Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Csp-57-2021.pdf
PDF · 83.48 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Csp/57/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 zastúpený: Advokátska kancelária Gallo, s. r. o. Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin proti žalovanému: E. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX L., o zaplatenie 8 088,01 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 6 848,21 eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 11.11.2021 do zaplatenia v splátkach po 150 eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.
II. V časti o zaplatenie sumy 182,04 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 030,25 eura od 28.12.2018 do 10.11.2021 súd žalobu zamieta.
III. V časti o zaplatenie sumy 1 057,76 eura s úrokmi z omeškania súd konanie zastavuje.
IV. Súd žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v plnej výške, o ktorej rozhodne tunajší súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 8 088,01 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 28.12.2018 do zaplatenia z dôvodu, že dňa 25.10.2016 uzatvoril právny predchodca spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. so žalovaným zmluvu o pôžičke č. 7171545/1620003169, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10 000 eur a tento sa ju zaviazal vrátiť v 120 mesačných splátkach po 182,04 eura, avšak zaplatil iba sumu 5 804,88 eura, pričom ku dňu 19.12.2018 došlo k zosplatneniu pôžičky. Po podaní žaloby žalobca zobral žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 129,60 eura, ktorá predstavuje náklady spojené s vymáhaním pohľadávky a následne zobral žalobu späť aj v časti o zaplatenie sumy 928,16 eura z dôvodu, že žalovaný v priebehu konania uhrádzal splátky. Na základe vyjadrení žalovaného súhlasil so splácaním pohľadávky v splátkach po 250 eur mesačne. Pokiaľ ide o oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti dlhu, tak toto bolo zasielané žalovanému obyčajnou poštou, pričom predchádzajúca výzva mu bola zasielaná aj s doručenkou a preto sa žalovaný mohol dozvedieť o zosplatnení dlhu najneskôr doručením podania žaloby. Žalovanému bol poskytnutý spotrebiteľský úver, pričom tento v žiadosti o jeho poskytnutie uviedol mesačný príjem vo výške 800 eur , ktorý dokladoval výplatnými páskami a taktiež uviedol, že je ženatý a má jedno nezaopatrené dieťa. Mesačné výdavky žalovaný uviedol vo výške 260 eur a zo strany veriteľa bol vykonaný dopyt do registra NRKI, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady vo výške 199 eur. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovaného predstavoval 266,89 eura, pričom splátka žiadaného úveru predstavovala 182,04 eura a z toho dôvodu bola žiadosť o poskytnutie úveru schválená.
2./ Žalovaný vo svojich písomných vyjadreniach k žalobe nespochybňoval svoj dlh s tým, že úver nemohol riadne splácať, keď prišiel o prácu a telefonicky si dohodol novú výšku splátok v sume 50 eur mesačne. V súčasnej dobe je zamestnaný a má stabilný príjem a preto je ochotný pokračovať v splácaní predmetného úveru, pričom predložil bankové doklady o zaplatení splátok v období od 16.06.2021 do 16.12.2021 spolu v sume 746,12 eura. Navrhol splácanie dlhu v splátkach po 100 eur mesačne. Na pojednávaniach žalovaný uviedol, že úver spláca až doposiaľ, pričom je zamestnaný so zárobkom 750
- 830 eur mesačne a jeho manželka poberá opatrovné na starú matku vo výške 430 eur mesačne. Pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol sprostredkovateľovi výplatné pásky a v tom čase už splácal tri úvery, manželka vtedy pracovala so zárobkom cca 700 eur. Bývali v 2 izbovom byte, kde sa platili náklady cca 150 eur mesačne. Potvrdil, že splátku vo výške 182,04 eura zaplatil v januári aj vo februári 2022 a o februárovej splátke predložil doklad zo dňa 17.02.2022.
