Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/93/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Petráň Vinczeovou, v právnej veci žalobcu LEGAL HELP INT., a.s., so sídlom Rybné námestie 1, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 400 847, zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec proti žalovanému Š. V., O.. XX. XX. XXXX, Z. V. XXX XX N. XXX, o zaplatenie 70,70 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 21. 09. 2017 do zaplatenia, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobca si žalobou zo dňa 23. 06. 2018, doručenou tunajšiemu súdu dňa 16. 07. 2018 uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 70,70 Eur s príslušenstvom titulom zaplatenia cestovného a sankčnej úhrady za cestovanie dopravným prostriedkom právneho predchodcu žalobcu bez platného cestovného lístka. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2) Vo vzťahu k žalovanému bola počas prepravy mestskou hromadnou dopravou v Bratislave dňa 21. 08. 2017, ktorú prevádzkuje Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava (ďalej aj len „Dopravný podnik Bratislava“) vykonaná kontrola cestovného dokladu (lístku). Keďže žalovaný cestoval mestskou hromadnou dopravou v Bratislave bez cestovného lístka, bolo vyhotovené Hlásenie o poručení tarifných a prepravných podmienok vs. 1716426 a žalovaný bol zaviazaný na úhradu základného cestovného vo výške 0,70 Eur a prirážky; dočasne bola prirážka určená vo výške zníženej sadzby 50,00 Eur, ktorá by sa uplatnila len v prípade jej platby cestujúcim priamo na mieste kontroly (alebo do 5 pracovných dní od vykonania kontroly, tak ako to vyplýva z Prepravného poriadku). Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nevyužil možnosť uhradiť prirážku na mieste kontroly a ani v dodatočnej lehote 5 pracovných dní odo dňa cestovania bez cestovného lístka, stratil výhodu možnosti úhrady zníženej sadzby prirážky (50,00 Eur). Uplynutím uvedenej lehoty (5 pracovných dní) sa na cestujúceho vzťahuje povinnosť uhradiť základnú sadzbu za cestovanie bez platného cestovného lístka (prirážka), ktorá je 70,00 Eur. Dopravný podnik Bratislava na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 05. 2018 postúpil pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, čím sa žalobca stal veriteľom žalovaného a právnym nástupcom Dopravného podniku Bratislava.

3) Platobným rozkazom č. k. 16Csp/93/2018-25 zo dňa 19. 07. 2018 tunajší súd žalovanému uložil povinnosť, aby v lehote 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi sumu 70,70 Eur s príslušenstvom alebo aby v tej istej lehote podal odpor s vecným odôvodnením na Okresnom súde Rimavská Sobota. Zároveň žalovanému uložil povinnosť, aby žalobcovi nahradil vzniknuté trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 61,94 Eur. Následne uznesením č. k. 16Csp/93/2018-38 zo dňa 19. 11. 2018 tunajší súd podľa § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej iba ako „CSP“) zrušil platobný rozkaz č. k. 16Csp/93/2018-25 zo dňa 19. 07. 2018, keďže ho nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Žalovaný sa na adrese svojho trvalého bydliska nezdržiava, adresu jeho doterajšieho pobytu sa nepodarilo zistiť, a preto mu súd žalobu doručil postupom podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril.

4) Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5) Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

6) Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak

a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,

b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7) Keďže na prejednanie veci nebolo v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. 01. 2019.

8) Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa s obsahom spisu, a to so žalobou podanou dňa 16. 07. 2018, prepravným poriadkom integrovaného dopravného systému v Bratislavskom kraji, hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok var. symbol 1716426 zo dňa 21. 08. 2017, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 02. 05. 2018, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 09. 05. 2018, výzvou - pokusom o zmier zo dňa 28. 05. 2018, plnomocenstvom právneho zástupcu žalobcu zo dňa 18. 06. 2018, osvedčením právneho zástupcu žalobcu o registrácii pre daň z pridanej hodnoty, odpoveďou na lustráciu žalovaného v Registri obyvateľov, odpoveďou na lustráciu žalovaného v Sociálnej poisťovni a odpoveďou na lustráciu žalovaného v ZVJS, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

9) Dňa 21. 08. 2017 o 20:03 hod. žalovaný cestoval linkou právneho predchodcu žalobcu č. 93 bez cestovného lístka, o čom revízor žalobcu spísal Hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok var. symbol 1716426. Postih vo výške 70,00 Eur za porušenie PP a Tarify MHD a cestovné vo výške 0,70 Eur žalovaný odmietol zaplatiť.

10) Podľa § 760 Občianskeho zákonníka, zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.

11) Podľa § 772 Občianskeho zákonníka, podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.

