Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18P/130/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého F. nar. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č.9, Košice, na návrh matky: T. nar. X.X.XXXX, trvale A. 5, za účasti otca: Q. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom K. zast. advokátkou JUDr. Janou Závodskou, AK Košice, Slovenskej jednoty č. 8, v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu zverenia mal. dieťaťa takto

rozhodol:

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého F., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 80 eur mesačne na sumu 100 eur mesačne od 20.9.2017 do 28.2.2018 a na sumu 110 eur mesačne od 1.3.2018 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

U p r a v u j e styk otca s F. tak, že otec je oprávnený s maloletým sa stretávať každý párny týždeň, od piatku od 15:30 hodiny do nedele do 19:00 hodiny, každý nepárny týždeň od stredy od 15:30 hodiny do štvrtku do 19:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku si maloletého otec prevezme v predškolskom zariadení a matke odovzdá do rúk v mieste jej bydliska, každý rok tretí a štvrtý týždeň v mesiaci júl, počínajúc pondelkom tretieho júlového týždňa od 9:00 hodiny do nedele štvrtého júlového týždňa do 19:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na tom isto mieste aj odovzdá, počas vianočných sviatkov každý rok od 23.12. od 9:00 hodiny do 24.12. do 15:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku si dieťa prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste aj odovzdá, počas Silvestra každý rok od 31.12. od 9:00 hodiny do 2.1. do 19:00 hodiny s tým, že v čase takto upraveného styku si maloletého prevezme v mieste bydliska matky a na tom istom mieste maloletého aj odovzdá, počas veľkonočných sviatkov každý rok, od veľkonočnej nedele od 19:00 hodiny do veľkonočného pondelka do 19:00 hodiny s tým, že maloletého si prevezme v mieste bydliska matky a na tom mieste aj odovzdá. Matka maloletého na styk s otcom riadne pripraví.

Rodičia sú povinní si vzájomne poskytovať informácie ohľadne maloletého dieťaťa počas realizácie styku. V prípade, že maloletý z nejakého dôvodu nebude v predškolskom zariadení v čase, kedy ho otec má vyzdvihnúť z uvedeného zariadenia, bude matka o tejto skutočnosti otca informovať vopred prostredníctvom SMS správy, aspoň pol hodinu pred realizáciou styku.

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 20.9.2017 do 31.1.2019 v sume 437,26 eur je otec povinný zaplatiť matke v 4 splátkach po 109,32 eur, spolu s bežným výživným počínajúc mesiacom 2/2019 až do zaplatenia, do rúk matky, pod následkom straty výhody splátok.

V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Konanie o zverenie maloletého F. do striedavej osobnej starostlivosti z a s t a v u j e .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 6.5.2016, č.k. 18P/186/2015-31.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 20.9.2017 domáhala zvýšenia výživného zo strany otca maloletého F. nar. XX.XX.XXXX z toho dôvodu, že od poslednej úpravy výživného, ktorá bola rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa 8.5.2016, č.k. 18P/186/2015 došlo k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v tom, že otec maloletého je zamestnaný a je schopný platiť vyššiu sumu výživného pre maloletého od 1.9.2017 z 80 eur mesačne na 220 eur mesačne. Otec v podstate nemá žiadne výdavky, svojej matke platí len 50 eur mesačne za pôžičku, ktorú naňho vybrala, lebo potrebovala financie na opravu svojho auta, za stravu a bývanie neplatí nič. Matka dôvodila, že tieto podrobnosti pozná z toho dôvodu, že po predchádzajúcom súdnom rozhodnutí sa na krátku dobu dala dokopy opäť s otcom dieťaťa, a nechala sa nalákať na jeho sladké sľuby. V tomto období jej neprispel na nájomné, neurobil z vlastného vrecka ani jeden nákup a neprispel ani na žiadne detské oblečenie. Otec dieťaťa sa však nezmenil, kupoval ľahké drogy - marihuanu, chodil so svojimi nezadanými kamarátmi vonku fajčiť, hral automaty a podobne, a preto sa rozhodla ukončiť tento nešťastný vzťah. Podľa nej sa otec dieťaťa aj v súčasnosti nespráva zodpovedne, správa sa nevyzreto aj čo sa týka financií, aj čo sa týka maloletého syna F.

2. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 24.11.2017, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s návrhom matky. Poukázal na to, že v roku 2016 bolo určené výživné sumou 80 eur mesačne aj napriek tomu, že v čase od augusta 2016 do apríla 2017 bol nezamestnaný a poberal iba dávku v hmotnej núdzi. Odvolanie nepodal iba z toho dôvodu, že veril, že v dohľadnej dobe sa zamestná. V súčasnosti je zamestnaný v U. a jeho čistý mesačný príjem predstavuje XXX,XX eur. Matka v podanom návrhu neuviedla žiaden svoj príjem, ani nedoložila doklady, ani čo sa týka jej príjmu, ani výdavkov s maloletým a s domácnosťou. Popieral, že by dieťaťu nič nekupoval, pravdou však je, že matka nie je spokojná s vecami, ktoré on nakúpi. O syna záujem má a s dieťaťom sa stretáva pravidelne každý druhý týždeň. Odovzdávanie dieťaťa dohaduje jeho matka s matkou, pretože pri rozchode matka dieťaťa ho požiadala, aby ju nekontaktoval. Otec poukázal na svoje výdavky, ktoré má v súvislosti s dochádzkou do zamestnania, keďže pracuje v M.- sumou 70 eur mesačne, mobilný telefón 50 eur mesačne, a keďže si chcel zariadiť vlastné bývanie, musel sa zadlžiť, požiadať o hypotekárny úver, ktorý spláca mesačne sumou 350 eur. Poplatky za média predstavujú 110 eur mesačne. Okrem toho však ešte má náklady na stravovanie a hygienu.

3. Ďalším písomným podaním, ktoré došlo súdu dňa 26.4.2018 otec uviedol, že do 1/2018 bol jeho styk s maloletým bez problémov. S maloletým trávil nepretržite aj niekoľko dní a maloletý u neho prespával, vytvorili si spolu veľmi pekný vzťah, ale od kedy matka podala návrh na zvýšenie výživného, a od kedy jeho vyjadrenie bolo doručené matke, odmieta mu umožňovať styk s maloletým synom s tým, že syna mu dá až po rozhodnutí súdu. Komunikácia s matkou je nereálna z dôvodu jej sústavných slovných útokov, vyhrážok, psychického teroru a citového vydierania. Preto je otec toho názoru, že bude vhodnejšie, ak maloletý bude zverený do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, aby sa vyhli vystavovaniu maloletého syna stresovým situáciám. Maloletý má už dva a pol roka a chodí do materskej škôlky, preto otec má za to, že pre neho má vytvorené vhodné výchovné prostredie a striedavá osobná starostlivosť bude lepšie zabezpečovať starostlivosť o dieťa. Napriek tomu, že matke platí súdom určené výživné, nemôže si byť istý, či sa o syna stará tak, ako si to vyžaduje jeho vývoj a výchova, pokiaľ jemu- ako otcovi dieťaťa odopiera osobný kontakt s maloletým. Preto žiadal, aby súd zveril maloletého do striedavej osobnej starostlivosti s dvojtýždňovým intervalom striedania, aby súd počas striedavej osobnej starostlivosti výživné neurčil ( nenavrhol žiadnu úpravu styku počas striedavej osobnej starostlivosti).