3./ Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi a zistil, že žalovaný dňa 25.10.2016 uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding a.s. zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1620003169, na základe ktorej mu bol poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 10 000 eur s tým, že žalovaný mal úver vrátiť v 120 mesačných splátkach po 182,04 eura a termín konečnej splatnosti v zmluve bol dohodnutý dňom 20.10.2026. Ročná úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá vo výške 19,90 % a RPMN tiež vo výške 19,90 %. Celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola vyčíslená na sumu 21 844,80 eura. Pred uzavretím zmluvy žalovaný okrem fotokópie svojich osobných dokladov predložil veriteľovi výplatné pásky za posledné da mesiace, pričom samotná zmluva obsahuje údaje o jeho rodinnom stave a počte vyživovaných osôb a taktiež údaje o jeho mesačných výdavkoch, pričom veriteľ z registra NRKI zistil, že žalovaný spláca úvery vo výške 74 eur a 125 eur t.j. 199 eur mesačne. 4./ Listom zo dňa 26.10.2018 veriteľ vyzval žalovaného na úhradu nedoplatku vo výške 546,12 eura s tým, že ak do 05.12.2018 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 08/2018, tak veriteľ bude oprávnený úver zosplatniť. Uvedená upomienka bola doručená žalovanému dňa 06.11.2018. Následne oznámením zo dňa 22.12.2018 žalovanému oznámil vyhlásenie okamžitej splatnosti úveru a vyzval ho na zaplatenie sumy 9 758,41 eura. Z prehľadu splátok a úhrad predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný z poskytnutého úveru zaplatil sumu 5 804,88 eura do 31.05.2021, avšak žalovaný aj naďalej pokračoval v splátkach a v období od 16.06.2021 do 16.12.2021 zaplatil spolu sumu 746,12 eura a následne aj v mesiacoch január a február 2022 uhradil 2 splátky po 182,04 eura.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy , a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia, upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ods.3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods.4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods.1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ods.11/ neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
5./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 8 088,01 eura s prísl. je podaná dôvodne, nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere dňa 25.10.2016, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 10 000 eur. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. a zistiť, či obsahuje náležitosti požadované zákonom, pričom súd z obsahu zmluvy zistil, že táto obsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. a teda aj celkovú výšku úveru, úrokovú sadzbu, RPMN, výšku, počet a termíny splátok. Súd taktiež skúmal, či veriteľ pred uzavretím zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver v zmysle § 7 ods. 1 a ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, pričom zistil, že veriteľ okrem informácií o rodinnom stave, počte vyživovacích povinností, príjme a výdavkoch žalovaného, ktoré mu poskytol, zisťoval aj skutočnosť, či žalovaný spláca ďalšie úvery, pričom z registra NRKI mu boli poskytnuté informácie o splácaní úverov vo výške 199 eur mesačne. Rozdiel medzi príjmami a výdavkami žalovaného predstavovali sumu 266,89 eura a preto veriteľ posúdil, že žalovaný je schopný splácať splátky úveru vo výške 182,04 eura mesačne. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, tak bol písomne upozornený na nedoplatok vo výške 546,12 eura a vyzvaný na zaplatenie splátky splatnej v mesiaci 08/2018 pod následkom možného zosplatnenia úveru a uvedená výzva bola doručená žalovanému. Následne došlo k vyhláseniu okamžitej splatnosti úveru za splnenia podmienok podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, avšak žalobca nepredložil žiaden doklad o doručovaní oznámenia o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 22.12.2018 žalovanému s tým, že uvedené oznámenie bolo doručované obyčajnou poštou, ale nepredložil k tomu ani podací hárok a preto súd pri rozhodovaní o príslušenstve pohľadávky teda úrokoch z omeškania vychádzal z toho, že žaloba, ktorej súčasťou bolo oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru bola doručená žalovanému až dňa 10.11.2021.
6./ Z vyššie uvedených dôvodov súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6 848,21 eura s 5% ročným úrokom z omeškania od 11.11.2021 do zaplatenia v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný sa podľa názoru súdu dostal do omeškania so zaplatením zvyšku pohľadávky až po doručení žaloby, v rámci ktorej mu bolo doručené aj oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalobca si v konaní uplatnil zaplatenie celkovej pohľadávky vo výške 8 088,01 eura, pričom v časti o zaplatenie sumy 1 057,76 eura zobral žalobu späť a preto v tejto časti bolo konanie zastavené podľa § 145 ods. 2 a § 146 ods. 1 CSP s tým, že uvedené späťvzatie žaloby zahŕňalo splátky žalovaného zaplatené v období od júna 2021 do konca januára 2022 spolu vo výške 928,16 eura a okrem toho už predtým zobral žalobca žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 129,60 eura. Žalobca však nereagoval na zaplatenie ďalšej splátky dňa 17.02.2022 vo výške 182,04 eura a preto v tejto časti považoval súd žalobu za nedôvodnú a teda v časti o zaplatenie sumy 182,04 eura žalobu zamietol rovnako ako aj v časti úrokov z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 7 030,25 eura od 28.12.2018 do 10.11.2021, keďže súd mal za to, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou dlhu až od 11.11.2021, teda po doručení žaloby spolu s oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Rozdiel medzi uplatnenou pohľadávkou v sume 8 088,01 eura a sumou 1 057,76 eura, o ktorú žalobca zobral žalobu späť ako aj sumou 182,04 eura, v ktorej časti bola žaloba zamietnutá, teda predstavuje sumu 6 848,21 eura a preto súd žalobe vyhovel do tejto výšky. Zároveň súd podľa § 232 ods. 3 CSP umožnil žalovanému zaplatiť pohľadávku v splátkach po 150 eur mesačne, keďže tento vzhľadom na výšku svojho príjmu, výdavky a ďalšie splácané úvery nie je schopný zaplatiť pohľadávku v hotovosti majúc za to, že výška splátok je primeraná zostatku pohľadávky a času, po ktorý mal žalovaný úver ešte splácať podľa zmluvy, t.j. do 20.10.2026.
7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods.1 CSP tak, že žalobcovi s poukazom na § 255 ods. 1 CSP a § 256 ods. 1 CSP priznal náhradu trov konania v plnej výške, keďže tento mal neúspech
iba v časti zaplatenia sumy 182,04 eura a vo zvyšnej časti bol v konaní úspešný a to do sumy 6 848,21 eura a čiastočné späťvzatie žaloby do sumy 1 057,76 eura procesne zavinil žalovaný tým, že splátky uhrádzal v priebehu konania, čo viedlo žalobcu k čiastočnému späťvzatiu žaloby a preto aj v tejto časti mu prináleží náhrada trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Topoľčany. Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).