Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-4Csp/17/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 35 724 803, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - Petržalka, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: T. B., Z..: XX.XX.XXXX, J. Č.. XX, XXX XX J., o zaplatenie 388,50 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 24 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 6 eur od 11.02.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 eur od 11.03.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, vo výške 5 % ročne zo sumy 6 eur od 11.05.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a . III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 10.02.2021 sa žalobkyňa domáhala na žalovanej zaplatenia 388,50 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 6 eur od 11.02.2018 do zaplatenia, zo sumy 6 eur od 11.03.2018 do zaplatenia, zo sumy 6 eur od 11.04.2018 do zaplatenia, zo sumy 6 eur od 11.05.2018 do zaplatenia, zo sumy 364,50 eur od 11.07.2018 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 uzavretej medzi spoločnosťou DIGI SLOVAKIA s.r.o., Rontgenová 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722 (ďalej len „DIGI SLOVAKIA“) ako postupcom a žalobkyňou došlo k postúpeniu pohľadávky postupcom na žalobkyňu. Postupca a žalovaná uzavreli Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856. Predmetom zmluvy je záväzok postupcu zriadiť a poskytovať žalovanej službu satelitnej televízie „SATELIT Štandard“ v súlade s podmienkami uvedenými v zmluve, v príslušných osobitných podmienkach vzťahujúcich sa na službu podľa tejto zmluvy, a to v osobitných podmienkach pre poskytovanie služieb satelitnej televízie, všeobecných podmienkach pre poskytovanie verejných služieb a cenníku pre poskytovanie služieb podniku, a záväzok žalovanej riadne a včas platiť cenu za zriadenie a poskytovanie služieb podľa zvoleného programu a dodržiavať povinnosti v súlade so zmluvou. Žalovaná podpisom zmluvy vyhlásila, že bola postupcom oboznámená, že aktuálne informácie o platných cenách za služby je možné získať v aktuálnom cenníku dostupnom na webovom portáli www.digislovakia.sk <http://www.digislovakia.sk> alebo inej internetovej stránke postupcu, ktorá ich nahradí, a na predajných miestach postupcu. Postupca v súlade so zmluvou poskytoval žalovanej aj ďalšie služby spočívajúce vo výpožičke Scart kábla, diaľkového ovládača, koncového zariadenia, Smart karty a zdrojového kábla, ktoré žalovaná prebrala pri podpise zmluvy, a tiež v inštalácii a nájme koncových zariadení. Za poskytnuté služby postupca vystavil nasledovné faktúry: faktúru č.1801136044 na sumu 6 eur splatnú dňa 10.02.2018, faktúru č. 1802141044 na sumu 6 eur splatnú dňa 10.03.2018,

faktúru č. 1803124387 na sumu 6 eur splatnú dňa 10.04.2018, faktúru č. 1804139932 na sumu 6 eur splatnú dňa 10.05.2018 a faktúru č. 1806130714 na sumu 364,50 eur splatnú dňa 10.08.2018. Nakoľko žalovaná faktúry neuhradila ani čiastočne, postupca v súlade s o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb od zmluvy odstúpil. Žalobou si žalobkyňa uplatňuje nárok na zaplatenie sumy 388,50 eur, ktorá pozostáva z neuhradených súm vyfakturovaných špecifikovanými faktúrami.

3. Právny základ žaloby zástupca žalobkyne odôvodnil tak, že medzi postupcom a žalovanou vznikol záväzkový vzťah upravený ust. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorého postupca poskytol žalovanej služby satelitnej televízie a ďalšie služby podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a žalovanej vznikla povinnosť zaplatiť postupcovi cenu za poskytované služby podľa cenníka postupcu uvedenú vo vystavených faktúrach. Nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v požadovanej o výške 5% ročne má svoj základ v ust. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.02.2013.

4. V žalobe zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že faktúrou č.1806130714 splatnou dňa 10.08.2018 postupca žalovanej vyfakturoval aj pokutu pri predčasnom ukončení zmluvy. Pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škodu spôsobenej postupcovi v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na zľavy, ktoré postupca poskytol žalovanej na základe zmluvy. Pokuta zahŕňa jednak náklady postupcu na obstaranie zariadenia spolu s príslušenstvom a tiež náklady na vymáhanie, ktoré by postupcovi/žalobcovi nevznikli, ak by si žalovaná splnila svoje povinnosti vrátiť postupcovi jeho zariadenia, ktoré mala k dispozícii len na dobu trvania zmluvy. Okrem náhrady nákladov postupcu účelom je tiež snaha predísť situáciám, ktoré sa vo všeobecnosti bez uplatňovania sankcií za nevrátenie zapožičaných zariadení vyskytujú, a to situáciám, kedy užívatelia prevezmú od postupcu zariadenia (niekedy aj desiatky kusov) a následne ich predávajú a tým sa neoprávnene obohacujú. Postupca/žalobca si pokutu uplatňuje ako kompenzáciu škody (alternatívne náhradu škody) z titulu porušenia zmluvnej povinnosti žalovanou spočívajúcej v nevrátení vyššie zariadení.

5. Ako prílohy žaloby zástupca žalobkyne označil a predložil listiny: „Zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856“, „Preberací protokol a dodatok k službe satelitnej televízie - Nová DIGI“, „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane SATELIT Vianoce 2015“, faktúry č. 1801136044, č. 1802141044, č. 1803124387, č. 1804139932 a č.1806130714, „Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných služieb“ , „.„Osobitné podmienky pre poskytovanie služieb satelitnej televízie“ , „Cenník pre poskytovanie verejných služieb“, zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 vrátane prílohy a oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 30.04.2019.

6. Písomným podaním doručeným súdu dňa 26.05.2021 zástupca žalobkyne na výzvu súdu žalobu doplnil tak, že zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856 postupca a žalovaná uzavreli dňa 15.01.2016. Dňa 15.01.2016 postupca a žalovaná zároveň uzavreli aj „Preberací protokol a dodatok k službe satelitnej televízie - Nová DIGI“ (ďalej už len „protokol“), ktorý bol predložený spolu so žalobou. Na základe uvedeného protokolu, ktorý v zmysle všeobecných podmienok je súčasťou zmluvy, si žalovaná o.i. záväzne objednala službu základný balík: SATELIT Štandard, kampaň SATELIT Vianoce 2015, s dobou viazanosti 24 mesiacov. Podpisom protokolu žalovaná potvrdila, že si záväzne objednáva službu uvedenú v ňom a že sa zaväzuje riadne a včas plniť povinnosti vyplývajúce zo zmluvných dokumentov, najmä riadne a včas platiť cenu za zariadenia a poskytované služby. Postupca a žalovaná sa v protokole v časti „Pokuty v zmysle Podmienok kampane“ dohodli, že v prípade nedodržania viazanosti v zmysle podmienok využitia kampane je žalovaná po ukončení zmluvného vzťahu povinná uhradiť zmluvnú pokutu, ktorá sa určí ako súčet sumy 50 eur pri predčasnom ukončení zmluvy pre poskytovanie verejných služieb a poskytnutej zľavy z jednorazových poplatkov pre poskytnutie služieb v zmysle cenníka. Podľa čl. 5 ods. 1 osobitných podmienok: “Ak sa účastník zaviazal využívať službu káblovej televízie po určitý čas (doba viazanosti) a počas tejto doby viazanosti vypovie zmluvu alebo iným spôsobom dôjde k jej zániku z dôvodov na strane účastníka, je účastník povinný zaplatiť podniku zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti podľa zmluvy a vrátiť zariadenie, ktoré je vo vlastníctve podniku“. K ukončeniu zmluvného vzťahu dojednaného na 24 mesiacov v danej veci došlo z dôvodu, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti včas a riadne. Preto postupca si faktúrou č.30807856 vyfakturoval aj zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti. Obdobie viazanosti nebolo dojednané výlučne iba v prospech postupcu. Žalovanej boli ako ekvivalent za dobu viazanosti v tejto súvislosti poskytnuté

