Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoPom/1/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Jany Kotrčovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa : M. B., nar. XX.XX.XXXX, t.č. bytom ako stará matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok, dieťa rodičov: matka C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXXX/X, K. O., XXX XX P., prechodne bytom X K. R., A. I., H XQJ, Veľká Británia, otec Z. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXXX/X, K. O., XXX XX P., prechodne bytom X K. R., A. I., H XQJ, Veľká Británia, o návrhu starej matky Q. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. I. XXXX/X, K. O., XXX XX P., na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie starej matky proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok č.k. 9PPOm/1/2019-42 zo dňa 10. januára 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov konania n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súdu prvej inštancie vyhlásil, že nemá právomoc v danej veci konania, preto konanie zastavil. Vyslovil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania. Konštatoval, že v zmysle Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“) nemá právomoc na rozhodovanie vo veci samej s poukazom na to, že maloleté dieťa má obvyklý pobyt vo Veľkej Británii, pričom v Slovenskej republike sa nachádza len od 06.01.2019, t.j. ku dňu rozhodovania 4 dni. Zo súdom zabezpečených dôkazov vyplýva, že maloletý je aktuálne počas prebiehajúceho konania vo Veľkej Británii v starostlivosti starej matky, ktorá s maloletým odišla na Slovensko. Zo zabezpečených listín vyplynulo, že konanie vedené britskými súdmi nie je ukončené, vo veci je vytýčený termín pojednávania, pričom v danej veci sa koná aj o zverení maloletého do starostlivosti starej matke.

2. Zaoberal sa aj otázkou naliehavosti prípadu, ktorá by odôvodňovala založenie právomoci tunajšieho súdu aj navzdory vyššie citovaným ustanoveniam upravujúcich právomoc súdu tak, ako to umožňuje čl. 20 Nariadenia, avšak dospel k záveru, že naliehavosť v danom prípade nie je daná, keďže maloletý bol opatrením britského súdu odovzdaný do starostlivosti starej matky a o maloletého je riadne postarané, navštevuje školu a má zabezpečený svoj všestranný rozvoj, čím je v plnej miere zohľadnený aj jeho záujem.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom na ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“).

4. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu podala odvolanie stará matka. Namietala, že súd prvej inštancie dospel n základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne vyhodnotil situáciu, v ktorej sa maloletý v dôsledku predchádzajúcich udalostí nachádza a hlavne jeho potrebu istoty. Vôbec nevenoval pozornosť psychickému stavu maloletého, ktorá má v súčasnej dobe nočné mory, nemôže správať, obáva sa, že sa bude musieť vrátiť do Anglicka, čo absolútne odmieta. Je nevyhnutné, aby mal maloletý zabezpečené vzťahy so svojou ´biologickou rodinou, hlavne starou matkou, na ktorú má silné citové väzby. Nesprávne aplikoval ustanovenia Nariadenia, keď z povahy jej návrhu a účelu rozhodnutia, ktorého sa domáha vyplýva, že nežiada o vydanie meritórneho rozhodnutia a z opisu skutkového stavu je zrejmé, že súd mal rovnako dôsledne skúmať svoju právomoc s ohľadom na ustanovenia článku 20 Nariadenia. Riadne neskúmal otázku naliehavosti prípadu a tiež nesprávne zhodnotil dosah opatrení vykonaných britskými orgánmi na právny status maloletého na Slovensku. Poukázala na rozsudky Európskeho súdneho dvora č. C-256/09 a C-403/09 s tým rozdielom, že v danom prípade príslušné subjekty nepožiadali o priznanie účinkov rozhodnutia/opatrenia vydaného vo Veľkej Británii na území Slovenskej republiky v zmysle príslušných právnych predpisov. Vzhľadom k tomu nemožno pri hodnotení nutnosti zverenia maloletého do starostlivosti starej matky vychádzať zo zmieneného britského rozhodnutia, ktoré má len predbežnú povahu, nie je teda v zmysle Nariadenia priamo vykonateľné mimo územia Veľkej Británie. Navrhuje uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. K odvolaniu starej matky sa vyjadril kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa stotožňuje s vyjadrením starej matky, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, nesprávny vyhodnotil situáciu, v ktorej sa maloletý nachádza a hlavne nezobral do úvahy jeho potrebu istoty, ako aj psychickému stavu maloletého, ktorému PhDr. C. O. diagnostikovala separačnú úzkostnú poruchu. Taktiež vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko z návrhu starej matky vyplýva, že nežiada o vydanie meritórneho rozhodnutia. Z opisu skutkového stavu je zrejmé, že súd mal rovnako dôsledne skúmať svoju právomoc s ohľadom na čl. 20 Nariadenia. Riadne nepreskúmal otázku naliehavosti prípadu a nesprávne zhodnotil dosah opatrení vykonaných britskými orgánmi na právny status maloletého na Slovensku. Stotožňuje sa s vyjadrením starej matky, že príslušné subjekty doposiaľ nepožiadali o priznanie účinkov rozhodnutia/opatrenia vydaného vo Veľkej Británii na území Slovenskej republiky. Pri hodnotení nutnosti zverenia maloletého do starostlivosti starej matky nemožno vychádzať zo zmieneného britského rozhodnutia, ktoré má len predbežnú povahu, nie je teda v zmysle Nariadenia priamo vykonateľné mimo územia Veľkej Británie. Navrhuje napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

6. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd v zmysle § 2 ods. 1 a § 34 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti uzneseniu, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2, § 357 písm. d/, § 359, § 362 ods. 1 , bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. § 65, § 66 a § 67 a napadnuté uznesenie potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

7. Podľa čl. 8 ods. 1 Nariadenia, súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

8. Podľa čl. 20 ods. 1 Nariadenia, v naliehavých prípadoch nebránia ustanovenia tohto nariadenia súdom členského štátu prijať predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, s ohľadom na osoby alebo majetok v tomto štáte, ktoré sú dostupné podľa práva tohto členského štátu, aj keby podľa tohto nariadenia mal právomoc rozhodovať vo veci samej súd iného členského štátu.

