhom stretnutí navrhoval obžalovaným F. O. J. vyrovnanie dlhu nejakými pôžičkami na biele kone, takú alternatívu pripustil. Poškodený ďalej uviedol, že je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, dostal 4 roky za trestný čin neodvedenia dane a poistného. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď poškodeného J.É. z prípravného konania z 13.12.2012, kde uviedol, že s D. mal intímny pomer, neskôr to medzi nimi skončilo. Ešte keď spolu chodili, tak si od nej bez zmluvy požičal 21.000 eur do podnikania, zámer mu nevyšiel, peniaze minul. D. ich pýtala späť, dlh jej papierovo uznal, no nemal jej ich z čoho vrátiť. Niekedy koncom apríla 2012 za ním prišli do kaviarne P. H. obžalovaní, ktorých predtým nepoznal, iba F. O. Z. z videnia. F. prišiel za ním dozadu do herne, že sa s ním chce porozprávať, aby s ním šiel do kaviarne k stolu. J. mu povedal, že príde o chvíľu, čo aj spravil. Spýtali sa ho, či pozná D.Á., tak už vtedy vedel, že to nebude príjemná debata. J. mu povedal, že prevzali dlh D., že či ho chce splácať. Žiadne papiere (splnomocnenie) mu neukazovali. J.Ý. im odpovedal, že si je dlhu vedomý, chce ho splácať, ale momentálne je v zlej finančnej situácii. Rozhovor pokračoval, už nevie, zrejme použil zlé slová, tak dostal od J. na ľavé líce facku, nezranila ho. Po určitom čase zašiel N. Z. dozadu do herne a vrátil sa k ich stolu s J. notebookom. Pôvodne si myslel, že mu notebook priniesol F., ale bol to Z.. Ale nikto z nich mu nakoniec nič nevzal. Dali mu lehotu do piatku, že má uhradiť 1000 eur. J. mu termín oznámil spôsobom, ktorý u neho vyvolal podozrenie. Týmto druhom rozhovoru mu spôsobil dôvodnú obavu ohrozenia. Druhí boli pri záležitosti nečinní, všetci boli tak do metra pre nich. Keď sa s

ním bavili, nikto nehral biliard. Verbálne ani iným spôsobom nebol priamo ohrozený, ale prostredníctvom agresívneho a nepríjemného tónu J. mu vznikla dôvodná obava ohrozenia. F. sa mu nevyhrážal, kládol mu otázky ohľadom podnikania a firmy. Hovoril s ním v štandardnom tóne. Asi 10 dní na to mu volal J., dohodli si stretnutie v kaviarni, kam prišiel J., F. a tretia jemu neznáma osoba. Navrhli mu zníženie dlhu cez predaj mobilov. Aj mu dal firemnú pečiatku, ale z obchodu nič nebolo. Uvedené tri osoby sa mu predstavovali ako súkromné osoby, nie ako zástupcovia spoločnosti na vymáhanie pohľadávok. Posledné stretnutie bolo v V. K. C. T., prebiehalo pokojne, dostal ďalší termín na úhradu dlhu. K prečítanej výpovedi uviedol, že je pravdivá. Ohľadne notebooku uviedol, že tento mal v herni, nikoho poň neposielal, napriek tomu sa ocitol v kaviarni na stole. Povedali mu, že keď nemá hotovosť, že ten notebook bude niečo ako záloha. On im vravel, že tam má svoje účtovníctvo, že je pre neho dôležitý. Ale s kým sa o tom bavil, to si už nepamätá. Za podpálené auto nepodal trestné oznámenie, ani jeho manželka. To podpálenie auta si dával do kontextu s celou touto situáciou. Na návrh obhajcu bola prečítaná časť výpovede poškodeného J. z prípravného konania z 3.7.2012, v ktorej uviedol, že 25.6.2012 zaregistroval, že mu horí pred miestom bydliska auto Škoda Octavia, ktoré používal, hoci bolo písané na synovu priateľku. Trestné oznámenie na políciu nepodával, riešili to z úradnej povinnosti. Uviedol, že sa mu nikto nevyhrážal, preto to má podľa neho súvis na 99% s touto trestnou vecou. Dlhov má viacero, ale žiaden nie je taký, že by mu malo zhorieť auto. Na návrh prokurátora bola prečítaná časť výpovede poškodeného J. z prípravného konania z 3.7.2012, v ktorej uviedol, že „ten muž, čo so mnou komunikoval, znova zopakoval, že prečo nepredám auto a nekúpim nejaké lacnejšie a že niečo nedám K.. Ja som asi reagoval nevhodnou intonáciou, nakoľko som vravel, že robím veľa kilometrov na aute a vtedy mi dal ten muž, čo bol podľa mňa šéf facku otvorenou dlaňou ľavej ruky. Nebola silná a nebolo to ani pohladenie, pričom ja som stále ostal sedieť na tej stoličke. Po tej facke mi ten muž povedal: „Aby si vedel s kým sa rozprávaš“. K prečítanej časti výpovede poškodený J. uviedol, že môže byť, že to uviedol, dnes to nevie potvrdiť. Všetko už uviedol, pridržiava sa toho. Nič tam nebolo uvedené priamo, celé to bol jeho subjektívny pocit. Na otázku obhajcu, ktorou rukou padla facka, keď raz tvrdí ľavou, inokedy pravou rukou, poškodený uviedol, že proste facka padla a basta. Ale nevie ktorou rukou. Konfrontáciami medzi poškodeným a obžalovanými sa rozpory odstrániť nepodarilo, každý zotrval na svojich tvrdeniach. Svedkyňa K. D. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že s poškodeným mala milenecký vzťah a keď nemal peniaze, tak mu na obchodný účel požičala 21.000 eur, už nevie, kedy presne to bolo. Nemala s ním spísanú zmluvu o pôžičke, ale podpísal jej neskôr uznanie dlhu. Keď sa rozišli, chcela po ňom vrátiť peniaze, telefonovala mu, aj písala SMS správy, ale poškodený jej ich nevracal, vyhováral sa, neskôr si zmenil číslo telefónu. Poškodenému sa nijako nevyhrážala, chcela len vrátiť čo jej patrí. V apríli 2012 už vzťah s poškodeným nemala, ani s ním už viac nekomunikovala. Keď s ňou poškodený prestal komunikovať, opýtala sa K. C., či by jej s tým dlhom nevedel pomôcť. Na súdy sa neobrátila preto, lebo dlho trvajú a nechcela chodiť po súdoch. Aj preto, aby sa doma nedozvedeli, že požičala peniaze poškodenému. K. C. jej sprostredkoval stretnutie s obžalovanými. Prvý krát sa stretli na stanici v H., boli tam J., F., F., predstavili sa ako firma vymáhajúca dlhy, vraveli, že jej vedia pomôcť. Najviac tam rečnil Kubovič, vystupoval ako šéf tej firmy, o akú firmu sa jedná, jej nehovorili. Chceli od nej, aby im podpísala plnú moc, tak šli k notárke, kde im udelila splnomocnenie na vymáhanie dlhu. Podpisoval ho za firmu F., J. tam bol, ale nič nepodpisoval. F. u notárky s nimi nebol, ani na stretnutí nijako nevstupoval do debaty. Obžalovaní jej nevraveli, ako budú postupovať pri vymáhaní pohľadávky, ani ona im nedávala žiadne pokyny v tomto smere. O žiadnom násilí nebola reč. Pri prvom stretnutí im povedala, že poškodený je v P.É. H., že ho nechce vidieť a má z neho strach. Chceli od nej aj preddavok, nie na prvom stretnutí, ale neskôr, tak J. dala na dvakrát 1.500 eur. Pri preberaní zálohy bol J. sám. Kvôli tomu neskôr J. oznámila za podvod, no bol spod obžaloby oslobodený. Zálohu jej nikto nevrátil a ten dlh nevymohli. Poškodený jej z tých 21.000 eur nevrátil ani cent. Svedkyňa A. N. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že v P. H. pracovala v kritickom čase ako čašníčka, ohľadom incidentu poškodeného s obžalovanými nič nevie, žiadnu facku nevidela. Poškodený sa jej ani na žiadnu facku nesťažoval. Nevšímala si kto kde s kým sedel, je to bar, chodilo tam veľa ľudí. Poškodeného poznala ako zákazníka, chodil k nim na kávu, riešili spolu také bežné veci. O dlhoch poškodeného počula, ale s ním sa o tom nebavila. O tom, že by mal poškodený prevádzkovať automaty alebo herňu v ich podniku svedkyňa nič nevie. Čo sa týka obžalovaných, týchto nepozná, len F. pozná z videnia, ten tam občas chodil na kávu, hrával aj biliard, automaty ho hrať nevidela. Svedok K. C. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa na neho jedného dňa obrátila K. D. s prosbou, či by jej nevedel pomôcť s vymožením dlhu od poškodeného. Svedok poznal N. Z., o ktorom vedel, že pozná firmu na vymáhanie dlhov, tak im sprostredkoval kontakt, v podstate zoznámil Z. I. D..