zľavy, ktoré by inak musela zaplatiť. Zľavy poskytnuté žalovanej sú špecifikované v bode 3 listiny „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane SATELIT VIANOCE 2015“. V bode 7 písm. c) tejto listiny strany dojednali, že: “V prípade nedodržania 24 mesačnej viazanosti, t.j. v prípade ukončenia zmluvného vzťahu s podnikom pred uplynutím doby viazanosti je účastník povinný uhradiť podniku odškodné, ktorého výška sa určí ako súčet sumy 50 eur, ktorá predstavuje výšku zmluvnej pokuty pri predčasnom ukončení zmluvy a rozdielu medzi akciovými cenami podľa bodu 3 a cenami za tie isté úkony, resp. služby podľa aktuálneho cenníka.“. Zmluvná pokuta plní prevenčnú (zabezpečovaciu) a reparačnú (uhradzovaciu ) funkciu. Zmluvná pokuta v danej veci predstavuje paušalizovanú náhradu škody, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku nesplnenia záväzku žalovanou zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu, resp. porušenia povinnosti žalovanej zaplatiť za poskytované služby riadne a včas. Škoda tak pozostáva zo sumy, ktorá postupcovi vznikla v dôsledku poskytnutia služieb za akciové ceny s ohľadom na dobu viazanosti. Zmluvnou pokutou si postupca zabezpečuje návratnosť poskytnutej zľavy zo stanovenej ceny služieb. Postupca tiež odovzdal žalovanej v súvislosti s poskytovaním služieb zariadenia v bližšie popísané v žalobe. V rámci faktúry č. 30807856 si postupca uplatnil zmluvnú pokutu za nevrátenie uvedených zariadení. Pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie aj tu predstavuje paušalizovanú náhradu škody spôsobenej postupcovi v dôsledku nevrátenia zariadení. Zahŕňa jednak náklady postupcu na obstaranie zariadení a tiež náklady na vymáhanie, ktoré by postupcovi/žalobcovi nevznikli, ak by si žalovaná splnila svoju povinnosť zariadenia vrátiť. Výška zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadení, ktoré postupca poskytol žalovanej do dočasného užívania, odzrkadľuje cenu za obdobné zariadenia dostupné na bežnom trhu. O tom, že zariadenia boli žalovanej riadne odovzdané, svedčí protokol. Žalovaná zariadenia nevrátila.

7. Uznesením zo dňa 14.12.2021 č.k. -88 súd podľa vyzval žalovanú na vyjadrenie k žalobe a pripojeným listinám v lehote 15 dní od doručenia uznesenia. Uznesenie bolo žalovanej riadne doručené dňa 20.12.2021. Žalovaná na výzvu súdu nereagovala.

8. Súd spor prejednal a rozhodol dňa 25.02.2022 v súlade s ust. bez nariadenia pojednávania len na základe listinných dôkazov. Hodnota sporu neprevyšuje 1.000 eur, skutkové tvrdenia medzi stranami neboli sporné a podľa názoru súdu vo veci ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia. Dňa 25.02.2022 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobe čiastočne vyhovel. K dôvodom svojho rozhodnutia súd udáva:

9. Medzi stranami nebolo sporným a súd nemal dôvodné pochybnosti o tvrdení žalobkyne, že spoločnosť DIGI SLOVAKIA s.r.o., Rontgenová 26, 851 01 Bratislava, IČO: 35 701 722, (ďalej už len „DIGI SLOVAKIA“) a žalovaná dňa 15.01.2016 uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej sa spoločnosť DIGI SLOVAKIA zaviazala zriadiť a poskytovať žalovanej verejné služby a žalovaná sa zaviazala za tieto služby platiť cenu a poplatky v zmysle zmluvy (ďalej už len „zmluva o poskytovaní verejných služieb“). Zo žalobkyňou predložených listín „Zmluva o poskytovaní verejných služieb ...“, „PREBERACÍ PROTOKOL a DODATOK k Službe Satelitnej televízie - Nová DIGI“ a „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane „SATELIT Vianoce 2015“ zhodne s tvrdeniami žalobkyne vyplýva, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa spoločnosť DIDI SLOVAKIA zaviazala zriadiť a poskytovať žalovanej služby satelitnej televízie, a to základný balík služieb „SATELIT Štandard: 9,60 eur/ mesiac“ v podmienkach kampane „SATELIT Vianoce 2015“ s dobou viazanosti 24 mesiacov. Za účelom poskytovania týchto služieb spoločnosť DIGI SLOVAKIA prenajala žalovanej potrebné zariadenia: 2 ks settopbox (STB), 2 ks diaľkového ovládača a 2 ks zdrojového kábla. Žalovaná podpisom na zmluve o poskytovaní verejných služieb potvrdila osobné prevzatie zariadení pri podpise zmluvy. Strany dohodli samo inštaláciu zariadení žalovanou. Žalovaná sa v zmluve zaviazala platiť cenu za prenájom zriadení a poskytovanie služieb. Vyhlásila, že bola oboznámená, že aktuálne platné ceny za služby je možné získať v aktuálnom cenníku dostupnom na www.digislovakia.sk a na predajných miestach spoločnosti.

10. Podľa listiny „Cenník pre poskytovanie verejných služieb“ mesačný poplatok za službu „SATELIT Štandard“ predstavoval sumu 9,60 eur mesačne, poplatok za nájom prvého a druhého koncového zariadenia 1,50 eur / 1 kus a tretieho a štvrtého 3 eura /1 kus,

11. Faktúrou č.1802131044 vyhotovenou dňa 26.01.2018 splatnou dňa 10.02.2018 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanej mesačné poplatky za prenájom koncových zariadení za mesiac február 2018, bez ich špecifikácie, a to prvého a druhého 2 x 1,50 eur a tretieho 3 eurá, spolu 6 eur.

12. Faktúrou č.1802141044 vyhotovenou dňa 22.02.2018 splatnou dňa 10.03.2018 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanej mesačné poplatky za prenájom koncových zariadení za mesiac marec 2018, bez ich špecifikácie, prvého a druhého 2 x 1,50 eur a tretieho 3 eurá, spolu 6 eur.

13. Faktúrou č.18003124387 vyhotovenou dňa 22.03.2018 splatnou dňa 10.04.2018 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanej mesačné poplatky za prenájom koncových zariadení za mesiac apríl 2018, bez ich špecifikácie, prvého a druhého 2 x 1,50 eur a tretieho 3 eurá, spolu 6 eur.

14. Faktúrou č.1804139932 vyhotovenou dňa 23.04.2018 splatnou dňa 10.05.2018 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanej na mesiac vopred mesačné poplatky za nájom koncových zariadení, bez ich špecifikácie, prvého a druhého 2 x 1,50 eur a tretieho 3 eurá, spolu 6 eur.

