Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3P-143-2018.pdf
PDF · 176.9 KB
Case nature
Area
Subarea
3P/143/2018
Uznesenie
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou Mgr. Katarínou Škultétyovou, v právnej veci maloletého dieťaťa: Q. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, štátna občianka Slovenskej republiky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matky M.. Q. I. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. G.. XXXX/XX, XXX XX K., štátnej občianky Slovenskej republiky, právne zastúpenej NIKU & partners, s.r.o, so sídlom Prokopa Veľkého 51, 811 04 Bratislava a otca T.. M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, XXX XX O. X, Česká republika, štátneho občana Slovenskej Republiky, právne zastúpeného JUDr. Angelikou Bůžek, so sídlom Björnsonova 14, 811 05 Bratislava, v konaní o návrhu navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa, na nariadenie návratu maloletého dieťaťa do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto
rozhodol:
I. Súd návrat maloletej Q. I., narodenej XX.XX.XXXX, do krajiny jej obvyklého pobytu, do Českej republiky, n e n a r i a ď u j e .
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 27.10.2018 bol tunajšiemu súdu doručený návrh navrhovateľa, otca maloletého dieťaťa o návrat maloletého dieťaťa Q. I., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len "maloletá") do krajiny jej obvyklého pobytu do Českej republiky.
2. Navrhovateľ odôvodnil návrh tým, že maloletá sa narodila dňa XX.XX.XXXX z manželstva rodičov otca T.. M. I. a matky M.. Q. I.U. A.. Rodičia mal. Q. uzatvorili manželstvo dňa XX. X. XXXX pred Úradom mestskej časti Praha 1 a ich manželstvo doposiaľ trvá. Maloletá Q. sa narodila v Prahe, kde žila v spoločnej domácnosti spolu so svojimi rodičmi až do polovice septembra 2018. Dňa 18.09.2018 matka opustila spolu s mal. Q. spoločnú domácnosť. Otcovi následne napísala správu formou SMS, že odchádza spolu s maloletou do Bratislavy a súčasne do spoločnej domácnosti sa už nemieni vrátiť. Matka následne kontakt s otcom prerušila, zablokovala si jeho telefónne číslo a neodpovedala na jeho e-maily. Otec bol v tom čase práceneschopný následkom ťažkého úrazu, čo mu bránilo v tom, aby mohol vycestovať za maloletou z Prahy do Bratislavy. Matka nikdy predtým neinformovala otca o svojom zámere opustiť aj s maloletou spoločnú domácnosť a presťahovať sa s ňou do Bratislavy. Takéto neočakávané konanie matky bolo pre otca šokujúce. Otec nikdy nesúhlasil s tým, aby maloletá Q. zmenila miesto svojho obvyklého pobytu v Českej republike. V nadväznosti na protiprávne konanie matky, otec bezprostredne inicioval kroky smerujúce k okamžitému navráteniu maloletej Q. do miesta jej obvyklého pobytu v Českej republike. Komunikácia medzi otcom a matkou je od toho času len minimálna, pričom matka sa naďalej odmieta dobrovoľne vrátiť späť do Českej republiky. Otec považuje konanie matky za nezodpovedné a najmä sebecké, pretože presťahovaním sa do iného štátu de facto vylúčila otca zo života maloletej. Konaním matky sa porušujú najmä práva maloletej Q. na zachovanie jej vzťahu k obidvom rodičom a
taktiež rodičovské práva otca. Otec je funkčným rodičom, vedie usporiadaný život a je spôsobilý sa o maloletú dcéru starať a riadne zabezpečovať jej potreby, čo sa v minulosti aj objektívne preukázalo. Otec svoju dcéru úprimne miluje a bezprostredne od jej narodenia sa podieľal na jej starostlivosti. Podľa potrieb ju prebaľoval, v noci k nej vstával, kŕmil ju, kúpal, chodil s ňou sám na prechádzky. Dôležitosť významu starostlivosti otca o maloletú má byť umocnená aj tým, že matka podľa otca dlhodobo nezvláda riadnu starostlivosť o maloletú. Matka v podstate maloletej vôbec nevarí teplú stravu a zanedbávala aj základy jej hygieny. Otec bol tak nútený po návrate z práce zabezpečiť kompletnú starostlivosť o Q., zaistiť prípravu riadnej teplej stravy, prebaliť ju, zabezpečiť jej kompletné hygienu, ako aj zabezpečiť kompletné upratovanie domácnosti. U maloletej Q. je vytvorený návyk na otca a medzi otcom a maloletou dcérou existuje silná vzťahová väzba. Vzájomné odlúčenie maloletej dcéry od otca preto, podľa otca, môže v budúcnosti viesť u maloletej k problémom rôzneho druhu, ako napríklad separačná úzkosť, chýbajúci mužský vzor vo výchove, narušený celkový zdravý vývin dieťaťa. Otec má podľa neho, opodstatnenú obavu, že súčasný stav, keď je maloletá Q. fakticky iba vo výlučnej starostlivosti matky, môže ohrozovať jej život a zdravie. Poukázal na to, že relatívne krátky čas po narodení maloletej Q. sa u matky začalo manifestovať skratovité a agresívne správanie a to jednak voči Q., ako aj voči otcovi. Matka sa venovala rôznym okultným organizáciám, spiritualitám a veštbám, pričom minimálne na jednu pochybnú seansu zobrala aj mal. Q.. Okrem toho prestala v uplynulom období prijímať štandardnú stravu a nahradila ju značne finančne nákladnými pochybnými preparátmi, náhradami stravy a výživovými doplnkami. Otec má podozrenie, že tieto náhrady stravy matka podávala aj maloletej Q.. Matka v súčasnosti pri svojej výške 168 cm váži iba 44 kg a trpí preukázateľne mentálnou anorexiou sprevádzanou vulgárnym a agresívnym správaním. Pod vplyvom rôznych okultizmov a povier, matka dokonca odmietla maloletú zaočkovať s odôvodnením, že sa tým preruší duševné prepojenie matky s maloletou. Otec sa v návrhu podrobne zaoberal aj duševným stavom matky, pre ktorý podľa neho reálne hrozí, že maloletá je v ohrození života. Poukázal na to, že nikdy nedal matke súhlas na presťahovanie maloletej Q. do Slovenskej republiky a opakovane matku vyzýval, aby maloletú vrátila späť do Českej republiky, kde maloleté dieťa žilo od svojho narodenia až kým ho matka nepremiestnila na Slovensko. Neexistuje pritom žiadne súdne a ani iné rozhodnutie, ktoré by matku, bez súhlasu otca, oprávňovalo premiestniť maloletú na Slovensko a preto má byť nesporné, že matka premiestnila maloletú Q. na Slovensko nezákonne a naplnila skutkovú podstatu neoprávneného premiestnenia maloletého dieťaťa v zmysle Haagskeho dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí z 25.10.1980 (ďalej len "Dohovor"). Sú tak podľa názoru otca splnené podmienky pre nariadenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu, t.j. do Českej republiky.
3. Súd postupom podľa § 131 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP") vyzval uznesením zo dňa 05.11.2018, č.l. 34 až 36 matku maloletej Q., ako účastníčku konania, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo, aby sa v lehote 7 dní od doručenia uznesenia písomne vyjadrila k návrhu navrhovateľa a aby v prípade, že s návrhom nesúhlasí, pripojila k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označila iné dôkazy na preukázanie svojich skutkových tvrdení a uviedla, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní. Súd zároveň matku v uznesení poučil, že ak sa bez vážneho dôvodu na výzvu súdu v stanovenej lehote nevyjadrí, prípadne neoznámi, aký závažný dôvod jej v tom bráni, súd bude mať za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávania a za to, že proti návrhu nemá námietky. Matke maloletej bolo uznesenie súdu doručené dňa 16.11.2018.
