Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

23C/42/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Luciou Petríkovou v spore žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti žalovanému: Q. R., V.. XX.XX.XXXX, P. Č. XXXX/XX, Q., o zaplatenie 397,21 EUR, takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 397,21 EUR na účet žalobcu vedený v Štátnej pokladnici č. účtu: SK7681800000007000182387, KS:0558, VS: 1101585006 do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 06.06.2018 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 397,21 EUR titulom úhrady vynaložených nákladov zdravotnej starostlivosti.

2. Žalobca odôvodnil žalobu najmä skutočnosťami, že žalovaný si za obdobie od 11.10.2010 do 07.07.2017 uplatnil vyňatie z povinného zdravotného poistenia v SR ako osoba, ktorá má trvalý pobyt v SR, je zamestnaná u zamestnávateľa, ktorý nemá sídlo na území SR a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom má jej zamestnávateľ sídlo. Žalovaný si však zákonnú oznamovaciu povinnosť voči žalobcovi splnil oneskorene, až dňa 07.07.2017. Žalovaný čerpal zdravotnú starostlivosť na území Slovenskej republiky hradenú žalobcom z prostriedkov zdravotného poistenia, aj v období po vyňatí/ zániku jeho verejného zdravotného poistenia v SR, hoci už na ňu nemal nárok. Tým vznikla žalobcovi škoda v sume 397,21 EUR.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená v zmysle ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , nevyjadril.

4. Podľa ust. § 297 písm. b/ CSP, pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- EUR.

5. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 297 písm. b/ a dokazovanie vykonal oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a to náhľadom na výpis z účtu poistenca, opakovanou výzvou na úhradu - pokus o zmier, čestným vyhlásením o zdravotnom poistení v inom ČŠ EÚ, EHP a CH a ostatnými v spise nachádzajúcimi sa listinami, zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

7. Z výpisu z účtu žalovaného ako poistenca (Zdravotná starostlivosť) za obdobie od 11.10.2010 do 07.07.2017 súd zistil, že žalobca zaplatil tzv. kapitačný paušál za celé uvedené obdobie spolu v sume 395,56 EUR a spoluúčasť klienta bola v sume 4,54 EUR.

8. Z listinného dôkazu, Opakovaná výzva na úhradu - pokus o zmier zo dňa 06.03.2018 súd zistil, že žalobca vyzval žalovaného na úhradu sumy 397,21 EUR z dôvodu, že za neho hradil zdravotnú starostlivosť a kapitačné platby aj v čase, keď už nebol zdravotne poistený v Slovenskej republike, nakoľko túto skutočnosť žalovaný oznámil žalobcovi oneskorene.

9. Z listinného dôkazu, Čestné vyhlásenie o zdravotnom poistení v inom členskom štáte EÚ, EHP a CH súd zistil, že žalovaný vyhlásil, že je zdravotne poistený na území štátu Anglicko v období od 11.10.2010 až doposiaľ. Z prijímacej pečiatky žalobcu súd zistil, že predmetné čestné vyhlásenie bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017.

10. Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, v znení účinnom v období od 01.01.2005, poistenec na účely tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je povinne verejne zdravotne poistená podľa tohto zákona (ďalej len „verejne zdravotne poistená“).

11. Podľa ust. § 3 ods. 2 citovaného zákona, povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

12. Podľa ust. § 3 ods. 4 citovaného zákona, zdravotným poistením v cudzine sa na účely tohto zákona rozumie systém zdravotného poistenia financovaný prostredníctvom odvodov na zdravotné poistenie alebo daňového systému príslušného štátu alebo komerčné zdravotné poistenie ustanovené legislatívou príslušného členského štátu pre vykonávanú činnosť; v prípade štátov, ktoré nie sú členskými štátmi, sa týmto pojmom rozumie aj komerčné poistenie liečebných nákladov.

13. Podľa ust. § 4 ods. 1 citovaného zákona, verejné zdravotné poistenie vzniká narodením, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky (§ 3 ods. 2) alebo o nezaopatreného rodinného príslušníka podľa § 3 ods. 3 písm. h).

14. Podľa ust. § 4 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie vzniká aj dňom nasledujúcim po dni zániku skutočností uvedených v § 3 ods. 2 písm. a) až c).

15. Podľa ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona, u fyzickej osoby, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, verejné zdravotné poistenie zaniká deň pred dňom, keď nastali skutočnosti uvedené v § 3 ods. 2 písm. a) až c), alebo dňom zániku trvalého pobytu na území Slovenskej republiky.