4. Matka podala písomné vyjadrenie k návrhu na striedavú osobnú starostlivosť dňa 10.5.2018 a žiadala, aby súd návrh otca zamietol. Uviedla, že nikdy otcovi v styku s maloletým nebránila. Otec sám si protirečí, pokiaľ uvádza, že styk prebiehal bez problémov, ale nikdy to nebola matka, ktorú otec kontaktoval za účelom dohody styku s maloletým. Vždy to bola matka, ktorá telefonicky oslovila matku otca maloletého a s ňou dojednávala čas, kedy by babička chcela vidieť maloletého, alebo tráviť čas s vnukom. Vtedy bol aj otec s maloletým. Matka vždy maloletého k babke odniesla a rovnako si maloletého aj vyzdvihla. Skutočný záujem otec o maloletého nikdy neprejavil žiadny, a už vôbec nie všestranné vývojové potreby nezabezpečoval, ničomu ho nenaučil, nikdy sa s ním nepohral a vo všetkom ho zastupovala babka, ktorá o všetkom podávala správu. Podľa matky, dôvodom podania takéhoto návrhu je snaha otca neplatiť na výživu svojho syna žiadne výživné. Jeho návrh nemá žiaden reálny základ, pretože podľa matky otec nemá ani predstavu, aké sú potreby maloletého dieťaťa vo veku maloletého F. a nevie, čo dieťa k svojmu vývoju potrebuje. Jeho predstava o striedavej starostlivosti nie je reálna, pretože otec pracuje na smeny, aj cez víkendy, voľný čas trávi v posilňovni, následne v kruhu svojich priateľov a známych. Preto sa dá predpokladať, že všetku starostlivosť o maloletého by pri striedavej osobnej starostlivosti zabezpečovala stará matka zo strany otca.

5. Z výpovede matky na pojednávaní súdu dňa 14.5.2018 vyplýva, že návrh na zvýšenie výživného podávala predovšetkým z toho dôvodu, že v čase poslednej úpravy výživného otec maloletého nebol zamestnaný, v súčasnosti už zamestnaný je a u nej sa zvýšili výdavky súvisiace s tým, že sa sťahovala z jedného podnájmu do druhého podnájmu. Okrem toho, po prechádzajúcom rozhodnutí súdu žili v spoločnej domácnosti s otcom dieťaťa v období od 5/2016 do 8/2017. Nádejala sa, že môžu spolu fungovať ako rodina. Po tomto období však jednoducho otca dieťaťa poslala preč, pretože jej bol opäť neverný, platil si prostitútky, hral automaty, húlil a podobne. V tomto období otec stále prispieval výživným na maloletého sumou 80 eur mesačne, ostatné náklady v ich spoločnej domácnosti však znášala ona. Podľa nej, od septembra 2018 otec dieťaťa neprejavil žiaden záujem o stretnutie s maloletým. Zo strany otca nemala žiaden neprevzatý hovor, alebo ani jednu SMS - ku. Napriek tomu, že babka volala, či pustí maloletého na polievačku a otec dieťaťa mal zavolať a upresniť stretnutie, nezavolal a následne sa vôbec neozval. Preto matka uvádzala, že nemá záujem brániť otcovi v stretnutí sa s dieťaťom, dokonca by jej to vyhovovalo najmä v čase, keď robí úlohy so starším synom. Veľmi rada by maloletého pustila s otcom von, niekde sa pohrať, ale ani to nejde. Podľa nej, zo strany otca nie je ani žiadna snaha o pomoc, a to čo tvrdí, je obyčajné klamstvo. Matka uviedla, že jej príjem predstavuje asi XXX eur mesačne, pričom sa jedná o sezónnu prácu, ktorá začína asi od polovičky marca a končí v novembri každého roka, takže v zimných mesiacoch túto prácu nemá. Keď prácu má, tak pracuje 10 až 12 hodín denne, a keďže pracuje ako H., má aj tringelty, ktoré odhaduje za 15 dní v mesiaci 5 až 10 eur. Matka má vyživovaciu povinnosť aj voči staršiemu synovi F., ktorý má 8 rokov, navštevuje 2. ročník základnej školy a na tohto maloletého matka dostáva výživné 200 eur mesačne. Matka žije v spoločnej domácnosti s týmito dvomi maloletými deťmi v trojizbovom byte, za ktorý platí mesačne 480 eur. Mala aj ďalšiu osobu ako podnájomníčku v jednej izbe, táto sa však sťahuje preč a na nájomné jej už nebude prispievať. Predchádzajúci nájom stál o 50 eur menej- 430 eur mesačne. Matka ešte dostáva rodičovský príspevok 203 eur mesačne a rodinné prídavky na dve deti 47 eur mesačne. Okrem toho prijíma prácu príležitostnú, brigádnickú a robí nechty svojim kamarátkam, alebo vypomáha na svadbách. Tieto práce však nie sú pravidelné a matka nevedela uviesť, koľko takto zarobí mesačne. Za nechty berie 10 eur. Žiadnu živnosť však nemá.