Pri ich rokovaniach už nebol. O skutku nič nevie. Od D. vie, že sa nič nevymohlo. V P. H. bol asi päť krát v živote. Obžalovaných J. O. F. nepozná, F. pozná z videnia. K poškodenému svedok uviedol, že ho pozná už dlho, je to podvodník, živí sa tým, že si požičiava, má dlhy všade. Aj svedkovi dlhuje peniaze ešte od roku 1995, okolo 120.000 Sk plus úroky. Svedok vie, že rovnako ako D. okradol poškodený aj inú ženu, nejakú pani J. o cca 60.000 Sk. Svedok ďalej uviedol, že naposledy keď videl poškodeného, tak sa neovládol a nakopal ho do zadku a vylial mu kávu na hlavu, lebo je to chrapúň a nespláca dlhy, čím trpia nevinní ľudia. Podľa neho si to poškodený celé vymyslel. Svedok N. Z. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že mu jedného dňa K. C. spomenul, že má známu, ktorá potrebuje vymôcť pohľadávku. Svedok chodil hrávať biliard s obžalovaným F., tak mu to spomenul, F. povedal, že sa na to popýta v T.. O pár dní prišlo k sprostredkovaniu stretnutia na stanici v H., bol tam svedok, D. a všetci obžalovaní. Či tam bol aj C., to si svedok už nepamätá. Svedok s F. sa do komunikácie J., F. O. D. nezapájali, no z debaty vyplynulo, že J., F. O. D. musia ísť k notárovi niečo podpísať, tak svedok s F. sa odpojili a išli si do podniku zahrať biliard. Asi za hodinu do toho istého podniku prišli J. I. F., lebo v tom bare bol aj poškodený, prišli za ním a debatovali. Svedok s F. stále hrali biliard, ani jeden z nich sa do debaty nezapájal. Svedok nepočul o čom sa bavili, nevidel tam žiadnu nervozitu, žiadnu facku, bol tak 5 - 6 metrov od nich. Poškodený sa rýpal v notebooku, kto mu ho doniesol, to svedok už nevie. Svedok E. Q. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že o skutku nič nevie, lebo tam nebol. Svedok uviedol, že mal firmu na vymáhanie dlhov, F. pre neho pracoval ako dohodár. Čo sa týka F., toho svedok nepozná a J. pred aprílom 2012 tiež nepoznal, ale ešte pred vymáhaním pohľadávky pre D. mu ho F. predstavil ako ich potenciálneho zamestnanca. Keď D. jeho firme udelila plnomocenstvo, tak svedok poslal F. za poškodeným, ale nie riešiť pohľadávku, ale aby s ním dohodol stretnutie v T., kde by svedok s poškodeným prebrali spôsob splácania dlhu, lebo poškodený chcel ten dlh riešiť. F. mal od svedka poverenie na spísanie splnomocnenia od D. a dohodnutie stretnutia, o inom svedok nevie. Svedok F. povedal, aby si vzal na to prvé stretnutie s poškodeným niekoho so sebou ako svedka, tak si F. zobral J.. Svedok uviedol, že s poškodeným bolo dohodnuté stretnutie v V. K. C. T., no poškodený tam žiadne peniaze nepriniesol, hoci tam mal priniesť prvú splátku a podľa nej sa mu mal spraviť splátkový kalendár. Svedok uviedol, že poškodeného prvý krát videl až v V. K. C. T., pred tým ho nevidel a nehovoril s ním. Potom do toho vstúpila polícia, preto sa z pohľadávky nič nevymohlo. O tom, že J. mal prevziať od D. nejakú zálohu 1.500 eur, svedok nič nevie, jemu žiadna záloha odovzdaná nebola. Oni pohľadávku od D. nechceli ani odkúpiť, chceli len províziu za jej vymoženie, samotná provízia s D. dohodnutá nebola, všetko sa malo odvíjať od splátok a toho, koľko času tomu budú venovať. Poškodený J. pri rekogníciách podľa predložených fotografií so 100 percentnou istotou spoznal J. ako osobou, ktorá s ním komunikovala v kaviarni P. H. C. H. a ktorá mu pri rozhovore dala facku. S touto osobou sa takisto nasledujúce dni stretával. Takisto spoznal F. a uviedol, že on je tou osobou, ktorá ho v kaviarni vyzvala, aby prišiel ku stolu a zúčastnil sa komunikácie s J.. Svedkyňa D. pri rekognícii podľa predložených fotografií spoznala svedka Z. ako osobu, ktorá ju zoznámila s obžalovanými pri prvom stretnutí v H., pri ďalších stretnutiach už nebol. Naopak, svedkyňa D. pri rekognícii podľa predložených fotografií nespoznala osobu obžalovaného F.. Z listiny označenej ako zmluva o pôžičke z 22.6.2011 (č. l. 246) súd zistil, že svedkyňa D. požičala poškodenému J. sumu 21.000 eur, lehota splatnosti dohodnutá nebola. Podpisy oboch na listine boli úradne overené. Súd oboznámil prepis zvukového záznamu zo 14.5.2012, ako aj príkaz súdu na tento procesný postup. Ďalej boli oboznámené živnostenský list E. Q., kde mal nahlásenú živnosť faktoring - forfaiting od 1.11.2009 a dohodu o pracovnej činnosti z 23.4.2012 medzi ním a obžalovaným F.. Tiež bolo oboznámené písomné splnomocnenie z 25.4.2012 od D. pre E. Q. na vyriešenie pohľadávky 21.000 eur voči poškodenému J. a ďalšie listinné dôkazy založené v spise. V rámci dokazovania boli oboznámené aj správy a relácie na obžalovaných, ale aj na poškodeného J.. Z odpisu registra trestov GP SR poškodeného J. súd zistil, že bol päť krát odsúdený prevažne za majetkovú trestnú činnosť. Naposledy bol rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 2T/128/2012, právoplatným 6.10.2015, odsúdený za daňovú trestnú činnosť (zločin neodvedenia dane a poistného) na nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Z lustrácie v registri súdov vyplynulo, že sa voči poškodenému J. viedlo resp. Vedie viacero civilných a exekučných konaní. K dokazovaniu vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ výroku o vine. Obžalovaný Ľ. J. na hlavnom pojednávaní ku skutku pod bodom 2/ výroku o vine rozsudku vyhlásil, že je nevinný. K veci uviedol, že bol u N. Z., kde sa stretol s W. A., ktorého poznal z videnia. Videl ako