9. Podľa čl. 20 ods. 2 Nariadenia, platnosť opatrení uvedených v odseku 1 zanikne, len čo súd členského štátu, ktorý má právomoc podľa tohto nariadenia rozhodovať vo veci samej, prijal opatrenia, ktoré považoval za primerané.

10. V preskúmavanej veci je zrejmé, že pred orgánmi Veľkej Británie prebieha konanie vo veci samej ohľadne starostlivosti o maloletého M., ktorých právomoc je daná v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia, nakoľko maloletý mal v čase začatia konania obvyklý pobyt vo Veľkej Británii. Odôvodnenie č. 16 Nariadenia znie: „Toto nariadenie nemá brániť súdom členského štátu, aby v naliehavých prípadoch prijímali predbežné opatrenia, vrátane ochranných opatrení, ktoré sa týkajú osôb alebo majetku nachádzajúcich sa v danom štáte.“ Na uvedené odôvodnenie nadväzuje čl. 20 ods. 1 Nariadenia. V danej veci stará matka návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala zverejnia maloletého M. do svojej osobnej starostlivosti. Súd Slovenskej republiky by mal právomoc vydať rozhodnutie o

nariadení neodkladného opatrenia (napriek právomoci súdu Veľkej Británie rozhodnúť vo veci samej v zmysle čl. 8 ods. 1 Nariadenia) za splnenia podmienky, že dané opatrenie je naliehavé, bude prijaté vo vzťahu k osobám, ktoré sa nachádzajú v dotknutom členskom štáte (v tomto prípade v Slovenskej republike) a že rozhodnutie bude mať dočasnú povahu.

11. Čl. 20 ods. 1 Nariadenia oprávňuje súd, ktorý nemá právomoc rozhodnúť vo veci samej, prijať výnimočne neodkladné opatrenie týkajúce sa starostlivosti o maloleté dieťa. Treba vychádzať z toho, že pojem naliehavosti obsiahnutý v uvedenom ustanovení sa týka tak situácie, v ktorej sa dieťa nachádza, ako aj praktickej nemožnosti podať návrh týkajúci sa starostlivosti o maloleté dieťa na súd príslušný na rozhodnutie vo veci samej. Okolnosti uvádzajúce starou matkou neumožňujú odôvodniť konštatovanie naliehavosti v zmysle citovaného článku. Takéto uznanie naliehavosti by bolo v rozpore so zásadou vzájomného uznávania rozhodnutí vydaných v členských štátoch, ktorá zásada vychádza zo zásady vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi (odôvodnenie č. 21 Nariadenia).

12. V predmetnom prípade bolo vydané predbežné rozhodnutie 17.12.2018 súdom príslušným na rozhodnutie vo veci samej (súdom vo Veľkej Británii), ktorým bol maloletý M. odovzdaný starej matke do starostlivosti. Tento súd sa zaoberal i návrhom na postúpenie veci v zmysle čl. 15 Nariadenia, ktorý návrh však zamietol. Vo veci samej bol stanovený termín na deň 16.01.2019. Opatrením sudu vo Veľkej Británii bol maloletý M. odovzdaný do starostlivosti starej matky, ako sa domáha v tomto konaní. Čl. 20 ods. 1 Nariadenia neumožňuje súdu členského štátu prijať neodkladné opatrenie v oblasti starostlivosti o maloleté dieťa s cieľom zveriť dieťa, ktoré sa nachádza na území Slovenskej republiky do starostlivosti starej matky, keď súd iného členského štátu, ktorý je príslušný rozhodovať vo veci samej podľa ustanovení článkov Nariadenia, už vydal rozhodnutie dočasne zverujúce dieťa do starostlivosti starej matke.

13. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že rozhodnutie súdu Veľkej Británie nebol uznané súdnymi orgánmi v Slovenskej republike, odvolací súd poukazuje na rozhodnutie ESD č. C-256/09, kde určil, že ustanovenia článku 21 a nasl. Nariadenia sa na neodkladné opatrenia patriace pod článok 20 Nariadenia neuplatňujú. To však nebráni všetkým uznaniam a výkonom týchto opatrení v inom členskom štáte.

14. Vychádzajúc z konštatovaného súd prvej inštancie správne prijal záver o nedostatku jeho právomoci s poukazom na čl. 20 ods. 1 Nariadenia, keď maloletý M. bol už rozhodnutím súdu vo Veľkej Británii dočasne zverený do starostlivosti starej matky, z ktorého dôvodu sa nejedná o naliehavé opatrenie a navyše stará matka v návrhu ani netvrdila a neprodukovala nejaké dôkazy, že by jej niekto v tejto starostlivosti bránil na území Slovenskej republiky. Preto napadnuté uznesenie v zmysle § 387 ods. 1 ako vecne správne potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, aplikujúc ustanovenie § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie súdu starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania, neustanovuje inak. Nejedná sa o prípad upravený v ust. § 53 (určenie rodičovstva a notárske úschovy), a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania (§ 55 , nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430