Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_11CoP-3-2019.pdf
PDF · 103.75 KB
Case nature
Subarea
11CoP/3/2019
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti N.: X., nar. XX.XX.XXXX, S., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny A., deti rodičov: matka - L. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, zastúpená JUDr. Evou Koleničovou, advokátkou, so sídlom Paulínska 20, Trnava a otec - Ing. S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. N. XXX, zastúpený splnomocnencom: Advokátska kancelária TIMAR & partners, s. r. o., so sídlom P. Pázmaňa 2367/17A, Šaľa, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky detí proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo dňa 19. novembra 2018, č.k. 22P/174/2018-40, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa táto domáhala zmeny uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2018-136 zo dňa 31.07.2018 tak, že otec bude oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každú párnu stredu v čase od 14:30 hod. do 16:30 hod. v N. centre špeciálno-pedagogického poradenstva, N. X v N. za prítomnosti odborného pracovníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 2 ods. 1 CMP, § 324 ods. 1 a 2, § 325 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1 a 2 CSP, ako aj § 25 ods. 1 a 2, § 36 ods. 1 Zákona o rodine, keď mal za to, že návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zmenil styk otca s mal. deťmi tak, že by otec bol oprávnený stýkať sa s maloletými deťmi každú párnu stredu v čase od 14:30 hod. do 16:30 hod. za prítomnosti odborného pracovníka, nie je dôvodný, keďže matka vo svojom návrhu neosvedčila potrebu takejto bezodkladnej úpravy a nie je ani v záujme maloletých detí. Matka svoj návrh odôvodnila najmä incidentom zo dňa 09.10.2018, ku ktorému došlo za prítomnosti maloletých detí. Súd po preskúmaní vyjadrení matky, otca, maloletých detí, ako aj pani I. týkajúcich sa uvedenej udalosti, vychádzajúc pritom z vyjadrení matky v návrhu, z vyjadrení otca k návrhu, ako aj z výpovedí otca, matky a maloletých detí na úrade dospel k záveru, že vznik udalosti nemožno pripísať jednoznačne ani jednej z osôb prítomných pri odovzdávaní detí dňa 09.10.2018 a nemožno ani jednoznačne uzavrieť, že na základe nej sa maloleté deti odmietajú stretávať s otcom. V tento deň bol otec v zmysle právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Galanta č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2018-136 zo dňa 31.07.2018, oprávnený na styk s maloletými deťmi v čase od 16:00 hod. do 18:00 hod., pričom zo skutkových tvrdení oboch účastníkov konania vyplýva, že otec v tom čase pre maloleté deti prišiel. Súd nechápe dôvody, pre ktoré sa preberania detí zúčastňovalo množstvo ďalších osôb (stará matka zo strany matky, partner matky maloletých detí ako aj starý otec maloletých detí). Zároveň z vyjadrení účastníkov konania nie je zrejmé, prečo ku konfliktu došlo po tom, čo už maloleté deti sedeli v aute a otec s nimi plánoval odísť. Súd svojou rozhodovacou činnosťou nemá možnosť vplývať na neadekvátne správanie dospelých osôb pred maloletými deťmi, ktoré takéto situácie ešte vzhľadom na svoj vek nemôžu a nevedia adekvátne pochopiť. Súd ďalej podrobne neskúmal priebeh tejto udalosti, zároveň nepovažoval za podstatné ani skutočnosti, že priateľ matky je v dôsledku incidentu zo dňa 09.10.2018 na PN. Otec maloletých detí taktiež predložil súdu lekársku správu, ktorá potvrdzuje, že mu dňa 09.10.2018 boli spôsobené zranenia inými osobami, takisto pomliaždenia, ako v prípade priateľa matky. Súd sa zameral na záujem maloletých detí, nie na záujmy ich matky, resp. otca a na to, či skutočne došlo od poslednej úpravy k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala značné obmedzenie styku otca s maloletými deťmi, na rozdiel od terajšej úpravy, spôsobom navrhovaným matkou. Matka svoj návrh ďalej odôvodňovala