Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2CoP-16-2018.pdf
PDF · 90.86 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoP/16/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci mal. V. Y., nar. X.XX.XXXX, zastúpenej opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny T., pracovisko R., za účasti matky V. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Q.. V. XXX/X, R. a otca J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom H. XXX/X, R., zastúpeného JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou, advokátkou, Lipová 1, Humenné, o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu s prísl., o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 23.3.2018 č. k. 10P/221/2015 - 235 v spojení s opravným uznesením zo dňa 3.4.2018 č.k. 10P/221/2015
- 242 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok v spojení s opravným uznesením vo výrokoch o určení výživného, dlžnom výživnom a o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením súd prvej inštancie zveril maloletú V. Y., nar. X.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej V. Y. sumou 70,- eur mesačne od 11.7.2015 do 31.12.2015, sumou 27,13 eur mesačne od 1.1.2016 do 30.6.2017, sumou 27,32 eur mesačne od 1.7.2017 do 28.2.2018 a sumou 70,- eur mesačne od 1.3.2018 vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám otca. V prevyšujúcej časti súd návrh otca zamietol, dlžné výživné za čas od 11.7.2015 do 23.3.2018 vo výške 1.241,23 eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozsudku s tým, že nezaplatením čo len jednej zo splátok sa stáva zročným celý dlh. Upravil styk matky s maloletou V. tak, že matka je oprávnená stretávať sa s maloletou každú párnu nedeľu od 14.00 hod. do 16.00 hod. a každú nepárnu stredu od 14.00 hod. do 15.00 hod., s tým, že matka si maloletú vyzdvihne pred miestom bydliska maloletej a po skončení styku ju odovzdá v mieste bydliska maloletej. Zrušil neodkladné opatrenie zo dňa 18.8.2015. Náhradu trov konania súd účastníkom a Slovenskej republike nepriznal.
2. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za to, že dôvodné zveriť maloletú V. do osobnej starostlivosti otca, ktorý sa o ňu aj reálne osobne stará od júla 2015. Po vypracovaní znaleckého posudku matka maloletej so zverením maloletej do starostlivosti otca súhlasila. Rovnaký názor prejavila aj maloletá V., ktorá vo svojej výpovedi uviedla jednoznačne, že chce byť zverená do starostlivosti otca a rovnaký záver vyplýva aj zo znaleckého posudku, ktorý bol v konaní vykonaný. Taktiež sa rodičia maloletej dohodli na úprave styku a s takouto úpravou styku súhlasila aj maloletá V.. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na predložené listinné dôkazy, z ktorých vyplýva príjem matky v období roka 2015, 2016, 2017 a 2018. Zdôraznil, že maloletá na začiatku konania navštevovala 7.ročník základnej školy, teraz je už v 9.ročníku základnej školy. Poukázal na výdavky maloletej pokiaľ ide o návštevu školy a záujmové krúžky. Zdôraznil, že rodičia majú ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi S., voči ktorému si otec plní vyživovaciu povinnosť v sume 80,- eur mesačne. Na základe príjmu matky súd prvej inštancie určil za isté obdobie výživné pre maloletú v minimálnom rozsahu, následne vychádzal aj z príjmu matky v čase, keď bola zamestnaná a následne od marca 2018 v sume 480,- eur mesačne a so zreteľom na tieto príjmy matky stanovil výživné vo výške 70,- eur mesačne. Odôvodnil rozhodnutie o dlžnom výživnom, ktoré povolil splácať v 20-eurových mesačných splátkach vzhľadom na príjem matky. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 52 CMP a o trovách konania štátu v súvislosti s nariadeným znaleckým dokazovaním rozhodol podľa § 57 a § 58 CMP.