A. Z. priniesol v škatuli drahý televízor. On chcel tiež taký televízor, tak sa spýtal A., či by aj jemu taký nezohnal, s čím A. súhlasil, no chcel zálohu, tak mu obžalovaný dal z manželkiných peňazí 800 eur. Prevzatie zálohy si nenechal potvrdiť, nenapadlo ho to. Tiež neriešil to, akým spôsobom A. televízor zoženie, keď Z. ho zohnal. A. mu televízor nepriniesol v dohodnutom čase, začal sa vyhovárať a odkladať to. Obžalovaný sa cítil okradnutý, v tom čase bol nezamestnaný, tak A. opakovane volal a písal aj SMS správy a chcel vrátiť peniaze, no A. sa len dokola vyhováral, tak mu obžalovaný od nervov v jednej z SMS správ napísal, že ho „rozmontuje“. Nemyslel to doslova, bol len nahnevaný. Nie je pravda, že by sa A. pred školou vyhrážal, že ublíži jeho deťom, sám má malé deti, vie čo sa patrí. A. mu potom začal dlh splácať, nechal mu v bare a herni dva alebo tri krát po 100 eur. Nenosil mu peniaze do ruky, lebo sa tak dohodli, keďže A. sa s obžalovaným nechcel stretnúť osobne, či sa cítil trápne alebo sa ho bál, to už obžalovaný nevie. Zvyšok peňazí mu do dnešného dňa nevrátil. Obžalovaný tiež poukázal na to, že A. sám vec nenahlásil polícii, to ho policajti oslovili na spoluprácu a navyše je A. podvodník a vo svojej výpovedi klame. Svedok poškodený W. A. (ďalej tiež poškodený A.) pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že jedného dňa prišiel k N. Z. a predal mu televízor. Pri tom bol náhodne aj J., s ktorým sa predtým poznal z videnia, vyrastali na jednom sídlisku, ale nikdy sa spolu nebavili. J. mu povedal, že aj on by chcel taký televízor, tak sa dohodli, že mu ho zoženie, avšak chcel po J. zálohu 800 eur, tak mu ju J. odovzdal pred škôlkou na Q. C. T.. Ten televízor sa mu pre J. zohnať nepodarilo. J. chcel zálohu späť, ale poškodený A. už tie jeho peniaze minul pre vlastnú potrebu. A tak sa začali s J. telefonáty a SMS správy, v ktorých sa poškodený vyhýbal vráteniu peňazí. Raz mu prišla SMS-ka od J., že „rozmontujem ťa alebo čo“, ale nikdy k nijakému násiliu ani ničomu podobnému zo strany J. nedošlo. Tie SMS-ky vnímal poškodený A. ako ohrozujúce, nedostával také správy bežne, vysvetlil si ich po svojom, ako predstavu do budúcna, čo by sa stalo, keby sa s J. stretol. Ale on sa s ním vtedy už nestretol. Všetko závisí od okolností. Dnes tie SMS-ky nevníma ako násilie. Vtedy z nich nemal strach, ale mal rešpekt, nechcel sa s J. stretnúť, lebo mu dlžil peniaze. Hoci komu keď dlhoval peniaze, tak sa mu bál pozrieť do očí. V tom čase na tom nebol psychicky dobre, veci, ktoré robil, neboli správne. Neskôr svedok začal J. po dohode s ním dlh splácať po 50 resp. 100 eur, lebo viac peňazí nemal. Nosil ich do herne na U. J. C. T., kde ich nechal u čašníčky. Na nároku na náhradu škody preto svedok netrvá. Ten nárok si vtedy uplatnil preto, lebo sa v tom čase cítil ukrivdený už len tým, že bol oslovený pracovníkom polície, kde musel pre svoju beztrestnosť urobiť aj veci, ktoré sú proti... Vtedy žiadal aj náhradu škody, lebo vypovedal tak ako vypovedal, bol vtedy chorý. Koľko z tej zálohy J.Č. vrátil, už presne nevie, splácal to po 50 resp. 100 eurách, určite to celé nesplatil. Ku J. uviedol, že ho pozná odjakživa, sú z jedného sídliska, ale nikdy spolu nekomunikovali. Na otázku, či sa J. bojí, odpovedal negatívne. Naposledy sa s ním bavil ešte v roku 2012. F. O. F. nepozná. S N. Z. riešil viacero vecí, hlavne elektroniku, aj mu dodal viacero televízorov. Či riešili spolu aj auto, to si už nepamätá. S W. P. sa o skutku nerozprával, či sa o skutku bavil s C. W. si už nepamätá. K okolnostiam podania trestného oznámenia poškodený A. uviedol, že sám to nepodával, ale oslovili ho pracovníci Ú.-B. U. T., zobrali ho na výsluch rovno z ulice a postavili pred hotovú vec. Keď spisoval výpoveď, nebol na tom psychicky dobre, ale do výpovede to nenapísali, aby neskôr nebola spochybnená. On sa už pred tým výsluchom liečil u psychiatra. Vtedy vypovedal tak ako vypovedal, mal za to niečo sľúbené z ich strany, ale nechce sa k tomu vyjadrovať. Na Ú.-B. žiadne trestné stíhanie nemal, ani mu nikdy žiadne trestné stíhanie zastavené nebolo. Či mu aj kázali ako má vypovedať, na to si nespomína. Poškodený A. ďalej uviedol, že v čase od 11.07.2013 do 11.7.2016 bol vo väzbe v Q., ešte stále sa tá trestná vec rieši v T., je tam obvinený z pokračovacieho zločinu podvodu. Za podvody bol odsúdený už 4 krát. K psychickým problémom svedok uviedol, že počas väzby sa liečil u väzenského psychiatra, k psychiatrovi chodil už aj pred vzatím do väzby, asi od roku 2012. Od vtedy má problémy s pamäťou. Ku psychiatrovi chodí stále, naposledy tam bol pred rokom, berie predpísané lieky. Na návrh prokurátora bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania zo 23.8.2012, v ktorej uviedol, že J. pozná od malička zo sídliska, ale kamaráti neboli. K veci uviedol, že v niekedy medzi augustom - októbrom 2011 bol u kamaráta N. Z., kúpil od neho auto s tým, že mu zaň zaplatí, keď ho predá. Dohodli sa, že buď mu dá peniaze, alebo mu zoženie televízor. Vtedy tam bol aj J., lebo mu Z. robil niečo na aute, ale nebavili sa spolu, prehodili len pár slov. O televízoroch sa tam s J. nebavili, ale možno s Z. sa o nich bavili, lebo všetci vedia, že ich robil. Dovtedy poškodený s J. žiadne problémy nemal. Poškodený auto predal ešte v ten deň, no Z. dal televízor až o niekoľko týždňov, lebo z predaja peniaze minul. Po nejakom čase mu volal J., spoznal ho po hlase, chcel po ňom, aby splatil Z. dlh. Z. mu nikdy nespomínal, že by si u J. objednal vymáhanie dlhu, ani si to A. B. Z. nepreveroval. Na to mu poškodený uviedol, že Z. už nič nedlhuje. Neskôr sa stretol s J. osobne pri škôlke, kam chodili ich deti. Vtedy mu J. povedal, že vie, že Z. „ojebal“ o 2.000 eur, aby láskavo ten dlh začal J. splácať. A ešte po ňom chcel zohnať televízor,