skutočnosťou, že otec v niektoré dni priviezol maloleté deti o dve hodiny neskôr ako mal určené v rozhodnutí, že z tohto dôvodu, ako aj z dôvodu, že otec maloletého S. dňa 09.10.2018 vrátil matke až na druhý deň, trpí maloletý S. dôvodnou obavou, že keď pôjde k otcovi, tento ho matke nevráti. Matka v odôvodnení taktiež uvádzala, že znáša zle situácie, kedy otec na ňu robí neprimeraný nátlak, porušuje súdne rozhodnutia a ona sa len bezducho musí podriaďovať nariadenému neodkladnému opatreniu. K týmto tvrdeniam je potrebné uviesť, že skutočne je úlohou matky maloleté deti na styk s otcom pripraviť a vysvetliť im, že otec ich matke vráti. Súd má za to, že doposiaľ nedošlo k žiadnej takej závažnej situácii, kedy by matka objektívne mohla mať dôvodnú obavu o život a zdravie maloletých detí, keďže vie, že sú v starostlivosti otca. Matka v návrhu vôbec netvrdila, že sa otec o maloleté deti v čase, keď sú v jeho opatere nevie postarať, že zanedbáva starostlivosť o ne alebo ich vystavuje riziku, na základe ktorého by mohlo dôjsť k ohrozeniu ich zdravého psychického alebo fyzického vývinu. Takisto deti neuviedli zo strany otca žiadne neadekvátne konanie. V konaní nebolo osvedčené, že by sa otec o deti nevedel postarať, ani že by starostlivosť o deti v čase, keď sú maloleté deti s otcom nebola riadna. Súd poukazuje na to, že je na rodičoch maloletých detí, aby ako dospelí ľudia, zodpovední za svoje konanie a zdravý vývin svojich maloletých deti zvládli situáciu pri odovzdávaní a preberaní maloletých detí bez akýchkoľvek vzájomných hádok a fyzických atakov. Matka uvádza, že sa podriaďuje neodkladnému opatreniu a otec toto opatrenie porušuje, avšak z obsahu spisu vyplýva, že matka v súčasnej dobe bráni v styku otca s maloletým deťmi, o čom svedčí skutočnosť, že styk otca s maloletými deťmi od 09.10.2018 neprebieha vôbec a zároveň matka, zakázala aj styk otca v základnej škole, čo vyplýva z potvrdenia základnej školy zo dňa 19.10.2018, avšak zároveň v podanom návrhu žiada, aby styk otca prebiehal práve za účasti odborného pracovníka. Súd má z uvedeného potvrdenia osvedčené, že po spomínanom incidente sa maloletý S. s otcom stretol a stretnutie prebehlo pokojne, pričom zároveň bol pri stretnutí aj odborne pedagogicky vzdelaný pracovník - riaditeľka základnej školy. Súd zároveň poukazuje na to, že maloleté deti pri pohovore uskutočnenom kolíznym opatrovníkom za prítomnosti psychologičky ako najhoršiu vec, čo sa im kedy stala, opísali samotný incident, ktorý sa stal dňa 09.10.2018 a nie skutočnosť, že by bol maloletý S. cez noc u otca alebo že maloleté deti spali v tú noc oddelene. Maloletý S. neuviedol nič ohľadne toho, že by mu nebolo u otca dobre, že by sa k nemu otec správal zle alebo mal traumu z toho, že ho otec nevrátil matke a on spal u otca bez svojho brata. V neposlednom rade súd poukazuje aj na vyjadrenie maloletého pred psychologičkou PhDr. I. a na druhej strane na správu N. centra špeciálno-pedagogického poradenstva, ktorú žiadala vyžiadať matka, v ktorej nie je uvedené, že by bol maloletý S. traumatizovaný konaním otca a viac k nemu nechcel ísť. Z uvedených dôvodov mal súd za to, že nebola preukázaná naliehavá potreba okamžitého zásahu súdu nariadením neodkladného opatrenia. V konaní neboli osvedčené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obmedzenie styku otca s maloletými deťmi na štyri hodiny mesačne a za prítomnosti odborného pracovníka. Z tvrdení matky vyplýva, že maloletý S. v súčasnej dobe navštevuje psychologičku v N. centre špeciálno-pedagogického poradenstva v N., pričom z úradného záznamu zo dňa 13.11.2018 vyplýva, že tieto stretnutia prebiehajú pravidelne, zatiaľ sa na nich nezúčastnil otec maloletých detí, ale v najbližšej dobe sa do centra dostaví aj otec. Zároveň za účelom zabezpečenia odbornej pomoci rodine bolo v konaní sp. zn. 12P/76/2018 rodičom a maloletým deťom uložené výchovné opatrenie, ktoré spočíva v ich povinnosti