15. Faktúrou č.1806130714 vyhotovenou dňa 22.06.2018 splatnou dňa 10.07.2018 spoločnosť DIGI SLOVAKIA vyúčtovala žalovanej poplatky a pokuty za dobu za mesiac jún 2018: „Aktivačný poplatok za STB“ 26,50 eur, „Diferenciácia Základný balík na Maxi“ 3,30 eur, „Doplatok Extra HBO“ 6 eur, „Pokutu za stratu, poškodenie alebo nevrátenie SCART alebo HDMI kábla zo strany účastníka“ (počet 3) 30 eur, „Pokutu - nevrátenie diaľkového ovládača“ (počet 3) 30 eur, „Pokuta - nevrátenie Koncového zariadenia“ (počet 3) 150 eur, „Pokuta - nevrátenie Smart karty „(počet 3) 59,70 eur, „ Pokuta - nevrátenie Zdrojového kábla“ (počet 3) 30 eur a „Pokuta - porušenie záväzku viazanosti“ (počet 1) 50 eur, spolu 328,70 eur, vrátane 20% DPH 364,50 eur.

16. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok vrátane jej prílohy č. 1 vyplýva, že dňa 27.03.2019 spoločnosť DIGI SLOVAKIA ako postupca na jednej strane uzavrela so žalobkyňou ako postupníkom na strane druhej zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorej súčasťou bola aj pohľadávka voči žalovanej vo výške 537,50 eur.

17. Z listiny „Oznámenie o postúpení pohľadávky“ zo dňa 30.04.2019 vyplýva, že týmto listom spoločnosť DIGI SLOVAKIA oznamuje žalovanej, že pohľadávku voči nej v celkovej výške 537,50 eur zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 postúpila na žalobkyňu a že od okamihu doručenia tohto listu je možné záväzok splniť výlučne postupníkovi.

18. Vychádzajúc z obsahu žaloby, jej príloh a vyjadrení žalobkyne žalobkyňa si žalobou v danej veci uplatnila voči žalovanej jednak nárok na zaplatenie poplatku ako nájomného za zariadenia prenajaté žalovanej v súvislosti so zriadením a poskytovaním verejných služieb, a jednak nárok na zaplatenie pokút v súvislosti s nedodržaním dohodnutej zmluvnej doby viazanosti 24 mesiacov a nevrátením prenajatých zariadení žalovanou. Ako právny základ, z ktorého majú požadované povinnosť peňažného plnenia žalovanej vyplývať, žalobkyňa označila zmluvu o poskytovaní verejných služieb.

19. Zmluva o poskytovaní verejných služieb nie je typom zmluvy upraveným v Obchodnom, ani o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Preto súd pri posúdení nárokov žalobkyne vychádzal z ustanovení tohto osobitného zákona v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a subsidiárne aj zo všeobecných ustanovení a zákona na ochranu spotrebiteľa, keďže súd zastáva názor, že zmluvou o poskytovaní verejných služieb v danej veci bol medzi zmluvnými stranami založený spotrebiteľský vzťah.

20. Podľa účinného v čase uzavretia predmetnej zmluvy o poskytovaní verejných služieb dňa 15.01.2016 (ďalej len „“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. 21. Podľa dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22. Podľa spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Vychádzajúc z cit. ust. spotrebiteľská zmluva nie je osobitným zmluvným typom. Môže ňou byť ktorýkoľvek zmluvný typ upravený , , iným právnym predpisom alebo aj zákonom neupravená, tzn. nepomenovaná zmluva, ak sú splnené požiadavky kladené na subjekty zmluvy, tzn. ak stranami zmluvy sú dodávateľ a spotrebiteľ. Spotrebiteľskou zmluvou je teda vždy založený právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ. 24 V danej veci žalovaná je v zmluve označená ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Predmetom podnikateľskej činnosti obchodnej spoločnosti DIGI SLOVAKIA , s.r.o., Rontgenová 26, Bratislava, IČO: 35 701 722, ktorá zmluvu uzavrela, bolo a je o.i. aj poskytovanie elektronických komunikačných služieb (zriaďovanie a prevádzkovanie verejnej telekomunikačnej siete), vysielanie televíznej programovej služby a celoplošné digitálne vysielanie televíznej programovej služby. Súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by vážnejšie spochybňovali záver, že žalovaná má v právnom vzťahu založenom touto zmluvou o poskytovaní verejných služieb postavenie spotrebiteľa, teda že pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytovaní verejných služieb nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti, a spoločnosť DIGI SLOVAKIA má postavenie dodávateľa, tzn. že pri uzatváraní a plnení zmluvy o poskytovaní verejných služieb konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Preto súd zmluvu o poskytovaní verejných služieb v danej veci považoval za zmluvu spotrebiteľskú upravenú ust. a nasl. Občianskeho zákona, ako aj ďalšími ustanoveniami právneho poriadku slúžiacimi na ochranu spotrebiteľa. 25. Podľa spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

26. Podľa za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

27. Podľa ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

28. Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

29. Podľa neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

30. Podľa o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa o elektronických komunikáciách v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb (ďalej už len „Zákon o elektronických komunikáciách „) zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa možno dojednať len v písomnej forme.

32. Podľa § 44 ods.2 Zákona o elektronických komunikáciách zmluva o poskytovaní verejných služieb musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu podľa § 15 ods. 2, b) popis poskytovaných služieb, najmä informácie o

1. prístupe k službám tiesňového volania a lokalizačným údajom vrátane obmedzení pri poskytovaní služieb tiesňového volania, 2. obmedzeniach týkajúcich sa prístupu k službám a aplikáciám alebo ich používania v súlade s osobitnými predpismi, 39) 3. minimálnej ponúkanej úrovni kvality služieb, najmä lehotu prvého pripojenia k sieti alebo iné ukazovatele, ak tak určí úrad podľa § 46, 4. postupoch podniku pri meraní a riadení prevádzky zameraných na zamedzenie preťaženia sieťového spojenia a informácie o tom, ako môžu tieto postupy vplývať na kvalitu služieb, 5. druhoch servisných služieb, podporných služieb a kontaktné údaje na tieto služby, 6. obmedzeniach, ktoré podnik zavedie na používanie dodaných koncových zariadení, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) podrobnosti o cenách vrátane prostriedkov, ktorými je možné získať aktuálne informácie o platných cenách, servisných poplatkoch, ponúkané spôsoby platby a rozdiely v nákladoch účastníka súvisiace so spôsobom platby, e) informácie o termínoch a spôsobe fakturácie za poskytnuté služby, f) čas trvania zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podmienky jej predĺženia a ukončenia vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby, ktoré sa musia splniť v záujme využívania výhod z akcií na podporu predaja, poplatkov súvisiacich s prenosom čísel a iných identifikátorov, poplatkov splatných pri ukončení zmluvy o poskytovaní verejných služieb a náhrady nákladov súvisiacich s koncovými zariadeniami, g) spôsoby odškodnenia a systémy úhrad, ktoré sa uplatnia v prípade nesplnenia zmluvne dohodnutej úrovne kvality služieb, h) spôsob urovnávania sporov podľa § 75, i) druhy opatrení, ktoré môže podnik prijať v prípade narušenia bezpečnosti alebo integrity siete, alebo v prípade jej ohrozenia alebo poškodenia.

33. Podľa § 44 ods. 3 Zákona o elektronických komunikáciách údaje uvedené v odseku 2 môžu byť uvedené v ktorejkoľvek súčasti zmluvy o poskytovaní verejných služieb vrátane všeobecných podmienok alebo cenníka; to neplatí pre údaje, ktoré musia byť výslovne uvedené priamo v písomnom vyhotovení zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak je zmluva o poskytovaní verejných služieb podľa odseku 1 písomná: a) lehotu prvého pripojenia k sieti, b) obmedzenia, ktoré podnik zavedie na používanie podnikom dodaných koncových zariadení účastníkovi, c) možnosť účastníka zverejniť alebo nezverejniť jeho osobné údaje v telefónnom zozname a informačných službách o účastníckych číslach a možnosť vybrať si, ktoré osobné údaje zverejní podľa § 59 ods. 2, d) cenu alebo zdroj, spôsob a možnosti získania informácií o cene, e) informáciu o zúčtovacom období a spôsobe fakturácie v prípade fakturovaných služieb, f) čas trvania zmluvy vrátane minimálnych podmienok používania alebo trvania služby.

