Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_10C-29-2021.pdf
PDF · 142.21 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu U. L., nar. XX. X. XXXX, bytom G. U., B. XXXX/XX, zastúpeného JUDr. Dušanom Jančim, advokátom so sídlom Liptovský Mikuláš, Garbiarska 695, proti žalovaným: 1) C.. P. L., nar. XX. XX. XXXX a 2) C.. U. L., nar. XX. X. XXXX, obaja bytom G. U., P. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Ľubošom Jurčom, advokátom so sídlom Bratislava, Pribinova 25, v spore o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanému 1) sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Žalovanej 2) sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 9. 8. 2021, sa žalobca domáhal voči žalovaným zaslania ospravedlnenia, v ktorom sa mu žalovaní mali ospravedlniť za to, že na jeho adresu uviedli urážlivé tvrdenia, že sa im mal vyhrážať podpálením, a že ho krivo obvinili zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch, a súčasne nahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 600 eur, ktorú žiadal zaplatiť spoločne a nerozdielne. V žalobe uviedol, že konaním žalovaných, ktorí ho krivo obvinili z trestného činu nebezpečného vyhrážania, následným trestným konaním a priestupkovým konaním, mu bolo ublížené na cti. Obvinenie zo spáchania trestného činu bez relevantných a dostatočných dôkazov bolo prejednávané pred orgánmi činnými v trestnom konaní aj na správnom orgáne. Taktiež mohli vidieť susedia, ako ho odviedla hliadka. O trestnom oznámení vedela aj jeho manželka, čím sa zhoršilo ich spolužitie. Protiprávnym konaním žalovaných došlo k zásahu do jeho práva na ochranu osobnosti v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka, došlo k zneváženiu jeho povesti, cti, mena v očiach orgánov verejnej moci s teritoriálnou pôsobnosťou zodpovedajúcou miestu jeho pobytu. Zásah bol od počiatku urobený verejne, keďže nepravdivé a urážlivé tvrdenie o nebezpečnom vyhrážaní bolo nielen obsahom trestného oznámenia, ale bolo tvrdené aj privolanej hliadke, čo malo za následok jeho verejné zadržanie privolanou hliadkou a jeho predvedenie na Obvodné oddelenie PZ Liptovský Mikuláš, kde bol držaný 3 hodiny. K uvedenému došlo pred očami susedov. Tvrdenie o nebezpečnom vyhrážaní slúžilo ako podklad na začatie trestného konania ako aj rozhodovania o priestupku. S predmetným tvrdením preto boli oboznamovaní príslušníci Policajného zboru SR, prokurátori Okresnej prokuratúry Liptovský Mikuláš a zamestnanci Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy. Nakoľko len ospravedlnenie nedokáže napraviť mienku iných osôb o ňom a značne naštrbenú dôveru iných osôb v jeho osobu, domáhal sa aj nahradenia nemajetkovej ujmy v peniazoch. Dňa 20. 5. 2021 zaslal žalovaným predžalobnú výzvu, na ktorú reagovali listom zo dňa 28. 5. 2021, v ktorom popreli jeho nárok.
2. Žalovaní vo vyjadrení ku podanej žalobe navrhli žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedli, že žalobu považujú v celom rozsahu za nedôvodnú, nakoľko sa voči žalobcovi nedopustili žiadneho protiprávneho konania a nezasiahli do jeho osobnostných práv. Tvrdenie žalobcu, že nebol uznaný za vinného zo spáchania priestupku, je nepravdivé, nakoľko bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš zo dňa 17. 7. 2018, sp. zn. OU-LM-OVVS-2018/006755, ktorého sa dopustil dňa 20. 1. 2018 v čase okolo 13:30 hod. na adrese P. XXX/XX X. G. U., keď fyzicky napadol U. L. F.. tak, že ho chytil za sveter popod pazuchy a odsotil ho od seba, následkom čoho spadol na zem a utrpel pomliaždenie mäkkých častí v oblasti hlavy a ľavého bedra a sedacieho svalu, s obmedzením obvyklého spôsobu života v trvaní do 6 dní, čím mu ublížil z nedbanlivosti na zdraví. Poukázali na to, že žalobca sa v roku 2013 svojvoľne nasťahoval do domu, bez súhlasu majiteľov, jeho rodičov a ich súhlasu. Nezhody začali vtedy, keď začal používať ich veci, uložené v pivničných priestoroch. Asi v roku 2011 pri ústnom rozhovore začal po žalovanej 2) hádzať kamene. Konflikty sa stupňovali. Žalobca si pozýval na záhradu návštevy, ktorým dovolil pohybovať sa po celej záhrade, používať ich hračky pre deti, kúpať sa v ich bazéne, trhať dozreté ovocie na kríkoch, ktoré si vysadili. Po upozornení na uvedené skutočnosti im verejne a oplzlo nadával. Asi v roku 2015 si bez ich súhlasu a oznámenia doniesol na pozemok šteňa, hoci aj oni vlastnia psa, čo spôsobuje dlhodobo problémy. Ich dom často navštevovala mestská polícia, a to kvôli psovi, ktorý napadol susedu, ako aj kvôli motorovému vozidlu, ktoré žalobca zaparkoval pár blokov od domu na ulicu, kde vzbudzovalo pozornosť. Nakoľko žalobca je veľmi agresívny, majú oprávnené dôvody na obavu nielen o svoje psychické, ale aj fyzické zdravie, ako aj o zdravie svojich detí. Tvrdenie žalobcu, že sa mali dopustiť trestného činu krivého obvinenia, je klamlivé, nakoľko zo žaloby nevyplýva, že by mali spáchať uvedený trestný čin, pričom o uvedenej skutočnosti môže rozhodovať len orgán činný v trestnom konaní alebo súd. Návrh výroku súdneho rozhodnutia je nezákonný a zasahujúci do ich základných práv. Hliadku zavolali na žalovaného oprávnene. Žalobca nebol uznaný za vinného len z dôvodu, že mu bez akýchkoľvek pochybností nebola preukázaná vina. To však neznamená, že sa konania nedopustil.