povedal si aj konkrétny typ. Lebo, že inak to bude riešiť iným spôsobom, inými chlapcami, správal sa vtedy hnusne, bol arogantný. Poškodený sa potom J. dlhšiu dobu vyhýbal, no ten mu stále volal a chcel peniaze. Posielal mu aj SMS-správy. J. ho zháňal aj cez jeho známych, napr. W. P., či bratov H. alebo O. V.. W. P. dokonca J. núkal odmenu 500 eur, keď mu poškodeného privezie. Telefonicky sa s J. dohodli, že mu bude tie peniaze splácať ako bude mať, nosil mu od 100 do 150 eur do herne na Q. a potom do herne na U. J. C. T., kde ich nechal u čašníčky S., alebo u čašníka. Do tej herne nosil peniaze asi od Vianoc 2011 do mája 2012, každý týždeň, mesačne tam nechal tak 300 - 400 eur, spolu asi 2.000 eur, presnú evidenciu si neviedol, držal to len v hlave. Raz ich tam niesol aj jeho švagor W. H.. Od mája 2012 poškodený prestal uhrádzať splátky, preto mu J. pár krát volal a domáhal sa peňazí, vulgárne mu nadával. V telefóne mu hovoril, že ho rozkope, pojebe a také veci. Raz išiel J. okolo neho autom a kričal po ňom, že uvidí. Poškodený poprel, že by chcel od neho J. peniaze ako „daň“ za trestnú činnosť, ktorú poškodený mal páchať v T., konkrétne išlo o úverové podvody, výber elektroniky z obchodného domu R. C. T.. Poškodený A. poprel, že by mu J. dal zálohu za televízor. Priznal ale, že chcel po ňom J. X., sľúbil mu ho, aby mal od neho pokoj, ale v tom smere žiadne kroky nepodnikol. Čo sa týka trestného oznámenia, toto nepodával z vlastnej iniciatívy, ale bol oslovený pracovníkom polície. Záverom si uplatnil škodu 2.000 eur ako sumu, ktorú J. zaplatil, keďže mu nič nedlhoval. Uviedol, že je na polícii preto, lebo sa bojí o svoju rodinu. K prečítanej výpovedi svedok uviedol, že dnes na hlavnom pojednávaní vypovedal v lepšom psychickom stave ako v prípravnom konaní, pravda je to, čo hovorí dnes. Od skutku prešlo už veľa rokov, preto si detaily nepamätá. Svedkyňa J. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že je manželka poškodeného A., o skutku vedela len od neho, dnes si už nič nepamätá, lebo od smrti rodičov je na tom zle, berie lieky. Na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo 17.9.2012, kde uviedla, že je manželkou W. A., bývajú spolu v podnájme, majú tri deti, ona je na materskej dovolenke s príjmom 330 eur, manžel bol nezamestnaný, živil sa predajom ojazdených áut. Koncom jesene 2011 jej manžel povedal, že J. od neho stále pýta peniaze, ale nepovedal jej prečo. V tom čase chodili manželovi stále SMS správy, vravel jej, že sú od J.. Najmenej tri krát do mesiaca mu nosil peniaze, mesačne tak do 300 eur, nosil mu ich do februára 2012. Svedkyňa nevie, kam mu nosil tie peniaze. O tom, že ide zaniesť peniaze pre J. jej povedal manžel. Niekedy si vypýtal aj od nej peniaze a vtedy sa ho pýtala, na čo mu sú a on vravel, že sú pre J.. Manžel mal z J. strach, bolo vidieť, že je nervózny. Svedkyňa J. pozná z videnia, pochádza z rovnakého sídliska ako on, nemá dobrú povesť, je to bitkár, namyslený, z počutia vie, že je výpalník. Pri osobnom stretnutí J. s jej manželom nebola, obsah telefonických hovorov nepočula, lebo manžel sa hneď schoval. SMS správy od J. nečítala, lebo ich mal manžel zaheslované. O obsahu SMS správ vie len od manžela. O ich konflikte by mohol niečo vedieť W. H., bol s jej mužom dosť často. Na návrh prokurátora bola prečítaná aj jej ďalšia výpoveď z prípravného konania zo 23.8.2012, kde uviedla, že jej na jeseň 2011 manžel W. A. povedal, že J. od neho stále pýta nejaké peniaze, nechcel jej povedať, za čo ich od neho pýta, ale určite to nebolo zadarmo. Za čo mu dlhoval, to doteraz nevie, keď sa na to pýtala, manžel jej povedal, aby sa nestarala. Svedkyňa ďalej uviedla, že 3.2.2012 mali ísť na nákup, ale nešli, len jej manžel zaniesol peniaze J.. Takto dal J. peniaze minimálne 5 krát, čo vie od manžela. J. jej mužovi aj telefonoval a písal SMS. O čom sa po telefóne bavili, to nepočula, lebo manžel chodil volať do druhej izby. SMS nečítala, lebo si ich manžel zahesloval. Osobného stretnutia jej manžela s J. svedkom nebola. Svedkyňa uviedla, že o manželových peniazoch prehľad nemala, on stále niečo predávala a kupoval, z toho žil, lebo bol nezamestnaný, bral 70 eur. On bola v tom čase na rodičovskej dovolenke, brala 300 eur, starali sa o tri malé deti. Ku J. svedkyňa uviedla, že ho pozná z videnia, lebo sú z jedného sídliska. F.E. O. F. nepozná. K prečítaným výpovediam svedkyňa uviedla, že vravela iba to, čo jej manžel povedal. Informácie mala sprostredkované od neho. Jej manžel pred ňou väčšinu vecí tajil, tak je to stále. Zvykol jej aj klamať, napríklad o frajerke, či aj o peniazoch jej klamal, to nevie. V tom čase sa s manželom vadili, lebo mal frajerku, neskôr bol zavretý vo väzbe, nakoniec bol odsúdený za podvody s autami, dostal 4 roky. Potom sa ho už radšej nič nepýtala. Keď svedkyňa mala peniaze a manžel si ich pýtal, dala mu ich a vtedy jej povedal, že ich ide zaniesť J., ale komu ich skutočne dal, to svedkyňa nevie, mohol ich dať aj frajerke. O tom, že má frajerku sa dozvedela už pred skutkom, to ju už mal dva roky. Nechcela sa kvôli tomu pred deťmi hádať, aj odišla od neho bývať k mame, potom sa vrátila, potom zase odišla. Manžel bol v tom čase nervózny, ale to mohol byť z hocičoho, aj preto, že vedela o jeho frajerke. Manžel jej nehovoril, že sa mu J. vyhrážal pred škôlkou. Jej manžel bol nezamestnaný, živil sa predajom áut, koľko zarobil, to jej nehovoril, keď sa ho pýtala, povedal jej, aby sa nestarala. Že by jej manžel obchodoval aj elektronikou, o tom svedkyňa nič nevie. Odkiaľ mali televízor, si už nepamätá. Celé dni nebol doma, prišiel až večer. Na domácnosť jej peniaze dával. Ona bola na materskej, mala tak 320 eur. Či chodil jej