34. Podľa § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

35. Podľa § 44 ods. 10 Zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti,

c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, 20) alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

36. Podľa § 44 ods. 14 Zákona o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany.

37. Podľa § 43 ods.1 písm. a) a b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik má právo a) na úhradu za poskytnutú verejnú službu, b) na náhradu škody spôsobenej na verejnej sieti a na verejnom telekomunikačnom zariadení,

38. Podľa § 43 ods.12 Zákona o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov. 20)

39. Podľa § 43 ods. 13 Zákona o elektronických komunikáciách ak je napriek písomnej výzve podniku účastník nepretržite dlhšie ako 90 dní v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť, ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.

40. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

41. Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

42. Podľa ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

43. Podľa a veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

44. Podľa postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. ( ).

45. Ako už súd vyššie uviedol, v danej veci považoval za preukázané tvrdenie žalobkyne, ktoré žalovaná nijako nespochybnila, že dňa 15.01.2016 spoločnosť DIGI SLOVAKIA a žalovaná uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa Zákona o elektronických komunikáciách, spoločnosť v postavení „podniku“ a žalovaná v postavení „účastníka“. Súd po preskúmaní žalobkyňou spolu so žalobou predložených listinných dôkazov mal za to, že zmluva obsiahnutá vo viacerých písomných dokumentoch, obsahuje všetky obligatórne náležitostí vyžadované cit. ust. § 44 Zákona o elektronických komunikáciách.

46. Žalobkyňa v žalobe uviedla tvrdenie, že nakoľko žalovaná faktúry špecifikované v žalobe neuhradila ani čiastočne, postupca v súlade s § 44 ods. 11 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách a všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb od zmluvy odstúpil. Toto tvrdenie však žalobkyňa v priebehu celého konania nijako bližšie nešpecifikovala v tom smere, kedy, akou formou a k akému dňu mala spoločnosť DIGI SLOVAKIA od zmluvy o poskytovaní verejných služieb odstúpiť. V žalobe na preukázanie tohto tvrdenia neoznačila, a v prílohe žaloby nepredložila, žiadny dôkaz. Podľa cit. § 44 ods. 10 písm. b) Zákona o elektronických komunikáciách podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti. Podľa cit. § 44 ods. 14 Zákona o elektronických komunikáciách odstúpením od zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane, ak nie je v odstúpení uvedený neskorší deň. Podľa čl. 6 bod 10 „Všeobecných podmienok pre poskytovanie verejných služieb“ predložených žalobkyňou účinných od 31.01.2015 (ďalej už len „všeobecné podmienky“), ktoré sú súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb v danej veci: „Odstúpením od Zmluvy oprávnenou zmluvnou stranou sa Zmluva zrušuje ku dňu doručenia písomného oznámenia o odstúpení od Zmluvy druhej zmluvnej strane. Ak Podnik uvedie v odstúpení od Zmluvy neskorší deň, ku ktorému sa má Zmluva zrušiť, Zmluva sa zruší až k tomuto dňu. Zánikom Zmluvy zanikajú a rušia sa aj všetky právne vzťahy založené Zmluvou, resp. vzniknuté na základe Zmluvy“. Všeobecné podmienky teda predpokladali písomné oznámenie o odstúpení od zmluvy doručené druhej zmluvnej strane. Žalobkyňa si v tomto smere nesplnila riadne svoje procesné povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a neuniesla dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o odstúpení podniku od zmluvy. Preto súd skutočnosť tvrdenú žalobkyňou, že podnik od zmluvy o poskytovaní verejných služieb v danej veci odstúpil, nepovažoval za nepreukázanú.

47. Súd zdôrazňuje, že sa riadi o.i. dispozičným a prejednávacím princípom, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. Procesná zodpovednosť za zistenie skutkového stavu slúžiaceho pre rozhodnutie súdu () je teda v zásade výlučne na stranách sporu. V spore s ochranou slabšej strany, akým je o. i. aj spotrebiteľský spor, súd môže vyvinúť aj vlastnú dôkaznú iniciatívu, avšak len a výlučne na ochranu slabšej zmluvnej strany, ktorou v spotrebiteľskom spore je spotrebiteľ. Pre úspech žalobcu v spore je preto nevyhnutné, aby si riadne splnil svoju procesnú povinnosť tvrdenia a úplne opísal všetky rozhodné skutočnosti, a súčasne všetky tvrdené pre vec rozhodné skutočnosti aj preukázal a tak splnil druhú procesnú povinnosť spočívajúcu v unesení tzv. dôkazného bremena. Všetky rozhodujúce skutočnosti je pritom žalobca povinný úplne opísať už v samotnej žalobe () a ich opísanie nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (). Za svoj výsledok v konaní je tak plne zodpovedný žalobca, resp. procesná strana. Uplatnenie prejednávacieho princípu znamená, že súd nemôže vykonať dôkazy, ktoré strany sporu nenavrhli (až na výnimky uvedené v a spory s ochranou slabšej strany). Tento aspekt tak výrazne ovplyvňuje rozsah skutkového základu, z ktorého súd pri svojom rozhodnutí vychádza. V civilnom sporovom konaní je tak vec „zrelá“ na rozhodnutie nie až vtedy, keď boli súdu uvedené a preukázané všetky relevantné skutočnosti, ale už vtedy, keď žalobca, resp. sporové strany prestali byť procesne aktívne a premeškali príležitosť „posunúť“ spor k ďalším skutkovým zisteniam. V civilnom sporovom konaní súd teda nevystupuje v pozícii aktívneho vyšetrovateľa, ale v pozícii arbitra, ktorý zistí skutkový stav len primerane procesnej aktivite sporových strán. Úlohou súdu nie je aktívne vyhľadávať skutkové zistenia, ak ich strana netvrdí, a to ani z predložených dôkazov, a snažiť sa tak o zistenie akejsi objektívnej či materiálnej pravdy. Bez procesnej aktivity sporových strán súd v zisťovaní skutkového stavu nepokračuje a vec rozhodne.

48. Povinnosť tvrdenia pritom znamená povinnosť uviesť všetko, čo je obsiahnuté v skutkovej podstate tej ktorej hmotnoprávnej normy. K uvedenému pozri bližšie napr. Veľký komentár k autorov Števček M., Ficová. S., Baricová J., Mesiarkinová S., Bajánková J., Tomaškovič M., a kol Praha: C.H: Beck.,2016, strana 571, kde je okrem iného uvedené: „Povinnosť tvrdiť podstatné a rozhodujúce skutočnosti sa v právnej teórii označuje ako povinnosť substancovane tvrdiť, resp. povinnosť uviesť substancované tvrdenia... Substancované tvrdenie je také tvrdenie, ktoré je možné subsumovať pod konkrétnu hmotnoprávnu normu a je k nemu možné vykonať dokazovanie. Následkom porušenia povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť je zamietnutie žaloby bez dokazovania... Súd nemá čo dokazovať, ak tvrdenie nie je substancované. Nesubstancované tvrdenie sa nedá ani substancovane poprieť.“ Pokiaľ žalobca neuvedie v žalobe substancované tvrdenia, nemôže sa odvolávať ani nepopretia skutkových tvrdení žalovaným. Popierať alebo nepopierať možno totiž len to, čo je uvedené, nie to,

na čo protistrana nemohla ani pomýšľať, lebo to nie je ani náznakom uvedené. Domnienka nespornosti obsiahnutá v ust. nepopretých skutkových tvrdení tak platí len pre uvedené skutkové tvrdenia (nie neuvedené tvrdenia). Obdobne, žalobca nemôže úspešne namietať ani nesplnenie zákonných podmienok pre rozhodnutie sporu bez pojednávania (podľa ), lebo podmienka v ňom obsiahnutá, že: „ skutkové tvrdenia strán nie sú sporné ...„ , sa logicky viaže len k skutkovým tvrdeniam, ktoré v žalobe obsiahnuté, nie k tým, ktoré v nej obsiahnuté nie sú, ale ktoré v nej obsiahnuté mali byť. Tieto základy dokazovania v nemôžu byť nijako ani v danej veci prekvapivé (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. a sp.zn. a pod.)

