Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11Co-51-2021.pdf
PDF · 77.19 KB
Case nature
Subarea
11Co/51/2021
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobcu: U. N., bytom L. XX, M., prechodne A. XXX, G. H., M., proti žalovanej: H. U., bytom L. XXX/XX, U., o zaplatenie 5.300 eur, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, č.k. 40C/37/2017-52, zo dňa 18. januára 2021, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením napadnutým odvolaním zastavil konanie (výrok I.) a žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania (výrok II.). Z odôvodnenia uznesenia vyplynulo, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 5.12.2017 domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 5.300 eur. Súd prvej inštancie v priebehu konania zistil, že uznesením Okresného súdu Trnava, č.k. 36OdK/274/2020-12, zo dňa 10.9.2020, ktoré uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 180/2020 dňa 18.9.2020, bol na majetok žalovaného dlžníka vyhlásený konkurz a súčasne bol zbavený dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze to v rozsahu, v akom sa neuspokojili v konkurze a v rozsahu dlhov, ktoré sú vylúčené z uspokojenia. Právne súd prvej inštancie vec posúdil podľa § 167e ods. 1 Zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a vzhľadom k tomu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz, súd konanie vo veci zastavil. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2, § 256 ods. 1 CSP, vychádzajúc zo situácie, že zákonným dôvodom zastavenia konania bola objektívna skutočnosť vyhlásenie konkurzu na majetok žalovaného ako zákonný dôvod zastavenia konania, ku ktorej právnej skutočnosti došlo až v prebiehajúcom konaní, čím potom žiadnej zo strán sporu z procesného hľadiska nemožno pričítať zavinenie na zastavení konania, preto ani žiadna zo strán nemôže mať právo na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie v zákonom určenej lehote podal odvolanie žalobca. Dôvodil, že žalovaná sa úmyselne uviedla do platobnej neschopnosti. Polícii vypovedala nepravdu, že bol dlžný jej partnerovi, ktorého ani nepozná, vyhrážali sa mu, ukradli mu auto, na polícii klamala, polícia to nevyšetrila, preto žiada súd, aby zistil pravdu, že ho žalovaná okradla podvodom. Na základe výzvy súdu žalobca svoje odvolanie doplnil, keď uviedol, že žalovaná na polícii uviedla, že bol dlžný jej priateľovi, čo krivo vypovedala. Oklamala ho, že si vybaví pôžičku a peniaze vráti. Ukradli mu aj auto Audi A3, za U. splácal pôžičku, keď si bol tieto peniaze pýtať, vyhrážali sa mu, preto je to všetko podvod. K odvolaniu doložil potvrdenie o vykonaní oznámenia dňa 1.5.2019 o priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil neznámy páchateľ tým, že prepichol 4 ks pneumatík na žalobcovom motorovom vozidle. Doložil výpis z účtu Y. Y., potvrdenie o splatení pohľadávky z úveru zo dňa 30.8.2012 z T. banky, o ktorom tvrdí, že je to pôžička H. U. a jej matky, ktorú za nich splácal, uznesenie OR PZ v Trnave o prerušení trestného stíhania zo zločinu krádeže motorového vozidla.
3. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je vecne správne.
5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 40C/37/2017 je určenie povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.300 eur.
6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené z dôvodu, že na majetok žalovanej bol vyhlásený konkurz.
7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, jeho výsledky jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie opodstatnenosti nároku a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd odkazuje na správne písomné vyhotovenie uznesenia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi, ktorý neuviedol v odvolaní také relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého uznesenia.
8. Odvolací súd k odvolacím námietkam udáva len nasledovné: konanie v danej veci bolo zastavené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovanej a to v súlade s ust. § 167e ods. 1 zákona č. 7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca vo svojom odvolaní okrem tvrdenia, že sa žalovaná do platobnej neschopnosti uviedla sama úmyselne, neuviedol žiadne skutočnosti týkajúce sa zastavenia konania v dôsledku vyhlásenia konkurzu. K tomuto svojmu tvrdeniu nepriložil žiaden dôkaz, žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil vyhlásenie konkurzu na majetok žalovanej. Odvolací súd tak má za to, že súd prvej inštancie nemal inú zákonnú možnosť, ako konanie v danej veci v súlade so zákonom o konkurze a reštrukturalizácii zastaviť.
9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd považoval napadnuté uznesenie za vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola žalovaná plne úspešná, avšak tiež v tomto odvolacom konaní bola pasívna, nevykonala žiaden procesný úkon, náhradu trov konania si neuplatnila, ani nevyčíslila a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd preto s použitím základných princípov článku 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a s prihliadnutím tiež na článok 17 základných princípov CSP, zakotvujúci procesnú ekonómiu rozhodol priamo tak, že sa žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
11. Uvedené uznesenie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).