Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Csp-71-2021.pdf
PDF · 86.79 KB
Case nature
Area
Subarea
21Csp/71/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudkyňou JUDr. Dagmar Buchalovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35831154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom, advokát, Mýtna 48, P.O.BOX 205, Bratislava, proti žalovanej: B. T., L.. XX.X.XXXX D. XX, J., X.. W.. O. T., D. XX, J., o zaplatenie 1.665,04 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom, po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej zaplatenia istiny spolu s príslušenstvom a náhrady trov súdneho konania, titulom neuhradených faktúr za poskytovanie telekomunikačných služieb.
2. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom, a.s. a žalovanou, právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej verejné elektronické komunikačné služby prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. za podmienok stanovených samotnou zmluvou, za čo sa žalovaná zaviazala uhradiť dohodnutú cenu za poskytované služby. Právny predchodca žalobcu verejné elektronické komunikačné služby poskytol a sprístupnil žalovanej riadne a včas, na cenu za poskytnuté služby vystavil a doručil žalovanej faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.04.2018 na sumu 115.25 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 07.05.2018 na sumu 472.09 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.06.2018 na sumu 222.29 € ku dňu postúpenia pohľadávky. Napriek tomu, že právny predchodca žalobcu poskytol a sprístupnil žalovanej dohodnuté služby riadne a včas, žalovaná mu dohodnutú cenu za poskytnuté služby neuhradila, čím sa dostala do omeškania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej medzi spoločnosťou Slovak Telekom, a.s., ako postupcom, a spoločnosťou Intrum Justitia Slovakia s.r.o., ako postupníkom, bola pohľadávka voči žalovanej z titulu nezaplatených dlžných faktúr vo výške dlžnej istiny s príslušenstvom postúpená na žalobcu.
3. Žalovaná k žalobe uviedla, že v rozhodnom čase bola vo vzťahu s I.. I.. Išlo o veľmi toxický, závislý vzťah, ktorý vyústil do toho, že bola nezvestná a v období od marca XXXX S. K. XX.XX.XXXX bola obeťou fyzického a psychického násilia, týrania a kupliarstva, ktoré na nej páchal, pričom jej bol aj odcudzený občiansky preukaz. Na základe oznámenia o nezvestnosti boli rodičia vyrozumení, že si neželá poskytovať B. rodičom akékoľvek informácie avšak uvedené za ňu robil I.. I.. Až dňa 23.11.2018 sa jej podarilo ujsť domov k rodičom. Vyššie uvedené udalosti majú pretrvávajúce negatívne dôsledky na život žalovanej. Žalovaná trpí úzkosťami a strachom, od novembra 2018 nevyšla sama z domu lebo sa bojí a sústavne sa podrobuje liečbe u psychiatra aktuálne s nepriaznivou prognózou. Po posúdení stavu Sociálnou poisťovňou jej bol priznaný čiastočný invalidný dôchodok. V súčasnosti ju s ohľadom na jej nepriaznivý zdravotný stav a sociálne úzkosti zastupuje matka v celom rozsahu na základe generálnej plnej moci. Z dôvodu právnej istoty odpor popísala aj žalovaná, tak aby boli naplnené podmienky pre zrušenie platobného rozkazu. Napriek tomu, že žalovaná mala trvalý pobyt na adrese rodičov, títo nemali informácie nielen o žalovanej ale ani o existencii zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX a vystavených faktúrach č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, na ktoré sa žalobca v žalobe odvoláva. Zmluva o poskytovaní verejných služieb zo dňa XX.XX.XXXX bola uzatvorená pod fyzickým nátlakom I..I., aby mohol koristiť z predaja tohto mobilného telefónu v záložni. Žalovanej bolo násilím znemožnené I..I. využívať verejné elektronické komunikačné služby, poskytované právnym predchodcom žalobcu, naopak ich využíval on okrem iného aj na páchanie trestnej činnosti na žalovanej, pričom z týchto mobilných telefónov dobíjaI aj kredity svojim rodičom a čerpal mobilné internetové dáta na hranie hier. Žalovaná nemala vedomosť o množstve a spôsobe využívania verejných elektronických komunikačných služieb, poskytovaných právnym predchodcom žalobcu.
4. Súd vo veci dňa 25.02.2022 pojednával v súlade s § 180 Civilného sporového poriadku v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná zotrvala na svojom písomnom vyjadrení.
5. Súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami nachádzajúcimi sa v spise dospel k nasledovným skutkovým zisteniam
6. Právny predchodca žalobcu (spoločnosť Slovak Telekom, a.s.) a žalovaná uzatvorili písomnú Zmluvu o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorých boli žalovanej poskytnuté elektronické komunikačné služby. Právny predchodca žalobcu vystavil žalovanej za poskytnuté telekomunikačné služby faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.04.2018 na sumu 115.25 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 07.05.2018 na sumu 472.09 € ku dňu postúpenia pohľadávky, faktúru č. XXXXXXXXXX s dátumom splatnosti dňa 06.06.2018 na sumu 222.29 € ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná cenu poskytnutých telekomunikačných služieb vyfakturovanú týmito faktúrami v celkovej výške 1.665,04 Eur nezaplatila.