3. Proti tomuto rozsudku v spojení s opravným uznesením, a to proti výrokom o určení výživného, o dlžnom výživnom a o trovách konania podala včas odvolanie matka maloletej, ktorá navrhla v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie, alternatívne navrhla v tejto časti rozsudok zmeniť tak, aby za celé obdobie, za ktoré sa určuje výživné bola určená vyživovacia povinnosť z jej strany len v minimálnom rozsahu. Uvádza, že súd prvej inštancie poukazuje na príjem matky 480,- eur, avšak pokiaľ ide o jej reálny čistý príjem z tejto mzdy, ide o sumu okolo 360,- eur mesačne. Súd v rozhodnutí poukazuje na príjem otca na úrovni minimálnej mzdy. Otcov príjem v čistom ku dňu rozhodnutia predstavoval sumu 480,- eur a výška invalidného dôchodku je 163,- eur. Súd svoje rozhodnutie o výške výživného odôvodnil tým, že otcov príjem je na úrovni minimálnej mzdy a nepostačuje na zabezpečenie všetkých potrieb maloletej V. Y.. Takéto rozhodnutie je podľa matky neprávne a nevyplýva zo zisteného skutkového stavu. Otcov príjem nie je na úrovni minimálnej mzdy, ale spolu s invalidným dôchodkom je to okolo 643,- eur mesačne. Ide o dostatočný príjem otca na zabezpečenie potrieb jedného dieťaťa. Matka má v osobnej starostlivosti syna S. Y., o ktorého sa stará zo svojho príjmu. Matka so svojím príjmom vo výške 360,- eur mesačne a výživným, ktoré jej otec uhrádza 80,- mesačne má k dispozícii sumu 440,- eur mesačne a ešte má platiť výživné na dcéru 70,- eur mesačne. Poukazuje na to, aké má výdavky, a to pokiaľ ide nájom 150,- eur mesačne, zakupovanie potravín a kozmetických, či lekárskych prostriedkov v sume spolu 180,- eur mesačne. Syn S. Y. je už vo veku 18 rokov, je študentom strednej školy, výdavky na zabezpečenie jeho potrieb sú vysoké. Vzhľadom na výšku príjmu otca a matky je výška výživného určená súdom neadekvátna a nezodpovedá skutočnému stavu. Súd tak vychádzal z nesprávnej výšky príjmu oboch rodičov. K tomu ešte matka má platiť aj dlžné výživné. Poukazuje na to, že má zníženú schopnosť koncentrácie, dlhodobo si preto nedokázala udržať stále zamestnanie, jej zdravotný stav je spôsobený aj rozvodom a zlým vzťahom s dcérou. Vytýka otcovi ovplyvňovanie dcéry v tejto súvislosti. Navrhla preto podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Kolízny opatrovník navrhuje rozsudok v napadnutom rozsahu potvrdiť ako vecne správny. Zdôrazňuje, že vyhodnotenie dôkazných prostriedkov týkajúcich sa príjmov a výdavkov účastníkov konania patrí do kompetencie súdu. Zníženie výšky výživného môže mať vplyv na životnú úroveň maloletej V.. Výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súdom určené výživné na maloletú považuje kolízny opatrovník toho času za primeranú možnostiam rodičov a potrebám dieťaťa.
5. Otec nesúhlasí s odvolaním matky. Poukazuje na to, že jeho príjem za mesiac marec 2018 je 406,68 eur a nie to, čo tvrdí protistrana. Predkladá aj dôkaz výplatnej pásky za marec 2018. Celá argumentácia matky sa podľa jeho názoru zakladá na klamstvách, aj to, že by jej príjem spolu s invalidným dôchodkom mal dosahovať výšku 643,- eur mesačne. Tvrdí, že matka sa úmyselne vyhýba plateniu výživného, jej príjem je postačujúci, okrem toho matka vlastní nehnuteľný majetok v hodnote 6.000,- eur a hnuteľný majetok v hodnote 40.000,- eur. Poukazuje na to, že ich konanie o vyporiadanie BSM stále nie je ukončené. S návrhom matky preto nesúhlasí. Zdôrazňuje ešte to, že dcéra pokračuje v ďalšom štúdiu, keďže od začiatku nového školského roka nastupuje na strednú školu do Q., s čím budú zvýšené náklady na jej starostlivosť, a preto si myslí, že matka by mala platiť na dcéru výživné po 100,- eur mesačne od 1.9.2018. Predložil rozhodnutie o prijatí maloletej V. Y. na Strednú školu G. v Q. za podmienky, že úspešne ukončí 9.ročník základnej školy. Ide o rozhodnutie z 28.3.2018.
6. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výrokoch o určení výživného, o dlžnom výživnom a v súvisiacom výroku o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 65, § 66 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP) a dospel k záveru, že odvolanie opodstatnené nie je.
7. Súd prvej inštancie mal dostatočným spôsobom preukázané okolnosti dôležité pre rozhodnutie o veci, skutkový stav zistený v primeranom rozsahu a vec správne právne posúdil, ako aj správne rozhodol. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a na tieto poukazuje.
8. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. Určenie výšky vyživovacej povinnosti vychádza zo skutočnosti, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, a že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Z uvedeného je zrejmé, že vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu majú obaja rodičia dieťaťa pričom platí, že súd individuálne skúma schopnosti, možnosti a majetkové pomery každého z rodičov. Pod pojmom „schopnosti a možnosti“ sa nerozumie len čistý priemerný mesačný príjem rodiča, ale súd komplexne posudzuje jeho možnosti. Je tomu tak z dôvodov, aby sa rodič nemohol zbavovať vyživovacej povinnosti voči dieťaťu napr. tým, že príjme finančne nevýhodnejšie zamestnanie alebo sa stane dobrovoľne zamestnaným, príp. sa zbavuje svojho majetku.
11. Možnosti a schopnosti rodičov sa posudzujú vo vzájomnej súvislosti s odôvodnenými potrebami na strane oprávneného dieťaťa. Ide o osobné právo každého dieťaťa, preto súd vymedzuje vyživovaciu povinnosť voči každému dieťaťu osobitne, na základe jeho individuálnych potrieb.