49. S poukazom na zmluvu o poskytovaní verejných služieb, ktorej ukončenie odstúpením podniku žalobkyňa v konaní nepreukázala, si žalobkyňa žalobou v danej veci uplatnila nárok na zaplatenie celkom 388,50 eur, a to s poukazom na spolu so žalobou predložených celkom päť faktúr. Vo vzťahu k predloženým faktúram v žalobe bez ďalšieho iba uviedla, že postupca žalovanej faktúry vystavil za poskytnuté služby, bez ich bližšej špecifikácie. Z predložených faktúr č. 1801136044 zo dňa 26.01.2018, č.1802141044 zo dňa 22.02.2018, č. 1803124387 zo dňa 22.03.2018 a č. 180413932 zo dňa 23.04.2018 vyplýva, že týmito štyrmi faktúrami podnik s poukazom na zmluvu o poskytovaní verejných služieb vyúčtoval žalovanej tzv. ďalšie služby, a to nájomné za prenájom koncových zariadení za mesiace február - máj 2018, celkom za tri koncové zariadenia mesačne 2 x po 1,50 eur a 1 x 3 eurá, spolu za štyri mesiace 24 eur. Tento nárok si neuplatnil podnik, ktorý zmluvu o poskytovaní verejných služieb so žalovanou uzavrel, ale žalobkyňa, a to s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa 27.03.2019 a oznámenie postupcu o postúpení zo dňa 30.04.2019 adresované žalovanej.

50. Žalovaná nepoprela tvrdenie, že na základe zmluvy o poskytovaní verejných služieb jej žalobkyňa dohodnuté služby poskytovala, že za tým účelom jej prenajala koncové zariadenia, a ani faktúry, ktorými bol nájom týchto koncových zariadení vyfakturovaný. Dojednanie o nájme zariadení je súčasťou zmluvy o poskytovaní verejných služieb. Výška vyfakturovaného nájomného vychádza z cenníka predloženého žalobkyňou, podľa ktorého mesačný nájom prvého a druhého koncového zariadenia je 1,50 eur a tretieho a štvrtého 3 eurá. Preto súd vychádzajúc z cit. ust. Zákona o elektronických komunikáciách a ust. a žalovanú zaviazal zaplatiť žalobkyni nájomné za prenájom koncových zariadení za mesiace február - máj 2018 vo výške celkom 24 eur, vyfakturovaný faktúrami č. 1801136044, č.1802141044, č. 1803124387 a č. 180413932 splatnými od 10.02.2018 do 10.05.2018. Žalobkyňa predloženým oznámením o postúpení pohľadávok, zmluvou o postúpení pohľadávok a príslušnými prílohami k zmluve o postúpení pohľadávok preukázala, že túto pohľadávku od pôvodného veriteľa nadobudla, čím preukázala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na jej uplatnenie. Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. ( ). Povinnosťou žalovanej po oznámení postúpenia pohľadávky bolo svoju povinnosť plniť žalobkyni. Podľa tvrdenia žalobkyne po postúpení pohľadávky jej nebolo mu žalovanou hradené ani čiastočne.

51. Nezaplatením dojednaného nájomného za koncové zariadenia v lehote splatnosti uvedenej vo vystavených faktúrach, ktorými bol nájom vyúčtovaný, sa žalovaná dostala do omeškania a zo zákona jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania, nakoľko pohľadávka pôvodného veriteľa bola žalobkyni postúpená aj s týmto jej príslušenstvom

52. Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

53. Podľa ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

54. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

55. Žalobkyňou požadovaná sadzba úrokov z omeškania nepresahuje sadzbu určenú ust. nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia . Preto vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná v deň, od ktorého žalobkyňa požadovala úroky z omeškania, bola v omeškaní so zaplatením nájomného za prenajaté zariadenia (ide o dni nasledujúci po dni splatnosti jednotlivých faktúr) a jej omeškanie trvá, súd uložil žalovanej spolu so sumou 24 eur zaplatiť žalobkyni aj úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku.

56. Piatou faktúrou č. 1806130714 zo dňa 22.06.2018 podnik žalovanej s poukazom na zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856 vyúčtoval jednak aktivačný poplatok za STB vo výške 26,50 eur, poplatok za diferenciáciu základného balíka na Maxi vo výške 3,30 eur a doplatok Extra HBO vo výške 6 eur. Okrem toho aj pokuty, a to pokutu za nevrátenie SCART alebo HDMI kábla (počet 3) vo výške 30 eur, pokutu za nevrátenie diaľkového ovládača (počet 3) vo výške 30 eur, pokutu za nevrátenie koncového zariadenia (počet 3) vo výške 150 eur, pokutu za nevrátenie Smart karty (počet 3) vo výške 59,70 eur, pokutu za nevrátenie zdrojového kábla (počet 3) vo výške 30 eur a pokutu za porušenie záväzku viazanosti (počet 1) vo výške 50 eur, spolu 328,70 eur, vrátane 20% DPH 364,50 eur.

57. Predmetom zmluvy o poskytovaní verejných služieb podľa žalobkyňou predložených listín „Zmluva o poskytovaní verejných služieb ...“, „PREBERACÍ PROTOKOL a DODATOK k Službe Satelitnej televízie

- Nová DIGI“ a „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane „SATELIT Vianoce 2015“ (zhodne s tvrdeniami žalobkyne vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.05.2021) je záväzok podniku zriadiť a poskytovať žalovanej služby satelitnej televízie, a to základný balík služieb „SATELIT Štandard: 9,60 eur/mesiac“ v podmienkach kampane „SATELIT Vianoce 2015“ s dobou viazanosti 24 mesiacov, a za účelom poskytovania týchto služieb prenájom zariadení: 2 ks settopbox (STB), 2 ks diaľkového ovládača a 2 ks zdrojového kábla. Preto pokiaľ predmetnou faktúrou podnik žalovanej vyúčtoval „Diferenciáciu Základný balík Maxi“ , „Doplatok Extra HBO“ a aktivačný poplatok za 3 settopbox STB, v celkovej výške s DPH 35,80 eur, bolo na žalobkyni, aby preukázala dohodu strán o zriadení a poskytovaní týchto ďalších služieb, resp. zmenu poskytovaných služieb, a tiež prenájom ďalšieho tretieho STB. Aj v tomto smere si žalobkyňa nesplnila základné procesné povinnosť tvrdenia a neuniesla dôkazné bremeno. Preto súd nárok žalobkyne na zaplatenie týchto poplatkov, ktoré nemajú právny základ v zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.01.2016 a ktorých právny základ v konaní žalobkyňa nepreukázala, zamietol.

