Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu Prvá internetová, s.r.o., so sídlom Továrenská 32, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 35 849 487, právne zastúpený advokátom JUDr. Marián Geleneky, so sídlom Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanému P. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXXX/XXX, XXX XX X. S., o zaplatenie 183,65 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 8Csp/152/2017-42 zo dňa 25. mája 2018, takto jednohlasne

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II. a vo výroku o náhrade trov prvoinštančného konania.

II. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,11 eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 12,00 eur od 19.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 16,80 eur od 27.5.2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,00% zo sumy 12,31 eur od 9.7.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Súd nepriznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.“

2. Odvolanie právne odôvodnil § 44 ods. 1, § 44 ods. 8 písm. b), § 43 ods. 1 písm. a), 12 písm. b) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného v čase uzatvorenia zmluvy, § 51, § 517 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca ako poskytovateľ na základe zmluvy o využívaní dátovej siete Prvá internetová, s.r.o., č. XXXXXXXX/XXXX zo dňa 16.2.2015 poskytoval žalovanému službu - prístup na internet špecifikovanú ako C. A. 6. Zmluvnými stranami bola dohodnutá mesačná fakturácia. Poskytovaná služba za obdobie mesiacov 05/2016 -06/2016 a servisný zásah za účelom technického zariadenia žalovaného boli žalovanému fakturované celkovo vo výške 41,11 Eur. Nakoľko k úhrade faktúr nedošlo ani v lehote 45 dní po lehote splatnosti, bol zmluvný vzťah zo strany žalobcu ukončený odstúpením zo dňa 03.08.2016 (doručeným dňa 05.08.2016). K zániku zmluvy došlo 05.08.2016). Žalobca žiadal aj úhradu všetkých finančných výhod, ktoré z viazanosti vyplývali., ktorých hodnota bola vyúčtovaná faktúrou č. XXXXXXXX na sumu 142,54 eur zo dňa 23.08.2016. Uvedená suma pozostávala zo zľavy z ceny aktivačného poplatku vo výške 50,66 Eur, zľavy z ceny technického zariadenia K. router a z ceny zľavy služby.

4. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žaloba je čiastočne dôvodná. V danom prípade ide o spotrebiteľský spor. Súd mal za preukázané, že žalobca poskytoval žalovanému dohodnutú službu, čiže si splnil jednu zo svojich zákonných povinností, kým žalovaný cenu za tieto služby doposiaľ neuhradil. V dôsledku správania žalovaného došlo k zániku zmluvy odstúpením od zmluvy. Nárok na zaplatenie poskytnutých služieb vo výške 41,11 Eur, preto súd považoval za dôvodný a v tejto časti žalobe vyhovel. Žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania, pretože je v omeškaní s peňažným plnením, a to vo výške uplatnenej žalobcom. Súd preskúmal aj nárok žalobcu na zaplatenie poskytnutých finančných výhod a v tejto časti nepovažoval žalobu za dôvodnú. VOP 1 ani VOP 2 podľa zmluvy nie sú súčasťou zmluvy. V zmluve je síce uvedené, že sa strany zaväzujú dodržiavať VOP 1, ale zo zmluvy nevyplýva, že by ich žalobca žalovanému reálne odovzdal alebo ich s nimi oboznámil. Je teda vysoko pravdepodobné, že žalovaný ako spotrebiteľ o obsahu VOP 1 ani nevedel. Súd nemal za preukázané, že by niektoré z predložených VOP alebo nejakých iných „Podmienok“ mali byť súčasťou zmluvy uzavretej medzi stranami sporu. Povinnosť spotrebiteľa uhradiť všetky finančné výhody v prípade zániku zmluvy počas trvania viazanosti nie je len dojednaním technického rázu, ale je sankciou, ktorá môže dosahovať aj vyššiu sumu, u ktorej je pri zohľadnení odbornej starostlivosti náležité vyžadovať od dodávateľa, aby takéto ustanovenie bolo upravené buď priamo v zmluve alebo v doklade, ktorý je nepochybne súčasťou zmluvy a ktorý bol preukázateľne odovzdaný spotrebiteľovi. Pokiaľ ide o nejakú úpravu vrátenia finančných výhod v cenníku, teda cenník už vôbec nebol súčasťou zmluvy. Závery o VOP preto o cenníku platia o to viac. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v časti týkajúcej sa zaplatenia finančných výhod zamietol. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa zaplatenia úrokov z omeškania z vyššej sumy, ako bola priznaná, súd žalobu zamietol.