7. Právoplatným trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava E. X. K. XX.XX.XXXX, sp. zn. XT/XX/ XXXX J. I. I. uznaný za vinného z prečinu kupliarstva voči žalovanej.
8. Z potvrdenia OR PZ BA II zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, Ž. I. T. urobil oznámenie o nezvestnosti jeho dcéry B. T..
9. Z potvrdenia o občianskom preukaze zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, občan B. T. nahlásila odcudzenie občianskeho preukazu.
10. Sociálna poisťovňa dňa 12.03.2021 vydala rozhodnutie o priznaní invalidného dôchodku pre B. T..
11. Z odborného lekárskeho posudku vyplýva, že priateľ žalovanú bil za každú maličkosť, najmenej dva mesiace ju nútil k prostitúcii, vyhráža sa jej (vyšetrenie zo dňa 28.11.2018). Žalovaná trpí redukciou záujmovej sféry, intelekt v pásme ľahkej mentálnej retardácie, osobnosť infantilná, nezrelá, vôľovo slabá, mentálne retardovaná (vyšetrenie 2020). Žalovaná je veľmi ľahko ovplyvniteľná svojimi spolužiakmi, všetko sľúbi a potom má nepriateľov a urobí chybu (vyšetrenie 2008).
12. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanej na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX.
13. Podľa § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
14. Podľa § 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.
15. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.
16. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
17. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
18. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
19. Podľa § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
20. Danosť vôle je základným predpokladom každého právneho správania - tvorí podstatnú, neopomenuteľnú a ničím nenahraditeľnú (výkladom neodstrániteľnú) náležitosť právneho úkonu. Právny úkon je prejavom vôle, s ktorým právny poriadok spája vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov právneho vzťahu. Podstatu právneho úkonu tvorí prejav vôle. Vôľa je nenahraditeľným elementom (prvkom) prejavu vôle. Prejav je odrazom (vyjadrením) psychického vnútra človeka rozpoznateľný v objektívnej realite. Aby sa vôľa mohla v objektívnej realite (navonok) uplatniť, musí byť vyjadrená tak, aby bola rozpoznateľná a uplatniteľná. Pokiaľ ide o prejav vôle výslovný (vyjadrený napríklad slovom, písmom, kresbou a pod.) spravidla ľahšie možno v ňom identifikovať uvedené rozlišovacie znaky charakterizujúce vôľu a jej obsahovú stránku. Zložitejšia situácia nastáva, ak je prejav vôle uskutočnený mlčky (konkludentne), v týchto prípadoch sa uplatňuje pravidlo, ktoré dovoľuje na ňu prihliadať, len pokiaľ (vzhľadom na všetky okolnosti) sú vylúčené akékoľvek pochybnosti o tom, že tu vôľa je a tiež i to, aká je táto vôľa (porovnaj § 35 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka).
21. Ustanovenie § 35 ods. 2 OZ predpokladá, že o obsahu právneho úkonu môže vzniknúť pochybnosť z hľadiska jeho určitosti alebo zrozumiteľnosti a pre taký prípad formuluje výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne (nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 Občianskeho zákonníka), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb. Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve, musí byť preto najprv vykladané prostriedkami gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať súd aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno, lebo záujmy a postoje účastníkov priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami, ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich zmluvného dojednania.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zistený skutkový stav, pričom žalobca, navyše zastúpený právnym zástupcom, na vyjadrenia žalovanej nijakým spôsobom nereagoval, súd podľa § 151 ods. 1 CSP považuje tieto skutočnosti za nesporné. V konaní bolo preukázané, že žalovaná bola v rozhodnom čase fyzicky a psychicky atakovaná jej priateľom; zmluvu o poskytovaní verejných služieb podpísala pod nátlakom a zo strachu. V tomto prípade je síce právny úkon podpísaný žalovanou z hľadiska formy a jazykového vyjadrenia jasný a presný, avšak pri použití výkladových pravidiel uvedených v § 35 ods. 2 ale najmä § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že žalovaná v skutočnosti neprejavila slobodnú a vážnu vôľu danú zmluvu uzavrieť. Vôľa (resp. nevôľa) žalovanej je v tomto prípade v rozpore s jazykovým prejavom obsiahnutým v zmluve. Žalovaná zmluvu neuzavrela slobodne a vážne, v konaní boli indikované také skutočnosti, za prítomnosti ktorých nemožno žalobe vyhovieť. Ako už súd uviedol vyššie, žalobca na tieto podstatné skutočnosti (platnosť/neplatnosť právneho úkonu, z ktorého odvodzuje svoje právo) nijakým spôsobom nereagoval. Ide tak o neplatný právny úkon (platnosť/ neplatnosť právneho úkonu v konaní o zaplatenie istiny s príslušenstvom súd posúdi sám ako predbežnú otázku) a preto je žaloba v celom rozsahu nedôvodná.
23. S poukazom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
24. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalovaná bola v konaní plne úspešná, súd jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením priznal náhradu trov konania v pomere 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.