Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-9Csp/47/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom Mgr. Petrom Gučkom v právnej veci žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Bratislava, Pribinova 25, právne zastúpený: JUDr. Pavol Pospecha, advokát so sídlom Senec, Lichnerova 23, proti žalovanému: B. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I., Sv. Q. XXX/XX, o zaplatenie 1.408,05 € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.148,91 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.052,97 € od 8.5.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd určuje, že zmluvná podmienka uvedená v bode 8.1 Zmluvy o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu zo dňa 10.4.2015 v znení: „V prípade omeškania Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky alebo jej časti alebo záväzku podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť Veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.). Ak sa z dôvodu omeškania dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) s úhradou mesačnej splátky o viac ako tri mesiace stali podľa článku 13. ods. 13.1. písm. a) zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere okamžite splatnými všetky záväzky Dlžníka (Spoludlžníka 1, Spoludlžníka 2) podľa tejto Zmluvy o RÚ a/alebo Dohody o poskytovaní služieb, je Dlžník (Spoludlžník 1, Spoludlžník 2) povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 0,04 % dlžnej sumy za každý deň omeškania (t.j. 14,6 % p.a.).“, je neplatná z dôvodu neprijateľnosti tejto podmienky.

IV. Súd žalobcovi priznáva právo na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 15,28 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.7.2018 (doplnenou dňa 24.8.2018) domáhal toho, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 1.408,05 € s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 489,18 €, a to z titulu nesplateného úveru, ako aj na náhradu trov konania.

2. Súd podľa § 180 prejednal vec v neprítomnosti strán sporu. Vykonal dokazovanie spotrebiteľskou zmluvou, zmluvnými dojednaniami, oznámením veriteľa o schválení úveru, potvrdením o platbe, prehľadom platieb žalovaného, výpisom z karty klienta, oznámením o zosplatnení spolu s doručenkou, pokusom o zmier, písomným vyjadrením žalobcu, správami o pobyte žalovaného a zistil tento skutkový stav veci:

3. Na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 23.2.2015 (ďalej len Zmluva) poskytol žalobca žalovanému úver vo výške 1.500,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach po dobu 42 mesiacov v sume 47,17 €, t.j. celkovo mal žalovaný zaplatiť sumu 2.131,14 €. Zmluvné strany si zároveň dohodli poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- €, RPMN vo výške 25,34 %, ročnú úrokovú sadzbu vo výške 17,68 %, priemernú hodnotu RPMN vo výške 34,42 %, konečnú splatnosť úveru 09/2018, so splatnosťou do 1. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas, a to aj napriek výzve žalobcu na zaplatenie dlžnej sumy zo dňa 17.4.2016, ktorá predchádzala vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Z predloženého prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru uhradil sumu 573,09 € a po tomto dátume nezaplatil žiadnu sumu. Pohľadávka ku dňu podania žaloby predstavovala sumu 1.408,05 € pozostávajúca z nesplatenej istiny vo výške 1.064,43 € a nesplateného úroku z úveru vo výške 343,62 €. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 489,18 € a náhradu nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,94 €.

4. Podľa § 497 Obchodného zákonníka účinného v čase uzatvorenia Zmluvy zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

5. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

6. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a) b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

9. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

11. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žaloba bola podaná dôvodne len čiastočne. Súd mal preukázané, že Zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej Zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd Zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t. j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

12. Po preskúmaní Zmluvy súd dospel k záveru, že obsahuje všetky podstatné náležitosti vyžadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinným v čase jej uzavretia. Zároveň súd zistil, že na jej základe plnil žalobca, ktorý poskytol žalovanému úver vo výške 1.500,- €. Žalovaný si svoje povinnosti z uzavretej zmluvy neplnil, pričom nezaplatil úver spolu s príslušenstvom riadne a včas. Z uvedeného dôvodu ho žalobca vyzval na uhradenie nedoplatku na splátkach s upozornením, že ak nedoplatok neuhradí, žalobca bude oprávnený žiadať zaplatenie celej pohľadávky. Súd mal preukázané, že predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 21.4.2016, žalobca si teda uplatnil právo na zosplatnenie dlhu ku dňu 8.5.2016 (t.j. po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky) v súlade so zákonom, keďže uvedené právo vyplýva z bodu 13.1 písm. a/ zmluvných dojednaní, t.j. bolo účastníkmi dohodnuté. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobe čiastočne vyhovel a žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.148,91 € pozostávajúcej z dlžnej sumy istiny úveru vo výške 1.052,97 € (poníženej o sumu 11,46 €) a z náhrady nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,94 €. Súd konštatuje, že do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru bolo potrebné z čiastočnej úhrady dlhu zo strany žalovaného na istinu započítať 447,03 € a na úroky len sumu 126,06 €, z ktorého dôvodu súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny len vo výške 1.052,97 €, t.j. nie v žalobcom požadovanej výške 1.064,43 €. Zároveň súd priznal žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.052,97 € od 8.5.2016 (t.j. odo dňa, keď si žalobca uplatnil právo na zaplatenie celej pohľadávky) do zaplatenia, ktorých výška je v súlade s nariadením vlády č. 87/1995 Z. z., avšak len zo sumy istiny a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Občiansky ani totiž neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo, teda úrok z omeškania pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky (úroku z úveru), pokiaľ si účastníci nedohodli v zmluve, že úroky z úveru sa stanú súčasťou istiny. Po preskúmaní predmetnej Zmluvy a zmluvných dojednaní súd konštatuje, že daná skutočnosť (t.j. že by sa úrok z úveru stal súčasťou istiny) nebola účastníkmi dohodnutá.