5. O trovách konania rozhodol tak, že po započítaní úspechu a neúspechu strán konania bol žalovaný úspešný v 55,24% a v tomto rozsahu by mal právo na náhradu trov konania. Žalovaný si však žiadne trovy neuplatnil a zo spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, preto mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

6. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to proti výroku II. rozsudku. Podané odvolanie právne odôvodnil ust. § 365 ods. 1 psím. e), f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností. Podľa jeho názoru dospel na základe oboznámenia sa s obsahom zmluvy k nesprávnemu skutkovému zisteniu, a to, že žalovanému neboli pred podpisom zmluvy predložené Všeobecné obchodné podmienky (VOP) spoločnosti, že u neboli reálne odovzdané a žalovaný nemal možnosť sa oboznámiť s ich obsahom. V tomto smere poukázal na to, že v čl. 3 bod 4 je uvedené, že užívateľ bol oboznámený so Všeobecnými podmienkami spoločnosti a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej poukázal na objednávku, v ktorej je uvedené, že zľava sa vzťahuje na tú skutočnosť, že žalovaný si vybral produkt s viazanosťou na určité obdobie, preto s poukazom na uvedené ako aj na cenník služieb je irelevantné tvrdiť, že žalovaný nemohol mať vedomosť o tom, že zľava sa na produkt vzťahuje len v tom prípade, ak dodrží viazanosť. Vzhľadom, že súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, mal za to, že vo veci bolo žalobcovi upreté právo procesného útoku, resp. procesnej obrany. Opätovne chcel poukázať na tú skutočnosť, že žalovaná sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k predmetnému konaniu, v predmetnom konaní ostal po celý čas pasívny. Mal za to, že zo zmluvy vyplýva, že VP sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a že si ich žalovaný prevzal, pričom poukázal na svoje dobré obchodné meno a svoju dobromyseľnosť. Poukázal na to, že žalovaný mal na výber nezľavnený produkt bez viazanosti, no napriek tomu si vybral zľavu vo forme viazanosti, ktorú v zmysle uzatvorenej zmluvy a príslušných súvisiacich dokumentov žiada žalobca uhradiť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 C.s.p., preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nevykonaním navrhnutých, dôkazov, neobstátim skutkového stavu nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

11. Odvolací súd sa najprv zaoberal námietkou žalobcu, že v predmetnej veci ide o nesprávne právne posúdenie. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

12. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

13. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne posúdil predmetný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako vzťah uzavretý medzi dodávateľom (žalobca) a spotrebiteľom (žalovaný) ako vzťah spotrebiteľský. Na uvedený vzťah správne aplikoval ustanovenia príslušných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa, ktoré majú aplikačnú prednosť pred inými ustanoveniami vzťahujúcimi sa na predmetné vzťahy medzi veriteľom (dodávateľom) a dlžníkom (spotrebiteľom).

14. Nie je sporné, že predmetná Zmluva o využívaní dátovej siete Prvá internetová, s.r.o. je zmluvou spotrebiteľskou. Žalobca v nej v stupuje v postavení dodávateľa v rámci predmetu svojej obchodnej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

15. Predmetom, zmluvy bol záväzok žalobcu poskytovať žalovanému prístup na internet a záväzok žalovaného zaplatiť za poskytnuté služby. Obdobne ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva, na základe ktorej si žalobca splnil svoju povinnosť (poskytnutie prístupu na internet, servisný zásah), avšak žalovaný si svoju povinnosť nesplnil (platba za dodané služby).

