Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_18Ek-470-2022.pdf
PDF · 93.45 KB
No categories available
18Ek/470/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávnených: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto, zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, IČO: 42 185 190, so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves, proti povinnej: S. H., R.. XX.XX.XXXX, T. D. XXX, XXX XX J. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 149,37 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej súdnou exekútorkou: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok, takto
rozhodol:
I. Exekúciu podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku z a s t a v u j e.
II. Oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a.
III. Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekučného konania vo výške 36,- Eur, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 28.01.2022 domáhal od povinnej vymoženia pohľadávky vo výške 149,37 Eur s príslušenstvom a trov exekúcie na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice sp. zn. N 918/2004, NZ 15421/2004 zo dňa 22.02.2004 spísanej notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom.
2. Súd na základe uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 14.02.2022 poverenie súdnej exekútorke: JUDr. Mária Hlaváčová, so sídlom exekútorského úradu Hlavné námestie 34, 060 01 Kežmarok.
3. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „Exekučný poriadok“): súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
4. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“), zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.
5. Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
6. Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.
7. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
8. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti, je neplatná.
9. Podľa § 323 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.
10. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine (notárska zápisnica) a dobrovoľne sa nesplnila. Základnou vlastnosťou, ktorú musí mať každý exekučný titul bez ohľadu na jeho druh, je vykonateľnosť. Vykonateľnosťou sa vo všeobecnosti rozumejú účinky (vlastnosti) rozhodnutia umožňujúce núteným spôsobom aj proti vôli povinného realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ktorá nebola dobrovoľne splnená. Vykonateľnosť exekučného titulu sa skúma ex offo, a to tak z formálnej stránky ako aj zo stránky materiálnej. Formálna a materiálna vykonateľnosť exekučného titulu sú rovnocenné zložky vykonateľnosti rozhodnutia. Chybnosť alebo nedostatok niektorej zložky vykonateľnosti spôsobuje neprípustnosť exekúcie a jej zastavenie v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania. Súd je v exekučnom konaní v ktoromkoľvek štádiu povinný skúmať materiálnu a formálnu vykonateľnosť exekučného titulu, ako aj zhodu návrhu na vykonanie exekúcie s exekučným titulom, a to nielen v štádiu preskúmavania návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku za účelom vydania poverenia na vykonanie exekúcie, ale aj za účelom zistenia existencie dôvodu podľa § 53 ods. 3 Exekučného poriadku, pre ktorý by bolo potrebné návrh na vykonanie exekúcie zamietnuť, alebo taktiež aj v prípade, keď by došlo k vydaniu poverenia na vykonanie exekúcie pre zistenie dôvodu na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, a to aj bez návrhu povinného na zastavenie exekúcie.
11. Vychádzajúc zo súdneho spisu mal súd opätovným šetrením za zistené, že oprávnený navrhoval vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice, pri spísaní ktorej za povinnú konal, a podpísal ju splnomocnený zástupca advokát Mgr. Tomáš Kušnír v zastúpení substitútom, ktorý dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uznal a zároveň súhlasil s použitím notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Spísaniu notárskej zápisnice predchádzalo uzavretie Zmluvy o úvere č. 7190213, ktorú uzatvorili oprávnený a povinná dňa 28.07.2003 a ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 5.000,- Sk (t.j. 165,97 Eur) v prospech dlžníka, t.j. povinnej. Súčasťou zmluvy bolo aj splnomocnenie, ktorým povinná ako dlžník splnomocnila advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jej mene uznal jej záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia alebo pre exekúciu na celý jej majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva.
12. Z predloženej notárskej zápisnice spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom v Nitre dňa 22.02.2004 súd zistil, že za povinnú konal a zápisnicu podpísal advokát Mgr. Tomáš Kušnír, resp. ním substitučne splnomocnený advokátsky koncipient. Tento za povinnú uznal dlh voči oprávnenému v celkovej výške 7.812,- Sk (t.j. 259,31 Eur), z toho úver a poplatok predstavujú sumu 4.500,- Sk (t.j. 149,37 Eur), pričom táto suma sa mala úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 % denne od 20.12.2003 do zaplatenia. Celý vyššie uvedený dlh pozostáva z istiny nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. Povinná v notárskej zápisnici uznáva uvedený dlh v plnom rozsahu, čo do základu aj do výšky uvedenej pohľadávky. Ďalej splnomocnený zástupca vyhlásil, že tento dlh, ktorý je opísaný v notárskej zápisnici vrátane úroku z omeškania, splatí povinná v lehote do 02.03.2004, k rukám oprávnenej osoby, v opačnom prípade vyjadril súhlas s použitím notárskej zápisnice
ako exekučného titulu. Súd na základe vyššie uvedeného zistil, že dvojstranný právny úkon - zmluvné zastúpenie vzniklo súčasne s uzavretím zmluvy o úvere, v čase, keď žiadny dlh neexistoval.