16. Podľa ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom (zákon č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti), ak ďalej nie je ustanovené inak.

17. Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených týmto zákonom ( § 9 a 10).

18. Podľa ust. § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, poistenec je povinný plniť oznamovacie povinnosti podľa § 23 ods. 1, 4 a 6.

19. Podľa ust. § 23 ods. 1 písm. c) citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods. 2 a 3) a vrátiť preukaz poistenca.

20. Podľa us. § 23 ods. 4 citovaného zákona, poistenec je povinný oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia (§ 5 ods.2 a ods.3) zdravotnej poisťovni, do ktorej si podal prihlášku podľa § 7 ods. 2.

21. Podľa ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, príslušná zdravotná poisťovňa je povinná zabezpečiť poistencovi zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

22. Podľa ust. § 6 ods. 1 písm. n) zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, zdravotná poisťovňa poskytuje príspevky na úhradu zdravotnej starostlivosti za podmienok ustanovených osobitným predpisom (odkaz na zákon č. 577/2004 Z.z.).

23. Podľa ust. § 38 ods. 1 zákona č. 577/2004 Z.z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na základe verejného zdravotného poistenia sa plne alebo čiastočne uhrádzajú služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v rozsahu ustanovenom týmto zákonom.

24. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu - zdravotnej poisťovne na vrátenie úhrady, ktorú zaplatil za zdravotnú starostlivosť, poskytnutú z finančných prostriedkov zdravotného poistenia počas doby, kedy bol žalovaný vyňatý zo zdravotného poistenia na území SR a na úhradu zdravotnej starostlivosti nemal nárok.

25. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na žalovaného sa vzťahuje zákon č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, pretože spĺňa podmienky ustanovené v ust. § 3 ods. 1, § 3 ods. 2 a § 4 ods. 1 tohto zákona a teda, je poistencom povinného verejného zdravotného poistenia na území SR. Žalovaný je totiž fyzickou osobou s trvalým pobytom na území SR.

26. Žalovanému ako poistencovi v súlade s ust. § 22 ods. 1 písm. b) v spojení s ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona, preto prislúcha právo na úhradu zdravotnej starostlivosti a príslušná zdravotná poisťovňa (v danom prípade žalobca) je v zmysle ust. § 25 ods. 2 písm. a) citovaného zákona povinná túto starostlivosť mu zabezpečiť, v rozsahu ustanovenom v zákone č. 577/2004 Z.z..

27. Zákon č. 580/2004 Z.z. však ustanovuje výnimky z verejného zdravotného poistenia. Ako to vyplýva z ust. § 3 ods. 2 písm. a) citovaného zákona, takouto výnimkou je, ak je fyzická osoba zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca. Ak takáto skutočnosť nastane, dochádza k zániku verejného zdravotného poistenia, tak ako to vyplýva z ust. § 5 ods. 2 citovaného zákona.

28. V danom prípade mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný, na ktorého sa pôvodne vzťahovalo verejné zdravotné poistenie na území SR, bol od 11.10.2010 zdravotne poistený na území cudzieho štátu - Anglicka. Uvedenú skutočnosť mal súd za preukázanú z Čestného vyhlásenia žalovaného, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017. Uvedená skutočnosť znamená, že v zmysle ust. § 5 ods. 2 zákona č. 580/2004 Z.z. v rozhodnom období, t.j. od 11.10.2010 došlo k zániku povinného verejného zdravotného poistenia žalovaného na území SR.

29. Napriek tomu, že došlo k zániku poistenia, žalovanému bola v období od 11.10.2010 do 07.07.2017 na území SR hradená zdravotná starostlivosť, spočívajúca v úhrade tzv. kapitačného paušálu za primárnu ambulantnú starostlivosť spolu vo výške 397,21 EUR. Kapitačným paušálom sa rozumie mesačná paušálna platba, ktorú dostáva lekár od poisťovne za každého registrovaného poistenca na základe dohody o poskytovaní zdravotnej starostlivosti uzatvorenej medzi lekárom a poistencom a to bez ohľadu na to, či lekára navštevuje alebo nie. Sumu v celkovej výške 397,21 EUR zaplatil žalobca, plniac svoju povinnosť v zmysle zákona č. 581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, keďže o zániku poistenia nemal vedomosť.

