Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/110/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, proti žalovanej: D. N., nar. X.XX.XXXX, bytom J. U. č. XX, o zaplatenie 4.416,02 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 31.1.2018 č.k. 3Csp/154/2017 - 53 jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie o zaplatenie 601,98 eur s prísl.. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.395,- eur s prísl., a to v mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 25.-teho dňa toho-ktorého mesiaca na adresu žalobcu pod následkami straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a stranám náhradu trov konania nepriznal.

2. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že žalovaná XX.X.XXXX vyplnila žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty F.. Išlo o zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou s tým, že ide o spotrebiteľskú zmluvu. Na základe uvedeného právny predchodca žalobcu schválil žalovanej úverový rámec vo výške 2.100,- eur s pevnou mesačnou splátkou vo výške 70,- eur. Z výpisu pôžičkovej karty F. vyplýva, že výška štandardnej úrokovej sadzby bola 1,90% mesačne, 22,80% ročne, výška sankčnej úrokovej sadzby 5,00% ročne a výška štandardnej splátky 70,- eur mesačne s tým, deň splatnosti bol uvedený 15.3.2017. Žalovaná celkovo vyčerpala 2.310 eur v období od 4.4.2013 do 28.2.2017. Posledná platba kreditnou kartou bola vykonaná dňa 17.12.2013. Žalovaná celkovo uhradila sumu 915,- eur. Súd prvej inštancie žalovanou vykonané úhrady započítal na úhradu istiny v zmysle ust. § 566 ods. 2 OZ, čo znamená, že žalovaná je povinná zaplatiť zostatok nesplatenej istiny vo výške 1.395,- eur. Ustálil, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je v nej uvedený úrok, poplatky ani RPMN a od spotrebiteľa nie je možné požadovať úrok a poplatky, ktoré v zmluve uvedené nie sú. Žalobca ďalej požadoval zaplatiť štandardný úrok vo výške 1.763,- eur. Úroková sadzba v zmysle Zmluvy a Cenníka vo výške 22,80% ročne a súd prvej inštancie sa zaoberal výškou dohodnutého úroku z úveru. Tento úrok vyhodnotil ako neprimeraný v porovnaní s priemernou úrokovou sadzbou pre spotrebiteľské a ostatné úvery. Ustálil, že pokiaľ sú úroky neplatné, v celom rozsahu nemožno ich ďalej moderovať, preto vyhovel žalobe len sčasti, a to pokiaľ ide o vrátenie istiny 1.395,- eur, vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Príslušenstvo pohľadávky odôvodnil § 517 OZ. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania podal včas odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené a uplatňuje si nárok na náhradu trov konania. Vytýka súdu prvej inštancie, že nevysvetlil v čom vzhliadol rozpor dojednanej výšky úrokov v úverovej zmluve s dobrými mravmi. Má za to, že výška dojedaných úrokov v úverovej zmluve je v súlade so zákonom a stanovenou maximálnou výškou odplaty pri poskytovaní peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Má za to, že dojednaná odplata v zmluve je primeraná a v súlade so zákonom. V zmysle týchto dôvodov navrhol žalobca podanému odvolaniu vyhovieť.

4. Žalovaná sa k odvolaniu nevyjadrila.

5. Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutom rozsahu, a teda vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.

6. Odvolací súd posúdil relevantnosť odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti Ústavný súd SR II. ÚS 78/05).

7. Je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že uzatvorená zmluva medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou je zmluvou spotrebiteľskou, vychádzajúc z postavenia právneho predchodcu žalobcu ako obchodníka pri výkone jeho podnikateľskej činnosti a z postavenia žalovanej ako dlžníka z úverovej zmluvy. Ide o zmluvu spotrebiteľskú a sporný vzťah medzi stranami sporu je potrebné posúdiť podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúcich problematiku spotrebiteľských zmlúv a je namieste aplikovať aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov.

8. Žalobca poukazuje na „vtesnanie sa“ do administratívneho limitu. Je však potrebné rozlišovať medzi inštitútom úrokovej sadzby (úroky za úver) a inštitútom RPMN (ročná percentuálna miera nákladov). Administratívny strop zákonodarca stanovil nie na úroky, ale na RPMN, ktorá ročná percentuálna miera nákladov zahŕňa aj poplatky a obdobie splácania. Ide o celkové náklady na úver. Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. ani iný všeobecne záväzný predpis nijako neobmedzil súdy, aby korigovali neprimerane vysoké úroky, ktoré sú síce zložkou pre výpočet RPMN, no nie sú vyňaté z posudzovania dodržiavania imperatívu dobrých mravov zo strany súdu.

9. Žalobca v odvolaní obhajuje úroky za poskytnutý úver s poukazom na to, že nie sú v rozpore s dobrými mravmi poukazujúc na maximálnu výšku odplaty za spotrebiteľské úvery.

10. Ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, teda k právnym normám, ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom, a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu neobmedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie strany občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovnej neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka alebo § 39 Občianskeho zákonníka je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahy, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce okolnosti.

11. Pri dojednávaní úrokov konaná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje úrok primeraný bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými mravmi je také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí, bez

ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov, a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník v takejto situácii poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úveru alebo pôžičiek.

12. Je potrebné uzavrieť, že súd prvej inštancie správne zdôraznil, že úroková miera 22,80% dohodnutá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou v uzatvorenej zmluve z XX.X.XXXX, podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, keď podľa priemerných úrokov obchodných bánk v danom období úrok pre spotrebiteľské a ostatné úvery s dohodnutou splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavoval 10,73%. Dohodnutý úrok tak podstatne prevyšuje limity úrokových sadzieb uplatňovanými bankami, na čo správnym spôsobom poukázal aj prvoinštančný súd. Dohodnuté úroky sú odplatou za užívanie požičanej sumy, nemajú zabezpečovaciu funkciu a na to, že ich výška je v rozpore s dobrými mravmi, nemá vplyv, že táto bola dohodnutá. V súlade s dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje priemernú výšku odplaty (odmeny) za užívanie požičanej sumy, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým) spôsobom.

13. Správnemu rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci samej zodpovedá aj súvisiaci výrok o trovách konania strán sporu, a preto s poukazom na vyššie uvádzané dôvody, odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 CSP.

14. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá nárok na náhradu trov a žalovanej v tomto štádiu konania žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .