Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2Co-192-2018.pdf
PDF · 79.37 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/192/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu O. K., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, prechodne bytom S. K. XXXXX/XX C, I. - E. A., proti žalovanému X. B., nar. X.X.XXXX, bytom J. XXXX/XX, Z., o návrhu na povolenie obnovy konania s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 31.8.2018 č.k. 17C/260/2015 - 164 jednohlasne takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že na základe vykonaného dokazovania nemožno povoliť návrhu na povolenie obnovy konania. Predovšetkým skonštatoval, že v zmysle § 230 ods. 1, 2 písm. b/ OSP v znení platnom do 30.2016 boli splnené podmienky pre podanie návrhu na obnovu konania. V čase, keď o určení otcovstva žalobcu k žalovanému rozhodoval súd v konaní OS Stará Ľubovňa sp.zn. 4C 200/1990 bolo vykonané znalecké dokazovanie vyšetrením krvi, nebola však použitá metóda analýzy DNA. Súd prvej inštancie poukázal na výsledky znaleckého dokazovania, a to znaleckým posudkom č. X/XXXX a č. X/XXXX, zo záverov ktorých plynie, že otcovstvo žalobcu k žalovanému možno pokladať za prakticky dokázané. Nie je preto dôvodné, aby súd povolil obnovu konania, keď dôkazy vykonané v tomto konaní nemôžu pre žalobcu privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci určenia otcovstva k žalovanému. Návrh žalobcu preto zamietol a nevykonal navrhnutý dôkaz
- výsluch svedka O. K., ktorého vykonanie vzhľadom na znalecké posudky by bolo nehospodárne a nemalo by vplyv na právne posúdenie veci. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP.
3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvej inštancie a navrhuje vykonať ešte ďalšiu nezávislú skúšku otcovstva, pri ktorej bude prítomný on, pri odbere vzorky DNA žalovaného. Uvádza, že je si istý, že v čase počatia žalovaného s jeho matkou nemal sexuálny pomer, nestretával sa s ňou, preto nemôže byť otcom žalovaného. Aj keď dvakrát podstúpil genetickú skúšku otcovstva, a tá vyšla s výsledkom v jeho neprospech, má podozrenie, že vzorky brané na dokazovanie boli zmanipulované. Ani v jednom prípade nebola na odber braná vzorka žalovanému v prítomnosti žalobcu. Ako možný dôkaz prítomnosti, či neprítomnosti žalovaného by mohla slúžiť kniha návštev z vrátnice a pokiaľ ide o svedectvo jeho brata, to súd prvej inštancie zamietol. Má podozrenie, že do podvodu bol zapojený aj jeho bývalý právny zástupca A.. O. D., pretože mu nebol schopný vysvetliť
podozrivé správanie. A.. D. ani znalec A. nedoručili žalobcovi pozvanie na odber, a ten sa uskutočnil na telefonické zavolanie od A.. D., ktorý ho tam čakal, bol prítomný pri jeho odbere, A.. D. už s ním následne nekomunikoval. Jeho bývalý právny zástupca sa tiež mal vyjadriť, že dve skúšky otcovstva ešte nemusia vyjsť, ale ďalšia nezávislá už určite vyjde v prospech žalobcu.
4. Žalovaný navrhol rozsudok potvrdiť. Zdôrazňuje to, že žalobca podstúpil štyri laboratórne skúšky na otcovstvo, ani raz nebol iný výsledok ako pozitívny. To, že jeho žalobca nevidel v I., za on nemôže. Ak žalobca trvá na tom, že ide o podvod, nech na A.. D. podá trestné oznámenie. Má za to, že žalobca len naťahuje čas, aby nemusel zaplatiť dlžné výživné v jeho prospech a týmito konaniami mu znepríjemňuje život.
5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
6. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni zo dňa 21.9.1993 č.k. 4C/200/90 -81 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo dňa 9.5.1995 č.k. 14Co/143/94 - 130 bolo určené, že žalobca je otcom žalovaného a tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.5.1996. Pri rozhodovaní o veci sa v tom čase vychádzalo okrem iného aj z výsledkov vykonaných krvných skúšok s tým, že podľa záverov krvnej skúšky vykonanej znalcom A.. G., žalobca z prirodzeného otcovstva k vtedy maloletému žalovanému vylúčený nebol, stupeň pravdepodobnosti jeho otcovstva bol stanovený na 99,50% a závery tejto krvnej skúšky boli potvrdené ďalším znaleckým posudkom A.. A., ktorý krvnú skúšku vykonal aj vyšetrením znakov HLA systému.
7. Žalobca v tomto konaní požadoval, aby v súvislosti s ním naďalej namietaným otcovstvom, súd uložil účastníkom podrobiť sa znaleckému dokazovaniu analýzou DNA, ktorý dôkaz v pôvodnom konaní vykonaný nemohol byť vzhľadom na v tom čase používané vedecké metódy zisťovania otcovstva, a to pre účely využitia mimoriadneho opravného prostriedku.
8. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 470 ods. 2 vetá prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
10. Podľa § 228 ods. 1 písm. a/, b/ OSP v znení platnom do 30.6.2016, právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
11. Podľa § 230 ods. 1, 2 písm. b/ citovaného zákona, návrh na obnovu konania treba podať v lehote 3 mesiacov od času, keď ten, kto obnovu navrhuje sa dozvedel o dôvode obnovy alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť. Po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. a/ alebo b/, ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť.
12. Podľa § 404 písm. b/ CSP, za splnenia podmienok podľa § 403 ods. 1, po troch rokoch od právoplatnosti rozhodnutia možno podať žalobu na obnovu konania, ak: a) nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť.
13. Ako už bolo v predchádzajúcom štádiu konania spomínané, novelou Občianskeho súdneho poriadku vykonanou zákonom č. 335/2012 Z.z. v znení platnom do 30.6.2016 (teraz § 403, § 404 písm. b/ CSP) sa stanovilo nové znenie formulované v ods. 2 písm. b/ vtedajšieho § 230, ktoré umožňuje po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku podať návrh na obnovu konania, pokiaľ sú tu nové
dôkazy, ktoré súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť. Podľa dôvodovej správy bolo zavedenie tejto možnosti dôsledkom rozhodnutia ESĽP vo veci Paulik vs. Slovenská republika z 10.10.2006.
14. Odvolací súd v zhode so súdom prevej inštancie poukazuje na výsledky dokazovania vykonaného v prejednávanej právnej veci, ktoré neodôvodňujú opodstatnenosť požadovaného nároku žalobcu. V poradí prvom znaleckom posudku č. X/XXXX znalec Z.. X.. O. I. Z.. konštatovala, že na základe porovnania DNA profilov nie je možné vylúčiť otcovstvo žalobcu. Pravdepodobnosť otcovstva vypočítaná na základe údajov o frekvencii vyšetrovaných znakov v našej populácii má číselnú hodnotu W 99,98%. Otcovstvo žalobcu k žalovanému tak možno pokladať za prakticky dokázané. Zdôraznila, že kombinovaný paternitný index CpI dosiahol hodnotu 5500, tzn., že otcovstvo žalobcu k žalovanému je viac ako 5500-krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Pri porovnaní genetických znakov žalovaného a žalobcu bola zistená zhoda vo všetkých 16 testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo žalobcu k žalovanému potvrdené. Na návrh žalobcu bol v priebehu konania ustanovený ďalší znalec A.. O. A. pôsobiaci v regióne bratislavského kraja, ktorý v znaleckom posudku z odboru genetiky č. X/XXXX taktiež skonštatoval, že pravdepodobnosť otcovstva žalobcu je vyššia ako 99,9% a takýto výsledok značí, že na základe vykonaného dokazovania treba pokladať otcovstvo žalobcu voči žalovanému za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou.
15. Obaja v konaní ustanovení znalci vypracovali vo veci znalecké posudky na základe analýzy DNA účastníkov konania so zistením pravdepodobnosti otcovstva žalobcu k žalovanému. Znalecké posudky vypracovali znalci zapísaní v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov, ktoré vedie Ministerstvo spravodlivosti SR pre odbor genetika a odvetvie analýzy DNA a ani odvolací súd vo svetle námietok žalobcu nemal pochybnosti o objektivite a správnosti takto podaných posudkov. Je tiež zrejmé, že znalecké posudky vyhotovené spomínanými znalcami obsahujú aj zápisy o odbere vzorky biologického materiálu tak žalobcu, ako aj žalovaného pre DNA analýzu (č.l. 104 - 109 a č.l. 149 - 150 spisu). Takto danú dôkaznú situáciu súd prvej inštancie vyhodnotil správnym spôsobom a opodstatnene nevykonal dokazovanie výsluchom navrhovaného svedka O. K., ktorého výpoveď vzhľadom na obsah v konaní predložených znaleckých posudkov by nemala žiaden vplyv na právne posúdenie veci.
16. Pokiaľ žalobca v priebehu odvolacieho konania v písomnom podaní doručenom 8.11.2018 uvádza, že nedôveruje konajúcej zákonnej sudkyni O.. A. A., pretože nevykonal výsluch svedka, nevyhodnotila dôkazy, správne nepreskúmala okolnosti odberu vzoriek účastníkov, odvolací súd poukazuje na § 49 a nasl. CSP. Keďže dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti, s ohľadom na obsah tohto podania žalobcu nerozhodoval o vylúčení sudkyne v zmysle predpokladov § 53 ods. 3 CSP.
17. O trovách konania strán sporu bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanému v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).