Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_4Csp-189-2017.pdf
PDF · 123.12 KB
No categories available
4Csp/189/2017
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci žalobcu: BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, korešpondenčná adresa: Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: I. X., B.. XX.XX.XXXX, X.: R. XXXX/X, XXX XX X., v konaní o zaplatenie 2.344,54 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd zmenu žaloby, spočívajúcu v rozšírení o nárok na úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.344,54 € vo výške 19,5 % ročne od 01.06.2017 do 07.06.2017, nepripúšťa.
Konanie sa zastavuje v časti uplatneného nároku na poplatky, úroky a úrok z omeškania (vyčíslené ku dňu 31.05.2017) čo do sumy 285,62 €.
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 468,18 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 468,18 od 08.06.2017 do zaplatenia.
Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
Súd povoľuje žalovanej uhradiť dlžnú sumu v pravidelných splátkach vo výške 50,- € mesačne splatných do konca príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom nadobudne právoplatnosť tento rozsudok, až do zaplatenia celého dlhu.
Žalobca má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 22.09.2017 doplnenou podaním zo dňa 20.09.2018, domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy 2.344,54 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že dňa 02.09.2011 bola medzi právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Poštová banka, a.s. v právnom postavení veriteľa a žalovanou v právnom postavení dlžníka uzavretá Zmluva o úvere č. 7792729111, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej úver vo výške 3.500,- eur. Žalovaná sa podľa zmluvy zaviazala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti za podmienok dohodnutých v zmluve o úvere. Žalovaná sa dostala do omeškania tým, že svoj záväzok splatila len čiastočne a preto si žalobca uplatnil právo na predčasné splatenie úveru, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným ku dňu 19.09.2014. Žalobca si v spore uplatňuje voči žalovanej nezaplatenú istinu, zmluvný úrok, zákonný úrok z omeškania a poplatky vo výške.
3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila.
4. Podľa § 297 písm. b/ Civilného sporového poriadku (CSP), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
5. Súd nariadil pojednávanie na deň 31.10.2018, na ktoré sa dostavila žalovaná, ktorá uviedla, že doposiaľ zaplatila žalobcovi 4x po 50,- eur, pričom tieto splátky uhradila v dňoch 15.06.2018,21.08.2018,18.09.2018 a 17.10.2018. Súd nariadil pojednávanie na deň 25.01.2019, na ktoré sa dostavila žalovaná, ktorá uviedla že súhlasí s uplatneným nárokom žalobcu. Ďalej uviedla, že si je vedomá svojej povinnosti splatiť žalobcovi len tú sumu, ktorú si požičala, spláca dlh žalobcovi vo výške 50,- € a viac si nemôže dovoliť nakoľko jej príjem predstavuje minimálnu mzdu, teda 530,- € v hrubom. Za bývanie vynakladá sumu 450,- € mesačne. A má dve maloleté deti.
6. Podaním zo dňa 23.10.2018 (č.l. 86) žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na poplatky, úroky a úrok z omeškania (vyčíslené ku dňu 31.05.2017) čo do sumy 185,62 €. Podaním zo dňa 17.01.2019 (č.l. 109) žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na poplatky, úroky a úrok z omeškania (vyčíslené ku dňu 31.05.2017) čo do sumy 100,- €. Žalobca zobral žalobu späť v časti uplatneného nároku na poplatky, úroky a úrok z omeškania (vyčíslené ku dňu 31.05.2017) čo do sumy 285,62 € z dôvodu zaplatenia uvedenej sumy zo strany žalovanej po začatí konania. V súvislosti so späťvzatím žaloby žalobca navrhol aj zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení o nárok na úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.344,54 € vo výške 19,5 % ročne od 01.06.2017 do 07.06.2017.
7. Podľa § 144 z.č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj len „C.s.p.): Žalobca môže vziať žalobu späť. Podľa §145 C.s.p.: Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
8. Vzhľadom na dispozičný procesný úkon žalobcu, ktorým vzal žalobu čiastočne späť, rozhodol súd, pri aplikácii vyššie citovaných zákonných ustanovení o zastavení konania v časti uplatneného nároku na poplatky, úroky a úrok z omeškania (vyčíslené ku dňu 31.05.2017) čo do sumy 285,62 €.
9. Podľa ust. § 139 CSP, žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
10. Podľa ust. § 140 ods. 1 CSP, zmena žaloby je návrh, ktorým sa rozširuje uplatnené právo alebo sa uplatňuje iné právo.
11. Podľa ust. § 143 ods. 1 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby, ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.
12. Podľa ust. § 143 ods. 2 CSP, súd nepripustí zmenu žaloby ani vtedy, ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.
13. Podľa ust. § 143 ods. 3 CSP, ak súd nepripustí zmenu žaloby, pokračuje v konaní o pôvodnej žalobe.
14. Ustanovenia § 139 a nasl. Civilného sporového poriadku upravujú problematiku dispozitívneho úkonu žalobcu spočívajúceho v zmene žaloby. Zmena žaloby môže spočívať v rozšírení žaloby (ak žalobca žiada viac ako sa pôvodne domáhal) alebo žiada iné plnenie alebo určenie. Dispozícia žalobcu, ktorou chce meniť žalobu, je obmedzená iba súhlasom súdu. Súd pri úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou žaloby, môže zvažovať to, či by bol na konanie o zmenenej žalobe vecne a kauzálne príslušný, a to či výsledky doterajšieho konania o spore (ako celku) môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.
15. Podľa § 294 CSP, zmena žaloby sa v spotrebiteľských sporoch nepripúšťa, ak je žalovaným spotrebiteľ.
16. Vzhľadom na skutočnosť, že v danom prípade je vzťah medzi žalobcom a žalovanou vzťahom spotrebiteľským a spotrebiteľ je v pozícií žalovanej, súd s poukazom na ustanovenie §294 CSP zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení o nárok na úroky zo zostatku nesplatenej istiny, t.j. zo sumy 2.344,54 € vo výške 19,5 % ročne od 01.06.2017 do 07.06.2017 nepripustil, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
17. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
18. Okresný súd vykonal dokazovanie vo veci listinnými dôkazmi produkovanými žalobcom, a to žalobou vo veci samej zo dňa 08.09.2017 (č.l. 1-2 spisu), výpisom z aktuálneho stavu úveru ku dňu 07.06.2017 (č.l. 25-26 spisu), podacím hárkom č. EPH003003238 (č.l. 28 spisu), obchodnými podmienkami pre úver (č.l. 6-24 spisu), Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2017 zo dňa 13.06.2017 (č.l. 35-44 spisu), predpisom splátok (č.l. 30 rub. spisu), sadzobníkom poplatkov platným od 16.05.2011 (č.l. 31-34 spisu), výzvou na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 03.09.2014 (č.l. 29 spisu), výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 19.09.2014 (č.l. 27 spisu) a zmluvou o úvere zo dňa 02.09.2011 (č.l. 5 spisu).
19. Zo zmluvy označenej ako zmluva o úvere č. 7792729111 zo dňa 02.09.2011 je zrejmé, že túto zmluvu uzatvoril žalobca a žalovaná. Obsahom záväzku žalobcu bolo poskytnúť v prospech žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 3.500,- eur. Obsahom záväzku žalovanej bola povinnosť poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť v 50 mesačných splátkach vo výške 107,29 eur, s tým, že dátum každej ďalšej platby bol daný k 7. dňu v mesiaci a dátum konečnej splatnosti úveru bol stanovený na deň 07.11.2015. Žalobca Výzvou zo dňa 03.09.2014 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 1.114,62 eur (z toho istina vo výške 1.103,56 eur a poplatkov vo výške 11,06), nakoľko žalovaná porušila ustanovenia Zmluvy o úvere č. 7792729111 zo dňa 02.09.2011 a preto sa úverová pohľadávka stala ku dňu 19.09.2014 splatnou v celom rozsahu.
20. Zákonné ustanovenia:
Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa ust. § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon“) účinného od 01.01.2011 do 30.11.2011, Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa ust. § 2 písm. a), b) a d) zákona, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa § 9 ods. 2 zákona, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uza
Podľa § 11 ods. 1 zákona, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, Ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 01.02.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
21. Z doložených listinných dôkazov vyplýva, že žalobca si uplatňoval voči žalovanej nároky vzniknuté mu z uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 7792729111. Žalovaná zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. a dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi stranami na základe zmluvy uzavretej dňa 02.09.2011 je vzťahom občianskoprávnym a na predmetnú zmluvu sa hľadí ako na typovú spotrebiteľskú zmluvu.
22. Podľa predloženej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 02.09.2011 žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 3.500,- eur, z ktorého žalovaná uhradila len sumu 2.731,82 eur a sumu 300,- eur po začatí konania. Uvedené zistenia neboli medzi stranami sporné.
23. Keďže sa jedná o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z., súd najskôr zisťoval, či zmluva o spotrebiteľskom úvere má všetky povinné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z.. Po jej preskúmaní súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
24. Zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (107,29 eur ) a počte splátok (50). Nebolo však uvedené, koľko z každej splátky predstavuje samostatne istina a samostatne úrok. Zmluva o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Nemôže tak byť žiadnej pochybnosti o tom, že povinnými náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa úpravy platnej v čase uzavretia zmluvy z prejednávanej veci bolo tiež uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) potom zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne, teda nie len uvedenie súčtu istiny a úroku, ale zvlášť istiny a zvlášť úroku). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti
by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaná spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jej splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.
25. Súd považuje za potrebné uviesť, že primárnemu účelu právnej úpravy normami spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana, zodpovedá taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami "výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov" viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Z obsahu predmetnej zmluvy, ako aj z uvedeného oznámenia, pri tejto náležitosti, t.j. výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, takáto presnosť splnená nie je. Súd konštatuje, že uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci dlžník spláca úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť zaplatené splátky započítavané na úhradu dlžného úveru s príslušenstvom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 6Co/142/2016 zo dňa 22.06.2016, sp. zn. 6Co/107/2016 zo dňa 27.04.2016, či sp. zn. 6Co/170/2015 zo dňa 17.06.2015 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Sžo/19/2012 zo dňa 12.03.2013.
26. Pre úplnosť dôvodov tohto rozhodnutia, aj vo vzťahu k tejto obligatórnej náležitosti, okresný súd upriamuje pozornosť na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudkoch sp. zn. 6Co/30/2017 zo dňa 26.04.2017 a sp. zn. 7Co/61/2017 zo dňa 26.04.2017, a to k rozsudku Súdneho dvora EÚ C-42/15 zo dňa 9.11.2016. Krajský súd v Žiline konštatoval, že vzhľadom na explicitné znenie zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v časti povinnosti členenia splátok na splátky istiny, splátky úrokov a splátky poplatkov, ak by vnútroštátny súd po rozsudku C 42-15 vyložil toto ustanovenie eurokonformne tak, že zmluva nemusí obsahovať členenie splátok na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne v otázke, kedy je zmluva o úvere bezúročná a bez poplatkov, doslova by "zlomil" vnútroštátne právo a toto vnútroštátne právo by nahradil smernicou EÚ (čo je postup typický pre priamy účinok). Nakoľko sa ale jedná o spory medzi jednotlivcami, priamy účinok smernice je vylúčený (teda môžeme uvažovať iba o účinku nepriamom) a naznačený postup nebude možný, pretože by sa jednalo o výklad práva contra legem. S týmto právnym názorom sa okresný súd plne stotožňuje. V nadväznosti na uvedené okresný súd konštatuje, že nemožno uvažovať ani o nepriamom účinku smernice. V prípade, keby bol nepriamy účinok priznaný, aj v tomto prípade by išlo o výklad contra legem, nakoľko zákon o spotrebiteľských úveroch definuje predmetné obligatórne náležitosti inak ako dotknutá smernica. Ak by súd pripustil eurokonformný výklad predmetného ustanovenia, teda jeho výklad v duchu smernice, zmluva o spotrebiteľskom úvere by musela obsahovať výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa (čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice č. 2008/48/ES). Ak by sa pripustilo, že frekvencia splátok je mesačná, spotrebiteľ aj tak nevie, v ktorý deň sú splatné jednotlivé splátky, čo má podstatný význam s ďalšími jeho záväzkami a povinnosťami, napríklad spotrebiteľ zo zmluvy nevie, kedy sa dostáva do omeškania (nakoľko nepozná dátum splátky v mesiaci) a navyšuje tak svoj záväzok o ďalšie sumy predstavujúce úrok z omeškania. Pokiaľ spotrebiteľ nepozná konkrétny dátum splátky v mesiaci, môže to mať tiež za následok iniciovanie rozhodcovského konania zo strany žalovaného, prípadne realizáciu zrážok zo mzdy, spotrebiteľ nevie, či splatnosť splátky je v prvý deň v mesiaci, v polovici mesiaca alebo na konci mesiaci, pričom takto formulovaná zmluva dáva veriteľovi „priestor“ na uplatňovanie rôznych sankcií).
27. Súd má za to, že tak explicitne presné ustanovenie, akým je ust. § 9 ods. 1 písm. k) cit. zákona cez prizmu eurokomformného výkladu nemožno ignorovať a tolerovať absenciu údajov o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov v žiadnej zmluve o úvere. Zákonodarca v citovanom
ustanovení jasne deklaroval, aké následky sú spojené s absenciou obligatórnych náležitostí uvedených pod písm. k) § 9 ods. 1 cit. zákona. Smernica EÚ, ktorá bola zjavne implementovaná do nášho právneho poriadku nad jej rámec a v rozpore s ustanovením o úplnej harmonizácii, nemôže mať priamy účinok, teda zakladať práva a povinnosti priamo sporovým stranám - pôsobiť horizontálne. Teória a prax Súdneho dvora EÚ vychádza z premisy, že takáto situácia môže následne viesť k použitiu tzv. eurokomformného výkladu vnútroštátnej normy (tzv. nepriamy účinok smernice), ktorý má však svoje medze, už judikované rovnako Súdnym dvorom EÚ.
28. Najvyšší súd SR vo veci 3Cdo/146/2017 založil svoj výklad len na teleologickom výklade Zákona č. 129/2010 Z. z. (úmysel zákonodarcu vyjadrený v dôvodovej správe k nemu) bez toho, aby posúdil, či nedošlo prípadne aj k neúmyselnému chybnému transponovaniu Smernice do vnútroštátneho práva a bez toho, aby skúmal, aký význam zákonodarca prisúdil predmetnému slovnému spojeniu v čase, kedy ho zákonodarca použil vo vnútroštátnom právnom poriadku po prvýkrát. Navyše, pri teleologickom výklade celkom opomenul tú časť dôvodovej správy k novele Zákona č. 129/2010 Z. z. (zákonu č. 279/2017 Z. z.), ktorým zákonodarca vyslovene uvádza, že „ak by sme predmetné ustanovenia ponechali v zákone č. 129/2010 Z. z., Slovenská republika by išla nad rámec podmienok stanovených smernicou" a z tejto dôvodovej správy do svojho rozhodnutia selektívne vybral len tú časť, ktorá podporuje jeho závery. Uznesenie Najvyššieho súdu SR vnáša do právnych vzťahov mimoriadnu právnu neistotu, kedy sa rôzne pojmy vykladajú totožne (ust. § 9 ods. 2 písm. l) pred novelou a po novele účinnej od 01.05.2018, ale aj ust. § 4 ods. 1 písm. h) a ust. § 5 ods. 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z.). Spojením historického výkladu skúmanej právnej normy s princípom právnej istoty, použitím všetkých ostatných výkladových metód, ako aj porovnaním znenia právnych noriem obsiahnutých na rôznych miestach zákona č. 129/2010 Z. z., nie je možné dotknutému ustanoveniu Smernice priznať nepriamy účinok v znení zákona č. 129/2010 Z. z. účinného do 30.04.2018 (v odsekoch 27. a 29. - zdroj: PAVÚK, Anton. Právna analýza uznesenia Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 3 Cdo 146/2017 <https://www.najpravo.sk/clanky/pravna-analyza-uznesenia-najvyssieho-sudu-sr- vo-veci-sp-zn-3-cdo-146-2017.html?print=1>, 26.6.2018. Dostupné z <https://www.najpravo.sk/clanky/ pravna-analyza-uznesenia-najvyssieho-sudu-sr-vo-veci-sp-zn-3-cdo-146-2017.html?print=1>).
29. Súd ešte poukazuje na právny záver Krajského súdu v Žiline obsiahnutý v rozsudku sp. zn. 5Co/213/2018-68 zo dňa 25.09.2018, v ktorom konštatoval, že výklad zákona č. 129/2010 Z.z. platného v čase uzatvorenia predmetnej spotrebiteľskej zmluvy nemôže narúšať všeobecné právne zásady, najmä zásadu právnej istoty. Pojem právnej istoty je v slovenskom Civilnom sporovom poriadku vyjadrený v čl. 2 ods. 2 ako "stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo". Ustálená judikatúra slovenských súdov podala, aj podáva stabilný výklad ustanovenia zákona ohľadom potreby štruktúrovania splátok spotrebiteľského úveru a na jej prelomenie niet žiadneho dôvodu. Pokiaľ existujú rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (v počte 2, senáty NS SR), ktoré predstavujú odklon od zaužívanej praxe a zaužívaného riešenia predmetných sporov v súlade so zásadami, ktoré sú uvedené vyššie, odvolací súd uvedené rozhodnutia nepovažoval za ustálenú rozhodovaciu prax v zmysle vyššie citovaného čl. 2 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
30. Vzhľadom na uvedené sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ cit. zákona poskytnutý úver považuje z dôvodu absencie uvedených náležitostí za bezúročný a bez poplatkov. Nakoľko je úver bezúročný a bez poplatkov, je možné žalobcovi priznať len rozdiel medzi vyčerpanou istinou a zaplatenou sumou (bez akýchkoľvek úrokov a poplatkov). Žalovaná podľa výpisu z úverového účtu vyčerpala sumu 3.500,- eur a uhradila sumu 2.731,82,- eur + po podaní žaloby uhradila sumu 300,- eur, a teda nezaplatené ostalo 468,18 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná sumu 468,18 eur uhradila, súd ju priznal žalobcovi a žalobu vo zvyšnej časti zamietol.
31. Čo sa týka kapitalizovaného úroku uplatneného v sume 1.594,66 eur, z dôvodu bezúročnosti bolo nutné žalobu v tejto časti zamietnuť, rovnako tak v časti uplatneného úroku 19,5% ročne z sumy 2.344,54 eur od 01.06.2017 do zaplatenia.
32. Súd zároveň priznal žalobcovi zo sumy priznanej istiny 468,18 eur aj úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na predčasné splatenie úveru do 03.09.2014, teda dňom 08.06.2017 bola žalovaná ú v omeškaní. K tomuto dňu úroky z omeškania podľa § 3 ods. 1 a § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995
Z.z. predstavovali 5,25 % ročne. Súd pre úplnosť konštatuje, že na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keďže vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru predchádzala výzva na úhradu dlžných splátok zo dňa 03.09.2014 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru.
33. Súd súčasne povolil žalovanej splácať dlh v mesačných splátkach vo výške 50,- eur, a to vzhľadom na nepriaznivú sociálnu situáciu žalovanej. Nepovolením splátok by sa podľa súdu žalovaná dostala do ešte ťaživejšej sociálnej situácie, ktorá by mohla ohroziť uspokojovanie aj jej základných potrieb.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Podľa ust. § 256 ods. 1. CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
34. V časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť pripočítal súd zavinenie na zastavení konania žalovanej. Zavinenie je treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska (t.j. podľa procesného výsledku), nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej. V danej veci procesne zavinila zastavenie konania žalovaná, nakoľko po podaní žaloby na súd čiastočne zaplatila dlžnú sumu. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 2.731,82 eur s príslušenstvom, čo v pomere k uplatnenej istine percentuálne predstavuje 59 %. Úspech žalovanej v pomere k uplatnenej sume percentuálne predstavuje 41 %. Čistý úspech žalobcu tak predstavuje 18 % a preto má voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 18 %. O výške trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v súlade s § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.