12) Podľa § 14 ods. 1 písm. d) zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave účinného v čase uskutočnenia prepravy žalovaného (ďalej len „zákon č. 56/2012 Z. z.“), cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča, iného člena osádky autobusu alebo revízora preukázať sa platným cestovným lístkom.

13) Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z., ak sa pri kontrole cestovných lístkov v autobuse alebo bezprostredne po vystúpení z neho na zastávke cestujúci nepreukáže vodičovi, inému členovi osádky autobusu alebo revízorovi na jeho výzvu platným cestovným lístkom, je povinný na mieste zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu podľa tarify; inak je povinný poskytnúť identifikačné údaje na vymáhanie cestovného a sankčnej úhrady v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, adresa trvalého pobytu, číslo občianskeho preukazu alebo iného dokladu totožnosti. Ak ide o maloletého, zisťujú sa identifikačné údaje aj o jeho zákonnom zástupcovi.

14) Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 56/2012 Z. z., potvrdením o uzatvorení zmluvy o preprave osôb a o zaplatení cestovného je cestovný lístok v papierovej podobe alebo v elektronickej podobe. Cestovný lístok v papierovej podobe obsahuje obchodné meno dopravcu, jeho identifikačné číslo a daňové identifikačné číslo, druh cestovného lístka, čas jeho platnosti, prevádzkový rozsah a sumu zaplateného cestovného. Ďalšie údaje, ako aj tvar cestovného lístka a spôsob jeho vydávania podrobnejšie určí prepravný poriadok po zohľadnení predpisov o účtovníctve a o dani z pridanej hodnoty.

15) Podľa § 16 ods. 5 zákona č. 56/2012 Z. z., cestujúci je povinný mať cestovný lístok pri sebe po celý čas prepravy a bezprostredne pri vystupovaní z autobusu a na výzvu sa ním preukázať osádke autobusu, revízorovi alebo osobe poverenej výkonom odborného dozoru.

16) Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 56/2012 Z. z., sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom určí dopravca najviac do stonásobku základného cestovného bez príplatkov.

17) Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach (ďalej len „zákon č. 514/2009 Z. z.“, cestujúci, ktorý sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z dráhového vozidla nepreukáže platným prepravným dokladom osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, je povinný na mieste zaplatiť prirážku k základnému cestovnému (ďalej len „prirážka“) a cestovné od nástupnej stanice alebo zastávky do cieľovej stanice alebo zastávky podľa tarify cestovného, alebo preukázať sa dokladom totožnosti na zaznamenanie údajov potrebných na vymáhanie prirážky a cestovného. Ak cestujúci neuhradí na mieste cestovné a prirážku, bude vylúčený z prepravy na najbližšej stanici alebo zastávke. Tým nezaniká nárok dopravcu na zaplatenie prirážky a cestovného do stanice alebo zastávky, na ktorej bol vylúčený z prepravy.

18) Podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2009 Z. z., prirážka je v železničnej doprave najviac stonásobok základného cestovného v prvom tarifnom pásme bez príplatkov a zliav; v mestskej doprave je to najviac stonásobok základného cestovného.

19) Podľa § 16 ods. 4 písm. c) zákona č. 514/2009 Z. z., cestujúci je povinný preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady.

20) Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu, ako dopravcom a žalovaným, ako cestujúcim došlo dňa 21. 08. 2017 k uzatvoreniu zmluvy o preprave osôb. Žalovaný si nesplnil svoju zákonnú povinnosť zaplatiť cestovné vo výške 0,70 Eur a na výzvu revízora sa pri kontrole nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Z uvedeného dôvodu mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi sankčnú úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom vo výške 70,00 Eur (ktorá je súdu známa z rozhodovacej činnosti). Keďže žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného zaplatiť cestovné, uložil súd vo výroku tohto rozhodnutia žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 70,70 Eur, pozostávajúcu z cestovného vo výške 0,70 Eur a zo sankčnej úhrady vo výške 70,00 Eur.

21) Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

22) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

23) Žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením peňažného dlhu, v dôsledku čoho mu okrem povinnosti zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu vznikla aj povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania v zákonom stanovenej výške, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca si s využitím svojho dispozičného práva uplatnil úrok z omeškania až počínajúc dňom nasledujúcim jeden mesiac po absolvovaní prepravy žalovaným (t.j. až jeden mesiac potom, ako mal žalovaný svoj záväzok uhradiť). Dňa 21. 09. 2017 činila základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 0,00 %, a preto žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 70,70 Eur od 21.09.2017 do zaplatenia.

24) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí.

26) O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V konaní mal žalobca plný úspech a preto mu súd vo výroku tohto rozhodnutia priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 .

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.