3. Žalobca vo vyjadrení ku vyjadreniu žalovaných (replike) uviedol, že skutočnosť jeho uznania vinným zo spáchania priestupku v roku 2018 je bez súvisu s podanou žalobou, nakoľko konanie žalovaných, z ktorého si odvodzuje žalovaný nárok, sa udialo dňa 8. 5. 2020, keď na neho zavolali políciu, následne bolo voči nemu začaté trestné stíhanie na Okresnom riaditeľstve PZ Liptovský Mikuláš pod ČVS: ORP-284/OO-LM-2020, ktoré bolo skončené tak, že vec bola postúpená na prejednanie priestupku na Okresný úrad Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, ktorý viedol konanie pod sp. zn. OU-LM-OVVS-2020/008327-009. Priestupkové konanie bolo skončené rozhodnutím o zastavení konania zo dňa 14. 9. 2020, nakoľko nebolo preukázané spáchanie priestupku. Tvrdenia žalovaných ohľadne ich vzájomného spolužitia považuje za nesúvisiace so situáciou z roku 2020. Rovnako za nesúvisiace s uplatneným nárokom považuje konanie, ku ktorému došlo v roku 2018, keď, navyše, poškodeným bol jeho otec a nie žalovaní. Tvrdenia žalovaných o údajných škodách na stromoch, plodoch, účtoch za elektrinu sú bez predložených dôkazov irelevantné. Nepopiera však, že vzťahy medzi nimi sú napäté. Za nesprávne považuje tvrdenie žalovaných, že použitie zásady in dubio pro reo a rozhodnutie o nepreukázaní spáchania skutku nie sú relevantné. Hoci sa preukázala jeho nevina, došlo k naštrbeniu jeho povesti pred orgánmi verejnej moci, čo môže ovplyvniť ich mienku o ňom do budúcna. Je absolútne neprípustné, aby bolo zasahované do práv na ochranu osobnosti len z pomsty a kvôli zhoršeným vzťahom v rodine. Zásah do jeho práva na ochranu osobnosti je nutné vnímať ako kvalifikovaný zásah do práva na ochranu mena, povesti a občianskej cti, ku ktorému došlo verejne, krivým obvinením.
4. Žalovaní vo vyjadrení ku vyjadreniu žalobcu (duplike) uviedli, že uznanie žalobcu vinným zo spáchania priestupku v roku 2018 súvisí s prejednávanou vecou, nakoľko preukazuje dlhodobo narušené vzťahy medzi stranami sporu a skutočnosť, že žalobca sa už v minulosti, minimálne raz, dopustil protiprávneho konania. Už vtedy vyhodnotili žalobcovo konanie ako protiprávne, preto zavolali políciu. Nakoľko situáciu vyhodnotili podobne, znovu na žalobcu zavolali policajnú hliadku. Spory so žalobcom sa snažili vyriešiť mimosúdnou cestou, preto na neho nepodávali žaloby, ani neohlasovali jeho konanie na správnych orgánoch. Poukázali na to, že v priestupkovom konaní bolo rozhodnuté, že žalobca nespáchal priestupok, ale nebolo úplne zistené, či sa dopustil konania, ktoré uvádzali. Taktiež nemohli ovplyvniť, že orgány činné v trestnom konaní si skutok kvalifikovali podľa ustanovenia § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a správny orgán ako priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch. Uviedli, že je rozdiel, ak správny orgán zastaví
priestupkové konanie z dôvodu, že skutok sa nestal alebo ho nespáchal obvinený alebo zastaví konanie na zásade zásady in dubio pro reo. Správny orgán v prejednávanej veci nezastavil konanie preto, že ho žalobca nespáchal alebo sa skutok nestal. Navyše, v priestupkovom konaní neboli plnohodnotnou stranou a proti rozhodnutiu ani nemohli podať opravný prostriedok. Namietli svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore, nakoľko nemôžu zodpovedať za konanie správneho orgánu a orgánu činného v trestnom konaní, nemôžu ovplyvniť to, že orgán činný v trestnom konaní alebo správny orgán niekoho obviní. Keďže nemajú právne vzdelanie, v danom čase nemohli posúdiť, či sa žalobca dopúšťa trestného alebo priestupkového konania. Taktiež nemohli ovplyvniť, že žalobcu zobrala policajná hliadka, nakoľko nemôžu hliadke dávať akékoľvek pokyny alebo rozkazy. Pokiaľ má žalobca dojem, že zásah bol neopodstatnený, náhradu škody si mal žiadať od policajnej hliadky. Podľa ich názoru, nebolo preukázané, že zasiahli do žalobcových osobnostných práv, nakoľko nijakým spôsobom neznevažovali jeho povesť, česť alebo dobré meno.
5. Uznesením zo dňa 28. 2. 2022 súd pripustil zmenu žaloby tak, že žalovaným mala byť uložená povinnosť zaslať žalobcovi list, v ktorom sa mali ospravedlniť za to, že dňa 8. 5. 2020 približne o 18:15 hodine na adrese P. XXX/XX X. G. U. v telefonáte na tiesňovú linku ako aj v následnom trestnom oznámení na Obvodnom oddelení PZ Liptovský Mikuláš na adresu jeho osoby uviedli urážlivé a nepravdivé tvrdenia, že sa im mal vyhrážať podpálením rodinného domu, ako aj ublížením na zdraví, a že ho týmto spôsobom krivo obvinili zo spáchania trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch a súčasne uložená povinnosti nahradiť nemajetkovú ujmu v peniazoch vo výške 600 eur spoločne a nerozdielne. V súvislosti s rozhodnutím o pripustení zmeny žaloby súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ aj žalobca vo svojom podaní zo dňa 13. 12. 2021 výslovne neuviedol, že navrhuje pripustiť zmenu žaloby, vzhľadom na označenie podania, ako aj jeho obsah, posúdil podanie ako návrh na pripustenie zmeny žaloby.