6. Čo sa týka výdavkov spojených s maloletým F. ktorý navštevuje MŠ na S., matka platí polročne 35 eur, mesačne 50 eur a okrem toho stravovanie v škôlke 23 eur mesačne. Maloletý má zdravotné problémy, pretože má často zápaly priedušiek, od narodenia má ekzém, takže musí užívať lieky, ktoré sú doplatkové a stojí to asi 25 eur mesačne. Matka predložila aj správy o návšteve ošetrujúcej lekárky maloletého V. za rok 2017 a 2018 a od kožnej lekárky. Na posilnenie imunity maloletému kupuje potravinové doplnky, rôzne olejčeky na pokožku, musí užívať špeciálny prací prostriedok kvôli kožnému ochoreniu maloletého. Oblečenie pre maloletého kupuje obyčajne v predajni PEPKO, kde pracuje sestra otca maloletého, ktorá jej dáva 10 % zľavu. Ďalej matka uviedla, že nepovažuje vôbec za vhodné, aby maloletý bol zverený do striedavej osobnej starostlivosti otca, pretože on nepozná jeho potreby. Pre ňu by bolo najvhodnejšie, aby sa začal stretávať s dieťaťom na 2 - 3 hodinky, aby ho dieťa spoznalo a aby vedel, čo treba pre dieťa zabezpečovať a či je možné od dieťaťa očakávať.

7. Otec maloletého vo svojej výpovedi uviedol, že zamestnaný je od 1.4.2017 ako W. a jeho príjem môže predstavovať XXX až XXX eur v čistom mesačne. Pomery na jeho strane sa zmenili v tom, že si zobral hypotekárny úver v sume XX.XXX. eur na zabezpečenie bývania, zakúpil si chatu určenú na celoročné bývanie pri Q. Spláca hypotekárny úver sumou XXX eur mesačne. V súvislosti s bývaním platí 100 eur elektriku, internet 7,50 eur. Ďalšie výdavky má so svojím mobilom 20 eur mesačne, s dochádzkou do zamestnania, na čo používa otcove auto a za tankovanie platí asi 66 eur mesačne. Zatiaľ neplatil za spotrebu vody, ani odpad. Do práce chodí na smeny, ktoré mu plánuje jeho kapitán a keďže vie, že má maloletého syna, každý druhý víkend má voľný. Bežné smeny má buď od 4:00 hodiny rána do 12:00 hodiny, alebo od 6:00 hodiny do 14:00 hodiny, ale slúži aj 12:00 hodinové smeny, ktoré trvajú od 6:00 hodiny rána do 18:00 hodiny. Má aj voľné dni po smenách napr. tak, že robí dva dni a potom má štyri dni voľno. Z toho dôvodu chce dieťa do striedavej osobnej starostlivosti, pretože v tomto období vie zabezpečiť potreby maloletého lepšie. Ďalej uviedol, že pokiaľ sa s maloletým stretával, tak stále tieto stretnutia sprostredkovávala jeho matka. Bolo to z toho dôvodu, že on s matkou dieťaťa nechce mať nič spoločne. U zamestnávateľa dostáva ešte stravné lístky na obedy, keď má službu mimo ústavu, čo môže byť aj 7 dní v mesiaci, ostatné dni sa stravuje v ústave. Otec uviedol, že striedavú osobnú starostlivosť môže realizovať tak v bydlisku svojich rodičov, ako aj v rodinnom dome v H., kde prerába jednu izbu pre maloletého. Jedná a o dvojizbový byt, ktorý však výmerou je väčší ako trojizbový byt v O. Otec svoj návrh odôvodnil aj tým, že chce sa zúčastňovať na výchove maloletého, nebyť odstrčený od jeho výchovy, nechce čítať znevažujúce správy od maty dieťaťa, vyhrážky o tom, že keď bude maloletý väčší, tak mu povie, aký on je človek a s matkou dieťaťa nechce mať nič spoločné. Veci pre dieťa kupuje obyčajne jeho matka, pretože on to už finančne nestíha. Po posledných udalostiach však už ani jeho matka nechce mať s matkou dieťaťa nič spoločné. Uviedol, že variť vie, takže vo veci stravovania by starostlivosť o maloletého zvládol. Pokiaľ by mal maloletého v starostlivosti a mal by smeny, v takom prípade by musel využiť služby svojich rodičov. Určite by maloletého do škôlky nedával. Poukázal na to, že matka sa aj v súčasnosti stále sťahuje z miesta na miesto, z jedného podnájmu do druhého, a preto podľa neho maloletý ani v súčasnosti svoj domov nemá.