58. Podľa , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

59. Podľa zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo spôsob jej určenia.

60. Podľa § 545 ods. 2 občianskeho zákonník veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinnosti, na ktorú sa vzťahuje zmluvná pokuta, ak z dojednania účastníkov o zmluvnej pokute nevyplýva niečo iné. Veriteľ je oprávnený domáhať sa náhrady škody presahujúcej zmluvnú pokutu, len keď je to medzi účastníkmi dohodnuté.

61. Piatou faktúrou č. 1806130714 zo dňa 22.06.2018 podnik žalovanej s poukazom na zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856 vyúčtoval aj pokuty, a to jednak pokuty za porušenie povinnosti vrátiť prenajaté zariadenia, celkom 12 zariadení ( 3 ks SCART alebo HMDI kábel, 3 ks diaľkových ovládačov, 3 ks koncových zariadení, 3 ks Smart karty a 3 ks zdrojového kábla), vo výške spolu 278,70 eur s DPH, a pokutu za porušenie záväzku viazanosti vo výške 50 eur s DPH.

62. Dojednanie strán o pokute za, o.i., aj nevrátenie zariadení podniku obsahuje listina „Zmluva o poskytovaní verejných služieb ...“, ktorá v bode 2 záverečných ustanovení obsahuje dojednanie: „Pokuty v zmysle platného Cenníka: a) Za stratu, nevrátenie alebo poškodenia každého STB zariadenia v prenájme zo strany Účastníka 50,00 EUR. b) Za stratu, nevrátenie alebo poškodenia každého CA modulu zo strany Účastníka 25,00 EUR. c) Za stratu, nevrátenie alebo poškodenia každého Smart karty zo strany Účastníka 19,90 EUR. d) Za stratu nevrátenie alebo poškodenia každého zdrojového kábla, resp. adaptéra 10,00 EUR.

63. Z obsahu žaloby, predložených listín a doplňujúcich vyjadrení žalobkyne v konaní súdu nie je však zrejmé, z akých dôvodov si žalobkyňa v danej veci uplatňuje proti žalovanej pokuty za „nevrátenie“ vo faktúre špecifikovaných zariadení (alternatívne náhradu škody, ako to uvádza v žalobe). Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalovanej bola vôbec vznikla povinnosť zariadenia vrátiť, že by túto povinnosť žalovaná bola porušila, a že by žalovaná bola vôbec požiadaná o vydanie zariadení. Preto súd nárok žalobkyne na zmluvnú pokutu, resp. na náhradu škody, z dôvodu nepreukázania vzniku a následného porušenia povinnosti žalovanou vrátiť zariadenia posúdil ako nedôvodný. Žalobkyňa v konaní neuviedla a nepreukázala splnenie základných predpokladov, za ktorých jej mal nárok na takúto zmluvnú pokutu, resp. na náhradu škody, vzniknúť. Nepreukázala, že by žalovanej vôbec povinnosť zariadenia vrátiť vznikla a že by žalovaná túto povinnosť porušila tým, že zariadenia nevrátila. Navyše, počet zriadení, ktoré mala žalovaná vrátiť a za nevrátenie ktorých si žalobkyňa predmetnou faktúrou vyúčtovala zmluvnú pokutu, nezodpovedá dojednaniu v zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 15.01.2016.

64. Tu súd dáva do pozornosti, že zákon poskytuje ochranu vlastníkovi prenajatých zariadení v ust. a ust. . Podľa tejto všeobecnej občianskoprávnej úpravy vlastník je oprávnený domáhať sa vrátenia prenajatých vecí v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ich prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. Vlastníckemu právu vlastníka zariadení sa poskytuje ochrana aj prostredníctvom trestnoprávnych predpisov, sú to najmä ustanovenia týkajúce sa skutkovej podstaty trestného činu krádeže, sprenevery, neoprávneného používania cudzej veci alebo poškodzovania cudzej veci. Z výsledkov dokazovania vykonaného v danej veci nevyplýva, že by podnik ako vlastník zariadení sa bol takejto ochrany svojho vlastníckeho práva domáhal. Dojednanie o zmluvnej pokute za nevrátenie zariadení postihujúce spotrebiteľa môže navodzovať dojem, že skutočným záujmom dodávateľa nie je ako vlastník zariadenia držať a nakladať s nimi, ale možnosť získať peňažnú náhradu za takéto zariadenie prostredníctvom inštitútu zmluvnej pokuty. Zároveň je potrebné uviesť, že za situácie, že výška zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadení sa odvíja od ceny obdobného zariadenia obvyklej na trhu (tvrdenie žalobkyne vo vyjadrení 26.05.2021), ide o dojednanie o výške zmluvnej pokuty, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa prenáša ťarchu úhrady celej ceny zariadenia bez jej riadnej verifikácie, a bez toho, aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto zariadení.

65. Podľa cit. § neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania dojednané vo výške nad limit určený nariadením vlády SR č. ). Za neprijateľnú považuje súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (porovnaj vyššie cit. rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. zo dňa 21.11.2012).

66. V danej veci súd považuje za neprijateľnú samotnú konštrukciu dojednania zmluvnej pokuty, ktorá dodávateľovi umožňuje domáhať sa zmluvnej pokuty v prípade nevrátenia zariadenia, ktoré je vo vlastníctve dodávateľa bez toho, aby musel pred tým žiadať spotrebiteľa o vrátenie tohto zariadenia. Bez toho, aby žalovaná ako spotrebiteľ bola vyzvaná na vrátenie zariadení, a bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované, že tieto zariadenia nechce alebo nemôže vrátiť, takéto dojednanie umožňuje účtovať jej zmluvnú pokutu, ktorá je v svojej podstate núteným odpredajom zariadení. Navyše, núteným odpredajom bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom vopred dohodnuté, a predovšetkým bez toho, aby bolo verifikované, či dojednaná výška zmluvnej pokuty skutočne zodpovedá obvyklej cene zariadenia na trhu. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nemožno akceptovať. Je potrebné uviesť, že žalovaná sa nestala vlastníčkou zariadení a podnik ak vlastník zariadení má právo kedykoľvek žiadať o ich vrátenie. Preto súd má za to, že zaplatenie pokút za nevrátenie jednotlivých zariadení spotrebiteľom spolu vo výške 278,70 eur, za súčasného ponechania možnosti podniku ako vlastníkovi kedykoľvek žiadať o ich vrátenie, by bolo neprimerané a nespravodlivé. Takéto dojednanie zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa tak, ako ju predpokladá ust. , čím sa zároveň prieči dobrým mravom v

zmysle . Dojednanie je preto neplatné ( ) a je neprijateľnou zmluvnou podmienkou ( ). Preto súd žalobu žalobkyne aj v časti, ktorou sa domáhala na žalovanej zaplatenia zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadení celkom vo výške 269,70 eur ako nedôvodnú zamietol.

67. Na podporu svojich právnych záverov v otázke neplatnosti dojednania zmluvnej pokuty za nevrátenie zariadení súd dáva do pozornosti napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 23.02.2015 sp.zn. , podľa ktorého: „...Pokiaľ ide o špecifikované časti predmetnej zmluvnej pokuty týkajúce sa nevrátenia zariadení (boxu, diaľkového ovládača, karty a príslušenstva), ide podľa Krajského súdu v Prešove o zmluvnú pokutu účtovanú taktiež v rozpore s dobrými mravmi, pretože na spotrebiteľa sa prenáša cena zariadení, ktorá nie je riadnym spôsobom verifikovaná a bez toho, aby sa situácia riešila najprv požiadavkou na vrátenie týchto zariadení. Bez toho, aby žalovaná ako spotrebiteľka bola vyzvaná na vrátenie zariadení a bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované, že tieto zariadenia nechce, alebo nemôže vrátiť, je účtovaná zmluvná pokuta, ktorá je vlastne núteným odpredajom predmetných zariadení žalovanej bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom dohodnuté a predovšetkým v zmysle vyššie uvedeného bez toho, aby bolo verifikované, či takáto cena - zmluvná pokuta skutočne zodpovedá cene predmetného zariadenia. Takúto konštrukciu zmluvnej pokuty, ktorá je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, nemožno podľa Krajského súdu v Prešove akceptovať.“.