podrobiť sa psychologickému poradenstvu a to v období 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré poradenstvo bude realizované prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny A.. Súd opakuje, že v starostlivosti otca a matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky. V konaní nebolo osvedčené, že maloleté deti sa boja byť v prítomnosti svojho otca a podľa vyjadrenia matky sa boja len toho, že ich otec nevráti. Súd k tejto skutočnosti apeluje na otca maloletých detí, aby striktne dodržiaval podmienky styku otca s maloletými deťmi určenými v rozhodnutí tunajšieho súdu č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2018-136 zo dňa 31.07.2018, čomu ale zodpovedá aj vzájomná povinnosť matky maloleté deti na styk s otcom riadne pripraviť. Súd bol toho názoru, že nariadením neodkladného opatrenia v zmysle návrhu matky by nedošlo k obnoveniu dôvery medzi maloletými deťmi, ale naopak, k ohrozeniu väzieb medzi maloletými deťmi a ich otcom. Na záver súd ešte poukázal na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2018 zo dňa 31.07.2018, v ktorom odvolací súd zdôraznil, že po rozpade rodiny s maloletým dieťaťom nielen etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať, kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom; preto takisto, pokiaľ nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, niet (ani pri plnom rešpektovaní práv maloletých detí) zákonného, o to menej ústavného právneho dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný, resp. neprimerane obmedzený. Rodičia by mali byť po rozchode schopní v záujme spoločných detí vzájomného kultivovaného správania sa, ktoré je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí a ktorým deti získavajú aj pozitívny vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Rodičia by mali byť schopní v záujme spoločných detí spolupracovať a rozchodovú situáciu by nemali zneužívať na zničenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či dieťa využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie matka detí, ktorá navrhla napadnuté uznesenie zmeniť a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Uviedla, že pri odovzdávaní detí sa nachádza vždy jej partner, nakoľko otec detí na ňu neustále slovne útočí a prejavuje sa agresívne, pričom neraz ju aj fyzicky napadol. Ona sa ho preto bojí a potrebuje ochranu a oporu. Nechápala, keď sa súd vyjadril, že nepovažuje za podstatnú ani skutočnosti, že jej priateľ, s ktorým žije v spoločnej domácnosti, bol v dôsledku napadnutia pred očami detí zo strany otca maloletých detí práceneschopný. Poukázala na to, že deti na vlastné oči videli, ako ich otec napadol človeka, ktorého ich mama ľúbi, ktorého majú radi aj oni a žijú s ním. Poukázala na to, že až do uvedeného incidentu aj napriek nedodržiavaniu časov zo strany otca, otcovi styk s deťmi vždy umožňovala a maloleté deti motivovala. Považovala za poburujúce, že bez dokazovania vo veci samej sa súd rozhodol konštatovať, že ona v súčasnosti bráni deťom v styku s otcom. Opätovne poukázala na nahrávku, ktorú súdu predložila, kde jasne, jemne a citlivo nabáda deti, aby s otcom išli aspoň na chvíľu. Deti však plačú a vôbec nechcú ísť s otcom. Hoci súd návrhu nevyhovel a zamietol ho, tak sám si v odôvodnení svojho rozhodnutia odporuje, keď prisvedčil tomu, že keď sa stretnutia zúčastnila tretia osoba, pedagogicky vzdelaná, tak stretnutie prebehlo v poriadku. Uviedla, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ako i odvolanie podala len a len v záujme detí. Nebránila sa tomu, aby sa časom stretnutia otca s deťmi rozširovali, a ak budú deti pripravené a budú otcovi dôverovať, že ich matke vráti, tak aj bez dozoru tretej osoby a aj mimo určeného času. Namietla, že súd sa v žiadnom ohľade nevysporiadal so skutočnosťou, že otec detí v deň, keď maril súdne rozhodnutie a maloletého S. jej nevrátil, doslova ho ukryl u svojho brata.