6. Na pojednávaní žalobca na podanej žalobe trval.
7. Advokát žalobcu poukázal na to, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zo strany žalovaných došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu, a to cti, povesti a dobrého mena v očiach jeho manželky, susedov, orgánov verejnej moci. K zásahu došlo nepravdivými vyhláseniami žalovaných dňa 8. 5. 2020, ktorí pred orgánmi verejnej moci uviedli, že žalobca sa im mal nebezpečne vyhrážať podpálením domu, ubitím lopatou, na základe čoho bolo voči žalobcovi vedené trestné konanie a priestupkové konanie, žalobca bol obmedzený na osobnej slobode, umiestnený v cele policajného zaistenia, videli to susedia, dozvedela sa o tom jeho manželka. Priestupkové konanie voči žalobcovi bolo zastavené, pričom na uvedené rozhodnutie nemožno neprihliadať. Nepreukázanie viny sa rovná preukázanej nevine, preto sa na žalobcu hľadí ako na nevinného. Poukázal na rozpory vo výpovediach žalovaných v priestupkovom konaní, trestnom konaní aj na pojednávaní.
8. Advokát žalovaných navrhol podanú žalobu zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaní zavolali na tiesňovú linku preto, že pociťovali reálnu obavu o svoj majetok, zdravie a život v dôsledku vyhrážok žalobcu. Z výpovedí žalovaných vyplynulo, že ich spolužitie so žalobcom je problémové. Žalobca síce uviedol niekoľko osôb, ktoré mali v dôsledku konania žalovaných zmeniť správanie vo vzťahu k nemu, na preukázanie uvedených skutočností však neprodukoval dôkazy. Žalobca nepreukázal, že tvrdenia žalovaných pri oznámení na linke XXX boli nepravdivé, čo je predpokladom jeho úspechu v konaní. Žalobca nepreukázal, že mu bola spôsobená ujma, ani príčinnú súvislosti medzi konaním žalovaným a spôsobenou ujmou. Uviedol, že štát zriaďuje mocenské orgány pre prípady, aby sa na ne obrátili osoby, ktoré sa cítia ohrozené, pričom záleží na orgánoch, ako situáciu vyhodnotia a aký zvolia postup. Žalobca si stav, keď bol obmedzený na osobnej slobode, spôsobil svojím konaním a nespoluprácou s policajtmi. S uvedenou skutočnosťou nemajú žalovaní nič spoločné, žiadnym spôsobom nezasahovali do výkonu právomoci policajnej hliadky.
9. Žalobca pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že konanie žalovaných zasiahlo jeho osobný život, dozvedela sa o tom jeho manželka, mal v rodine peklo, manželka sa s ním chcela rozviesť. Susedia od neho bočili, pýtali sa, prečo ho brali policajti. Zasiahlo to aj jeho pracovné vzťahy. Policajti boli k nim volaní niekoľkokrát, vždy odišli, nakoľko všetko bolo vyfabulované. Dňa 8. 5. prišli policajti, uprosil ich, aby mu nedávali putá. Odviezli ho na políciu, kde strávil 4 hodiny, po polnoci ho prepustili. Hoci bolo tvrdené, že bol opitý, dychová skúška to nepreukázala. Mal dohodnutú prácu na 2 - 3 investíciách,
uvedenú spoluprácu s ním zrušili z dôvodu, že sa dozvedeli, že je násilník. Vzťahy so žalovanými sú chladné, došlo k tomu najmä po určitých vykonštruovaných udalostiach a privolaní polície. Dňa 8. 5. vznikla výmena názorov, ktorá bola bežná, zrazu zistil, že vo dvore sú policajti. Presne si už situáciu nepamätal, nakoľko sú to už 2 roky a nebola to výnimočná situácia. Hliadka ho odviedla preto, že niekto naňho podal krivé obvinenie, že prišiel opitý a robil bodrel. Manželka sa s ním nerozviedla, nakoľko mu uverila, ale chcela sa. Uverila mu po príchode z polície a po dodatočnom vysvetlení, keď vec bola postúpená na občiansko-právne konanie, kde to odmietli. Účastníkom konfliktu 8. 5. bol on a žalovaný 1). Zo začiatku konfliktu bol prítomný aj otec. Nevedel uviesť, koľkokrát bola privolaná policajná hliadka pred incidentom 8. 5., ale bolo to viackrát. Policajtov vždy volala žalovaná. Nevedel uviesť, z akého dôvodu boli volaní policajti.
10. Žalovaný 1) pri výsluchu na pojednávaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Uviedol, že dňa 8. 5. pracoval v záhrade, pripravoval bazén pred začatím sezóny. Žalobca prišiel približne o 18:00 hodine. Keď prestala tiecť voda, išiel to skontrolovať a zistil, že je vypnutý istič, ktorý nahodil. Po určitej dobe voda opäť prestala tiecť, takže to išiel opätovne pozrieť a zistil, že istič je opäť vyhodený. Opýtal sa na to žalobcu, ktorý mu povedal, že istič vyhadzuje naschvál. Začala medzi nimi slovná výmena, vyčítanie ohľadne elektriky. Žalobca mu začal nadávať, povedal mu, že ak vypne elektriku, do 3 sekúnd mu zhorí dom. Zostal z toho zhrozený. Potom sa začali hádať, žalobca mu povedal, že sa to dá poriešiť Ukrajincami, že ho porieši lopatou. Následne vyšla jeho manželka aj otec. Žalobca sa správal arogantne, vulgárne, nadával otcovi aj manželke. Keď sa ho manželka spýtala, či má volať policajtov, povedal jej, že áno. Žalobca sa po príchode policajtov pokúsil dvakrát odísť, správal sa k nim arogantne. Policajti to vyhodnotili tak, že ho zobrali. Nakoľko mal obavu o svoj život, išiel podať trestné oznámenie. Dovtedy tieto veci riešil dohováraním. Susedia od žalobcu bočia, nakoľko poznajú jeho povahu. S manželkou má žalobca problém 20 rokov, veľakrát bol svedkom ich hádok. Žalobca bol u suseda minulý rok na oslave svadby, rovnako bol na oslave u ďalšieho suseda. Vzťahy v zamestnaní si žalobca narušil preto, že je tvrdohlavý. Agresivita žalobcu sa stupňovala. Prosil ho, aby sa zdržal svojho nevhodného správania. Fyzickou likvidáciou sa mu prvýkrát vyhrážal 8. 5., dovtedy boli z jeho strany len urážky. Prvýkrát bola polícia privolaná vtedy, keď žalobca napadol otca. Ostatné nezhody riešili so žalobcom dohovorom. Disponuje aj zvukovým záznamom z incidentu z 8. 5., avšak časť, keď sa žalobca vyhrážal podpálením domu, tam nie je.
11. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že dňa 8. 5. bola v kuchyni asi okolo 18:00 hodiny podvečer, keď počula krik. Nakoľko okná nie sú otočené do dvora, išla sa pozrieť do obývačky na balkón. Na dvore videla žalobcu, jej manžela, svokra a jej 8-ročného syna. Zbehla dolu na terasu, do konfliktu sa nezapájala. Počula, že sa rozprávali o vode, čerpadle, elektrine. Žalobca povedal, že dom zhorí do 3 sekúnd alebo do rána. Opýtala sa manžela, či má volať policajnú hliadku, na čo jej žalobca začal vulgárne nadávať. Volala policajnú hliadku, nakoľko mala nielen obavu, že žalobca by mohol podpáliť dom, ale mala obavu aj o zdravie svojej rodiny. Hliadke povedala, že žalobca je na dvore agresívny, jeho agresivita sa stupňuje. V telefóne jej položili aj nejaké otázky, či tam má žalobca trvalý pobyt, či je pod vplyvom alkoholu. Prišli dvaja príslušníci polície, slušne žalobcu vyzvali, aby sa legitimoval, čo odmietol. Skutočnosti zisťovali aj od nich a od svokra. Žalobcu príslušníci vyzvali, aby zotrval na mieste, potom sa rozhodol, že ide hľadať psa, na čo ho už dôrazne požiadali, aby na mieste zostal. Počas zásahu príslušníci komunikovali telefonicky so svojím nadriadeným a až následne prišla druhá hliadka. Policajti neboli násilní. Keďže svokor už bol podchladený, išla s ním dovnútra. Príslušníci vyzvali žalobcu, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Poukázala na to, že žalobca bežne komunikuje so susedmi, v lete bol aj s manželkou na párty u jedného suseda, na oslave svadby u druhého suseda. V minulosti na ňu žalobca zaútočil aj fyzicky, hádzal po nej kamene. Chcela ísť aj na políciu, avšak manžel ju prehovoril, aby nešla. Žalobca voči nej bezdôvodne vystupuje vulgárne, vulgárne jej nadáva. Hliadka polície bola u nich len dvakrát. Keď prišli mestskí policajti, bolo to preto, že pes žalobcu sa túlal, ako aj preto, že žalobca odparkoval na verejnom priestranstve svokrove auto a mestská polícia ho žiadala, aby auto odtiahol. Dňa 8. 5. mala veľkú obavu o život a zdravie, keď volala políciu, nakoľko videla, že žalobca vie fyzicky zaútočiť a ublížiť. Mala aj psychickú obavu, nakoľko v dome boli deti. Báli sa, že žalobca dom naozaj podpáli. Počula z nahrávky, čo žalobca povedal jej manželovi a zhrozila sa z toho. Vyhrážky o podpálení domu počula bezprostredne od žalobcu, nie z nahrávky. Nevedela sa vyjadriť k tomu, prečo nahrávku nepoužili. Pri ústnom pojednávaní o priestupku nevedeli, že môžu nahrávku použiť. Pri incidente 8. 5. iné vyhrážky, okrem vyhrážky podpálením domu, nepočula. Pokiaľ pri konfrontácii v priestupkovom konaní výslovne neuviedla, že počula zo strany žalobcu vyhrážky podpálením domu, bolo to preto, že to
povedala vtedy, keď sa jej na to pýtali. Bola potom v strese a už nepovažovala za potrebné to duplicitne opakovať, keďže to predtým uviedla.
12. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:
13. Predžalobnou výzvou zo dňa 19. 5. 2021 žalobca, prostredníctvom svojho advokáta, vyzval žalovaných na ospravedlnenie za zásah do jeho osobnostných práv a náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 600 eur. Žalovaní listom zo dňa 28. 5. 2021 žalobcovi oznámili, že svojím konaním nezasiahli do jeho osobnostných práv a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy neuznávajú, čo do dôvodu aj výšky.
14. Z obsahu pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Liptovský Mikuláš, ČVS: ORP-284/OO-LM-2020, súd zistil, že žalovaný 1) dňa 8. 5. 2020 podal trestné oznámenie na žalobcu pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. V zápisnici o trestnom oznámení uviedol, že so svojím bratom nemá dobré vzťahy, pravidelne majú menšie konflikty, 4 až 5-krát do roka väčší konflikt, s urážaním a vyhrážaním sa. Okolo 18:15 hodine prišiel žalobca domov, bezdôvodne mu vypol elektrický prívod na čerpadlo. Stretol ho na záhrade, spýtal sa ho, či vyhodil istič, on mu povedal, že čerpadlo vypol z dôvodu, že si neželá, aby ho rušilo. Potom prišiel ich otec a výslovne povedal jeho bratovi, že si neželá, aby v dome prebýval. Bratovi následne povedal, že môže natrvalo elektriku z domu odpojiť, na čo mu brat povedal, že ak mu odpoja elektriku, tak podpáli dom, kde býva s rodinou a rodičmi a elektriku si aj tak pripojí. Následne mu povedal, že na neho vytiahne lopatu a použije ju. Svedkom bola aj jeho manželka. Manželka z obavy, že sa bude konflikt stupňovať, zavolala políciu. Nakoľko majú dlhodobé spory, má obavu, že sa to môže stupňovať, obavu o svoj život a zdravie. Brat v nadmernej miere požíva alkohol. O svoj život a zdravie sa obáva z dôvodu, že brat má prudkú povahu, ktorá sa pod vplyvom alkoholu znásobí. V minulosti napadol otca, konanie bolo riešené ako priestupok. Brat mu tiež povedal, aby sa ho bál, že dobre pozná jeho povahu, a že ho porieši veľmi rýchlo. Žalovaná 2) do zápisnice dňa 4. 6. 