68. Súd len dodáva, že nemôže obstáť argumentácia, že žalovanej nič nebránilo v tom, aby sama na ktoromkoľvek predajnom mieste vrátila zariadenia. Bez toho, aby bolo hodnoverným spôsobom zistené a konštatované, že žalovaná je povinná zariadenia vrátiť a že tieto zariadenia žalovaná nechce alebo nemôže vrátiť, je dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré je v svojej podstate núteným odpredajom predmetných zariadení žalovanej bez toho, aby to bolo riadnym spôsobom dohodnuté, a predovšetkým bez toho, aby bolo verifikované, či takáto cena (zmluvná pokuta) skutočne zodpovedá obvyklej cene predmetného zariadenia na trhu, absolútne neprijateľné a neplatné.

69. Piatou faktúrou č. 1806130714 zo dňa 22.06.2018 podnik žalovanej s poukazom na zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. 30807856 vyúčtoval aj pokutu za porušenie záväzku viazanosti vo výške 50 eur. Podľa cit. ust. a pre platnosť dojednania o zmluvnej pokute sa o.i. vyžaduje, aby v písomnej dohode bola určená výška zmluvnej pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výšku zmluvnej pokuty možno určiť jednorazovo pevnou sumou, v percentách, či zlomkom ceny alebo aj ako sumu, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Jej výška alebo spôsob určenia však musí byť vždy vyjadrená jednoznačne a zrozumiteľne, rovnako jednoznačne musí byť špecifikovaná aj zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje (pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo 4/2003 zo dňa 19.11.2003, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.06.2002, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. zo dňa 27.11.2003 a pod.). V prípade, že tieto podstatné náležitosti v dojednaní o zmluvnej pokute chýbajú alebo dojednanie nie je dostatočne určite, nejednoznačné a nezrozumiteľné, dojednanie je pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť podľa absolútne neplatné (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 18.05.2016 a pod.).

70. V danej veci dojednanie o zmluvnej pokute za porušenie záväzku viazanosti je obsahom listiny „PREBERACÍ PROTOKOL a DODATOK k Službe Satelitnej televízie - Nová DIGI“ (ďalej už len „protokol“) v časti označenej ako „Pokuty v zmysle Podmienok Kampane“, podľa ktorej: „V prípade nedodržania viazanosti v zmysle Podmienok využitia Kampane je Účastník po ukončení zmluvného vzťahu s Podnikom povinný uhradiť Podniku odškodné , ktorého výška sa určí ako súčet: a) sumy 50 EUR, ktorá predstavuje výšku zmluvnej pokuty pri predčasnom ukončení Zmluvy pre poskytovanie verejných služieb A b) poskytnutej zľavy z jednorazových poplatkov v zmysle Cenníka pre poskytovanie verejných služieb. „

71. Okrem tejto listiny dojednanie obsahuje aj bod 7 písm. c) listiny „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane „Satelit Vianoce 2015“ bod 7 písm. c), podľa ktorého: „V prípade nedodržania 24 mesačnej viazanosti, t.j. v prípade ukončenia zmluvného vzťahu s podnikom pred uplynutím doby viazanosti je účastník povinný uhradiť podniku odškodné, ktorého výška sa určí ako súčet sumy 50 eur, ktorá predstavuje výšku zmluvnej pokuty pri predčasnom ukončení zmluvy a rozdielu medzi akciovými cenami podľa bodu 3 a cenami za tie isté úkony, resp. služby podľa aktuálneho cenníka.“.

72. Taktiež podľa čl. 5 bod 1 „Osobitných podmienok pre poskytovanie služieb káblovej televízie“: „ Ak sa Účastník zaviazal využívať Službu káblovej televízie po určitý čas (doba viazanosti) a počas tejto doby viazanosti vypovie Zmluvu alebo iným spôsobom dôjde k jej zániku z dôvodov na strane Účastníka, je Účastník povinný zaplatiť Podniku zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti podľa Zmluvy a vrátiť zariadenie, ktoré je vo vlastníctve podniku“.

73. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení , tzn. s dobrými mravmi. V dohode o zmluvnej pokute musí byť jednoznačne špecifikovaná zmluvná povinnosť, na porušenie ktorej sa zmluvná pokuta vzťahuje. Výška zmluvnej pokuty má byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvnej povinnosti pre zabezpečenú stranu. Súd zastáva názor, že z vyššie citovaných dojednaní o zmluvnej pokute nevyplýva jednoznačná špecifikácia ako výšky zmluvnej pokuty, tak aj porušenia povinnosti, na ktorú sa vzťahuje, dojednanie nerozlišuje závažnosť porušenia povinnosti a v tejto súvislosti ani primeranosť zmluvnej pokuty pre porušenie tej ktorej povinnosti. Preto dojednanie súd vyhodnotil ako neurčité, nesúladné s požiadavkou vyššie cit. ust. 544 ods. 1 a 2. a preto neplatné, a ako neprijateľné a neplatné zmluvné podmienky dojednané v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa ( ).

74. Súd nemal žiadne pochybnosti, že listiny, ktoré obsahujú dojednania o zmluvnej pokute pre prípad porušenia záväzku viazanosti, sú tzv. typovými zmluvnými formulármi, ktoré dodávateľ používa v množstve prípadoch, a v ktorých iba krížikom zaškrtáva aktuálne údaje. Spotrebiteľ tak ich obsah, a teda i dojednanie o zmluvnej pokute, podstatným spôsobom nijako nemôže ovplyvniť. Nejde teda o individuálne dojednané zmluvné ustanovenie ( ). Podnik ako dodávateľ teda dojednania o zmluvnej pokute so žalovanou ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával. Súd zastáva názor, že z pohľadu spotrebiteľa nemožno predovšetkým hovoriť o určitosti dojednania o výške zmluvnej pokuty za situácie, že základ zmluvnej pokuty vo výške 50 eur je síce uvedený vo formulárovej typovej časti zmluvy podpísanej oboma zmluvnými stranami, v danom prípade v protokole, avšak ceny a poplatky a ich zľavy, od ktorých sa odvíja v konečnom dôsledku celková výška zmluvnej pokuty, sú uvedené v listinách, ktoré už nie podpísané žalovanou, a to v listine „Akceptácia prijatého návrhu na zriadenie kampane „Satelit Vianoce 2015“ a cenníku (porovnaj napr. cit. nález Ústavného súdu Českej republiky z 11. novembra 2013, sp. zn. ). Informácia o tom, aká je celková výška zmluvnej pokuty za porušenie záväzku viazanosti, je tak pre priemerného spotrebiteľa komplikovane zistiteľná, a v okamihu podpisu niekoľkostranovej formulárovej zmluvy je takmer nemožné mať predstavu o skutočnej výške takejto sankcie.