4. Matka maloletej sa k návrhu otca vyjadrila podaním doručeným súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 23.11.2018. Matka s návrhom otca nesúhlasila a žiadala ho zamietnuť pre nesplnenie podmienok podľa článku 3 Haagskeho dohovoru. Proti návrhu otca, matka namietala obvyklý pobyt maloletej, nakoľko nesúhlasila s tvrdením, že krajinou obvyklého pobytu maloletej bola pred premiestnením na územie Slovenskej republiky. Matka poukazovala na rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie, konkrétne C-523/07 z 02.04.2009 a C-497/10 z 22.12.2010. Z judikatúry súdneho dvora podľa matky v zmysle uvedených rozhodnutí vyplýva, že obvyklý pobyt dieťaťa musí byť určený na základe súhrnu skutkových okolností každého jednotlivého prípadu. Okrem fyzickej prítomnosti dieťaťa v členskom štáte musia byť zohľadnené ďalšie faktory, z ktorých je možné vyvodiť, že táto prítomnosť nemá dočasný alebo príležitostný charakter a že pobyt dieťaťa odzrkadľuje istú mieru začlenenia do sociálneho a rodinného prostredia. Do úvahy preto treba vziať najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu, štátnu príslušnosť a presťahovanie rodiny do tohto štátu, miesto a podmienky školskej dochádzky, jazykové znalosti a rodinné a sociálne väzby dieťaťa v danom štáte. Do úvahy je potrebné vziať aj vek dieťaťa, na ktorom mieste matka zdôraznila, že v prípade dojčaťa opatrovaného jedným z rodičov je potrebné vziať do úvahy integráciu rodiča do jeho sociálneho
a rodinného prostredia a zohľadniť faktory, ako sú dôvody presťahovania rodiča do iného členského štátu, jazykové znalosti ako aj geografický a rodinný pôvod rodiča. V zmysle rozhodnutia súdneho dvora na ktoré matka poukazovala (C -497/10) je prostredím dieťaťa v nízkom veku v prvom rade rodinné prostredie určené referenčnou osobou alebo osobami, s ktorými dieťa žije, ktoré ho skutočne opatrujú a starajú sa oň. Ak teda ide o dojča v osobnej starostlivosti matky, treba posúdiť integráciu matky do jej sociálneho a rodinného prostredia. V tejto súvislosti možno podľa matky zohľadniť kritériá stanovené judikatúrou súdneho dvora, ako sú dôvody presťahovania matky do iného členského štátu, jej jazykové znalosti alebo tiež jej geografický a rodinný pôvod. Matka uvádzala, že si nie je vedomá, že by sa dopustila neoprávneného premiestnenia maloletej z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, nakoľko bola presvedčená, že vzhľadom na útly vek dcérky bolo centrom jej života v zásade výlučne rodinné prostredie, v ktorom sa nachádzala, či už na území Českej republiky alebo na území Slovenskej republiky, kde ako rodina trávili pred septembrom 2018 takmer rovnocenný čas v porovnaní s časom tráveným v Českej republike. Matka tvrdila, že na území Slovenskej republiky sa maloletá nachádzala v období od septembra 2017 do septembra 2018 so súhlasom otca celkovo 168 dní, na toto prostredie bola Q. zvyknutá a bola do tohto prostredia podľa matky aj riadne začlenená. Matka sa s maloletou nachádzala na území Slovenska na základe vzájomnej dohody rodičov, často aj za prítomnosti otca, podľa toho, ako mu to dovoľovalo plnenie pracovných povinností spojené s častými zahraničnými služobnými cestami. Matka tak tvrdila, že maloletá Q. mala v mesiaci september 2018 založený obvyklý pobyt na základe dohody oboch rodičov v dvoch krajinách, v Slovenskej republike aj v Českej republike, keďže rodina prirodzene striedala pobyt medzi Prahou a Bratislavou. Po právnej stránke matka argumentovala tým, že maloletá Q. mala pred 18.09.2018 obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, preto podľa nej nie je možné aplikovať v tomto prípade ustanovenia Haagskeho dohovoru a navrhla návrh otca zamietnuť.
5. Kolízny opatrovník, ako účastník konania ustanovený súdom na zastupovanie maloletého dieťaťa v konaní súdu navrhol návrh otca zamietnuť z dôvodu, že v danom prípade podľa jeho názoru neprišlo k neoprávnenému premiestneniu, resp. zadržiavaniu maloletej. Stotožnil sa s názorom matky, že otec svojím konaním spôsobil, že matka s dieťaťom zostali na Slovensku, nakoľko po príchode matky na Slovensko na návštevu k rodičom čakal matku na pokyn otca jeho otčim a tento vyžiadal od matky kľúče od bytu, kde rodina v Českej republike, v meste O. bývala.
6. Súd na pojednávaní vo veci vykonal dokazovanie návrhom navrhovateľa, otca maloletej, výsluchom navrhovateľa, prednesmi jeho právneho zástupcu, výsluchom matky, prednesmi jej právnej zástupkyne, výpoveďou kolízneho opatrovníka, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia pomerov v mieste bydliska maloletej Q. v Slovenskej republike zo dňa 28.11.2018, listinnými dôkazmi pripojenými navrhovateľom k návrhu, a to rodným listom maloletej vystaveným matričným orgánom Českej republiky, vyjadrením matky v zmysle výzvy súdu podľa ustanovenia § 131 CMP doručeným súdu dňa 16.11.2018, listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu navrhovateľa a k vyjadreniu matky, ako aj celým obsahom spisu, na základe ktorého dokazovania zistil skutočný stav nevyhnutný pre rozhodnutie vo veci.
7. Maloletá Q. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v O., Českej republike. Rodičia maloletej uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX v O., Českej republike. Maloletá je ich spoločným manželským dieťaťom. Maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Matka aj otec maloletej sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Po narodení maloletej žila rodina v meste O., v byte vo vlastníctve otca. Matka zabezpečovala celodennú starostlivosť o maloletú, otec pracoval. Dňa 18.09.2018 matka s maloletou opustila územie Českej republiky a maloletú Q. premiestnila na územie Slovenskej republiky do mesta Bratislava, kde sa obe doposiaľ zdržiavajú v mieste ich trvalého bydliska, na adrese B. G.. XX, Bratislava, v byte starých rodičov maloletej. Manželstvo rodičov maloletej doposiaľ trvá. Tieto skutočnosti samé o sebe sporné neboli. 8. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 28.11.2018, doručenej súdu dňa 05.12.2018 súd zistil, že dňa 14.09.2018 sa na úrad kolízneho opatrovníka obrátila matka prostredníctvom elektronickej pošty so žiadosťou o poradenstvo. V emailovej žiadosti popisovala správanie manžela voči nej a žiadala poskytnúť poradenstvo ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej. Následne dňa 19.09.2018 sa matka dostavila osobne. Matke bolo, vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom partnerského spolužitia odporučené obrátiť sa na Centrum G. Bratislava, kde jej bolo taktiež poskytnuté poradenstvo. Na základe podnetu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Obvodné oddelenie Bratislava - Staré Mesto - stred zo dňa 26.09.2018, ktoré tvorilo prílohu správy kolízneho opatrovníka, vykonal kolízny opatrovník dňa 26.09.2018 opätovný pohovor s matkou a jej rodičmi.
Matka sa na referát dostavila spolu s maloletou. Z pozorovania bolo možné konštatovať, že maloletá bola čisto oblečená, neboli zjavné žiadne známky týrania, jej správanie bolo primerané veku, často sa obracala na matku a dožadovala sa jej tesnej blízkosti (pýtala sa matke na ruky). Matka na základe podania otca adresovaného polícii súhlasila s dobrovoľným podrobením sa vyšetreniu v psychiatrickej ambulancii. Dňa 01.10.2018 matka doručila kolíznemu opatrovníkovi správu M.. Y., psychiatra. V správe zo dňa 01.10.2018 sa uvádza, že matka je bez psychiatrickej symptomatiky. Dňa 04.10.2018 bolo vykonané šetrenie pomerov na adrese trvalého pobytu matky a maloletej. Kolízny opatrovník na základe prešetrenia konštatoval, že maloletá má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Dňa 05.10.2018 bola kontaktovaná pediatrička maloletej M.. W., ktorá má maloletú v evidencii od 03.09.2018, ktorá neavizovala žiadne zanedbávanie zo strany matky a ani vo výpise z lekárskej karty v Českej republike nie sú uvádzané žiadne nedostatky v starostlivosti. Maloletá má absolvované preventívne prehliadky, očkovania. Naposledy bola u M.. W. dňa 04.10.2018 na očkovaní. Dňa 11.11.2018 informovala matka kolízneho opatrovníka o incidente, ktorý sa stal 10.11.2018 medzi matkou, otcom a ich rodičmi a ktorý vyšetruje polícia. 9. Z podnetu Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I, Obvodné oddelenie Bratislava - Staré Mesto - stred zo dňa 26.09.2018, ktoré tvorilo prílohu správy kolízneho opatrovníka, súd zistil, že polícia prijala oznámenie otca maloletej na matku, ktorá sa mala s maloletou Q. od otca odsťahovať, pričom otec na základe lekárskej správy uviedol, že samostatná prítomnosť dieťaťa iba s matkou môže byť nebezpečná pre život dieťaťa. Na základe oznámenia otca polícia požiadala kolízneho opatrovníka o prešetrenie reálneho stavu v mieste pobytu dieťaťa, o preverenie psychického stavu matky a preverenia možnosti ohrozenia zdravia dieťaťa. 10. Navrhovateľ, otec maloletej pripojil k návrhu na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu pri neoprávnenom premiestnení, ako aj k oznámeniu adresovanému polícii (odsek 9) správu M.. Z. O., psychiatra zo dňa 19.09.2018, ktorou snažil spochybniť zdravotný, resp. psychický stav matky a poukázať na údajne "psychotický motív únosu dieťaťa" . Závery psychiatra uvádzané v jeho lekárskej správe sú však v rozpore zo skutočnosťami zistenými prostredníctvom vykonaného dokazovania, a to nielen pokiaľ ide o medicínsky záver, vyvrátený šetrením kolízneho opatrovníka (v podrobnostiach v odseku 8) v rámci, ktorého sa matka dobrovoľne podrobila vyšetreniu u M.. Y., psychiatra s negatívnym výsledkom, pokiaľ ide o psychiatrickú symptomatiku, ale aj po stránke v správe uvedených údajov, ktoré nebolo možné súdom vyhodnotiť inak ako nepravdivé, zmätočné, skreslené, jednostranné, na základe čoho súd uzavrel, že správa predložená otcom nemôže byť v konaní použitá ako dôkaz, hodnoverne osvedčujúci určitú skutočnosť v súdnom konaní, konkrétne zdravotný stav matky a z uvedeného dôvodu, súd na správu M.. Z. O. neprihliadol. V rozpore zo skutočnosťami zistenými vykonaným dokazovaním totiž súd vyhodnotil okrem iného tú skutočnosť, že v čase, kedy mala byť správa lekára vyhotovená (19.09.2018) a kedy mal byť zistený zdravotný stav matky, popísaný v správe, matka vyšetrenie u M.. O.Á. neabsolvovala a preto závery vyšetrenia uvádzané v správe považuje súd za nedôveryhodné, nakoľko neboli prijaté na základe postupom lege artis vykonaného vyšetrenia. Matkou tvrdenú skutočnosť potvrdili aj výsledky vykonaného dokazovania, z ktorých je zrejmé, že v čase 19.09.2018 sa síce zdržiavala na území Bratislavy, avšak v ten deň sa matka sa matka dostavila ku kolíznemu opatrovníkovi, kde jej bolo poskytnuté poradenstvo a vzhľadom na jej vyjadrenia ohľadom partnerského spolužitia odporučené obrátiť sa na Centrum G. Bratislava. Vzťahy s otcom boli v tom čase, ako vyplynulo z výpovedí oboch rodičov maloletej značne napäté, otec matke dňa 18.09.2018 odobral prostredníctvom svojho otčima kľúče od bytu, v ktorom viedli spoločnú domácnosť, vytýkal jej neoprávnené premiestnenie dieťaťa. V rozpore s týmito nesporne zistenými skutočnosťami je potom skutočnosť, že by sa matka dobrovoľne, sama na žiadosť otca, tak ako je uvedené v správe, dostavila dňa 19.09.2019 na lekárske vyšetrenie k M.. O.. Ako vyplynulo z výpovede matky, ktorá v tomto smere spochybnená nebola, matka bola u uvedeného lekára osobne dňa 07.08.2018, na základe odporučenia matky otca, za účelom riešenia manželskej krízy. Správa z tohto dátumu produkovaná ako dôkaz zo strany otca nebola, čo nasvedčuje tomu, že správa z tohto vyšetrenia pravdepodobne vyhotovená nebola. Osvedčuje to sms správa matky adresovaná lekárovi (č.l. 127), v ktorej ho o predmetnú správu žiadala s tým, že z jej strany nebol poskytnutý informovaný súhlas pacienta s vyšetrením. Ohľadom záveru psychiatra súd poukazuje tiež na skutočnosť, že lekár, psychiater je v zmysle zákona č. 576/2004 Z. z., t.j. zákon o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "Zákon o zdravotnej starostlivosti") oprávnený hodnotiť výlučne zdravotný (v prípade psychiatra, psychický) stav dotknutej osoby, aj to len na základe vyšetrenia uskutočneného so súhlasom pacienta, prípadne výnimočne so súhlasom súdu a nie je oprávnený hodnotiť, rep. vyjadrovať sa k schopnosti dotknutej osoby (pacienta) vykonávať starostlivosť o dieťa, nakoľko takéto hodnotenie náleží súdu, prípadne orgánu sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, podľa príslušných právnych predpisov. Odhliadnuc od doposiaľ uvedeného súd z hľadiska prípustnosti uvedeného dôkazu prijal záver, že dôkaz produkovaný otcom v konaní vo forme vyššie označenej lekárskej správy je dôkazom získaným v rozpore s ustanovením § 187 Civilného sporového prostriedku, nakoľko nebol získaný zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov (listiny - lekárskej správy). Samotný dôkazný prostriedok, listina - lekárska správa bola totiž otcovi poskytnutá v rozpore s ustanovením § 25 Zákona o zdravotnej starostlivosti, podľa ktorého, poskytovateľ zdravotnej starostlivosti nemôže sprístupniť údaje zo zdravotnej dokumentácie bez súhlasu dotknutej osoby (ktorej sa zdravotná dokumentácia týka), okrem v zákone presne uvedených prípadov, z ktorých sa v danom prípade ani o jeden nejedná. Manželovi môže byť zdravotná dokumentácia poskytnutá bez súhlasu dotknutej osoby v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1, písm. b) len po smrti dotknutej osoby. 11. Z výpovede navrhovateľa, otca maloletej na pojednávaní dňa 25.01.2019 vyplynulo, že dňa 08.09.2018 bola matka s maloletou privezená z Bratislavy jej otcom do pražského bytu na adresu V. X, kde rodina žila. Otec bol v tom čase zdržiaval doma, bol práceneschopný, nakoľko 22.08.2018 mal nehodu na bicykli. Bol podľa jeho slov nevládny, mal fraktúru krčného stavca C5, nemohol dvíhať čokoľvek ťažšie, preto prišla do domácnosti otcova matka, ktorá sa o otca starala. Matka a najmä jej otec mali mať po návrate z Bratislavy ironické poznámky k jeho zdravotnému stavu. Matka mala tendenciu riešiť ich spolužitie, čo je zachytené aj na zázname, ktorý si vzájomne vyhotovili. Prišla s návrhom riešenia, ako budú žiť ďalej, konkrétne navrhla, aby na dcéru platil 7000 Kč a navrhla, aby dcéru videl raz za 2 týždne, bližšie čas nešpecifikovala. Z pohľadu otca, počas desiatich dní, ktoré plynuli po premiestnenie maloletej matkou sa mala matka snažiť vyvolať situáciu, ktorá by slúžila ako iniciačný dôvod, ktorý by mal opodstatniť jej plánovaný únos. Matka v tejto dobe menila názory, na jednej strane tvrdila, že nie je schopný postarať sa o dieťa, na strane druhej, mal byť po celý čas počas noci ako aj väčšinu dní s dcérou otec, až na niekoľko prechádzok, ktoré absolvovala s dcérou matka. Jednou z takýchto prechádzok bola prechádzka dňa 18.09.2018, kedy v doobedňajších hodinách zistil, že mu chýba rodný list Q., jej očkovací preukaz, sobášny list, povolenie na prechodný pobyt na adrese V. Z. O., potvrdenia o rehabilitácii Vojtovou metódou absolvované dcérou v 1. roku života. Otec tiež zistil, že matka bola osobne v zariadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne Praha 1, kde po výzve dokladala formulár, ktorý mal dokladovať, že obvyklým bydliskom dieťaťa a matky je Bratislava, o čom otec nemal vedomosť. Na základe toho získala matka, podľa otca na základe nepravdivých informácii, formulár E109, ktorý zabezpečuje krytie zdravotnej starostlivosti poistenca mimo územia Českej republiky v spojitosti s českým zdravotným poistením. Zistil, že matka tiež získala kópiu zdravotnej karty od M.. A., pediatričky dcéry pôsobiacej v Prahe, v ktorej starostlivosti bola maloletá od narodenia. Následne zistil, že dieťa už bolo od 03.09.2018 prihlásené do zdravotnej starostlivosti M.. M. W. s ambulanciou v Bratislave, ktorá na jeho otázky ohľadom zdravotného stavu dieťaťa neodpovedala. Dňa 18.09.2018 matke volal krátko po 11:00 hod. a pýtal sa jej, kde sú dokumenty, ktoré vzala z uzamknutej skrinky a načo ich matka potrebuje pri prechádzke po Prahe. Matka mu mala povedať, že potrebovala niečo vybaviť. Zisťoval tiež, kedy sa majú s dcérou vrátiť, odpoveď matky však bola nejasná. V období po návrate zo Slovenska mala matka po byte "pobehovať" s ruksakom, s ktorým údajne aj spávala. V ňom mala svoje osobné doklady, cestovný pas dieťaťa a ďalšie veci. Následne preložila veci do väčšieho ruksaku. Po tom, čo okolo 13.30 hod. (18.09.2018) otec zistil, že matka s dcérou sú preč, mu došlo, že po celý čas od príchodu do Čiech mal otec matky v aute autosedačku maloletej, ktorú z auta nevyložili, čím im bol sťažený pohyb autom po Prahe. Matke napísal hneď sms správu, aby zistil, kde sú a kam idú. Najprv neodpovedala, potom napísala, že idú do Bratislavy, ako sa dohodli. Podľa otca matka klamala, nakoľko sa tak nikdy nedohodli. Následne v októbri 2018 našiel medzi jeho vecami veci maloletej zbalené matkou, ktoré mali zrejme prichystané a zabudli ich zobrať. Dieťa tak odišlo bez jediného pyžama. Otec ihneď kontaktoval Políciu českej republiky, príslušníci ktorej ho vzhľadom na jeho zdravotný stav osobne navštívili. Česká polícia odkázala otca na Políciu Slovenskej republiky. Slovenskou políciou mu bolo odporúčané obrátiť sa na slovenskú kuratelu, českou políciou zasa na českú kuratelu, čo aj dňa 19.09.2018 urobil. Protokol o poradenstve založil do spisu. Bolo mu poradené, aby podal návrh na predbežné opatrenie, ktoré dňa 20.09.2018 aj podal na príslušný český súd. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí (predtým označený ako kuratela) navštívil opakovane, podnikal všetky kroky na zabezpečenie návratu. Na políciu v SR podal aj písomný podnet.
12. Otec v rámci výpovede tiež uviedol (na otázky zo strany súdu a účastníkov), že s matkou žili v spoločnej domácnosti na V. ulici v Prahe ešte pred uzavretím manželstva od mája 2016, kedy otec kúpil predmetný byt. Predtým pár mesiacov spolu žili v prenájme. Po narodení dcéry zostala matka na materskej dovolenke, príspevky poberala z Českej republiky. Otec pracoval. Rodina žila z príjmu otca a rodičovského príspevku vyplácaného matke. Pred narodením dcéry matka v Čechách pracovala
v predškolskom zariadení. Na Slovensko rodina cestovala za účelom návštev rodín z oboch strán a na dovolenku. Pobyty maloletej na Slovensku, vrátane dovoleniek, nepresiahli za život maloletej spolu 50 dní. Otec matkou namietanú skutočnosť, že hoci bol otec pre zranenie práceneschopný, sa v čase odchodu matky na Slovensko dňa 18.09.2018 nezdržiaval doma (matka tvrdila opak) vysvetľoval tým, že zamestnávateľovi išiel odniesť listiny týkajúce sa jeho práceneschopnosti a má svedkov, ako aj účet o platbe občerstvenia z kaviarne v budove, kde pracuje, ktoré túto skutočnosť osvedčujú. Cesta ho mala vyčerpať, preto sa už nebol schopný dostaviť na políciu, ale požiadal príslušníkov o návštevu v mieste bydliska. Následne otec uviedol, že vo vzťahu k zamestnávateľovi nebol práceneschopný, ale čerpal dovolenku. .Tvrdenia uvádzané otcom v návrhu podanom na Obvodní soud pro Prahu 5 zo dňa 20.09.2018, v rámci ktorých otec uviedol, že matka aj pred udalosťou z 18.09.2018 bola striedavo na Slovensku a v Prahe odôvodňoval otec tým, že mal určitú toleranciu k správaniu matky, veril jej a chcel jej pomôcť, avšak keď sa už do toho zapojil jej otec a odišli zo všetkými vecami a dokladmi dieťaťa, čo predtým nebolo, vedel, že situácia je iná.
13. Z výpovede matky na pojednávaní dňa 25.01.2019 vyplynulo, že dňa 22.08.2018, keď došlo k nehode jej manžela, otca maloletej na bicykli, boli na Slovensku a v tom čase jej už otec povedal, že sa chce rozviesť. Odchodu na Slovensko dňa 03.08.2018, kde ich s maloletou odviezol otec maloletej, predtým ako sa dňa 08.09.2018 vrátili do Prahy, predchádzala ostrá hádka, ku ktorej došlo dňa 29.07.2018 a kedy ju manžel (otec maloletej) fyzicky napadol. Dcéru mala vtedy na rukách. Na druhý deň prišla do Prahy jej svokra, ktorá im za účelom pomoci s manželskými problémami odporučila M.. O., psychiatra, s ktorým mala dobré skúsenosti, nakoľko jej dcére v minulosti pomohol s anorexiou. Matka bola skeptická, myslela si, že ide o psychológa, nie psychiatra. Už od narodenia dcéry apelovala na otca, aby navštívili párového terapeuta z dôvodu, že nie sú schopní komunikácie. Dňa 29.07.2018 manžel po prvýkrát s párovou terapiou súhlasil, preto matka začala v Prahe hľadať párového terapeuta a preto sa svokrou ponúknutej možnosti tešila, že "aspoň niečo". Uviedla, že svojich rodičov do ich problémov nikdy nezaťahovala, považovala to za absurdné. Dňa 08.09.2018 ju však priviezol otec, čo bolo na základe sms správ manžela za účasti svokry, v ktorých boli vulgarizmy a fotky špinavej bielizne matky. Otec ju teda priviezol z dôvodu obáv, čo ju doma čaká. Manžel od začiatku vedel, že otec autosedačku nechal v aute, nakoľko mu povedali, že matka s maloletou sa o týždeň vracia na Slovensko. Do Prahy prišla vlastne v reakcii na oznámenie manžela o rozvode. Chcela riešiť ich situáciu. Pamätá si, že hovorila o tom, aby išli spoločne za mediátorom, na čo ju manžel obvinil, že sa chce vyhnúť súdu, aby nebol vyšetrovaný jej psychický stav. Pokiaľ ide o tvrdenia, že vzala dcérine doklady, konkrétne očkovací preukaz a pas, uviedla, že tieto nosí ako matka stále pri sebe. Návštevu zdravotnej poisťovne matka poprela. Podľa jej tvrdení bola na úrade práce, nakoľko manžel jej odmietal dať potvrdenie o zamestnaní, ktoré bolo potrebné predložiť do 10.10.2018, aby jej bol naďalej vyplácaný rodičovský príspevok. Nakoľko tak neurobil, na žiadosť matky bola otcovi zo strany príslušného úradu zaslaná žiadosť, aby predložil doklad o zamestnaní. Pokiaľ ide o formulár E109, tento doklad má mať matka už od roku 2016, keď bola tehotná, z dôvodu, aby mohla rodiť na Slovensku, čo bola jej vôľa. To, že v Prahe nechala dcérine veci (ako tvrdí otec), podľa nej len potvrdzuje to, že do Bratislavy nechcela odísť natrvalo. Vedela, že ich situáciu je potrebné riešiť, preto prišla do Prahy a dúfala, že budú schopní vzájomnej komunikácie. Počas desať dňového pobytu ju manžel natáčal kamerou, kamery boli aj v byte, natáčal ju aj jeho mobilným telefónom a spolu s jeho matkou jej prehľadávali veci. Dôvod, prečo počas pobytu mala svoje veci pri sebe, bol ten, že nechcela, aby sa jej vecí dotýkali. Podľa matky nie je pravda, že s maloletou odišla bez súhlasu otca. Otec o tom vedel tak, ako o tom vedel vždy a nebolo to natrvalo, nakoľko vedela, že "veci" musia vyriešiť.