2020 uviedla, že spolužitie s manželovým bratom je problematické, dochádza k dennodenným konfliktom, správa sa vulgárne, agresívne. Dňa 8. 5. 2020 približne o 18:00 hodine išla pre syna na zadnú terasu a počula krik. Švagor kričal, avšak nevedela, o čo išlo. Následne počula, ako sa jej manžel a svokor hádajú so švagrom, pričom švagor sa vyhrážal jej manželovi, že im podpáli dom. Keď ju švagor zbadal, bezdôvodne jej začal nadávať. Pohoršilo ju to, preto sa rozhodla, že zavolá políciu. Ďalej uviedla, že sa nestalo prvýkrát, že na ňu takto švagor zaútočil, 3 - 4 roky dozadu po nej hádzal kamene, nadával jej. Nikdy sa jej nevyhrážal zabitím, vyhrážal sa jej spôsobom, že skončí. Švagor je často pod vplyvom alkoholu, kedy je obzvlášť agresívny, potrebuje sa hádať. Neustále vyvolávanie konfliktov sa zle prejavuje na psychike jej, jej manžela aj ich detí. Asi pred 2 rokmi švagor napadol jej svokra, za čo bol postihnutý v priestupkovom konaní. Podľa úradného záznamu zo dňa 8. 5. 2020, dňa 8. 5. 2020 v čase o 19:17 hod. bola hliadka policajného zboru vyslaná na ulicu P. Č.Í. XXX/XX, odkiaľ volala oznamovateľka U. L., že na adrese je agresívny švagor. Po príchode na miesto hliadka skontaktovala oznamovateľku, ktorá jej uviedla, že švagor prišiel k nim opitý, je agresívny a chce u nich zotrvať. Na uvedenej adrese nemá trvalý pobyt. Hliadka sa následne kontaktovala s manželom oznamovateľky, ktorý uviedol, že takto obťažovať ich má brat už roky, dnes prišiel opakovane, a keďže sa agresivita stupňuje, rozhodli sa volať políciu. Vlastník domu uviedol, že so synom má dlhodobé problémy a neželá si, aby na uvedenej adrese ďalej zotrval, avšak nevie si s ním dať rady. U. L. uviedol, že nemá dôvod dom opúšťať. Bol zjavne pod vplyvom alkoholu. Následne sa na miesto dostavila aj ďalšia hliadka, U. L. bol vyzvaný, aby opustil adresu, čo však ignoroval. O 20:10 hodine bol zaistený. Bol vyzvaný, aby sa podrobil dychovej skúške, čo odmietol. Podľa rozhodnutia o zaistení osoby zo dňa 8. 5. 2020 bol U. L. dňa 8. 5. 2020 o 20:10 hodine zaistený, nakoľko sa nachádzal na mieste trestného činu bezprostredne po jeho spáchaní a bolo potrebné zistiť jeho súvislosť s trestným činom nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. Podľa záznamu o zaistení osoby bol U. L. prepustený zo zaistenia dňa 8. 5. 2020 o 23:55 hod. Podľa záznamu o vykonaní dychovej skúšky, vykonanej dňa 8. 5. 2020 o 23:27 hod., bola hodnota alkoholu v dychu U. L. 0,00 mg/l. Uznesením zo dňa 9. 6. 2020 bola vec trestného oznámenia P. L. týkajúca sa podozrenia z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť U. L. tým, že dňa 8. 5. 2020 v čase okolo 18:15 hod. vo dvore rodinného domu na ulici P. XXX/XX X. G. U. po tom ako mu oznamovateľ povedal, že mu natrvalo môžu odpojiť elektriku v neskolaudovanom dome bez popisného čísla na adrese P. XXX/XX, G. U., v ktorom podozrivý býva proti vôli oznamovateľa, na čo mu povedal, že ak mu odpoja elektriku, tak on podpáli dom, kde oznamovateľ býva a elektriku si aj tak pripojí, odovzdaná Okresnému úradu
Liptovský Mikuláš na prejednanie priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. d) zákona o priestupkoch, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 2 Trestného poriadku. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, k naplnenia skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona zo strany podozrivého nedošlo z dôvodu, že toto ustanovenie poskytuje trestno-právnu ochranu pokojnému občianskemu spolunažívaniu pred jeho hrubým narušením, a to konaním, ktoré vzbudzuje dôvodnú obavu o život, zdravie alebo spôsobenie inej ťažkej ujmy. K vysloveniu vyhrážky podozrivým došlo po tom, ako mu bolo povedané, že bude odpojený od prívodu elektrického prúdu. Z okolností prípadu je zrejmé, že ide o dlhodobé spory ohľadne užívania nehnuteľnosti, na ktorú si robí nárok podozrivý, pričom tieto môže v konečnom dôsledku vyriešiť len súd v občiansko-právnom konaní. Tieto spory následne vyvolávajú konfliktné situácie medzi podozrivým a rodinou poškodeného, ktoré však majú charakter priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
15. Z obsahu pripojeného spisu Okresného úradu Liptovský Mikuláš, odbor všeobecnej vnútornej správy, sp. zn. OU-LM-OVVS-2020/008327-009, súd zistil, že do zápisnice o prejednávaní priestupku dňa 11. 8. 2020 žalobca ako obvinený z priestupku uviedol, že prišiel za ním jeho brat, ktorý ho obvinil, že mu vyhadzuje istič. Povedal mu, že keď je odber na istič väčší, tak sa automaticky vyhadzuje. Brat ho obvinil, že istič vyhadzuje naschvál. Následne došlo medzi nimi k vzájomnej výmene názorov, počas ktorej mu brat povedal, že mu dá odpojiť elektriku na neskolaudovanom dome, v ktorom býva, a ktorú si platí v plnej výške. Na to mu povedal, že keď je taký všemocný, aby si nedal elektriku odpojiť i sebe náhodou. V priebehu výmeny názorov prišiel ich otec, ktorý nič podstatné nepovedal a všimol si aj švagrinú. Táto sa do výmeny názor nezapájala. Počas výmeny názorov sa nevyhrážal bratovi, že mu podpáli dom, naopak, brat sa mu vyhrážal, že zavolá policajtov a dá ho vyviesť. Žalovaný 1) do zápisnice o výpovedi svedka dňa 11. 