75. Taktiež pojmy obsiahnuté v dojednaniach o zmluvnej pokute, ako „ ...v prípade nedodržania viazanosti v zmysle Podmienok využitia Kampane je Účastník po ukončení zmluvného vzťahu s Podnikom...“,“...v prípade nedodržania 24 mesačnej viazanosti, t.j. v prípade ukončenia zmluvného vzťahu s podnikom pred uplynutím doby viazanosti...“, „...ak počas tejto doby viazanosti vypovie Zmluvu alebo iným spôsobom dôjde k jej zániku z dôvodov na strane Účastníka...“, sú podľa názoru súdu vo vzťahu k vymedzeniu povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta má viazať, všeobecné a nejednoznačné, a zo strany spotrebiteľa neakceptovateľné. Podľa všeobecných podmienok zmluvný vzťah založený zmluvou o poskytovaní verejných služieb je možné ukončiť rôznymi spôsobmi (uplynutím doby, dohodou, výpoveďou, odstúpením), rôznymi subjektmi (oboma zmluvnými stranami) a z rôznych dôvodov. V tomto kontexte je preto pojem „ukončenie zmluvného vzťahu s Podnikom„ všeobecný a nič nevypovedá o tom, na porušenie akej konkrétnej zmluvnej povinnosti spotrebiteľa je zmluvná pokuta viazaná. Ani z formulácie „...vypovie Zmluvu alebo iným spôsobom dôjde k jej zániku z dôvodov na strane Účastníka...“ nie je zrejmé, aké konkrétne konanie žalovanej, okrem vypovedania zmluvy, má byť zmluvnou pokutou sankcionované. Každé porušenie povinnosti nie je rovnakej intenzity a významu.

76. Je nepochybne právom podniku ako poskytovateľa verejných služieb zabezpečiť splnenie si povinnosti klientom - odberateľom služieb, pričom zmluvná pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť žalovanej po dobu 24 mesiacov zostať v právnom vzťahu s podnikom, a po túto dobu teda využívať dohodnutý rozsah služieb a riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytované služby. Je však potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“

ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb, či už zvýhodnená cena zariadení pre príjem telekomunikačnej služby alebo odlišné ceny služieb, tvoria bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať klientov a zabezpečiť si odbyt služieb minimálne po stanovenú dobu. Nie však každý zákazník, ktorý sa v zásade riadi snahou získať určité výhody pri poskytovaní služieb, si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti vyplývajúce z voľby a viazanosti. Podnik pritom kalkuluje s návratnosťou poskytnutých výhod využívaním služieb klientom a návratnosťou investícií „výhod“ poskytnutých vo forme určitých zliav v cene služby alebo telekomunikačných zariadení. Preto požaduje zotrvanie určitú dobu v záväzkovom vzťahu a práve túto povinnosť zabezpečuje zmluvnou pokutou. Súd však má za to, že aj pri takomto vzťahu je potrebné zachovať určitý korektný prístup k právam klienta ako spotrebiteľa a sankcie zabezpečujúce splnenie povinnosti nesmú mať taký charakter, že spotrebiteľovi znemožňujú uplatnenie akejkoľvek inej voľby. Viazanosť zotrvať v zmluvnou vzťahu po dobu 24 mesiacov je pomerne rozsiahly záväzok, najmä s ohľadom na rôzny vývoj cien, technológie, ale aj ekonomickej a sociálnej situácie. Počas tejto doby môže nastať situácia, že spotrebiteľ nechce alebo nemôže využívať dohodnutý rozsah služieb, či už pre sociálnu situáciu, napr. strata zamestnania, zmena sociálnej situácie rodiny, zmena celkovej finančnej situácie, alebo aj z dôvodu, že konkurencia alebo aj samotný podnik po určitom období poskytuje výhodnejšie služby. Vysoká sankcia za porušenie povinnosti zotrvať v zmluvnou záväzku teda nesmie úplne znemožňovať klientovi - spotrebiteľovi možnosť voľby, a to ani možnosť ukončiť zmluvný vzťah, či odmietnuť poskytnutie tej ktorej poskytnutej služby. Preto sankcia spočívajúca v zmluvnej pokute musí vždy zodpovedať charakteru konkrétneho porušenia povinnosti a závažnosti tohto porušenia. Súd tu dáva do pozornosti cit. ust. § 44 ods. 5 Zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého podnik bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných služieb je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

77. Sankcia vo forme zmluvnej pokuty musí zodpovedať tiež času rozsahu porušenej povinnosti a musí sa zároveň odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením konkrétnej povinnosti vznikne. Sankcia dohodnutá počas celej doby trvania zmluvy a jej hrozba nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná, a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie, teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať očakávané príjmy podniku. Nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných telekomunikačných podnikov. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty v danej veci nezohľadňujúce intenzitu a význam porušenia tej ktorej konkrétnej povinnosti spotrebiteľom a ani výšku dlhu spotrebiteľa vzniknutého porušením záväzku. Preto súd dojednanie o zmluvnej pokute aj z tohto dôvodu posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek, i menej významnom porušení povinnosti, uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v paušálnej výške. Dojednanie o zmluvnej pokute vôbec nerozlišuje situáciu, keď dôjde k ukončeniu zmluvy napríklad jeden mesiac pred uplynutím doby viazanosti a prípadom, kedy sa tak stane hneď na jeho začiatku. Nezohľadnenie teda tzv. časový aspekt pri určení výšky zmluvnej pokuty podľa judikatúry súdov je nepochybne dôvodom jej neprijateľnosti (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 18. 05. 2016, rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.07.2021 sp.zn. , zo dňa 26.01.2016 sp.zn. , a ďalšie).

78. Dojednanie o zmluvnej pokute, ktoré nebolo individuálne dojednané, nakoľko sa jedná o štandardnú typovú zmluvu, a ktoré spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu nezaťažovali. Právny predchodca žalobkyne ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. K primeranosti zmluvnej pokuty súd len dodáva, že neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10). Zmluvná pokuta v rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo neobstojí, a v takom prípade niet právny priestor na to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej (primeranej) podoby.

79. Sú tiež dodáva, že spotrebiteľ by už pri samotnom uzavieraní zmluvy nemal byť prísnejšie alebo výlučne sankcionovaný zmluvnou pokutou len jeden účastník zmluvy. Sankcionovanie iba žalovanej v zmluve o poskytovaní verejných služieb už na prvý pohľad vyznieva výrazne v neprospech jedného účastníka zmluvy. Podnik nie je pritom nijako sankcionovaný v súvislosti s prípadným nesplnením povinnosti na jeho strane, čo súd považuje tiež za ďalší dôvod neprijateľnosti uvedenej sankcie.

80. Navyše, v danej veci žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná vôbec svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu založenom zmluvou o poskytovaní verejných služieb 24 mesiacov bola skutočne nedodržala. Zmluva o poskytovaní verejných služieb bola uzavretá dňa 15.01.2016. Doba viazanosti 24 mesiacov tak mala uplynúť dňa 15.01.2018. Žalobkyňa pritom predloženými faktúrami vyúčtovala žalovanej prenájom koncových zariadení aj za mesiace február až máj 2018 a faktúru na zmluvnú pokutu za nedodržanie doby viazanosti vystavila až dňa 22.06.2018.

81. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa (zásada úspechu). Strany boli v konaní úspešné pomerne. Pri porovnaní úspechu žalobkyne (24 eur s prísl.) a úspechu žalovanej (364,50 eur s prísl.), žalovaná má voči žalobkyni nárok na pomerenú náhradu trov konania. Žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila a zo spisu jej žiadne trovy nevyplývajú. Preto súd žalovanej žiadnu náhradu voči žalobkyni nepriznal.

Poučenie:

Proti výrokom I. - III. rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove ( ).

Podľa v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).