14. Matka v rámci výpovede tiež uviedla (na otázky zo strany súdu a účastníkov), že dôvod prečo sa do Prahy nevrátila ako plánovala, bol ten, že už keď dňa 18.09.2018 prišli do Bratislavy, pred domom jej rodičov stál manželov otčim a pýtal si jej kľúče od pražského bytu. Manžel jej počas cesty do Bratislavy posielal sms správy, v ktorých jej prikázal odovzdať kľúče od pražského bytu jeho otčimovi. Bolo to hneď po tom, ako odišli, matka netušila, o čo ide. Nevedela ako sa má zachovať, keď jej zobral kľúče, nevedela, čo má robiť. Matka tiež potvrdila, že do Prahy prišla v máji 2016 za navrhovateľom, v tom čase ešte neboli manželia, našla si pracovné miesto v pražskej škôlke. Poznali sa veľmi krátko a ešte pred uzavretím manželstva otehotnela. Manžel kúpil byt, v ktorom bývali, kým neboli manželia, prispievala mu na bývanie. Po narodení dcéry bola na materskej dovolenke a manžel sa o nich staral po finančnej stránke. Materské poberala z Čiech, kde sú s maloletou aj zdravotne poistené. Nenamietala, že manžel sa staral o nich staral po finančnej stránke, nakoľko platil náklady na bývanie, avšak stravu, drogériu a potreby maloletej hradili z jej materskej, čo bolo asi 400 Eur, z toho zabezpečovali stravu pre nich troch a potreby dcéry. Keď peniaze z materskej na krytie výdavkov nepostačovali, manžel
doložil 1000 až 2000 Kč. Prvý polrok jej nebola vyplácaná materská, nakoľko došlo k administratívnej chybe, zamestnávateľ zle uviedol nejaký údaj, trvalo dlho, kým sa to dalo do poriadku. Za ten čas stravu pre oboch manželov (maloletá bola dojčená) platila zo svojej "slovenskej" karty, kde mohla ísť do prečerpania a prispieval jej tam aj otec. Q. bola dojčená, bola tým pádom naviazaná na matku, ktorá zabezpečovala celú starostlivosť o maloletú, pričom nespochybňovala, že otec sa o dcéru zaujímal, hral sa s ňou, chodili na výlety, v noci však k maloletej vstávala výlučne matka, nakoľko si to manžel svojím správaním vyžadoval. K okolnostiam odchodu na Slovensko dňa 18.09.2018 matka uviedla, že sám otec sa vyjadril v tom smere, že keď prišli do Prahy, zase odídu. Od začiatku malo byť podľa matky otcovi zrejmé, že zase pôjde do Bratislavy. Asi v piatok predchádzajúci dňu 18.09.2018, čo bol utorok, sa matka dohodla so svojim otcom, aby po nich prišiel, pretože nemôže spávať, všade sú kamery, že ju manžel filmuje, preto si pôjde na nejaký čas zase oddýchnuť a zvážia, čo bude ďalej. Dňa 18.09.2018 išla s dcérou na prechádzku do mesta, stretla sa tam aj s kamarátkou, keď odchádzala, manžel bol doma. So svojim otcom, ktorý pricestoval, aby ich s maloletou odviezol do Bratislavy sa dohodla, že ju počká pred bytovým domom, ona išla do bytu s dcérou, manžel však nebol doma, čo ju prekvapilo, keďže jej stále písal sms správy, aby zistil kde sú. Volala otcovi maloletej, aby zistila, kde je a oznámila mu, že s dcérou odchádza do Bratislavy. Poukazovala na to, že manžel od začiatku o ceste do Bratislavy od začiatku vedel, nevedel však presný čas, chcela sa s ním o celej situácii porozprávať. Rátala s tým, že manžel bude doma, väčšinou bol v tom čase (po zranení) doma, raz však bol do tretej rána na pive. Dcérine veci so sebou nebrala z dôvodu, že mala úmysel ísť asi na týždeň, pričom dcéra má veci a hračky dvojmo, aj v Prahe, aj v Bratislave. Nakoľko sa otcovi nedovolala, odpísala mu, že tak ako sa dohodli, ide s Q. do Bratislavy. Matka potvrdila, že dňa 24.09.2018 podala návrh na rozvod manželstva, ako aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia na slovenský súd a dňa 19.09.2018 bola na oddelení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately v Bratislave. Malo ísť o reakciu na správanie manžela, ktorý jej zobral kľúče od pražského bytu, písal jej sms správy o jej psychickom stave a návrh podala na slovenský súd z dôvodu, že súd považovala za príslušný, keďže obaja s manželom pochádzajú z Bratislavy. Bola presvedčená, že toto je ich domov, že všetky dôležité sviatky trávili v Bratislave, preto tu podala aj návrh. Považovala som to za prirodzené. Matka vo výpovedi, na otázku jej právnej zástupkyne tiež uviedla, že s maloletou navštevovala pediatra aj v Bratislave. Malo ísť o M.. I. a M.. C.. Maloletá je však aj naďalej vedená aj u M.. A. v Prahe. Matka potvrdila, že rodičovský príspevok je jej doposiaľ vyplácaný z Českej republiky, kde pracuje jej manžel. Matka na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa vo výpovedi uviedla, že dôvodom, pre ktorý dňa 19.09.2018 navštívila kolízneho opatrovníka bola ich rodinná situácia, nakoľko bola od príchodu do Prahy neustále konfrontovaná s tým, že je psychiatrický pacient, ktorý sa má dať hospitalizovať. Chcela sa obrátiť na niekoho, u koho mala pocit, že jej pomôže riešiť ich rodinnú situáciu.
15. Navrhovateľ, otec prostredníctvom právnej zástupkyne argumentoval v prospech nariadenia návratu tým, že v konaní relevantnými dôkazmi preukázal, že maloletá ako aj jej rodičia, mali obvyklý pobyt v Prahe a 18.09.2018 došlo k neoprávnenému premiestneniu maloletej jej matkou. Obvyklý pobyt maloletej bol podľa ich názoru potvrdený aj rozhodnutím tunajšieho súdu vo veci vedenej pod sp. zn. 4P/16/2018, kde slovenský súd vyriekol, že vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej nemá právomoc. Otec tvrdil, že matke nikdy súhlas na premiestnenie alebo presťahovanie maloletej do Slovenskej republiky nedala opakovane matku vyzýval, aby maloletú vrátila do českej republiky, kde maloletá Q. žije od svojho narodenia až kým ju matka nezákonne premiestnila na Slovensko. Matka svojim konaním podľa neho naplnila skutkovú podstatu neoprávneného premiestnenia maloletej v zmysle Haagskeho dohovoru. Otec poukazoval na to, že o matku aj maloletú sa svedomito staral, nikdy matke ani dieťaťu neublížil. Konflikt, ktorý matka popisuje a ktorý sa mal udiať dňa 10.11.2018, bol zo strany matky a jej rodičov účelovo vyvolaný. Matka otcovi dňa 09.11.2018 zaslala sms správu: "dnes má malá soplík, zajtra môže ísť von kedykoľvek"... Následne otec na druhý deň matku kontaktoval s tým, že v zmysle dohody príde pozrieť dcérku. Matka už ale na jeho telefonáty ani sms správy nereagovala. Otec, v prítomnosti svojej matky a jej manžela, čakajúc v aute si všimol, že k domu prichádza matka držiac maloletú na rukách, sprevádzaná svojimi rodičmi. Keď si chcel otec vziať Q. na ruky, matkini rodičia mu v tom agresívnym spôsobom zabránili. Matkini rodičia v súčinnosti s matkou vyvolali na ulici hlučný konflikt, kričiac, že otec im chce ukradnúť dieťa. Udalosti má otec zachytené na videozázname a vie preukázať, že matke neublížil. O údajnej agresivite otca neexistujú žiadne dôkazy a táto situácia mala byť podľa otca iba "pascou" na navrhovateľa s úmyslom vyvolať a následne manifestovať agresivitu u otca. Otec uviedol, že má záujem na tom, aby sa maloletá vrátila do Českej republiky s matkou, preto je pripravený prenajať na svoje náklady byt v blízkosti bytu otca. Je tiež schopný zabezpečiť pre maloletú materskú školu a prispievať na výživu maloletej primeranou
výškou výživného. Uzavretie nájomnej zmluvy považoval otec za predčasné, súdu predložil výpisy z internetovej stránky bezrealitky.cz, ktorými preukazuje cenu a dostupnosť bytov v lokalite, v ktorej býva otec. Navrhovateľ, otec maloletej Q., poukazoval na to, že opatrenia slúžiace na uľahčenie návratu maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu zabezpečí a v prípade, že súd jeho návrhu vyhovie, tieto sa zaväzuje v plnom rozsahu realizovať. Avšak v nadväznosti na predpokladanú dĺžku návratového konania (možnosť a právo účastníkov konania využiť opravné prostriedky) je podľa neho neefektívne žiadať, aby v súčasnosti uzavrel nájomnú zmluvu, uhradil nájomné a pod.