8. 2020 uviedol, že v máji 2020 vo večerných hodinách sa nachádzal vo dvore rodinného domu na adrese trvalého bydliska spolu so svojím bratom. Napúšťal vodu do bazéna a po chvíli si všimol, že prestalo fungovať čerpadlo. Následne zistil, že je vyhodený istič, ktorý nahodil. Situácia sa zopakovala, a keď išiel nahodiť opäť istič, všimol si na dvore brata, ktorého sa opýtal, čo je za technický problém, keď vyhadzuje istič. On mu odpovedal, že istič vyhadzuje on. Na otázku, prečo to robí, bola odpoveďou spŕška nadávok, povedal mu, to nie je jeho elektrika. Na jeho krik vyšla z domu aj manželka, ktorá sa ho spýtala, čo sa deje. Brat jej začať vulgárne nadávať, v dôsledku čoho privolala hliadku polície. Súčasne s manželkou vyšiel aj jeho otec, ktorého brat tiež osočoval. Brat mu vtedy povedal, že ho dá odstrániť, že mu podpáli dom, v ktorom žije spolu v manželkou, deťmi a rodičmi. Nakoľko mal obavy, že brat vyhrážky naplní, podal na neho trestné oznámenie. Pri konfrontácii žalovaný 1) uviedol, že sa nevie vyjadriť k tomu, či v čase spáchania skutku bol žalobca pod vplyvom alkoholu, rozprával súvisle, netackal sa. Keď volala jeho manželka políciu, nebol pri tom. V minulosti boli medzi žalobcom a ostatnými rodinnými príslušníkmi konflikty, žalobcu oznámili aj polícii, bolo to prejednané na okresnom úrade. Žalovaná 2) do zápisnice o výsluchu svedka dňa 11. 8. 2020 uviedla, že niekedy v máji 2020 v čase okolo 18:00 hodiny, keď išla syna volať na večeru, začula krik zo záhrady. Keď vyšla z domu, videla, ako sa na dvore háda jej švagor s manželom a so svokrom. Manžel jej po konflikte povedal, že konfliktu predchádzal spor ohľadne čerpadla. Počula ako sa švagor vyhrážal, že im podpáli dom a počula tiež svokra, ako švagrovi povedal, koľko za neho musel zaplatiť peňazí za exekúcie. Švagor začal slovne útočiť aj na ňu. Vošla do domu a privolala políciu. Švagra oznámili na polícii z dôvodu, že majú obavu o svoje zdravie, a to tak po fyzickej ako aj po psychickej stránke. Pri konfrontácii žalovaná 2) uviedla, že nevie s určitosťou povedať, či bol pri skutku žalobca pod vplyvom alkoholu, ale myslí si, že áno. Pri výmene názorov sa žalobca so žalovaným 1) hádali ohľadne peňazí, vykrikovali si ohľadne starostlivosti o svokru a svokra. Svokor povedal, že nechce, aby žalobca žil v dome. Počula krik z domu, všetci traja si navzájom vymieňali názory. Jej manžel určite nekričal, svokor zvýšil hlas. Policajtov volala preto, že hádky sú časté a obávala sa o seba, deti, manžela aj svokra. Policajtom povedala, že má obavy o seba a o rodinu, že majú konflikt na záhrade a má obavy o svoje zdravie, deti. Svedok U. L. starší do zápisnice o výsluchu dňa 4. 9. 2020 uviedol, že dňa 8. 5. 2020 vo večerných hodinách sa nachádzal v rodinnom dome a z dvora počul krik, preto sa vyšiel pozrieť, čo sa deje. Videl, ako žalobca napadol žalovaného 1) takým spôsobom, že ho udrel päsťou do tváre a do pleca. Žalobca vykrikoval, že ich pobije a hrešil na žalovaného 1). Po chvíli konflikt ustal a rozišli sa. K uvedeným sporom dochádza medzi jeho synmi často. Rozhodnutím zo dňa 14. 9. 2020 bolo priestupkové konanie, vedené voči žalobcovi, zastavené, nakoľko spáchanie skutku, o ktorom sa konalo, mu nebolo preukázané. Podľa odôvodnenia rozhodnutia, z vykonaných dôkazov mal správny orgán preukázané, že dňa 8. 5. 2020 v čase okolo 18:15 hod. sa žalobca, žalovaný 1), žalovaná 2) a U. L. starší nachádzali vo dvore rodinného domu na ulici P. XXX/XX X. G. U., kde medzi žalobcom a žalovaným 1) došlo ku slovnej výmene názorov kvôli
elektrickému ističu. V ostatnej časti bol rozpor v tvrdeniach žalovaného 1) a žalobcu. Správny orgán poukázal na to, že svedkyňa žalovaná 2) svojou výpoveďou potvrdila tvrdenie žalovaného 1) o tom, že sa mal žalobca vyhrážať, že im podpáli dom, svedok U. L. starší však vo svojej výpovedi uviedol, že žalobca mal vykrikovať, že ich pobije a hrešiť na žalovaného 1), vo svojej výpovedi sa však nezmienil o tom, že by sa mal vyhrážať podpálením domu. V zápise o konfrontácii svedkyňa žalovaná 2) na otázku, čo konkrétne si žalobca so žalovaným 1) pri výmene názorov počas hádky povedali, už ani nespomenula, že by sa žalobca vyhrážal podpálením domu. Vyhodnotením dôkazov preto správny orgán jednoznačne a nespochybniteľne nemal preukázané, že žalobca spôsobom, uvedeným vo výrokovej časti rozhodnutia, narušil občianske spolunažívanie s postihnutým žalovaným 1). Správny orgán bol preto povinný uplatniť zásadu in dubio pro reo a konanie voči obvinenému zastaviť.
16. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
17. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
18. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.
19. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, vyhodnotiac vykonané dokazovanie, súd podanú žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom ochrany osobnostných práv v zmysle § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Za neoprávnený zásah označil oznámenie žalovaných na tiesňovú linku dňa 8. 5. 2020 a následne uvedenie skutočností v podanom trestom oznámení, že sa mal žalovaným vyhrážať podpálením rodinného domu a ublížením na zdraví. Podľa tvrdení žalobcu, ho mali žalovaní uvedeným spôsobom krivo obviniť z trestného činu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e) zákona o priestupkoch.
20. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že vzťahy medzi nimi sú dlhodobo narušené. Taktiež nebolo sporné, že dňa 8. 5. 2020 došlo ku slovnému konfliktu medzi žalobcom a žalovaným 1), a že žalovaná 2) v dôsledku uvedenej skutočnosti požiadala o pomoc políciu. Nebolo sporné, že po príchode hliadky polície bol žalobca zaistený a v ten istý deň zo zaistenia aj prepustený. Rovnako nebolo sporné, že vec podozrenia zo spáchania prečinu nebezpečného vyhrážania, ktorého sa mal žalobca dňa 8. 5. 2020 dopustiť tým, že sa mal vyhrážať žalovanému 1) podpálením domu, v ktorom žije so svojou rodinou, bola odovzdaná na prejednanie priestupku, a že priestupkové konanie voči žalobcovi bolo zastavené, nakoľko spáchanie skutku mu nebolo preukázané. Medzi stranami sporu bolo sporné, či sa žalobca vyhrážal žalovanému 1) podpálením rodinného domu, v ktorom býva a či konaním žalovaných pri podaní trestného oznámenia a následným postupom v trestnom a v priestupkovom konaní došlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu. Sporná bola aj pasívna vecná legitimácia žalovaných v spore.
21. Podľa ustálenej judikatúry, predpokladom úspešného uplatnenia práva na ochranu osobnosti je existencia neoprávneného zásahu do osobnostných práv, objektívna spôsobilosť uvedeného zásahu vyvolať ujmu na právach chránených zákonným ustanovením § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a príčinná súvislosť medzi neoprávneným zásahom a ohrozením osobnostných práv. Uvedené predpoklady pritom musia byť splnené kumulatívne. Nevyžaduje sa vyvolanie následkov, ale postačuje, ak je zásah objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť právo na ochranu osobnosti. Prvotne je potrebné uviesť, že súd nemal preukázaný nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovaných v spore, na ktorý žalovaní poukazovali. Vzhľadom na vymedzenie skutku, ktorým malo dôjsť k zásahu do osobnostných práv žalobcu, v žalobe a návrhu na pripustenie zmeny žaloby, mal súd preukázanú pasívnu vecnú legitimáciu žalovaných v spore. Žalobca jednoznačne špecifikoval a konkretizoval skutok, ktorým malo dôjsť k zásahu do jeho osobnostných práv, ako uvedenie nepravdivých a urážlivých skutkových tvrdení dňa 8. 5. 2020 v telefonáte polícii, ktorý vykonala žalovaná 2) a následne v podanom trestom oznámení, ktoré vykonal žalovaný 1). Žalobca teda jednoznačne svoj nárok odvodzoval z konania žalovaných, ktoré mali vykonať vo vzťahu k štátnym orgánom, nie z konania štátnych orgánov.
22. Z vykonaného dokazovania súd nemal preukázané, že žalobcom konkretizovaným konaním žalovaných dňa 8. 5. 2020 došlo k zásahu do jeho osobnostných práv, nakoľko žalovaní v trestnom ako aj v priestupkovom konaní vykonávali svoje práva, resp. plnili svoje procesné povinnosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor, uvedený v rozsudku Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 25Co/21/2016, podľa ktorého: „ ...podanie trestného oznámenia je potrebné považovať za výkon práva, ktorý takýto neoprávnený zásah vylučuje (rovnako ako plnenie si zákonom uloženej procesnej povinnosti vypovedať ako svedok v súdnom konaní); na tomto závere nemení nič ani výsledok vyšetrovania o tomto trestnom oznámení, ako ani samotný výsledok trestného konania na podklade takéhoto oznámenia začatého. Jedine pokiaľ by pri realizácii oprávnenia žalovanej podať trestné oznámenie a pri plnení si žalovanou procesnej povinnosti svedka v trestnom konaní došlo k excesu (vybočeniu), za ktorý treba v uvedenom zmysle považovať každé konanie, ktoré vybočilo z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného zákonného oprávnenia, resp. plneniu príslušnej zákonnej povinnosti (tu procesnej), mohlo by dôjsť k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv inej osoby, čo však v konaní žalobcom tvrdené nebolo a z vykonaného dokazovania to ani nevyplynulo. Tu pritom skutkové tvrdenia žalovanej uvedené v trestnom oznámení boli predmetom vyšetrovania a jeho výsledky boli právne hodnotené orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom vo veci bola dokonca prokurátorom podaná i obžaloba (žalovaná podávala len podnet, ktorá ako laik sa mohla len domnievať o trestnosti popísaného žalobcovho konania, ktoré bolo predmetom vyšetrovania v trestnom konaní). Podanie trestného oznámenia je preto za daného stavu možné ťažko posúdiť ako šikanózne, keď ho nielenže prijal (akceptoval) prokurátor podávajúci obžalobu, ale i trestný súd (tu prvoinštančný).“ Súd tiež poukazuje na právny názor Krajského súdu v Trnave, uvedený v rozsudku, sp. zn. 23Co/385/2012, podľa ktorého: „Podať trestné oznámenie je však Ústavou SR garantované právo (povinnosť) každej osoby, ktorá sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin. Podanie trestného oznámenia je preto výkonom práva každej osoby a nemôže byť preto v rozpore s objektívnym právom a spôsobiť tým ujmu v osobnostných právach fyzickej osoby. Nerozhodným je výsledok trestného konania začatého na základe uvedeného trestného oznámenia, v danom prípade bol navrhovateľ oslobodený.“
23. Pokiaľ ide o neoprávnený zásah, ku ktorému malo dôjsť uvedením tvrdení o vyhrážkach žalobcu podpálením domu a ublížením na zdraví v telefonáte na tiesňovú linku polície, ktorý vykonala žalovaná 2), vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by žalovaná 2) v telefonáte takéto tvrdenia vôbec uviedla. Uvedená skutočnosť nevyplynula ani výpovedí strán sporu, ako ani z úradného záznamu, spísaného príslušníkmi hliadky polície, ktorá bola vyslaná na základe telefonátu žalovanej 2). Z uvedeného záznamu vyplynula len skutočnosť, že oznamovateľka (žalovaná 2/) v telefonáte uviedla, že v mieste ich trvalého bydliska sa nachádza agresívny švagor. Žalovaná 2) pri výsluchu na pojednávaní tvrdila, že v telefonáte uviedla, že žalobca je agresívny, že v mieste ich bydliska nemá trvalý pobyt a zrejeme aj informáciu, či je pod vplyvom alkoholu. Pri konfrontácii v priestupkovom konaní žalovaná 2) uviedla, že v telefonáte na políciu povedala, že má obavy o seba a o rodinu, a že majú konflikt na záhrade.