8. V priebehu konania otec písomným podaním zo dňa 25.5.2018 žiadal, aby súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým by upravil jeho styk s maloletým od piatka 17:00 hodiny do nedele do 17:00 hodiny a žiadal priznať náhradu konania vo výške 100 %.

9. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 19.6.2018, č.k. 18P/130/2017 - 83 súd vyhovel návrhu otca čiastočne, nariadil neodkladné opatrenie, ktorým mu určil právo stretávať sa s maloletým F. v čase od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny každú sobotu a nedeľu. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.7.2018.

10. Kolízny opatrovník podal vo veci 3 písomné správy, prvú dňa 11.12.2017 v ktorej sa vyjadroval k návrhu matky na zvýšenie výživného. Zo správy vyplýva, že na základe prešetrenia pomerov na strane matky a maloletého dieťaťa doporučil upraviť výživné s poukazom na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a s prihliadnutím na príjmové, majetkové schopnosti, možnosti na strane povinného rodiča. Prešetrenie pomerov na strane otca maloletého kolízny opatrovník neuskutočnil, pretože otec sa mienil vyjadriť len prostredníctvom svojej právnej zástupkyne s tým, že bude žiadať aj širšiu úpravu styku, aby sa mohol intenzívnejšie podieľať na starostlivosti o dieťa.

11. Ďalšiu správu kolízny opatrovník podal súdu dňa 10.8.2018 a táto sa týkala sociálneho šetrenia v súvislosti s návrhom otca na striedavú osobnú starostlivosť. Kolízny opatrovník prešetril pomery na strane matky, ktorá v tom čase žila v trojizbovom prenajatom byte na S. spolu s maloletým F. a s maloletým F. ktorý pochádza z jej predchádzajúceho vzťahu. Matka uviedla, že si našla nový trojizbový podnájom na S. z toho dôvodu, že prenajímateľ jej zvýšil nájomné na 500 eur, a nové nájomné bude stáť 420 eur mesačne. V tomto byte mali deti vytvorené vhodné podmienky pre svoj život. Matka bývala iba s maloletými deťmi, od 5/2018 nemá žiadnu podnájomníčku. Matka uviedla, že otcovi umožňuje styk s maloletým každú druhú sobotu od 15:00 hodiny do 18:00 hodiny a každú druhú nedeľu od 15:00 hodiny do 19:0 hodiny. Kolízny opatrovník vykonal sociálne šetrenie aj u otca maloletého s tým, že striedavá osobná starostlivosť podľa prehlásenia otca by sa zabezpečovala vždy iba v byte jeho rodičov na A. V tomto byte má otec k dispozícií vlastnú izbu, v ktorej je aj detská postieľka. Otec by stretávanie s maloletým realizoval v H. vo forme celodenného výletu. Tam ešte nemá dokončenú izbu pre maloletého. Na základe zistených skutočnosti kolízny opatrovník doporučil vo veci nariadiť súdnoznalecké dokazovanie z odboru klinickej psychológie detí a dospelých za účelom zistenia, či striedavá osobná starostlivosť je vhodná pre celkový vývin dieťaťa.

12. Kolízny opatrovník podal vo veci ďalšiu správu dňa 15.10.2018 z ktorej vyplýva, že v uvedený deň sa pred kolízneho opatrovníka dostavili obaja rodičia, ktorí uzavreli dohodu ohľadne styku otca s maloletým a túto predostreli súdu. Na základe tejto dohody potom otec na pojednávaní súdu dňa 28.1.2019 uviedol, že zatiaľ netrvá na striedavej osobnej starostlivosti o maloletého. Je spokojný s tým, že jeho styk sa tak upravil, že bude môcť mať dieťa u seba 10 až 11 dní v mesiaci. Čo sa týka zvýšenia výživného, naďalej trvá na svojom stanovisku. Žiadal, aby súd prihliadol na tú skutočnosť, aký je jeho priemerný čistý mesačný príjem. Poukázal na to, že z vyúčtovania elektriky za obdobie od 11/2017 do 3.5.2018 mu vznikol veľmi vysoký nedoplatok, v sume 619,85 eur a preto bude musieť zvýšiť zálohové platby.

Doposiaľ platil 100 eur mesačne. Mal nedoplatky aj za vodu v sume 73 eur, ktoré ešte bude musieť zaplatiť. Rovnako mu prišiel aj nedoplatok za rozhlas a televíziu 64 eur.

13. Otec poukázal osobitne na to, že matka môže mať príjem aj z brigádnickej činnosti, na čo matka reagovala tak, že naposledy ako brigádnička pracovala pred letom 2018, avšak vzhľadom na to, že jej matka je vážne chorá, nemôže sa postarať už o dieťa, a preto na brigády nechodí. Na otázku otca ďalej uviedla, že čo sa týka nechtov, príjem môže mať maximálne vo výške 50 eur mesačne, s čím otec nesúhlasil, pretože podľa neho matka takto vie vybaviť aj tri zákazníčky za deň. Matka však túto skutočnosť popierala. Ďalej otec namietal proti tomu, že deklarovaný príjem matky, ktorý je uvedený na papieri od jej zamestnávateľa, nie je jej skutočným príjmom a podľa neho matka zarába asi XXX eur mesačne.

14. Matka poukázala na to, že nastala zmena v jej pomeroch aj v tom, že od decembra 2018 už nedostáva rodičovský príspevok 220 eur mesačne, pretože dieťa malo 3 roky. Finančne jej vypomáha vlastná matka z finančných prostriedkov, ktoré získala z dedičstva po svojej matke. Táto zomrela v XX/ XXXX a bol predaný byt po nej. Takto požičané peniaze však bude musieť svojej matke vrátiť.

15. Súd v tomto konaní zistil priemerný čistý mesačný príjem na strane matky v sume XXX,XX eur a napriek tomu, že otec namietal proti tomu, že by mal byť jej skutočný príjem vyšší, nepredložil o tom žiadne dôkazy. Preto súd vychádzal zo skutočností deklarovaných zamestnávateľom matky a nemal dôvod týmto skutočnostiam neveriť. Priemerný čistý mesačný príjem na stane otca maloletého za obdobie od 11/2017 do 12/2018 predstavuje XXX,XX eur.

16. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

17. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

18. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

20. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov. Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú, podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia so stavom súčasným.

21. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

22. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného zo strany otca, s prihliadnutím na tú podstatnú zmenu pomerov, ktorá nastala oproti pôvodnému súdnemu rozhodnutiu a spočívajúcu v tom, že otec maloletého sa zamestnal a jeho príjem dosahuje takú čiastku, z ktorej je schopný platiť v období od podania návrhu t.j. od 20.9.2017 do 28.2.2018 sumu 100 eur mesačne a od 1.3.2018 do budúcna sumu 110 eur mesačne. V súvislosti s maloletým sa zvýšili výdavky nástupom do škôlky, a preto súd rozdelil obdobie zvýšenia výživného takýmto spôsobom. Matka svoju vyživovaciu povinnosť aj v súčasnosti plní v prevažnej miere svojou osobnou starostlivosťou o maloletého, ktorý je na jej starostlivosť odkázaný, lebo matka je tá, ktorá denno- denne zabezpečuje jeho potreby. Príjmové pomery na strane matky nie sú pre rozhodnutie súdu podstatné do tej mieri, že pokiaľ má matka vyšší príjem, ako deklaruje, potom dokáže v širšej miere dopĺňať aj finančne odôvodnené potreby maloletého. Preto je neprimerané, aby otec v tomto konaní poukazoval na to, aké má finančné a príjmové možnosti matky dieťaťa.

23. Na strane otca súd nemohol prihliadnuť na záväzky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, na tie úver, ktorý si otec zobral, pretože tento nemá prednosť pred výživným. Pokiaľ otec si zobral hypotekárny úver za účelom zabezpečenia bývania, z tohto úveru nadobudol rodinný dom, protihodnota tohto hypotekárneho úveru predstavuje jeho majetok, ktorý takto nadobudol. Preto súd má za to, že otec je schopný prispievať na výživu maloletého zvýšeným výživným.

24. Súdom určené výživné je primerané aj odôvodneným potrebám dieťaťa, ako aj možnému zvýšeniu výživnému do budúcna tak, ako sa bude maloletý bude vyvíjať a ako sa budú jeho potreby zvyšovať. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol.

25. Rodičia sa dohodli na úprave styku otca s maloletým a vzhľadom na to, že ich vzťah je konfliktný, súd považoval za správne, aby súčasťou rozhodnutia súdu bol takto upravený styk.

26. Podľa ust. § 25 ods. 1,2 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

27. Takto upravený styk je v súlade so záujmom dieťaťa, na zachovaní vzťahu aj s tým rodičom, ktorému nie je zverené do osobnej starostlivosti. Skutočným záujmom dieťaťa je jeho riadna výchova. Právo styku rodiča s dieťaťom je právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému nie je dieťa zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič právo v čase styku s dieťaťom. Súd preto považoval styk upravený súdnym rozhodnutím za taký, ktorý zodpovedá uvedeným kritériám.

28. Konanie o zverenie maloletého do striedavej osobnej starostlivosti zastavil v súlade so späťvzatím návrhu otcom maloletého a v súlade s § 29 ods.1 až 3 Civilného mimosporového poriadku.

29. Vzhľadom na zvýšenie výživného zo strany otca pre maloletého, súd určil otcovi dlžné výživné za obdobie od podania návrhu do konca mesiaca, v ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia súdu. Súd prihliadol na to, že otec doposiaľ platil 80 eur mesačne, a preto v období od podania návrhu do konca mesiaca 2/2018 mu vznikol dlh na výživnom za 11 dní v mesiaci september 2017 v sume 7,26 eur ( 20:30x11), po 20 eur za mesiace 10/2017 až 2/2018, spolu 5x 20 eur, spolu 100 eur, a za obdobie od 3/2018 do 1/2019 po 30 eur, t.j. za 11 mesiacov po 30 eur, spolu 330 eur, spolu dlžné výživné 437,26 eur. Toto dlžné výživné je otec povinný zaplatiť v štyroch splátkach, ktoré mu súd povolil s prihliadnutím na jeho príjmové pomery, a zároveň mu určil podmienky zročnosti týchto splátok ( § 232 ods.4 Civilného sporového poriadku)

30. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015 Z.z., ďalej iba .

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 .

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba .

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.