16. Matka prostredníctvom právnej zástupkyne argumentovala proti návrhu navrhovateľa, otca maloletej tým, že neboli splnené podmienky pre aplikáciu Haagskeho Dohovoru, resp. bola splnená podmienka podľa článku 13 Haagskeho dohovoru pre nenariadenie návratu maloletej Q. do cudziny. Poukazovala na to, že maloletá za 1,5 roka svojho života strávila, ako vyplýva z matkou priloženého prehľadu pobytov na Slovensku, ktorý otec nespochybnil, 168 z 365 dní. Matka sumárom fotografií podľa nich preukázala, že na území Slovenskej republiky s maloletou aj reálne bola, nakoľko fotografie boli vyhotovené z mobilu matky, ktorý používa lokalizačnú službu a v čase vyhotovenia fotografie zachytáva aj miesto. Všetky pobyty boli odsúhlasené otcom, otec potvrdil, že to bol poväčšine on, kto matku s dieťaťom na Slovensko aj vozil. Rodina spoločne trávila všetky sviatky, narodeniny a meniny na Slovensku, ich širšia rodina iba výnimočne cestovala za nimi do Prahy, de facto vôbec a možno podľa matky uzavrieť, že širší rodinný život prebiehal na území Slovenska. Sociálne začlenenie maloletej nie je vzhľadom na vek maloletej pri posúdení obvyklého pobytu podľa matky možné mapovať a obvyklý pobyt maloletej sa viaže k primárnej vzťahovej osobe, ktorou je matka, ktorá zabezpečovala nepretržitú starostlivosť o maloletú, s maloletou bola na materskej a rodičovskej dovolenke. Existenciu sociálneho a zdravotného poistenia matky a maloletej v Českej republike odôvodňovala matka tým, že je nesporné, že sociálne a zdravotné poistenie matky a dcéry je naviazané na sociálne poistenie otca a nemôže byť súčasne vedené v dvoch krajinách. V tom videla matka dôvod, prečo je sociálne a zdravotne poistená v Českej republike, bola však názoru, že formulárom E109 preukázala aj svoj pobyt v Slovenskej republike. Podľa matky otec túto skutočnosť relevantne nespochybnil, nakoľko ním predložený výpis zo zdravotného poistenia, bol vyhotovený na meno maloletej Q. a nie na meno matky. Matka potvrdením pediatra podľa nej preukázala, že zdravotnú starostlivosť mala Q. zabezpečenú aj v Slovenskej republike. Matka bola názoru, že maloletá mala obvyklý pobyt aj v Slovenskej republike na základe rozhodnutia oboch rodičov, čo mala preukazovať skutočnosť, že otec sám matku s dcérou na Slovensko vozil a pred 18.09.2018 nikdy nežiadal, aby sa matka zo Slovenska vrátila, nakoľko bol zmierený s týmto spôsobom života rodiny. Podľa matky otec skutočnosť, že dňa 18.09.2018 malo dôjsť k neoprávnenému premiestneniu maloletej matkou nepreukázal. Matka poukazovala na nedobromyseľnosť konania otca, vyplývajúcu z obsahu spisu aj zo správ, ktoré posielal matke. Otec sa mal matke niekoľkokrát vyhrážať, že jej maloletú odoberie zo starostlivosti, pričom návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal predbežného zverenia maloletej do jeho starostlivosti podal dňa 20.09.2018 na Obvodní soud pro Prahu 5. Prostredníctvom M.. O.Á. sa usiloval otec spochybniť starostlivosť matky, voči matke použil v priebehu konania dehonestujúce, devalvujúce a osočujúce tvrdenia týkajúce sa jej starostlivosti. Matka bola názoru, že potom čo otcovi nevyšlo spochybnenie zdravotného, resp. psychického stavu matky, úmyselne vyvolal situáciu vzniknutú dňa 18.09.2018 s cieľom dosiahnuť odobratie dieťaťa matke. Toto tvrdenie odôvodňovala matka konaním otca, spočívajúcim v už uvedenom návrhu podanom na pražský súd. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, konkrétne Mestského súdu súd v Prahe (č.l. 132), ktorým odvolací súd zamietajúce uznesenie prvoinštančného súdu potvrdil, má rovnako vyplývať matku dehonestujúce správanie otca, čo podľa matky nasvedčuje jej tvrdeniam psychickom týraní zo strany otca, a potrebu aplikácie článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru vo vzťahu k maloletej. Matka bola tiež názoru, že v danom prípade nemôže ísť ani o neoprávnené zadržiavanie maloletej na území Slovenskej republiky matkou, a to podľa matky z dôvodu, že matka sa nemá kam vrátiť, nemá kam ísť, nakoľko jej otec po zadržaní kľúčov zo spoločného bytu nedal žiaden návrh. Matka bola názoru, že skutočnosť, že sa nachádza toho času s maloletou Q. na území Slovenskej republiky je spôsobená konaním otca samotného. Otec podľa matky zneužíva svoje práva, je zrejmé, že nekoná ako milujúci rodič a podporujúci manžel, čo vyplýva aj z udalosti, ku ktorej došlo 10.11.2018, kedy mal otec v úmysle odňať maloletú matke a ohľadom tohto incidentu je vedené trestné konanie. V tejto súvislosti poukazovala matka na článok 5 Civilného sporového poriadku, z ktorého je zrejmé, že takéto právo nemôže požívať ochranu. Príkaz matke na navrátenie kľúčov je potrebné podľa matky považovať de facto za vyhodenie matky zo spoločného bytu. Túto skutočnosť navrhla matka posúdiť ako prejav zmierenia sa otca so situáciou, teda s tým, že maloletá zostane na území Slovenska a videla v tejto okolnosti dôvod pre nenariadenie návratu podľa článku 13 písm. a) Haagskeho dohovoru. Poukazovala v tejto súvislosti na
to, že otec za moment premiestnenia označil deň 18.09.2018 účelovo, nakoľko následne odňal matke kľúče, čím rozhodol o tom, že maloletá s matkou zostanú na území Slovenskej republiky. Poukazujúc na fyzické a psychické týranie matky v prítomnosti dieťaťa, mala matka za splnené podmienky pre nenariadenie návratu v zmysle článku 13 písm. b), nakoľko je podľa nej za týchto okolností zrejmé, že dieťa by sa návratom dostalo do neznesiteľnej situácie, pričom otec primerané podmienky pre bezpečný návrat maloletej nepreukázal, nakoľko nekontaktoval žiadneho z prenajímateľov a súdu nepredložil žiadnu garanciu o podmienkach návratu matky a maloletej.
17. Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie súd v danom prípade upustil od výsluchu maloletej Q. a zisťovania jej názoru, keď usúdil, že maloletá vzhľadom na svoj nízky vek (necelé dva roky v čase rozhodovania) a tomu zodpovedajúcu rozumovú vyspelosť, ako aj rečovú zrelosť nie je schopná zrozumiteľne a jasne vyjadriť svoj názor k otázke jej návratu do krajiny obvyklého pobytu.
18. Predmetom konania je v danom prípade rozhodovanie o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletej Q. do cudziny, na územie Českej republiky, pri neoprávnenom premiestení alebo zadržaní ("návratové konanie"). Hmotnoprávna úprava vzťahujúca sa k veci vychádza z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatého v Haagu dňa 25. 10. 1980, publikovaného v oznámení Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky pod č. 119/2001 Z. z. (ďalej len "Dohovor alebo Haagsky dohovor"). Česká republika a Slovenská republika sú týmto medzinárodným predpisom viazané. Procesná reflexia uvedeného hmotnoprávneho predpisu je vyjadrená v ust. § 123 a nasledujúce zákona č. 161/2015 Z.z., Civilný mimosporový poriadok (ďalej len "CMP" ako už bolo uvedené vyššie).
19. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná a svoje ďalšie medzinárodnoprávne záväzky.
20. Podľa čl. 1 Dohovoru, Cieľom tohto dohovoru je a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané, a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch.
21. Podľa čl. 3 Dohovoru, Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.
Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu, alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu.
22. Podľa čl. 4 Dohovoru, Dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahlo vek 16 rokov. 23. Podľa čl. 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa, aj keď sa konanie začalo po uplynutí lehoty jedného roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím. Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa.
24. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že
a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo
b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory.
Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
25. V zmysle Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27. 11. 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000 (ďalej Nariadenie rady), pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace s osobnou starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto obvyklého pobytu dieťaťa.
26. Podľa článku 2 bod 11 Nariadenia rady, pojem neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie znamená premiestnenie alebo zadržiavanie dieťaťa, ak: a. je porušením opatrovníckeho práva nadobudnutého rozsudkom, zo zákona alebo dohodou, ktorá má právne účinky, podľa práva členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním; a b. za predpokladu, že v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo aj skutočne vykonávalo, buď spoločne alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu. Opatrovnícke právo sa považuje za vykonávané spoločne, ak na základe rozsudku alebo zo zákona jeden nositeľ rodičovských práv a povinností nemôže rozhodnúť o mieste pobytu dieťaťa bez súhlasu druhého nositeľa rodičovských práv a povinností. 27. Podľa článku 11 bod 4 Nariadenia rady, súd nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak sa preukáže že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate.
28. Podľa § 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom ustanovenia tohto zákona sa použijú, len pokiaľ neustanovuje niečo iné medzinárodná zmluva, ktorou je Slovenská republika viazaná alebo zákon vydaný na vykonanie medzinárodnej zmluvy.