manžel k psychiatrovi, to svedkyňa nevie, pokiaľ vie, tak mu lieky predpisovala obvodná. Či dnes chodí psychiatrovi, to tiež nevie. V súvislosti s dlhmi doma manžela nikto nehľadal, aspoň pokiaľ tam bola. O tom, že by bol jej manžel odsúdený aj za niečo iné, nemá svedkyňa vedomosť. Svedkyňa S. A. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedla, že o skutku nič nevie, že v rokoch 2011-2012 pracovala ako čašníka v herni na U. J. C. T., odkiaľ pozná J.. Poškodeného A. pozná z videnia z herne. Či A. nosil do herne peniaze pre J., si svedkyňa nepamätá. Je pravda, že pre J. do herne nosili ľudia peniaze a nechávali ich u svedkyne, ale z akého dôvodu to robili, to svedkyňa nevie. Na návrh prokurátora bola prečítaná jej výpoveď z prípravného konania zo 17.9.2012, v ktorej uviedla, že J. O. F. pozná z herne, F. nepozná. J. do herne chodil často, robil jej návrhy a bol na ňu sprostý. F. bol slušný. W. A. podľa mena svedkyni nič nehovorí, ale na fotografii ho spoznala ako osobu, ktorá nosila do herne pre J. peniaze, bol tam asi tri krát, naposledy v apríli resp. máji 2012. Nosil tam sumy od 60 do 100 eur, už nevie presne. Keď tam A. prišiel, bol normálny, pozdravil, nič nehovoril, iba jej dal peniaze s tým, že sú pre J. a odišiel. Raz tam priniesol peniaze za A. jeho kamarát. Okrem A. tam nosili peniaze pre J. aj iní ľudia. Svedkyňa bola dohodnutá s J., že keď mu tam niekto nechá peniaze, tak mu ich odovzdá, žiadal ju o to J.. K prečítanej výpovedi svedkyňa uviedla, že to čo vtedy uviedla, je pravda. Svedok C. W. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že si pamätá, že A. O. J. medzi sebou niečo mali. O ich spore nič nevedel, dozvedel sa to až od policajtov pri výsluchu. K tvrdeniu, že nosil odkazy od J. pre A., svedok uviedol, že je to hlúposť, nič také nerobil, ani ho o to nikto nežiadal. Či svedok A. v roku 2012 stretol si nepamätá, možné to je. Ak ho stretol, tak sa len pozdravili, nebavili sa, A. sa mu na nič nesťažoval. Čo sa týka J., toho pozná od malička zo sídliska, ale kamaráti neboli. S A. boli kamaráti, poznajú sa od základnej školy. V roku 2011 sa svedok nestretával ani s A., ani s J.. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 11.7.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná zo sídliska, F. O. F. nepozná. A. pozná od malička, bavia sa spolu, ale nekamarátia sa. Asi dva mesiace dozadu sa mu A. sťažoval, že má problémy s J., že sa mu vyhráža a chce od neho peniaze, ale A. mu nepovedal z akého dôvodu a či mu nejaké peniaze aj dal. Svedok uviedol, že A. žiadne odkazy od J. nenosieval, ani odkazy typu, že ho J. hľadá. Na návrh prokurátora bola prečítaná výpoveď svedka z prípravného konania z 28.8.2012, v ktorej svedok uviedol, že sa pridržiava skoršej výpovede a dodal, že mu A. nespomínal, že chce od neho J. televízor, spomínal len peniaze a že s tým má problémy. K prečítaným výpovediam svedok uviedol, že to čo vypovedal v prípravnom konaní je pravda. Dodal, že s A. sa stretol v obchode, hovorili spolu narýchlo, svedok to bral jedným uchom dnu, druhým von, keďže A. už dobre poznal. A. mu spomínal nejaké peniaze, už nevie, čo presne, ale skôr sa mu zdá, že mu vravel, že sa mu J. vyhráža a nie o tom, že majú finančný spor. Podrobnosti sa dozvedel svedok až od policajta pri výsluchu. Svedok počul, že A. sa v roku 2012 živil kšeftovaním s vecami. O A. vie, že robil podvody, asi aj „sedel“, svedok vie, že nejakých ľudí A. pripravil o peniaze. Svedok W. P. pri výsluchu na hlavnom pojednávaní uviedol, že raz stretol J. a ten sa ho pýtal viac menej v dobrom, či nevidel A., žiadne vyhrážky na adresu A. nezazneli. Neskôr svedok stretol A. a povedal mu, že ho hľadá J.. A. v rokoch 2011-2012 stretával často, lebo chodili do rovnakých podnikov. Svedok uviedol, že oboch pozná od malička z videnia zo sídliska, nie je s nimi kamarát, skôr sú to známi. O A. počul, že bol zavretý za podvody. Vie o ňom, že robil v T. C. N. a počul, že vraj ho odtiaľ vyhodili, lebo tam mal robiť nejaké podvody, mali vynášať nejaké veci z fabriky. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka N. Z. z prípravného konania z 11.7.2012, v ktorej svedok uviedol, že je nezamestnaný, no privyrába si občasnými opravami vozidiel. J. pozná od mladosti, ale nie sú kamaráti. F. pozná ako fanúšika I. T., F. nepozná. K veci uviedol, že ho jedného dňa v lete navštívil W. A. s tým, že chcel kúpiť svedkove auto. Dohodli sa, že mu auto svedok vymení za dva televízory. Jeden televízor mu dal A. hneď, no ten druhý mu nedal. Svedok poprel, že by J. poveril vymožením dlhu od W. A., ani J. sa mu neponúkol. Svedok pre J. v tom čase robil nejaké opravy na aute a pravdepodobne vtedy J. počul, ako sa o tom kšefte svedok s A. bavili a zneužil to. Svedok o A. vie, že robí podvody, vyberá televízory na rôzne osoby na splátky a s nimi potom kšeftuje. Takto „obchoduje“ aj s inou elektronikou. Svedka sa J. po nejakom čase pýtal, že ako kšeft s A. dopadol, ale svedok J. povedal, že mu A. všetko splatil a viac sa o tom nebavili. So súhlasom strán súd prečítal aj druhú výpoveď svedka N. Z. z prípravného konania z 9.10.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná dlho. V minulosti mu dva krát opravoval auto, za opravu mu ale J. nezaplatil, vraj keď bude mať nejaký prúser, tak mu ho J. vyrieši. A. svedok pozná od detstva, sú rovesníci, chodili aj do tej istej školy. K veci uviedol, že A. sa páčilo jedno svedkove auto, tak sa dohodli na výmene toho auta za dva televízory. Jeden televízor A. svedkovi dal, druhý už nie, oklamal ho. J. sa ho na tú výmenu s A. stále vypytoval, ponúkol sa, že keby niečo, že A. dohovorí. O tej výmene J. vedel buď od svedka V. alebo bol pritom, keď A. doniesol svedkovi televízor, to si svedok už nepamätá.