16. Je zrejmé, že v danom prípade boli zmluvné podmienky dodávateľom vopred pripravené a nebolo možné zo strany spotrebiteľa meniť ich obsah. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

17. Pokaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je odstúpenie od zmluvy, jej zrušenie a finančné nároky dodávateľa do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky sú uvádzané husto písaným textom, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného na základe odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo zo strany žalobcu ako dodávateľa listom zo dňa 03.08.2016 sa predmetná zmluva v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku.

18. Odvolací súd ešte poznamenáva, že všeobecné obchodné podmienky predstavujú rozsiahly text, ktorý je pre bežného spotrebiteľa na porozumenie náročný. Ide o text pripravený dodávateľom, a to bez možnosti zmeniť jeho obsah. Z uvedeného dôvodu existuje nezanedbateľné riziko, že spotrebiteľ si nebude v čase uzatvorenia zmluvy vedomý svojich zmluvných povinností a zaviaže sa tak k splneniu povinnosti pri znalosti ktorej by k uzavretiu zmluvy nepristúpil. Ďalej nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky spotrebiteľ nepodpisuje, nemožno tak preto dospieť k záveru o prejavení súhlasu žalovaného s ich obsahom.

19. K námietke žalobcu, že v predmetnom konaní nebolo zo strany súd nariadené pojednávanie, čím bola porušená zásada kontradiktórneho konania, odvolací súd uvádza, že § 297 C.s.p. písm. b) určuje podmienky, ktoré ak sú splnené kumulatívne, môže súd rozhodnúť vec aj bez nariadenia pojednávania. Týmito podmienkami sú: (i) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, (ii) skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, (iii) hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- Eur.

20. Civilný sporový poriadok nestanovuje, čo je potrebné rozumieť pod jednoduchým právnym posúdením, teda ide o čisto subjektívny pojem. Posudzovanie, či ten ktorý spor spadá do tejto definície je na konajúcom súde. Z uvedeného dôvodu preto strana, resp. strany svojimi rozdielnymi alebo zložito sa javiacimi písomnými vyjadreniami nemôžu do takéhoto posúdenia vniesť prvok, ktorý by súd presvedčil o tom, že v danom prípade nejde o otázku jednoduchého právneho posúdenia.

21. Nespornosť skutkových tvrdení strán je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Nespornosť tvrdení je skôr pojmom dôležitým pre hodnotenie vykonaného dokazovania a zistenia skutkového stavu. Zavedenie tohto pojmu ako kritéria pre nenariadenie pojednávania je na hrane prípustného odchýlenia sa od zásady bezprostrednosti a ústnosti, keďže jediným možným výkladom tohto pojmu možno dospieť k záveru, že skutkové tvrdenia možno považovať za nesporné v tom prípade, ak sa žalovaný v lehote stanovenej súdom podľa § 167 ods. 2 C.s.p. k žalobe nevyjadril, resp. vyjadril takým spôsobom, že skutkové tvrdenia žalobcu žiadnym spôsobom nespochybnil.

22. Z obsahu spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie rozhodol bez nariadenia pojednávania, nakoľko mal za to, že sú splnené všetky podmienky upravené v ust. § 297 písm. b) C.s.p.. Odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie stotožnil, nakoľko aj podľa jeho názoru ide o otázku jednoduchého právneho posúdenia, pričom súd prvej inštancie mohol rozhodnúť len na základe skutkových tvrdení žalobcu, ktoré podporil predloženými dôkazmi, pričom žalovaný sa v predmetnej veci nevyjadril, či už v konaní na súde prvej inštancie alebo v rámci odvolacieho konania, z čoho vyplýva, že tvrdenia žalobcu tak neboli žiadnym spôsobom spochybnené.

23. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

24. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd v zmysle § 387 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu ako vecne správny potvrdzuje.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že stranám sporu nebol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému však zo spisu žiadne preukázateľné trovy odvolacieho konania nevyplývajú, ani si ich neuplatnil. V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemohla byť priznaná náhrada trov odvolacieho konania. Súd preto vyslovil, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Správnosť takého rozhodnutia vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp. zn. 6Cdo/544/2015.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).