24. V súvislosti so skutočnosťami, uvedenými žalovaným 1) do zápisnice o trestnom oznámení, súd poukazuje na vyššie uvedené právne názory odvolacích súdov. Podanie trestného oznámenia je výkonom práva každej osoby, ktorá sa domnieva, že bol spáchaný trestný čin, preto nemôže byť v rozpore s objektívnym právom a spôsobiť ujmu na osobnostných právach fyzickej osoby. Žalovaný 1) preto podaním trestného oznámenia dňa 8. 5. 2020 nemohol zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu. Podanie trestného oznámenia by výnimočne mohlo byť posúdené ako neoprávnený zásah do osobnostných práv len v prípade, ak by to došlo k excesu, t. j. k vybočeniu z rámca zodpovedajúceho výkonu príslušného zákonného oprávnenia. Súd však z vykonaného dokazovania nemal preukázané, že by podanie trestného oznámenia žalovaným 1) vybočovalo z rámca zodpovedajúceho výkonu práva podať trestné oznámenie. Žalovaný 1) aj žalovaná 2) vo svojich výpovediach tak v trestnom konaní ako aj v priestupkovom konaní jednoznačne uviedli, že žalobca sa im vyhrážal podpálením rodinného domu. Uvedenú skutočnosť žalovaní potvrdili aj pri výsluchu na pojednávaní. Súd nemal preukázané, že by v príslušnom konaní (trestnom) bolo preukázané, že žalovaní lživo obvinili žalobcu z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie. Rovnako nemal preukázané, že by v príslušnom konaní (o priestupku) bolo preukázané, že žalovaní úmyselne narušili občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením žalobcu z priestupku, Naopak, obaja žalovaní zhodne uviedli, že žalobca sa im vyhrážal podpálením rodinného domu, v ktorom žijú, pričom uvedené tvrdenie žalobcu u nich vyvolalo obavu o život, zdravie a majetok. V dôsledku uvedenej obavy žalovaný 1) podal na žalobcu trestné oznámenie
pre podozrenie z prečinu nebezpečného vyhrážania. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že v konaní nebol viazaný rozhodnutím správneho orgánu o zastavení priestupkového konania. V zmysle zákonného ustanovenia 193 Civilného sporového poriadku je súd viazaný len rozhodnutím príslušného orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, teda rozhodnutím o zastavení priestupkového konania viazaný nie je. Správny orgán nemal preukázané, že žalobca spáchal skutok, pre ktorý bolo vedené priestupkové konanie. Podľa odôvodnenie rozhodnutia, výpoveďami svedkov nebolo preukázané, že žalobca sa vyhrážal podpálením rodinného domu, v ktorom žijú žalovaní, keďže žalobca uvedené konanie poprel a žalovaná 2) síce pri výsluchu tvrdenie žalovaného 1) potvrdila, avšak pri konfrontácii výslovne neuviedla, že žalobca sa vyhrážal podpálením rodinného domu. Súd však poukazuje na to, že žalovaná 2) pri výsluchu pred správnym orgánom jednoznačne uviedla, že žalobca sa podpálením domu vyhrážal. Na pojednávaní logicky akceptovateľným spôsobom vysvetlila, prečo tvrdenie o vyhrážkach podpálením domu zo strany žalobcu neuviedla aj v rámci konfrontácie. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný 1) v trestnom aj v priestupkovom konaní vypovedal, že žalobca sa mu vyhrážal ublížením na zdraví, a to že na neho vytiahne lopatu. Vyhrážanie ublížením na zdraví bolo preukázané aj výpoveďou svedka U. L. staršieho v priestupkovom konaní, ktorý uviedol, že žalobca vykrikoval, že ich pobije. Ani vo vzťahu k uvedeným vyhrážkam ublížením na zdraví nebolo preukázané, že v príslušnom konaní by bolo preukázané, že žalovaní lživo obvinili žalobcu z trestného činu v úmysle privodiť jeho trestné stíhanie, resp. úmyselne narušili občianske spolunažívanie nepravdivým obvinením žalobcu z priestupku.
25. Už len okrajom súd uvádza, že hoci ku neoprávnenému zásahu zo strany žalovanej 2) malo dôjsť, podľa špecifikácie skutku žalobcom v návrhu na pripustenie zmeny žaloby, pri telefonáte na políciu (čo preukázané nebolo), žalovaná 2) ani pri svojej výpovedi svedka v trestnom a následne v priestupkovom konaní nezasiahla do osobnostných práv žalobcu, nakoľko pri výsluchoch plnila zákonnú procesnú povinnosť svedka. Ani vo vzťahu k uvedenému konaniu žalovanej 2) súd nemal preukázané, že by ním došlo k excesu, t. j. k vybočeniu z rámca zodpovedajúceho plneniu príslušnej zákonnej povinnosti.
26. Súd rozhodol, že ďalšie, stranami sporu navrhnuté, dôkazy (výsluchy svedkov) nevykoná, nakoľko zistený skutkový stav bol dostatočný pre rozhodnutie vo veci. Vykonávanie ďalších dôkazov by preto bolo v rozpore so zásadou hospodárnosti konania.
27. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
29. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v konaní v plnom rozsahu úspešným žalovaným. Súd preto priznal žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V súlade s ustanovením § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak: a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.