Svedok ponuku J. odmietol a povedal J., že mu A. už oba televízory odovzdal, že je to vybavené. Spravil to preto, lebo J. svedok pozná, nedôveruje mu, nechcel s ním nič mať. O tom, že by mal A. pre J. zháňať nejaký televízor svedok nič nevie. O A. svedok vie, že je to podvodník, kšeftuje so všetkým. Svedok uviedol, že F. pozná ako ultra fanúšika I. T., F. nepozná. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka W. A. z prípravného konania z 27.8.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná asi 10 rokov, no nebaví sa s ním, nemá dobrú povesť, je to vagabund a bitkár. F. O. F. nepozná. K W. A. uviedol, že je to jeho švagor, že ten sa mu na jeseň 2011 sťažoval, že J.Č. od neho pýta peniaze za to, že oklamal nejakého chlapca o auto. A tiež si mal od neho pýtať aj televízor. Svedok A. odporučil, aby sa obrátil na políciu, čo A. odmietol s tým, že sa bojí o seba a o rodinu. Svedok uviedol, že raz bol s A. v čase, keď A. niesol 100 eur J. do nejakej herne a vie, že mu tam nosil aj inokedy peniaze. Svedok A. aj dohováral, ale ten sa J. bál. A. svedkovi nespomínal, že by mu dal J. zálohu na televízor. Ak by to bola pravda, Didi by to svedkovi určite povedal. Čo sa týka toho, že by J. A. zháňal cez ďalšie osoby, k tomu svedok uviedol, že raz keď bol s A. stretli W. P. a ten im povedal, že A. zháňa J.. Svedok vie od A., že mu J. často volal a posielal SMS-ky, kde sa mu mal vyhrážať. Svedok tie správy nevidel, vie to od A.. Pred Vianocami roku 2011 sa svedok s A. pohádal, odvtedy sa nebavia, tak nevie, čo bolo ďalej. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka O. V. z prípravného konania z 27.8.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná od detstva, nemá s ním dobré skúsenosti. F. pozná z futbalu, F. nepozná. Aj W. A. pozná od detstva. Od A. svedok vie, že musel nosiť J. každý týždeň od 50 do 100 eur, údajne za to, že oklamal N. Z.. Svedok pozná aj N. Z., ktorý mu povedal, že J. s ničím takým neoslovil. Svedok poprel, že by A. od J.Č. nosil nejaké odkazy, J. po svedkovi nič také nechcel. Všetko, čo o tejto veci vie, sa dozvedel od A. na jar 2012. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka K. H. z prípravného konania z 28.8.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná niekoľko rokov zo sídliska, na ktorom obaja bývajú. Zdravia sa, ale nie sú kamaráti. Svedok uviedol, že aj W. A. pozná, toho asi od detstva, ale ani s ním bližší kontakt neudržiava. Svedok poprel, že by od J. nosil A. nejaké odkazy, že ho hľadá a pod. Ani od inej osoby nemal svedok takú vedomosť, dozvedel sa to až na polícii. So súhlasom strán súd prečítal výpoveď svedka Q. H. z prípravného konania z 28.8.2012, v ktorej svedok uviedol, že J. pozná z videnia, lebo sú z jedného sídliska, nezdravia a nebavia sa. W. A. svedok pozná od detstva, boli kamaráti, nie moc blízky, len sa zdravia, bližší kontakt neudržiavajú. Svedok žiadne odkazy od J. A. nenosil, ani nevedel, že J. a A. majú spor, dozvedel sa to až od C. W.. Tvrdenie A., že svedok o tejto veci niečo vie, je hlúposť. A. svedkovi nikdy nespomínal, že by od neho pýtal J. peniaze, alebo sa mu vyhrážal. Zo správy K.. J. H. vyplynulo, že poškodený A. navštívil jeho ambulanciu prvý krát 9.10.2012, udával depresívne stavy, užíval antidepresíva, ktoré nemohli ovplyvňovať jeho schopnosť zapamätať si a reprodukovať. V decembri 2012 už bol kontakt sťažený, komunikácia bola povrchná, bola nutná intenzívna medikácia, stav pripomínal paranoidnú psychózu, hospitalizáciu odmietal. V marci 2013 sa stav zlepšil, došli k vysadeniu medikamentov. Naposledy tam bol v máji 2013, bol bez porúch vnímania a myslenia. Viac sa neobjavil. Je možné akceptovať zhoršenú schopnosť pamätať si a následne reprodukovať len v období december 2012 až február 2013, čo by bolo potrebné potvrdiť znaleckým skúmaním. Tiež lekár uviedol, že mu v tom čase poškodený A. neuviedol, že je trestne stíhaný. Z prepisov telefonických hovorov a SMS správ, ktoré boli v priebehu obdobia od 09.11.2011 do 05.04.2012 vykonané medzi obžalovaným J. a poškodeným A. vyplýva, že poškodený v priebehu tohto času ponechával pre J. finančné čiastky v rôznych výškach, ktoré si J. následne preberal. V prípade, že bol s platením finančných čiastok v omeškaní, tak J. používal hrubé slová, uvádzal, že bude vec riešiť iným spôsobom a pod. V rámci dokazovania boli oboznámené aj správy a relácie na obžalovaného J. (rozvedené ďalej v texte), ale aj na poškodeného A.. Z odpis registra trestov GP SR poškodeného A. súd zistil, že bol desať krát odsúdený prevažne za trestný čin podvodu aj na nepodmienečné tresty odňatia slobody. Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Brezno sp. zn. 3T/48/208, právoplatným 4.10.2018, za prečin podvodu, pričom mu bolo upustené od uloženia súhrnného trestu. Z priestupkového registra je zrejmé, že sa dopustil viacero priestupkov majetkového charakteru. Z lustrácie v registri súdov vyplynulo, že sa voči poškodenému A. viedlo aj viacero civilných a exekučných konaní. K hodnoteniu dôkazov všeobecne Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či

tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Prihliadol pritom len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané. Podľa dlhodobej ustálenej súdnej praxe (pozri napr. R 38/68-IV.) súhrn nepriamych dôkazov k preukázaniu viny obžalovaného musí tvoriť logickú a ničím nenarušenú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru. K hodnoteniu dôkazov vo vzťahu ku skutku pod bodom 1/ výroku rozsudku Pokiaľ ide o skutok pod bodom 1/ výroku o vine, vykonané dôkazy neumožňujú vyvodiť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver, že sa skutok stal. Nebolo sporné, že obžalovaní F. O. J. navštívili v kritický deň poškodeného J., ani že s ním mali debatu ohľadom jeho dlhu voči D.. Avšak nebolo preukázané, že by obžalovaní J. dal poškodenému facku a nebolo preukázané ani to, že by sa mu pri rozhovore nejakým spôsobom niekto z nich vyhrážal, či používal nátlakovú rétoriku. Toto ostalo v rovine ničím nepodložených tvrdení poškodeného. Okrem poškodeného nikto z osôb prítomných v bare facku nevidel a nikto nepotvrdil arogantné, hrubé či nátlakové správanie sa F. I. J. voči poškodenému. Poškodený nevedel konkretizovať, ktorou rukou facku dostal. Tiež tvrdil, že na neho vyvíjali nátlak, na druhej strane uviedol, že tú facku nepovažoval za násilie, bola slabá, preventívno-bezpečnostná, ani okuliare, ktoré mal na tvári mu nespadli. Poškodený sa ani dodatočne po odchode obžalovaných z kaviarne barmanke na takéto (hrubé, nátlakové, arogantné) správanie nesťažoval. Samotný poškodený priznal, že zo strany J.O. O. F. žiadne slovné vyhrážky nezazneli. To len on mal z celej situácie nepríjemný pocit, lebo obžalovaní boli 3 alebo 4, boli arogantní, hovorili drsnými hlasmi a chceli po ňom, aby vrátil peniaze. Až po šiestich rokoch od skutku si na hlavnom pojednávaní spomenul, že mu vtedy J. O. F. vraveli, že oni vedia kde poškodený býva a vedia aj to, kde chodí jeho syn do školy, čo vnímal z ich strany ako vyhrážky. Poškodený nevedel hodnoverne vysvetliť, prečo tieto skutočnosti doteraz nikde neuvádzal. Predsa ak by v ňom tak silno zarezonovali, ako sám tvrdil, tak by ich uviedol už pri prvom výsluchu. Zo záznamu z odpočúvania zrealizovaného pri poslednom osobnom stretnutí poškodeného s obžalovanými v V. K. C. T. žiadna nátlaková rétorika nevyplynula, taktiež neodzneli žiadne vyhrážky. Na základe uvedeného vyhodnotil súd jeho výpoveď ako nevierohodnú a tvrdenia, ktoré dodatočne produkoval (poznajúc závery zrušujúceho uznesenia krajského súdu) za klamlivé s cieľom podporiť svoju verziu a priťažiť obžalovaným. Vierohodnosti poškodeného nepridáva ani to, že vypovedá odlišne od svedkyne D. ohľadom čiastky, ktorú jej mal z dlhu splatiť, pričom sa s ňou odmietol konfrontovať s tým, že nech je pravda to, čo tvrdí ona, teda že jej nič nevrátil. Na vierohodnosť poškodeného súd nazeral aj v kontexte jeho osobnosti (charakteru), kedy ide o osobu súdne trestanú, naposledy odsúdenú za daňovú trestnú činnosť na nepodmienečný trest odňatia slobody, ktorý stále vykonáva. Trestnej činnosti sa dopustil v roku 2012 aj v W., kde následne strávil vo väzení ako sám uviedol 14 mesiacov. Poškodený tiež priznal, že na druhom stretnutí ponúkal obžalovaným F. O. J. možnosť splatiť dlh z peňazí, ktoré mali pochádzať z trestnej činnosti, čo oni odmietli. Aj z toho sa súdu javí, že poškodený J. je osobou, ktorej trestná činnosť nie je cudzia. O charaktere poškodeného ako dlžníka nesplácajúceho svoje dlhy vypovedal aj svedok K. C., ktorý ho označil za podvodníka, ktorý sa živí tým, že oberá iných ľudí o peniaze. Podľa názoru súdu len na základe výpovede takéhoto svedka - poškodeného sa nedá dospieť k nepochybnému a jednoznačnému záveru, že sa skutok stal a že ho spáchali obžalovaní. Pokiaľ ide o obžalovaného F., z dokazovania vyplynulo, že tento pri rozhovore F. O. J. I. J. vôbec nebol, čo nakoniec potvrdil aj sám poškodený, keď uviedol, že F. pri stole nesedel, bol pri biliarde, do rozhovoru sa vôbec nezapájal a vôbec nič mu nevravel. Poškodený si len myslel, že F. patrí ku F. O. J. a že je tam s nimi. Pritom bolo preukázané výpoveďou barmanky N., že F. do toho baru chodil s Z. bežne na kávu a na biliard a aj vtedy tam zostal len kvôli hre a viac sa o vec nezaujímal. Vedený vyššie rozpísanými úvahami potom súd rozhodol spôsobom uvedeným v bode 1/ výroku rozsudku, pretože nebolo bez dôvodných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý boli obžalovaní stíhaní. K tomuto dôvodu oslobodenia je nutné doplniť, že sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal. Stačí len dôvodná pochybnosť o tom, že sa stal. Výsledky dokazovania vykonaného v tejto veci neposkytujú podľa súdu takú ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých by záver, že sa skutok, bolo možné bezpečne vyvodiť. K hodnoteniu dôkazov vo vzťahu ku skutku pod bodom 2/ výroku rozsudku Ani pokiaľ ide o skutok pod bodom 2/ výroku o vine, neumožňujú vykonané dôkazy vyvodiť jednoznačný a ničím nespochybniteľný záver, že sa skutok stal.

Obžalovaného J. usvedčuje primárne poškodený W. A., ktorý je ale ako svedok nevierohodný. Dôvody vedúce súd k tomu záveru sú viaceré. Primárne na hlavnom pojednávaní vypovedal inak ako v prípravnom konaní, rozpory vysvetľuje zlým psychickým stavom vtedy a dnes tvrdiac, že pravdivá je jeho posledná výpoveď na hlavnom pojednávaní, v ktorej v celom rozsahu potvrdil verziu obžalovaného J., že mu splácal dlh, nakoľko od neho podvodne vylákal peniaze ako zálohu na televízor, ktorý mu nedodal. Poškodený priznal, že sa v tej dobe živil podvodmi, za ktoré bol neskôr stíhaný väzobne a aj odsúdený. O tom, že poškodený A. kšeftoval s televízormi vypovedal aj svedok N. Z.. Odsúdenia poškodeného A. potvrdzuje aj jeho odpis registra trestov, kde má od roku 2013 evidovaných päť odsúdení rôznymi okresnými súdmi, pričom išlo prevažne o odsúdenia za trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona. Aj v súčasnej dobe sa proti nemu vedú iné trestné stíhania za majetkovú trestnú činnosť. Sekundárne treba poukázať na výpoveď manželky poškodeného J. A., ktorá ku správaniu sa poškodeného A. v kritickom období vypovedala, že on nikde nepracoval, napriek tomu mal peniaze z kšeftovania s autami, no a mal tiež milenku, s ktorou ju podvádzal. Uviedla, že ju zvykol klamať, lebo je už raz taký. Aj od nej pýtal peniaze akože pre J., ale pokojne ich mohol minúť inde, napr. s tou milenkou. Svedkyňa potvrdila, že nikdy jeho telefonický rozhovor s J. nepočula, SMS-ky nečítala, všetky informácie mala len sprostredkovane od manžela. V žalovanom období bol síce nervózny, ale podľa nej to mohlo byť preto, že ona už vedela o jeho milenke a vadili sa kvôli tomu. Aj telefonáty a SMS správy mohli byť od milenky, SMS správy mal zaheslované. Ani svedkyňa A. nepotvrdila, že by A. nosil peniaze J. do herne celé týždne, či mesiace, podľa nej tam bol možno tri krát, doniesol zakaždým maximálne do 100 eur, teda svedkyňa nepotvrdila prvotnú verziu poškodeného A., že J.Č. do herne pravidelne po splátkach doniesol až 2.000 eur. Aj A. švagor uviedol, že bol len pri jednej splátke. Ak by mal A. zaplatiť J. 2.000 eur v 100 eurových splátkach, musel by do herne prísť minimálne 20 krát a v prípade 50 eurových splátok až 40 krát. V takom prípade je možné dôvodne očakávať, že by si ho svedkyňa S. A. lepšie pamätala ako keď tam bol len tri krát. Nakoniec treba zdôrazniť, že poškodený A. nebol oznamovateľom tejto trestnej činnosti. Len on sám vie, prečo vec nenahlásil osobne polícii. Ako sám uviedol, oslovili ho policajti a on v tom videl príležitosť zbaviť sa obžalovaného resp. jeho neustálych požiadaviek na vrátenie dlhu a sám pre seba získať nejaký benefit od polície. K tomu, čo mal sľúbené od polície za svoju výpoveď, sa vyjadriť nechcel. Preto verzia, podľa ktorej obžalovaný J. vymáhal u poškodeného A. vrátenie vlastných finančných prostriedkov sa javí vzhľadom na spôsob obživy poškodeného A. prijateľnejšia, pravdivejšia. Napriek tomu, že v SMS komunikácii použil obžalovaný J. výraz typu „rozmontujem ťa“, je zrejmé, že na poškodeného to nezaberalo, lebo ten dookola v SMS správach opakoval tie isté výhovorky celé týždne, bez ohľadu na to, čo mu obžalovaný v SMS správach písal. To nesvedčí o strachu A. z obžalovaného J.. Sám poškodený A. potvrdil, že k žiadnemu násiliu voči nemu zo strany J. nedošlo a hrozby násilím si poškodený vysvetľoval „po svojom“ tak, že sa s J. nechcel stretnúť, nechcel sa mu pozrieť do očí, lebo ho podviedol a dlžil mu. Výpovednú hodnotu má aj tvrdenie poškodeného A. na hlavnom pojednávaní, že na nároku na náhradu škody netrvá, lebo mu žiadna škoda nevznikla. Naopak, to on ešte J. dlhuje, lebo mu nevrátil celú zálohu. Pokiaľ ide o zabezpečené SMS správy od obžalovaného, tak ani obžalovaný nepopieral, že niekedy použil v ich komunikácii „silnejšie“ výrazy, ale bolo to preto, že už „mal nervy“ z poškodeného, ktorý sa neustále vyhováral a odkladal splátky dlhu pod rôznymi zámienkami. A práve v tomto kontexte bolo treba hodnotiť aj SMS správy J. adresované poškodenému A., ktoré boli oboznámené. Taktiež nikto z vypočutých svedkov nepotvrdil verziu poškodeného A. z prípravného konania, že sa mal J. po ňom zháňať po T. a nechávať mu odkazy. Jediný, kto v prípravnom konaní potvrdil túto verziu poškodeného A., bol jeho švagor, ktorý ale mal informácie sprostredkované iba z počutia od samotného poškodeného A.. Vedený vyššie rozpísanými úvahami potom súd rozhodol rovnakým spôsobom ako pri predošlom skutku, teda oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písmeno a/ Trestného poriadku, lebo nebolo bez dôvodných pochybností dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný J.Č. stíhaný. Aj tu platí, že sa nevyžaduje, aby bolo bez pochybností preukázané, že sa skutok nestal, stačí dôvodná pochybnosť o tom, že sa stal. Podľa názoru súdu sa aj v prípade tohto skutku dostal prokurátor do stavu tzv. dôkaznej núdze (neuniesol dôkazné bremeno), keďže výsledky dokazovania nevytvorili takú ucelenú reťaz dôkazov, z ktorých by bolo možné bezpečne vyvodiť záver, že sa skutok stal. Súd odmietol vykonať dokazovanie skúmaním zdravotného stavu poškodeného A. ako nadbytočný súc toho názoru, že s odstupom času by to už neprispelo k objasneniu veci, lebo podľa názoru súdu je vierohodnosť výpovede poškodeného A. natrvalo spochybnená. K výroku o treste u obžalovaného J.