29. Súd v rámci návratového konania rozhoduje výlučne o tom, či bude dieťa do miesta obvyklého pobytu navrátené alebo nie. V konaní súd teda nerozhoduje o starostlivosti, výchove, výžive dieťaťa ani o styku rodičov s dieťaťom. Právna úprava obsiahnutá v Dohovore je jasná a striktná. V prípade, že súd ustáli, že došlo k neoprávnenému premiestneniu alebo zadržaniu maloletého dieťaťa a návrh na návrat je podaný do jedného roku od neoprávneného premiestenia alebo zadržania, musí súd nariadiť návrat maloletého dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. Túto povinnosť nemá iba v prípade, ak je daná niektorá z výnimiek uvedených v článku 13 alebo 20 Dohovoru. 30. Návratové konanie ako výslovne vyplýva zo znenia Dohovoru (článok 19) nie je svojou povahou konanie vo veci samej, teda konaním o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, ale má charakter predbežného konania, v ktorom je zisťovaný konflikt s jurisdikciou a má v ňom byť s konečnou platnosťou zodpovedaná otázka jurisdikcie nad maloletým dieťaťom. V návratovom konaní preto súd nehodnotí výchovné schopnosti rodičov, ich osobné, zárobkové a majetkové pomery, rozsah, v akom sú schopní zabezpečovať starostlivosť o maloleté dieťa a saturovať jeho potreby a záujmy. Súd v konaní zisťuje výlučne skutočnosti rozhodné z hľadiska výkladu príslušných hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru (súvisí s ust. § 123 CMP).
31. Súd rozhodujúc o návrhu navrhovateľa, otca maloletej s prihliadnutím na všetky vyššie citované ustanovenia, zistený skutkový stav a vykonané dokazovanie dospel k záveru, že návrhu otca na nariadenie návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu dieťaťa, nie je možné vyhovieť. 32. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania maloletá Q. I. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v meste Praha v štáte Česká republika v manželstve svojich rodičov. Maloletá je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Obaja rodičia maloletej sú štátnymi občanmi Slovenskej republiky. Manželstvo v čase rozhodovania súdu trvalo, zo strany oboch rodičov bol však podaný návrh na rozvod manželstva, ktorého sa otec domáhal pred súdom v Českej republike a matka pred súdom v Slovenskej republike. Manželské spolužitie rodičov maloletej bolo, ako vyplynulo z výpovedí oboch rodičov, sprevádzané dlhšie trvajúcou manželskou krízou, ktorá sa odrazila aj v spôsobe "fungovania" rodiny, keď matka, ktorá bola na materskej, neskôr rodičovskej dovolenke so súhlasom otca, cestovala, najmä v ostatnom období, spolu s maloletou často do Bratislavy, odkiaľ obaja manželia pochádzali, kde sa zdržiavala v domácnosti svojich rodičov a kde mala matka aj maloletá kontinuálne vedený trvalý pobyt. Častá prítomnosť matky, maloletej ale aj otca na území Slovenskej republiky vychádzala aj zo skutočnosti, že obaja rodičia pochádzali z Bratislavy, obaja sú slovenskými štátnymi občanmi, obaja majú širšiu rodinu v Bratislave, resp. na území Slovenskej republiky, a preto tu prirodzene trávili ako rodina sviatky aj časť dovoleniek. Zistené skutočnosti nesporne vyplynuli z výpovedí oboch rodičov. Uvedené skutočnosti však nič nemenia na závere súdu, že centrom spoločného života rodiny založenej manželmi, a tým aj centrom života maloletej bol na základe dohody manželom Česká republika, kde v meste Praha viedli rodičia spoločnú domácnosť v byte, ktorý za týmto účelom nadobudol do vlastníctva otec maloletej. Ako opäť nesporne vyplynulo z výpovedí oboch rodičov matka sa za otcom presťahovala do Prahy ešte pred uzavretím manželstva, uzavretého krátko pred narodením maloletej. V Prahe v období pred narodením maloletej matka pracovala a podieľala sa finančne na vedení spoločnej domácnosti, ktorú rodičia viedli ešte pred narodením maloletej. Po narodení maloletej, zostala matka na materskej, neskôr rodičovskej dovolenke a zabezpečovala celodennú osobnú starostlivosť o maloletú. Otec chodil do práce, zo svojho príjmu hradil najmä náklady na bývanie. Otec pracoval v Prahe, v Českej republike bol zdravotne a sociálne poistený a v Českej republike bola a je zdravotne poistená aj maloletá a matka. Matke sú v Českej republike vyplácané štátne dávky, konkrétne rodičovský príspevok, predtým materské. V Českej republike mala maloletá na základe dohody rodičov aj svojho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pediatričku M.. A., v ktorej ambulancii je doposiaľ vedená (ako uviedla matka vo výpovedi). Matka v konaní tvrdila, že maloletej bola zdravotná starostlivosť poskytovaná aj na území Slovenskej republiky, kde s maloletou navštevovala pediatričku M.. I. a po premiestnení maloletej navštevuje M.. W.,, ktorá na žiadosť kolízneho opatrovníka poskytla aj správu o starostlivosti matky o zdravotný stav maloletej. Túto skutočnosť súd posúdil s poukazom na vykonané dokazovanie ako skutočnosť, ktorá nie je spôsobilá spochybniť skutočnosť, že maloletej bola zdravotná starostlivosť primárne poskytovaná na území Českej republiky. Významná je v tomto ohľade aj tá skutočnosť, že zdravotná starostlivosť bola maloletej poskytovaná na území Českej republiky prostredníctvom lekára, ktorého vybrali rodičia spoločne, teda na základe ich dohody, čo v prípade lekára, ktorého matka s maloletou navštevovala na území Slovenskej republiky (M.. I.) nepotvrdili výsledky vykonaného dokazovania, keď matka dohodu rodičov na výbere lekára nepreukázala. Bez ohľadu na uvedené súd prijal záver, že vzhľadom na vek maloletej a častú prítomnosť matky s maloletou na území Slovenskej republiky bolo prirodzeným, že matka v období návštev Bratislavy v prípade potreby navštívila detského lekára, táto okolnosť však poukazujúc na ostatné zistenia ustálené vykonaným dokazovaním nemala vplyv na prijatie záveru o mieste obvyklého pobytu maloletej. 33. Súd poukazujúc na výsledky vykonaného dokazovania k otázke ustálenia krajiny obvyklého pobytu maloletej dospel k záveru, že maloletá Q. mala bezprostredne pred jej premiestnením na územie Slovenskej republiky obvyklý pobyt v Českej republike, kde sa narodila a žila na základe dohody rodičov, ktorí boli manželmi, až do dňa 18.09.2018, kedy s ňou matka odišla na Slovensko. V tejto súvislosti súd posúdil ako nedôvodný právny argument matky vychádzajúci z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie, že obvyklý pobyt maloletej je potrebné vzhľadom na vek maloletej posúdiť podľa matky a miery jej sociálnej integrácie (ktorý názor súd považuje sám o sebe za správny), opierajúci sa v danom prípade o tvrdenie matky, že sa spolu s maloletou zdržiavala na území Slovenskej republiky za obdobie september 2017 až september 2018 so súhlasom otca porovnateľný čas, na základe čoho matka predkladala súdu teóriu, že maloletá mala pred 18.09.2018 založený obvyklý pobyt na území oboch štátov, tak Českej republiky ako aj Slovenskej republiky. Súd sa však s poukazom na vykonané dokazovanie s týmto názorom matky nestotožnil, nakoľko dospel na základe vykonaného dokazovania k záveru, ktorý spomenul už v odseku 32, majúc za podstatné (pokiaľ ide o integráciu matky v českom prostredí), že matka cestovala spolu s maloletou na územie Slovenskej republiky, odkiaľ obaja manželia
pochádzali, výlučne za účelom návštev rodiny. Podľa názoru súdu, vychádzajúcom z praxe získanej rozhodovacou činnosťou je v prípadoch rodín žijúcich mimo krajinu pôvodu bežné, že matka počas rodičovskej dovolenky navštevuje krajinu svojho pôvodu (v tomto prípade krajinu pôvodu oboch rodičov) za účelom získania pomoci zo strany starých rodičov v náročnej starostlivosti o dieťa v útlom veku, kedy druhý rodič spravidla v tom čase pracuje v krajine, v ktorej sa rodina rozhodla žiť. Podstatným pre posúdenie miery integrácie matky, ak vychádzame z judikovanej závislosti obvyklého pobytu dieťaťa útleho veku od primárneho poskytovateľa starostlivosti (matky), bolo zistenie, že matka žila aj naďalej s otcom maloletej, jej manželom, s ktorým viedla spoločnú domácnosť v Prahe, v Českej republike, kde otec pracoval a členovia rodiny boli v Českej republike zdravotne a sociálne poistení. 34. V druhom rade sa súd vysporiadal s otázkou existencie a výkonu opatrovníckeho práva k maloletej ako podmienky pre postup v zmysle Dohovoru (článok 3). Podľa článku 5 Dohovoru sa opatrovníckym právom rozumejú práva, týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa. Z predložených listinných dôkazov ako rodného listu maloletého dieťaťa, sobášneho listu rodičov, súd vyvodil záver, že ide o dieťa pochádzajúce z manželstva rodičov, ku ktorému majú opatrovnícke právo obaja rodičia. Otec nadobudol opatrovnícke právo podľa práva krajiny obvyklého pobytu maloletej zo zákona a svoje opatrovnícke právo otec maloletej aj riadne vykonával. Túto skutočnosť matka v konaní nespochybňovala a potvrdili ju aj výsledky vykonaného dokazovania, v podrobnostiach uvedené v predchádzajúcich odsekoch.