4. K odvolaniu matky detí sa písomne vyjadril otec maloletých, ktorý navrhol napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Uviedol, že matka zneužíva maloleté deti, negatívne na ne pôsobí, aby zničila ich vzťah k nemu, pričom ovplyvňuje deti proti ich otcovi. V súčasnej dobe už neprebieha ani jeho styk s deťmi na základe posledného neodkladného opatrenia s odôvodnením matky, že deti s ním nechcú byť. Uvedené konanie matky je účelové a svedčia o tom aj udalosti, ktoré sa stali od 4/2018. Spočiatku deti s ním boli bez akýchkoľvek problémov, no akonáhle vyjadrili záujem u neho prespávať a zostať v striedavej starostlivosti, matka postupne začala neodkladnými opatreniami žiadať obmedzovať styk otca s deťmi, začala na neho útočiť, odmietala deti na styk s ním pustiť. Vrcholom konania matky bol incident, ktorý sa odohral dňa 09.10.2018, pričom v tomto smere boli inštruované aj deti zo strany matky, ktoré boli k incidentu vypočuté na ÚPSVaR, pričom aj zo správy úradu vyplýva, že deti nepoužívali svoje slová, ale boli naučené, čo majú povedať. Otec v prílohe predložil uznesenie vydané povereným príslušníkom PZ OO PZ Sereď v konaní ČVS: ORP-727/SE-GA-2018 zo dňa 06.11.2018, ktorý ako príslušný orgán vyšetroval incident zo dňa 09.10.2018, pričom z uvedeného uznesenia o odovzdaní veci (postúpenie na priestupok) vyplýva podstatná skutočnosť, ktorou je opis kamerového záznamu, ktorý matka vyhotovila pri incidente. Zatiaľ čo matka, jej priateľ a stará matka detí sa snažia spoločne tvrdiť, že incident vyprovokoval on, z kamerového záznamu vyplýva presný opak. Uvedený záznam jednoznačne potvrdzuje, že matka, jej priateľ a stará matka spoločne v zhode čakali na neho, najprv mu deti odmietli vydať a až keď boli deti v aute, začali na neho útočiť pripravenými zbraňami.
5. V doplnení odvolania matka detí opísala incident, ku ktorému došlo dňa 01.12.2018 počas vianočného vystúpenia maloletého S., kedy stará matka zo strany otca maloletého nasilu ťahala s tým, aby išiel za otcom a po tom, ako k ním pristúpila matka, začala stará matka škaredo nadávať, a to tak pred maloletým, ako aj jeho spolužiakmi. Uviedla, že deti sú vystresované už len z toho, že otec ich chodí ukazovať ako opičky, keď na stretnutie vždy príde buď so svojím bratom, alebo ďalšími osobami.
6. V písomnom stanovisku k vyjadreniu otca matka poprela, že by jej konanie bolo akokoľvek účelové. Uviedla, že sa nikdy nesnažila zničiť vzťah medzi otcom a spoločnými deťmi, a nikdy na to nemala dôvod. Nikdy netvrdila, že by deti nemali otca radi a že by s ním nechceli byť. V konečnom dôsledku sama navrhovala v prvotných návrhoch, aby bol styk s deťmi upravený aj s prespatím. Poukázala na to, že otec sa nedokázal vyporiadať so skutočnosťou, že má nový, plnohodnotný a fungujúci vzťah. Poukázala na to, že je to otec, ktorý začal do rozvodového konania zaťahovať deti a začal ich manipulovať proti nej s cieľom, aby s ňou deti nechceli byť. Podľa jej názoru otec nemá dostatok empatie k deťom a s ňou nedokáže konštruktívne a efektívne komunikovať, pričom aj z uvedeného dôvodu sa styk s deťmi nerealizuje podľa právoplatného neodkladného opatrenia.
7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - matka detí (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d) CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania (§ 65 a § 66 CMP) a dospel k záveru, že odvolanie matky detí nie je dôvodné.
8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 22P/174/2018 je konanie o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia. Uznesením napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa táto domáhala zmeny uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 24CoP/49/2018-136 zo dňa 31.07.2018 tak, že otec bude oprávnený sa s maloletými deťmi stretávať každú párnu stredu v čase od 14:30 hod. do 16:30 hod. v N. centre špeciálno-pedagogického poradenstva, N. X v N. za prítomnosti odborného pracovníka. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.
10. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia (§ 360 a nasl. CMP) vo všeobecnosti vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou funkciou je dočasne upraviť pomery účastníkov, pričom nárok (prípadne právo), ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana formou neodkladného opatrenia, nemusí byť nepochybne preukázaný, musí byť však osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi vždy konkrétnou situáciou. Zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia je tiež zrejmé, že súd pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť dočasnej úpravy pomerov, pričom je vždy potrebné posúdiť, či touto dočasnou úpravou pomerov nedochádza k zásahu do základných práv jednotlivých účastníkov nad nevyhnutnú mieru a či dočasná úprava pomerov sleduje legitímny cieľ. Neodkladné opatrenie z dôvodu potreby dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi nariaďuje súd aj vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, keď je potrebné na čas (spravidla do rozhodnutia vo veci samej) upraviť starostlivosť o maloleté dieťa, vyživovaciu povinnosť, prípadne styk rodiča s dieťaťom.
11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie za účelom skutočného stavu veci, výsledky dokazovania jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým záverom, a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý vec i správne práve posúdil a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozhodnutia. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
12. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v preskúmavanej veci neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky detí, pretože nebola preukázaná potreba zmeny dočasnej úpravy pomerov účastníkov, ktorá bola uskutočnená nariadením neodkladného opatrenia zo strany Krajského súdu v Trnave uznesením č.k. 24CoP/49/2018-136 zo dňa 31.07.2018, ktorým bolo zmenené rozhodnutie Okresného súdu Galanta č.k. 22P/77/2018-80 zo dňa 05.06.2018, kedy bol upravený styk otca s deťmi v rozsahu každý utorok od 16:00 hod. do 18:00 hod., každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 9:00 hod. do 18:00 hod. a v nedeľu od 9:00 hod. do 16:00 hod. Správnym bol záver prvoinštančného súdu, že nebolo osvedčené, že by sa maloleté deti otca báli, že by sa s ním nechceli stretávať, čo vyplynulo tak zo správy kolízneho opatrovníka, ako i zo správy Súkromného centra špeciálno-pedagogického poradenstva. Z obsahu spisového materiálu vyplynuli minimálne pochybnosti o priebehu incidentu zo dňa 09.10.2018 spôsobom prezentovaným matkou, keď uznesením povereného príslušníka OO PZ Sereď v konaní ČVS: ORP-727/ SE-GA-2018 zo dňa 06.11.2018 bola vec odovzdaná Okresnému úradu v Galante na priestupkové konanie, pričom z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že bol vykonaný dôkaz oboznámením sa so záznamom z kamier rodinného domu v obci O. N. č. XXX,. z ktorého nevyplýva, že by otec detí bol iniciátorom konfliktu a že by bol vo vzťahu k matke detí agresívny.
13. Aj podľa názoru odvolacieho súdu v záujme maloletých detí, ich zdravého fyzického a psychického vývoja, je nepochybne zabezpečiť možnosť stretávať sa s ich otcom, rozvíjať a prehlbovať ich vzťahy s otcom, pričom uvedené je zabezpečené nariadeným neodkladným opatrením uvedeným vyššie. Takto upravený styk zabezpečí otcovi dostatočný časový priestor na rozvoj vzťahov s maloletými deťmi, pričom neboli zistené dôvody pre zmenu dočasnej úpravy.
14. Odvolací súd opätovne apeluje na rodičov, aby sa snažili správať voči sebe kultivovane v záujme spoločných detí, čo je základným predpokladom zdravej výchovy maloletých detí, pričom i deti takto získavajú vzor pre riešenie konfliktných situácií v budúcnosti. Je potrebné, aby sa obaja rodičia v záujme spoločných detí snažili spolupracovať a situáciu vzniknutú ich rozchodom by nemali zneužívať na narušenie vzťahu detí k druhému rodičovi, či deti využívať ako prostriedok na potrestanie druhého rodiča. Každý rodič má právo počas času, kedy má maloleté dieťa vo svojej osobnej starostlivosti, na toto dieťa výchovne pôsobiť, ale musí si byť vedomý aj následkov svojho výchovného pôsobenia. Konkrétna úprava styku otca s maloletými deťmi v budúcnosti bude výsledkom dokazovania v konaní vo veci samej.
15. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP a § 52 CMP.
16. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).