30. Žalovaný si totiž nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, ustanovenú v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a to oznámiť najneskôr do ôsmich dní skutočnosti rozhodujúce pre zánik verejného zdravotného poistenia a vrátiť preukaz poistenca. Žalovaný bol povinný túto oznamovaciu povinnosť splniť bezprostredne po prihlásení do zdravotného poistenia na území cudzieho štátu. Žalovaný si však svoju oznamovaciu povinnosť splnil až predložením Čestného vyhlásenia, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 07.07.2017.

31. Podľa ust. § 420 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

32. Podľa ust. § 420 ods. 3 OZ, zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

33. Podľa ust. § 415 každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Predpokladom vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za škodu v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka je: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou,4. zavinenie.

35. Protiprávny úkon je porušením právnej povinnosti, a teda správaním, ktoré sa prieči právu a preto je protiprávne. Musí ísť o úkon, t.j. prejav vôle. Zahŕňa tak konanie, t.j. správanie aktívneho charakteru, ako aj opomenutie, t.j. správanie pasívneho charakteru.

36. Škoda je majetková ujma, ktorú možno vyjadriť v peniazoch a ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného.

37. Príčinná súvislosť znamená určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

38. Zavinenie je určitý psychický, vnútorný vzťah škodcu k vlastnému konaniu, priečiacemu sa objektívnemu právu a ku škode ako k výsledku tohto konania. Občiansky zákonník nevymedzuje formy zavinenia, preto pri výklade foriem zavinenia sa aj v občianskoprávnej praxi vychádza z ich vymedzenia v Trestnom zákone, ktorý rozlišuje úmyselné zavinenie a nedbanlivostné zavinenie a tie sa vnútorne členia na stupne zavinenia; úmyselné na priamy úmysel, pri ktorom konajúci chcel spôsobiť škodu a na nepriamy úmysel, pri ktorom konajúci vedel, že môže spôsobiť škodu a pre prípad, že ju spôsobí, bol s tým uzrozumený. Nedbanlivosť môže byť vedomá, pri ktorej konajúci síce nechcel spôsobiť škodu, avšak vedel, že ju môže spôsobiť a bez primeraných dôvodov sa spoliehal na to, že ju nespôsobí. Nedbanlivosť môže byť aj nevedomá, pri ktorej konajúci nechcel spôsobiť škodu, hoci o tom vzhľadom na okolnosti a na svoje pomery vedieť mal alebo vedieť mohol. Príčinnou súvislosťou treba rozumieť určitý objektívny vzťah medzi skutočnosťou zakladajúcou zodpovednosť, t.j. medzi porušením právnej povinnosti a výsledkom, t.j. škodou.

39. Súd konštatoval, že v danom prípade boli splnené všetky predpoklady pre záver o zodpovednosti žalovaného za vznik škody.

40. Protiprávny úkon žalovaného spočíva v porušení právnej povinnosti, ustanovenej v § 22 ods. 2 písm. f), v spojení s ust. § 23 ods. 1 písm. c) a § 23 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a teda, v nesplnení vyššie uvedenej oznamovacej povinnosti.

41. Škodu predstavuje majetková ujma - zmenšenie majetku žalobcu o finančné prostriedky, ktoré uhradil z prostriedkov verejného zdravotného poistenia na zdravotnú starostlivosť žalovaného v sume 397,21 EUR.

42. Čo sa týka príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a vznikom škody, súd mal za to, že škoda nesporne vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením právnej povinnosti. Tým, že si žalovaný nesplnil oznamovaciu povinnosť, žalobca nemal vedomosť o zániku poistenia a ďalej si plnil svoju zákonnú povinnosť uhrádzať zdravotnú starostlivosť, hoci túto povinnosť už nemal. Keby bol žalovaný oznamovaciu povinnosť včas splnil, žalobca by nadobudol vedomosť o zániku poistenia a zdravotnú starostlivosť by nebol hradil, čo znamená, že ku škode by nedošlo.

43. Čo sa týka zavinenia, pre záver o zodpovednosti za škodu v danom prípade postačuje nedbanlivostné zavinenie, hoci aj nevedomé. Je možné predpokladať, že žalovaný nechcel spôsobiť škodu, avšak vzhľadom na okolnosti - odchod do cudziny, kde bol zahrnutý pod poistenie cudzieho štátu, o tom vedieť mal a mohol.

44. Zhrnúc vyššie uvedené skutočnosti súd uzavrel, že žalovaný ako subjekt zodpovedný za vznik škody, je povinný škodu nahradiť a zaviazal ho zaplatiť žalobcovi sumu 397,21 EUR.

45. Podľa ust. § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

46. Podľa ust. § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Vzhľadom k uvedenému súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).