12. Odôvodnenosť potrieb dieťaťa vyjadruje požiadavku, aby plnením vyživovacej povinnosti boli uspokojené všetky náklady vo vzťahu k dieťaťu, ktoré možno očakávať. Miera potrieb dieťaťa je rôzna, závisí od veku, duševnej a fyzickej vyspelosti, zdravotného stavu a podobne. V tejto súvislosti nemožno dospieť k všeobecne platnému záveru, ide o individuálnu fyzickú a duševnú vyspelosť toho- ktorého dieťaťa a potreby detí v istom veku sa môžu odlišovať. Celkové mesačné náklady na dieťa predstavujú všetky výdavky, ktoré zabezpečujú aspoň základné potreby dieťaťa, ako napr. strava, ošatenie, zdravotná starostlivosť a pod..
13. Ako je zrejmé z vykonaného dokazovania, naposledy bolo o právach a povinnostiach rodičov k maloletej V. rozhodované v konaní Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/152/2012. V tomto konaní bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené a na čas po rozvode boli maloleté deti S. Y., ako aj maloletá V. Y. zverené do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživné v ich prospech.
14. Od tejto doby došlo k zmene pomerov na strane rodičov, ako aj maloletých detí, keďže je zrejmé, že aktuálne v tomto konaní bola maloletá V. zverená do osobnej starostlivosti otca a pokiaľ ide o vtedy maloletého S. Y., tento bol rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 10P/183/2014 zo dňa 7.10.2015 zverený do osobnej starostlivosti matky. O výživnom zo strany povinného otca voči maloletému S. Y. súd prvej inštancie rozhodoval naposledy rozsudkom zo 17.4.2018 č. k. 10P/183/2014
- 303 s tým, že uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého sumou 100,- eur mesačne od 1.8.2016 a toto rozhodnutie zatiaľ právoplatné nie je.
15. Je zrejmé, že v zmysle predložených listinných dôkazov súd prvej inštancie zisťoval, aký bol príjem matky maloletej v rozhodnom období. Súd prvej inštancie zistil, že od júla 2015 do konca roka 2015 bol priemerný mesačný príjem matky 403,95 eur. Priemerná výška príjmu matky v roku 2016 bola 202,25 eur mesačne, v roku 2017 209,46 eur mesačne a od 1.3.2018 matka nastúpila do zamestnania s príjmom 480,- eur mesačne v hrubom. K odôvodneným výdavkom na strane matky patria náklady na bývanie vo výške 150,- eur mesačne a náklady na zabezpečovanie stravy, hygienických potrieb.
16. Súd prvej inštancie taktiež zisťoval príjmové a majetkové pomery na strane otca, ktorý má od júla 2015 v osobnej starostlivosti maloletú V.. Je zrejmé, že v roku 2015 bol čistý mesačný príjem otca priemerne 347,50 eur, v roku 2016 tento príjem dosiahol sumu 376,81 eur a v období mesiacov január až september 2017 príjem otca bol 383,38 eur mesačne, a to z vykonávanej pracovnej činnosti. Otec je tiež poberateľom čiastočného invalidného dôchodku priznaného na základe rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 1.12.2016 vo výške 161,20 eur mesačne a rozhodnutím z 3.12.2015 vo výške 157,20 eur mesačne. Taktiež otec má odôvodnené výdavky pokiaľ ide o náklady na bývanie v sume cca 140,- eur mesačne a uhrádza výživné pre S. v sume 80,- eur mesačne.
17. Maloletá V. bola v čase začatia konania žiačkou 7.ročníka základnej školy, v dobe, keď rozhodoval súd prvej inštancie navštevovala 9.ročník základnej školy a je teda zrejmé, že s ohľadom na vek maloletej a pokračujúcu školskú dochádzku dochádza k nárastu výdavkov potrebných na zabezpečovanie aj jej výživy, školských potrieb a viacerých mimoškolských aktivít.
18. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie a správne porovnal majetkové a zárobkové pomery oboch rodičov a odôvodnené potreby maloletej V. a v závislosti od uvedených zistení správne rozhodol o výške výživného zo strany povinnej matky. Opodstatnene zohľadnil obdobia rokov 2016 a 2017, kedy matka nemala k dispozícii dostatočný príjem z pracovnej činnosti a v tom čase určoval výživné v minimálnom rozsahu. Pokiaľ ide o výživné určené vo výške 70,- eur mesačne s účinnosťou od marca 2018, s ohľadom na vek maloletej, rozsah jej odôvodnených potrieb a dosahovaný príjem matky v terajšom zamestnaní, je potrebné hodnotiť toto výživné za primerané. Nemožno opomenúť, že maloletá je už vekovo staršia a pokračuje v ďalšom štúdiu. Dlžné výživné súd prvej inštancie správne ustálil a podobne správne rozhodol o povolení splácať toto dlžné výživné matke v určených splátkach.
19. Za takého stavu odvolací súd dospel k záveru, že zodpovedá schopnostiam a možnostiam matky platiť súdom určené výživné v prospech maloletej V., preto s poukazom na všetky tieto dôvody, rozsudok v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).