13. Ďalej súd poukazuje na rozpor záujmov povinnej a splnomocneného zástupcu. V danom prípade bola slobodná voľba povinnej pri výbere advokáta zastupujúceho záujmy povinnej vylúčená, lebo advokáta, ktorý bude zastupovať dlžníka (povinná) pri uznaní záväzku z úveru poskytnutého veriteľom (oprávnený), ako aj pri spísaní notárskej zápisnice a pri udelení súhlasu s jej vykonateľnosťou (§ 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku) určil vopred veriteľ (oprávnený) tým, že ho uviedol v predtlači úverovej zmluvy predloženej dlžníkovi na podpis. Na základe týchto okolností exekučný súd uvádza, že záujmy zástupcu (Mgr. Tomáša Kušníra) boli v rozpore so záujmami zastúpeného (povinnej), v dôsledku čoho je dohoda o zastúpení neplatná (§ 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho zákonníka). Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému. Na absolútnu neplatnosť prihliada súd aj bez návrhu (ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením. Keďže dohoda o zastúpení povinnej advokátom Mgr. Tomášom Kušnírom je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, neplatný je aj právny úkon, ktorým tento advokát za povinnú udelil súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Z uvedených dôvodov exekučný súd dospel k záveru, že ak za týchto okolností Mgr. Tomáš Kušnír v notárskej zápisnici udelil za povinnú súhlas s jej vykonateľnosťou, chýba podstatná náležitosť materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, tak ako to vyžaduje § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.
14. Inštitút uznania záväzku je jedným z právnych prostriedkov zabezpečenia záväzku. Zákon ako podstatnú náležitosť uznania záväzku považuje uznanie určitého záväzku. Bližšie však tento pojem nevymedzuje. Tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami sú jednak dôvod a jednak výška záväzku. Pri takejto interpretácii nie je obsahový rozdiel medzi občiansko-právnym a obchodno- právnym chápaním záväzku. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná za svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval).
15. Uznať záväzok, alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa citovaného ustanovenia, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka, t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohla povinná realizovať svoje právo dlh uznať alebo nie a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo. Na základe uvedených skutočností dospel súd k záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré splnomocnený zástupca povinnej urobil v rozpore s jej záujmami. Tým svojim účelom odporovali zákonu a preto sú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatné.
16. Vzhľadom na vyššie uvedené súd taktiež skúmal, či exekučný titul, t.j. predložená notárska zápisnica spĺňa materiálne a formálne predpoklady, aby sa mohla stať spôsobilým exekučným titulom.
17. Predmetná notárska zápisnica zo dňa 22.02.2004, č. N 918/2004, NZ 15421/2004 spísaná pred notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom bola spísaná len so zástupcom povinnej, nie s povinnou osobne. Na základe súdnej praxe je možné dôjsť k záveru, že notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou musí byť spísaná tak s povinnou, ako aj s oprávnenou osobou, v prípade ak má ísť o spôsobilý titul pre exekúciu. V prípade notárskej zápisnice formálna stránka jej vykonateľnosti spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice bližšie upravenej v § 47 zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov. Materiálna stránka je predpísaná v ustanovení § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, podľa ktorého nevyhnutnými náležitosťami notárskej zápisnice ako exekučného titulu je okrem iného súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou. Výlučne v dôsledku tohto právneho úkonu povinnej osoby sa z notárskej zápisnice stáva exekučný titul, ktorému zákon priznáva rovnaké právne účinky aké priznáva vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Ak niekto ako zástupca koná pri spisovaní notárskej zápisnice za povinnú osobu napriek tomu, že nie je oprávnený za ňu konať, nemožno súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice udelený zástupcom považovať za súhlas povinnej osoby. V zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného
nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Za konanie in fraudem legis sa považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vybraného zástupcu druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu. Predložená notárska zápisnica teda nezodpovedá požiadavkám, ktoré na notársku zápisnicu kladie ustanovenie § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku a rovnako dohoda o plnomocenstve, ktorá bola uzatvorená medzi povinnou a Mgr. Tomášom Kušnírom podľa § 31 Občianskeho zákonníka, je absolútne neplatná.
18. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie splnomocneného zástupcu povinnej o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určil pravdepodobne zástupca povinnej sám, bez toho, aby mu povinná udelila plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bola povinná zaviazaná na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemala ani vedomosť a nemala vedomosť ani o tom, že jej začala plynúť lehota na plnenie, pričom na základe jej uplynutia sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
19. Súd v danom prípade teda konštatoval, že predmetná notárska zápisnica nemôže byť spôsobilým exekučným titulom pre exekúciu, nakoľko nezodpovedá požiadavkám, ktoré sa na notársku zápisnicu ako exekučný titul kladú, a ďalej z dôvodu, že plnomocenstvo udelené povinnou je v rozpore s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka, taktiež i uznanie záväzku, ktoré vzniklo podľa § 323 Obchodného zákonníka spolu s udelením súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú neplatné, a teda napriek tomu, že exekúcia sa začala, daný exekučný titul, t.j. notársku zápisnicu nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, a preto súd v súlade s § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, nakoľko je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať a v dôsledku neprípustnosti začatej exekúcie následne exekúciu zastavil (I. výroková veta rozhodnutia).
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
23. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. O trovách exekučného konania súd rozhodoval v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na to, že došlo k zastaveniu exekučného konania v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku, pretože sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ktoré existovali už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov konania nepriznal (II. výroková veta rozhodnutia).
26. Podľa § 196 Exekučného poriadku, trovami exekútora sú odmena exekútora a náhrada výdavkov ustanovených týmto zákonom.
27. Podľa § 197 ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, ktoré nie sú kryté paušálnymi výdavkami.
28. Podľa § 197 ods. 2 Exekučného poriadku, ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrada výdavkov o daň z pridanej hodnoty.
29. Podľa § 198 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak došlo k zastaveniu exekúcie, patrí exekútorovi náhrada výdavkov, ktorú znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa tohto zákona.
30. Podľa § 199c ods. 1 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako pre vymoženie alebo splnenie vymáhaného nároku povinným a ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať, alebo z dôvodu, pre ktorý prináleží exekútorovi vydať upovedomenie o zastavení exekúcie, platí trovy podľa § 198 ods. 2 oprávnený.
31. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady výdavkov, preddavku na trovy exekútora a spôsob ich určenia ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
32. Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), exekútorovi patrí náhrada paušálnych výdavkov vo výške 60 eur.
33. Podľa § 22 ods. 2 Vyhlášky, ak sa vymáhaný nárok splní do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok, alebo do uplynutia tejto lehoty nastane iný dôvod na ukončenie exekúcie, patrí exekútorovi náhrada paušálnych výdavkov podľa odseku 1 v rozsahu 50 %.
34. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 198 ods. 2 Exekučného poriadku patrí exekútorovi náhrada výdavkov, pričom tie znáša účastník konania povinný platiť trovy exekútora podľa ustanovení tohto zákona. V tomto bode súd uvádza, že exekučné konanie sa začína výlučne na návrh oprávneného a ďalej je vedené na vymoženie jeho pohľadávky, a preto spolu s podaním návrhu na vykonanie exekúcie prechádza na oprávneného aj riziko, že bude zaviazaný znášať trovy súdneho exekútora v prípade, ak dôjde k ukončeniu exekúcie z iných dôvodov, ako vymožením uloženej povinnosti. Z uvedeného je potom zrejmé, že dôvod zastavenia exekúcie, ktorá bola ukončená z iných dôvodov ako vymožením uloženej povinnosti, je nutné pričítať práve oprávnenému.
35. V danej veci súd zastavil exekúciu z dôvodu, ktorý existoval už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie, preto v zmysle § 22 ods. 2 Vyhlášky tak poverenej súdnej exekútorke patrí náhrada výdavkov vo výške 36,- Eur, pričom táto suma pozostáva z náhrady paušálnych výdavkov vo výške 30,- Eur (50 % zo sumy 60,- Eur) a DPH vo výške 6,- Eur (20 % DPH), keďže súdna exekútorka je evidovaná v zozname daňových subjektov registrovaných pre daň z pridanej hodnoty. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zaviazal na úhradu trov oprávneného, nakoľko sa exekúcia ukončila z iného dôvodu ako vymožením alebo splnením vymáhaného nároku, a zároveň ide o dôvod, ktorý možno oprávnenému pričítať (III. výroková veta rozhodnutia).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.