13. V časti o zaplatenie sumy 355,08 € (t.j. zmluvného úroku a poníženej sumy istiny 11,46 €) žalobu zamietol z dôvodu, že úroky z úveru prináležia veriteľovi len za čas do splatnosti dlhu, ako to vyplýva z konštantnej judikatúry vyšších súdov (viď rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 24Co/118/2017 zo dňa 27.6.2018). Súd poukazuje okrem iného na uznesenie Najvyššieho súdu SR č. k. 4 Obo 143/1998, ako aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 476/2012 zo dňa 18.9.2012, v zmysle ktorých dohodnuté zmluvné úroky z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, pričom od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. Vyslovený záver je logický, nakoľko v opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu, a to jednak v podobe úrokov z úveru a jednak aj úrokov z omeškania, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu medzi účastníkmi zmluvy. Súd dodáva, že úroky z úveru sledujú dohodnutú dobu poskytnutia finančných prostriedkov, ktorej koniec završuje splatnosť úveru, pričom zo zákonom stanovených dôvodov (napr. nesplácanie úveru) má veriteľ právo splatnosť skrátiť. Niet zákonného pravidla, podľa ktorého by mal dlžník povinnosť zo zákona platiť po splatnosti úveru úroky popri úrokoch z omeškania. Ak teda nastal stav, kedy dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvod ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom.

14. Súd žalobcovi nepriznal ani nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 489,18 €, nakoľko si ju uplatnil na základe zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1 všeobecných podmienok, ktorú však súd vyhodnotil ako absolútne neplatné zmluvné dojednanie, a to z dôvodu, že sa jedná o dvojitý postih dlžníka za neplnenie povinnosti splácať úver riadne a včas, keďže zmluvná pokuta ako spôsob zabezpečenia pohľadávky má narastať v čase, hoci omeškanie dlžníka rieši Občiansky zákonník inštitútom úrokov z omeškania. Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola medzi účastníkmi Zmluvy individuálne dojednaná a žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Súd konštatuje, že uvedené zmluvné dojednanie upravujúce právo žalobcu požadovať od spotrebiteľa zmluvnú pokutu spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a ide teda o neprijateľné zmluvné dojednanie, ktoré je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné. Súd zároveň v súlade s ustanovením § 298 ods. 2 vo výroku rozsudku uviedol znenie zmluvnej podmienky uvedenej v bode 8.1 Zmluvy, nakoľko ju určil za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti zmluvnej podmienky.

15. Ako už súd uviedol vyššie, Zmluva obsahuje všetky náležitosti požadované zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, keď pri posudzovaní náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd vychádzal z eurokonformného výkladu predmetného ustanovenia, podľa ktorého nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, a teda aby zmluva obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitnej splátky, ako to konštatoval aj Najvyšší súd SR uznesením č. k. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018.

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 a žalobcovi priznal náhradu v rozsahu 15,28 %, nakoľko mal vo veci len čiastočný úspech. V zmysle uvedeného bol žalobca úspešný vo výške 57,64 % (v sume 1.148,91 €) a žalovaný vo výške 42,36 % (v sume 844,26 €), úspešnejší bol teda žalobca, a to v rozsahu 15,28 %, ktorý predstavuje rozdiel medzi úspechom žalobcu a úspechom žalovaného 57,64 % - 42,36 %). O výške náhrady trov konania súd rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník, a to po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 362 ods. 1 .

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 . Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 . Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 .

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z.. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).