Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Csp-3-2018.pdf
PDF · 88.46 KB
Case nature
Area
Subarea
12Csp/3/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpený: ŠMÍDA advokátní kancelař, s. r. o., Eliščino nábřeží 280/23, Hradec Králové, Česká republika, konajúci v Slovenskej republike prostredníctvom ŠMÍDA advokátní kancelář, s. r. o., organizačná zložka, ul. Svornosti 43, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom E. R., I. XXXX/XX, o zaplatenie 551 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 551 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 551 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal zaplatenia istiny zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 551 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 551 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že žalovaná a právny predchodca žalobcu, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské nivy 49, Bratislava (ďalej len „Provident“) uzatvorili dňa 17. 01. 2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“). Na základe tejto zmluvy poskytol Provident žalovanej bezúčelový úver vo výške 800 Eur. Peňažné prostriedky boli žalovanej predané v hotovosti pri podpísaní zmluvy. Žalovaná prevzatie peňažných prostriedkov potvrdzuje podpisom zmluvy. Žalovaná sa v zmluve zaviazal tento úver splácať v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, pričom prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 24. 01. 2014, a posledná splátka bola splatná dňa 13. 03. 2015. Žalovaná sa za poskytnutie úveru zaviazala uhradiť náklady spojené s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok celkovo vo výške 276 Eur. Administratívny poplatok zahŕňa najmä spracovateľský poplatok a služby obchodného zástupcu spoločnosti Provident. Súčasne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere žalovaná uzatvorila dňa 17. 01. 2014 (pred prijatím § 9 ods. 12, ods. 13 Zákona č. 129/2010 Z. z.) zmluvu o zabezpečení splátok úveru. Zmluva o zabezpečení splátok úveru (o službe Komfort) je dobrovoľnou doplnkovou službou, v zmysle toho, že sa pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident Financial, s. r. o., zaviazal poskytovať za poplatok klientovi službu, ktorá spočívala najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, a to prostredníctvom obchodného zástupcu veriteľa. Za túto službu sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamoúmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade bola táto odmena zjednaná na sumu vo výške 412 Eur. Sumu za službu sa žalovaná zaviazala splatiť v celkovom
počte 60 splátok, pričom splátky boli splatné spoločne so splátkami úveru, teda prvá splátka bola splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy, t. j. 24. 01. 2014, a posledná splátka bola splatná dňa 13. 03. 2015, čo je aj termín konečnej splatnosti tejto zmluvy. Celková čiastka, ktorú sa žalovaná zaviazala uhradiť, tak činila 1.488 Eur (istina vo výške 800 Eur, úrok a administratívny poplatok je vyjadrený fixnou čiastkou po celé obdobie trvania úveru vo výške 276 Eur, odmena za služby vyplývajúce zo zmluvy o zabezpečení vo výške 412 Eur. Celkovú čiastku 1488 Eur sa žalovaná zaviazala uhradiť v týždenných splátkach v celkovom počte 60 splátok, a to vo výške 24,80 Eur. Žalovaná pôvodnému veriteľovi uhradila v danom prípade celkovo 249 Eur, a teda uhradila riadne len 10 splátok, pričom na 11. splátku uhradila len 1 Euro. Presné dátumy a výšky splátok vyplývajú zrejmým spôsobom z priloženej platobnej histórie. Pôvodný veriteľ, spoločnosť Provident, poskytla žalovanej bezúčelový úver na obdobie 60 týždňov počnúc dňom podpísaní Zmluvy, t. j. 17. 01. 2014. Konečná splatnosť úveru tak nastala 60 týždňov po podpísaní zmluvy, t. j. 13. 03. 2015. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016, došlo s účinnosťou ku dňu 16. 12. 2016 k postúpeniu pohľadávok zo zmluvy o úvere zo spoločnosti Provident na žalobcu. Žalovanej bola zmena v osobe veriteľa oznámená listom zo dňa 16. 12. 2016. Hodnota postúpenej pohľadávky činila ku dňu postúpenia pohľadávky celkovo 1.239 Eur (celková čiastka úveru ponížená o platby žalovaného, uhradené ku dňu postúpení pohľadávky). Žalovaná súčasnému veriteľovi doposiaľ neuhradila svoj záväzok ani len z časti. Posledná výzva žalobcu pred podaním žaloby je zo dňa 23. 01. 2018. Po dôkladnom posúdení uvedeného si žalobca uplatňuje istinu vo výške 551 Eur a úrok z omeškania z istiny vo výške 551 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Žalobca si v žalobe neuplatňuje ďalšie nároky, ktoré mu boli postúpené od pôvodného veriteľa. Žalovaná teda uzatvorila zmluvu o úvere č. 570664084, na základe ktorej dostala do dispozície finančné prostriedky vo výške 800 Eur (istina), pričom sa zaviazala spolu s istinou vrátiť aj zmluvné úroky a poplatok za garantovanú službu, napriek tomu si žalobca neuplatňuje v žalobe spomenuté príslušenstvo, a rovnako tak neuplatňuje v žalobe ani nárok z druhej zmluvy, t. j. zmluvy o zabezpečení splátok. Žalobca požaduje od žalovanej iba istinu a zákonný úrok z omeškania.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 23. 02. 2018 platobný rozkaz, sp. zn. 27Up/114/2018, na sumu 551 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 551 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.
