Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_2Co-110-2018.pdf
PDF · 78.42 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/110/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: D. N., nar. X.XX.XXXX, bytom J. U. č. XX, o zaplatenie 4.416,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.1.2018 č.k. 3Csp/154/2017 - 53 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 601,98 eur s prísl.. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.395,- eur s prísl., a to v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 25.-teho dňa toho-ktorého mesiaca na adresu žalobcu pod následkami straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal.
2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaná XX.X.XXXX vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty F.. Išlo o zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe uvedeného právny predchodca žalobcu schválil žalovanej úverový rámec vo výške 2.100,- eur s pevnou mesačnou splátkou vo výške 70,- eur. Z výpisu pôžičkovej karty F. vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby bola 1,90% mesačne, 22,80% ročne, výška sankčnej úrokovej sadzby 5,00% ročne a výška štandardnej splátky 70,- eur mesačne s tým, deň splatnosti bol uvedený 15.3.2017. Žalovaná celkovo vyčerpala 2.310 eur v období od 4.4.2013 do 28.2.2017. Posledná platba kreditnou kartou bola vykonaná dňa 17.12.2013. Žalovaná celkovo uhradila sumu 915,- eur. Súd prvej inštancie žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 OZ, čo znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť zostatok nesplatenej istiny vo výške 1.395,- eur. Ustálil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je v nej uvedený úrok, poplatky ani RPMN a od spotrebiteľa nie je možné požadovať úrok a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Žalobca ďalej požadoval zaplatiť štandardný úrok vo výške 1.763,- eur. Úroková sadzba v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80% ročne a súd prvej inštancie sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru. Tento úrok vyhodnotil ako neprimeraný v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou pre spotrebiteľské a ostatné úvery. Ustálil, že pokiaľ sú úroky neplatné, v celom rozsahu nemožno ich ďalej moderovať, preto vyhovel žalobe len sčasti, a to pokiaľ ide o vrátenie istiny 1.395,- eur, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie, že nevysvetlil v čom vzhliadol rozpor dojednanej výšky úrokov v úverovej zmluve s dobrými mravmi. Má za to, že výška dojedaných úrokov v úverovej zmluve je v súlade so zákonom a stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Má za to, že dojednaná odplata v zmluve je primeraná a v súlade so zákonom. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.
4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.
5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
6. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).
7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, vychádzajúc z postavenia právneho predchodcu žalobcu ako obchodníka pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy. Ide o zmluvu spotrebiteľskú a sporný vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a je namieste aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8. Žalobca poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ani iný všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržiavania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.
9. Žalobca v odvolaní obhajuje úroky za poskytnutý úver s poukazom na to, že nie sú v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery.
10. Ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie strany občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahy, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.
11. Pri dojednávaní úrokov konaná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje úrok primeraný bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez
ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek.
12. Je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne zdôraznil, že úroková miera 22,80% dohodnutá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v uzatvorenej zmluve z XX.X.XXXX, podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keď podľa priemerných úrokov obchodných bánk v danom období úrok pre spotrebiteľské a ostatné úvery s dohodnutou splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavoval 10,73%. Dohodnutý úrok tak podstatne prevyšuje limity úrokových sadzieb uplatňovanými bankami, na čo správnym spôsobom poukázal aj prvoinštančný súd. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje priemernú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej sumy, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom.
13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania strán sporu, a preto s poukazom na vyššie uvádzané dôvody, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP.
14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).