35. V nadväznosti na uvedené tak súd ustálil, že vzhľadom na absenciu súhlasu otca s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky, ktorý súhlas matka v konaní tvrdila, ale spoľahlivo nepreukázala, za súčasnej absencie rozhodnutia súdu, ktorým by bol súhlas otca nahradený došlo dňa 18.09.2018 (deň príchodu matky s dcérou na Slovensko) k neoprávnenému premiestneniu maloletej na územie Slovenskej republiky matkou v zmysle článku 3 Dohovoru.
36. Za nepreukázané posúdil súd aj tvrdenie matky, že na daný prípad je potrebné aplikovať článok 13 písm. a Haagskeho dohovoru, nakoľko podľa matky otec svojim konaním spočívajúcim v odňatí kľúčov zo spoločnej domácnosti matke sa s premiestnením maloletej zmieril. K tvrdeniu sa pripojil aj kolízny opatrovník. Napriek tomu, že z pohľadu záujmu maloletej súd vyhodnotil takéto správanie otca negatívne, nakoľko rozhodne neprispelo k možnosti zmierlivého vyriešenia veci a zostrilo rodičovský konflikt, na účely návratového konania však nemožno zo strany súdu prijať záver, že otec sa s neoprávneným premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky zmieril, o čom svedčia aj všetky ďalšie právne kroky zo strany otca smerujúce k dosiahnutiu okamžitého návratu maloletej.
37. Vzhľadom na všetky skutočnosti a okolnosti prejednávanej veci však súd dospel k záveru, že napriek tomu, že k neoprávnenému premiestneniu maloletej matkou došlo, sú dané dôvody pre nenariadenie návratu a postup v zmysle čl. 13 písm. b) Dohovoru, nakoľko v danom prípade existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by maloletú Q. vystavil fyzickej alebo duševnej ujme, resp. ju priviedol do neznesiteľnej situácie. 38. Súd uvedomujúc si, že dôvody pre nenariadenie návratu je zmysle konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je potrebné vykladať reštriktívne, nakoľko idú proti hlavnému cieľu Haagskeho dohovoru, ktorým je zabezpečenie okamžitého návratu maloletého dieťaťa, v prípade jeho neoprávneného premiestnenia (čo už súd spomenul aj vyššie), uvádza, že súd je súčasne povinný sledovať najlepší záujem dieťaťa ako hlavné kritérium, ktoré môže a musí prevážiť nad záujmami rodičov. Záujmy dieťaťa sú dvojaké: udržať si väzby so svojou rodinou, pokiaľ nie je preukázané, že je to nevhodné a zároveň sa rozvíjať v zdravom prostredí. 39. Nadväzujúc na uvedené, súd na základe všetkých vykonaným dokazovaním zistených skutočností prijal záver, že návrat maloletej Q. do Českej republiky nie je súladný so záujmami maloletej, pokiaľ by k nemu malo dôjsť bez matky, nakoľko by v takom prípade došlo k bezprostrednému ohrozeniu zdravého vývoja maloletej. Vzhľadom na vek maloletej a jej prirodzenú vzťahovú väzbu k matke je súd presvedčený, že prípadné odlúčenie dieťaťa od matky, by mohlo dieťaťu spôsobiť nenapraviteľné ujmy na jeho zdraví a psychike a návrat maloletej za týchto okolností by dieťa priviedol do neznesiteľnej situácie. Je preto z pohľadu rozhodovania súdu o nariadení návratu maloletej nevyhnutné posúdiť podmienky pre nariadenie návratu aj vo vzťahu k posúdeniu otázky, či sú v danom prípade vytvorené podmienky pre návrat maloletej spolu s matkou (samozrejme rozhodnutie, či sa matka vráti spolu s maloletou prináleží výlučne matke). V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že matka maloletej nemá v súčasnosti v Českej republike vytvorené primerané podmienky a zázemie pre starostlivosť o Q., na ktorú je dieťa vzhľadom na vek a silnú citovú väzbu dieťaťa na matku, fyzicky aj psychicky odkázané.
Otec v konaní súdu neposkytol žiadne skutočné záruky na odstránenie tejto hrozby a z jeho strany tak neboli preukázané primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany maloletej Q. po jej návrate , ktoré by zakladali dôvod pre nemožnosť odmietnutia nariadenia návratu v zmysle článku 11 bod 4 Nariadenia Rady (ES) 2201/2003. Otec síce v konaní tvrdil svoju pripravenosť primerané opatrenia zabezpečiť, napr. vo forme zabezpečenia samostatného bývania pre matku a dieťa, ktoré súd v danom prípade považuje za nevyhnutné s ohľadom na záujem dieťaťa, v priebehu konania však nepredložil súdu žiaden relevantný dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie. Výpis z internetovej stránky ohľadom ponúk prenájmov z pohľadu súdu totiž nie je možné posúdiť ako opatrenie zabezpečujúce bezpečný návrat dieťaťa. V konaní bolo preukázané konanie otca, o ktorom sa už súd opakovane zmienil (odňatie kľúčov), z ktorého je zrejmé, že návrat maloletej s matkou do spoločnej domácnosti, aj vzhľadom na pretrvávajúce manželské konflikty a prebiehajúce rozvodové konanie nie je reálny a z pohľadu záujmu dieťaťa nie je ani prijateľný. Matka, ktorej jediným príjmom je v súčasnosti rodičovský príspevok, bývanie v Českej republike zabezpečené nemá, preto bolo z pohľadu súdu potrebné vyriešiť otázku bývania matky s maloletou po návrate formou prijatia primeraného opatrenia v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia. 40. Súd nenariadenie návratu maloletej Q. do krajiny jej obvyklého pobytu podľa čl. 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, zotrvávajúc na závere, že návrat Adriany bez matky, prípadne svojvoľné odňatie maloletej matke bezprostredne po návrate (bez rozhodnutia opatrovníckeho súdu) predstavuje vážne nebezpečenstvo vystavenia maloletej Q. fyzickej alebo duševnej ujme, resp. privedenia do neznesiteľnej situácie, odôvodňuje tiež ďalšou, z pohľadu súdu, veľmi závažnou okolnosťou, ktorou je konanie otca nasmerované voči matke vo vzťahu k devalvácii jej osoby pri výkone osobnej starostlivosti o maloletú. Otec svoj návrh na nariadenie návratu v tomto konaní, ako aj oznámenia adresované kolíznemu opatrovníkovi, polícii a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia adresovaný súdu v Českej republike, ktorým sa domáhal zverenia maloletej a teda faktického odňatia dieťaťa matke, odôvodňoval zlým psychickým stavom matky, za účelom preukázania ktorého predložil lekársku správu získanú bez súhlasu matky, ktorú súd posúdil ako získanú nezákonným spôsobom (podrobne vyhodnotená v odseku 10), pričom tvrdenia otca týkajúce sa psychického stavu matky, resp. zanedbávania starostlivosti v vzťahu k maloletej boli v konaní vyvrátené šetreniami vykonanými kolíznym opatrovníkom. S poukazom na uvedené správanie otca, vykazujúce podľa názoru súdu známky šikanózneho konania voči matke, ako osobe vykonávajúcej primárnu starostlivosť o dieťa, videl súd hrozbu vážnej ujmy dieťaťa v prípade nariadenia návratu aj existencii rizika svojvoľného odňatia maloletej z opatery matky otcom, ohľadom ktorého, otec súdu nepredložil žiadne záruky. 41. Sumarizujúc uvedené, súd uzavrel, že v danom prípade ide o situáciu, s ktorou Haagsky dohovor počíta v článku 13 písm. b) a preto návrat maloletej Q. I. do krajiny jej obvyklého pobytu nebolo možné nariadiť. 42. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej je prípustné odvolanie (§59 Civilného mimosporového poriadku) v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.