4. Žalovanej sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz do vlastných rúk. Súd vyzval žalobcu, aby oznámil, či navrhuje pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. V zmysle § 10 ods. 3 Zákona o upomínacom konaní sa vydaný platobný rozkaz návrh na pokračovanie v konaní zrušil a súd postúpil žalobu na tunajší súd dňa 23. 05. 2018.
5. Žalovaná sa v mieste bydliska nezdržiava, žaloba jej bola doručená v zmysle § 116 Civilného sporového poriadku. K žalobe sa nevyjadrila.
6. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 písm. b) Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Rozsudok bol verejne vyhlásený v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu v zákonnej lehote, účastníci konania na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.
7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe, najmä zmluvou o spotrebiteľskom úvere, zmluvou o zabezpečení splátok úveru, predžalobnou výzvou, zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, výpisom splátok a úhrad, ako i oboznámením sa s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
8. Právny predchodca žalobcu a žalobca uzatvorili zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 16. 12. 2016, postúpenie pohľadávky oznámil právny predchodca žalobcu žalovanej podaním zo dňa 16. 12. 2016.
9. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaná z titulu uzatvorenej úverovej zmluvy zaplatila sumu 249 Eur, pričom poskytnutá jej bola pôžička vo výške 800 Eur, z uvedeného dôvodu sa domáha zaplatenia istiny vo výške 551 Eur s príslušenstvom, t. j. nesplatená istina s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 17. 12. 2016, t. j. nasledujúci deň po účinnosti postúpenia pohľadávok, do zaplatenia.
10. Podľa § 497 Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Obchodný zákonník“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 9 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 517 ods. 2 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom a účinnom ku dňu vzniku zmluvného vzťahu (ďalej len „Občiansky zákonník“), ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
13. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení platnom a účinnom ku dňu omeškania výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banke (hlavné refinančné operácie) ku dňu 17. 12. 2016 bola vo výške 0,00 %.
14. Najskôr je potrebné uviesť, že zmluvný vzťah strán založený na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere spadá pod úpravu Zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka, pričom súd nezistil žiadne okolnosti, ktoré by aplikáciu Zákona o spotrebiteľských úveroch vylučovali.
15. Žalobca sa v konaní domáha zaplatenia rozdielu medzi poskytnutou sumou z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 800 Eur a zaplatenými splátkami vo výške 249 Eur, t. j. len nesplatenej istiny 551 Eur a zároveň sa domáha i zaplatenia úroku z omeškania od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok, pričom v čase postúpenia pohľadávky bol celý úver splatný. Preto súd žalobe vyhovel tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku v celom rozsahu a zároveň priznal i úrok z omeškania od nasledujúceho dňa po účinnosti postúpenia pohľadávok, nakoľko bol uplatnený v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a žalovaná žiadne skutkové tvrdenia nerozporovala.
16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
18. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
19. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, žalobca bol v konaní plne úspešný, a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
21. Súd podľa § 257 CSP výnimočne neprizná úspešnej strane náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Predpokladom výnimočného použitia tohto ustanovenia je, aby išlo o prípad hodný osobitného zreteľa. Ide o odchýlku zo zásady zodpovednosti za úspech v konaní. Je odôvodnená tam, kde by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcej tvrdosti. Výnimočnosť prípadu môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale i v okolnostiach na strane strán konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia individuálnych okolností konkrétnej veci. Týmito
okolnosťami môžu byť dôvody osobné, majetkové a sociálne pomery strán konania, dôvody uplatnenia nároku na súde, či postup strany v konaní.
22. Nakoľko súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mohol výnimočne postupovať v zmysle § 257 CSP, a nepriznať náhradu trov konania žalobcovi, pričom ani žalovaná takéto dôvody neuviedla, rozhodol súd o trovách konania tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.