Pokiaľ ide o vinu za skutok opísaný v bode 1/ obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Piešťany z 19. februára 2013, sp. zn. Pv 307/12, právne kvalifikovaný ako prečin výtržníctva podľa § 364 odsek 1 písmeno a), písmeno d) Trestného zákona, táto bola potvrdená rozsudkom Okresného súdu Piešťany z 19. mája 2014, sp. zn. 2T/30/2013, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave z 2. júla 2015, sp. zn. 6To/88/2014. Úlohou súdu tak bolo postupom podľa § 166 Trestného poriadku uložiť obžalovanému Kubovičovi týmto rozsudkom trest za daný skutok. Zo správ na obžalovaného Kuboviča vyplynulo, že je rozvedený, má dve deti. Z registra trestov GP SR vyplynulo, že bol štyri krát súdne trestaný, naposledy v roku 2009, všetky odsúdenia má toho času zahladené. Aktuálne sa voči nemu vedie aj iné trestné konanie za daňový trestný čin. Priestupkovo riešený bol mnohokrát za priestupky na úseku cestnej premávky. Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ust. § 34 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona, podľa ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľmi tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Vo všeobecnosti treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu a preto musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona, čím je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma prvkami, jednak prvkom donútenia (represia), ale tiež prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. vychádza z myšlienky, že základným účelom a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a pred ich páchateľmi. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Inak povedané musí vyjadrovať spoločenské odsúdenie, negatívne ohodnotenie páchateľa a jeho činu, tak právne, ako aj etické. Pri určovaní druhu a výmery trestu súd v súlade s ust. § 34 odsek 4 Trestného zákona prihliadol na spôsob spáchania trestného činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, ako aj na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy. Pri výmere trestu súd taktiež obligatórne (povinne) prihliadol podľa § 38 odsek 2 Trestného zákona na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. V prípade obžalovaného súd nezistil žiadnu poľahčujúcu, ani priťažujúcu okolnosť. Vzájomný pomer týchto okolností tak bol vyrovnaný, preto sa v súlade s ust. § 38 odsek 2 Trestného súd pohyboval pri ukladaní trestu v celom rozpätí trestnej sadzby, teda až do 3 rokov odňatia slobody. Pri určovaní druhu trestu dospel súd k záveru, že je namieste obžalovanému J. uložiť trest odňatia slobody, nakoľko alternatívne spôsoby trestania by vzhľadom na osobu obžalovaného a možnosti jeho nápravy zjavne neviedli k dosiahnutiu účelu trestu. V rámci danej trestnej sadzby vymeral súd obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, teda v tretine trestnej sadzby, kde v neprospech obžalovaného zohľadnil surový spôsob spáchania a fakt, že útok smeroval nie na jednu, ale hneď na dve osoby. V prospech obžalovaného bolo treba naopak

vyhodnotiť dobu, ktorá uplynula od spáchania skutku a fakt, že sa od spáchania skutku ďalšej trestnej činnosti nedopustil. Priznaniu mu poľahčujúcej okolnosti v podobe vedenia riadneho života bránili jeho početné priestupky v doprave. Obžalovanému súd výkon trestu podmienečne odložil, keďže trest odňatia slobody neprevyšoval dva roky a vzhľadom na osobu obžalovaného a na okolnosti prípadu, bol súd toho názoru, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a jeho nápravu výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný. Skúšobnú dobu súd obžalovanému určil na 18 mesiacov, teda blízko dolnej hranice zákonného rozpätia (1 až 5 rokov), ktorú považoval za primeranú okolnostiam prípadu, osobe obžalovaného, spôsobeným následkom, ale aj času, ktorý uplynul od skutku. Takto uložený trest považoval súd za dostatočný na nápravu obžalovaného, ako aj ochranu spoločnosti, ktorý zároveň zodpovedá potrebám generálnej, ako aj individuálnej prevencie a je tak dostatočným prostriedkom na dosiahnutie účelu trestu, ako ho má na mysli . Uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody na úrovni väzby vykonanej v tejto trestnej veci ako sa ho domáhala obhajoba, by podľa názoru súdu nesplnilo účel trestu predovšetkým z hľadiska individuálnej prevencie. V tomto prípade bolo potrebné uložiť obžalovanému podmienečný trest a určiť mu skúšobnú dobu, počas ktorej bude mať možnosť preukázať, že to so svoju nápravou myslí vážne a ďalšej trestnej činnosti sa dopúšťať nebude. K výrokom o náhrade škody Podľa § 288 odsek 1 veta prvá Trestného poriadku, ak podľa výsledku dokazovania nie je podklad na vyslovenie povinnosti na náhradu škody alebo ak by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho, súd odkáže poškodeného na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom. Poškodených Q. H. a W. I. súd s ich nárokmi na náhradu škody, ktoré si riadne a včas uplatnili, odkázal na civilný proces, lebo v tomto smere by bolo treba na rozhodnutie o povinnosti na náhradu škody vykonať ďalšie dokazovanie, ktoré presahuje potreby trestného stíhania a predĺžilo by ho.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku je možné podať odvolanie do 15 (pätnástich) dní odo dňa jeho oznámenia. Oznámením rozsudku sa rozumie jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Piešťany, rozhodovať o ňom bude Krajský súd v Trnave. Odvolanie má odkladný účinok.

V písomne (trojmo) podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, a to v neprospech i v prospech obžalovaného, v prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného,

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech,

- príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priam týka obžalovaného), a to len v jeho prospech,

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli,

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu. Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny, alebo že chýba.