Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26P/162/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Medveďom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

K. Z., nar. X.XX.XXXX,

trvale bytom X. XXX, okres T., dieťa rodičov : matky B. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXX, okres T. a otca Z. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom H. A. XXXX/X, A., U. republika, o návrhu na zvýšenie výživného, takto

rozhodol:

I. X. Z. D., nar. XX.X.XXXX je povinný platiť zvýšené výživné na dcéru K. Z., nar. X.XX.XXXX, a to vo výške 150,-Eur mesačne počínajúc od 15.8.2018, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k jej rukám.

II. Nedoplatok na výživnom splatnom za obdobie od 15.8.2018 do 31.1.2019 v celkovej sume 527,50,-Eur súd otcovi povoľuje zaplatiť v splátkach, a to po 20,-Eur mesačne, splatným spolu s bežným výživným k rukám dcéry s tým, že omeškanie so zaplatením čo i len jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého nedoplatku.

III. V prevyšujúcej časti súd návrh na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/222/09 -37 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 12CoP/5/2010 zo dňa 11.2.2010.

V. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1.

Matka ( v čase podania návrhu ešte maloletého ) dieťaťa K. Z., nar. X.XX.XXXX sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 15.8.2018 domáhala, aby súd rozhodol o zvýšení výživného zo strany otca, ktoré bolo určené vo výške 66,39,-Eur mesačne rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/222/2009-37 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/5/2010 zo dňa 11.2.2010, právoplatným dňa 9.3.2010, a to na sumu 200,-Eur mesačne, počínajúc od 1.1.2018, splatné vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Vo svojom návrhu uviedla, že výživné na dcéru K. Z. bolo naposledy zvýšené, keď bola v treťom ročníku na základnej škole. Teraz dcéra navštevuje 3. ročník na Pedagogickej škole v Leviciach. Náklady na školu, stravu, hygienu a oblečenie nepokrývajú jej príjmy. Má ešte dvoch maloletých synov, ktorí navštevujú ZŠ R. C. - S. C. vo veku 10 rokov a F. C. vo veku 7 rokov. Náklady na bývanie - elektrina, voda, hypotéka, internet, Magio

predstavujú spolu 250,-Eur. Ďalej výdavky na stravu 400,-Eur, oblečenie do školy 100,-Eur mesačne, školné a obedy v škole 50,-Eur, lieky a zubár 80,-Eur, cesta do práce 60,-Eur. Stará sa sama o všetky tri deti a má príjem 650,-Eur mesačne na živnosť a 170,-Eur invalidný dôchodok. Pracuje ako upratovačka v Mochovciach. Otec sa o dcéru nezaujíma, nikdy ju nevidel ani nenapísal pohľadnicu na žiadny jej sviatok.

2.

Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 15.11.2018 uviedol, že dcéra dňom 3.10.2018 nadobudla plnoletosť, takže od tohto dňa za ňu nemôže konať navrhovateľka ako jej zákonná zástupkyňa. K údajom, ktoré sú obsahom návrhu matky sa nemôže relevantne vyjadriť, nakoľko matka argumentuje nákladmi celej svojej rodiny, a to vrátane bývania, služieb spojených s bývaním a splátkami hypotéky. On je zamestnaný ako vodič autobusu v ICOM Transport, a.s. v Jihlave a jeho priemerný čistý mesačný zárobok činí cca. 26.000,-Kč. Má dve vyživovacie povinnosti, okrem K. Z. aj ku E. D., nar. X.XX.XXXX, bytom U. ul., S.. Na výživu mal. E. platí výživné 2.100,-Kč mesačne. Nemá dostatok informácií aké sú skutočné potreby dcéry, no je presvedčený, že požiadavka navrhovateľky na výživné 200,-Eur mesačne sa pri porovnaní obvyklých nákladov detí v jej veku a zárobkových pomerov otca javí ako celkom neprimeraná. Podľa jeho názoru sa ako primerané výživné javí suma 75,-Eur mesačne a na takejto výške by bol ochotný sa s dcérou dohodnúť. Zároveň žiadal, aby bol vypočutý dožiadaným Okresným súdom v Jihlave, a to s ohľadom na vzdialenosť bydliska a s tým súvisiacich finančných nákladov ako aj z pracovných dôvodov. Súd tejto žiadosti otca ako opodstatnenej vyhovel. Pri výsluchu pred dožiadaným Okresným súdom v Jihlave dňa 18.1.2019 otec vypovedal, že s návrhom nesúhlasí a nepripadá to do úvahy. Dcéra už nie je maloletá, ale nadobudla plnoletosť. Na výživné platí 68,- Eur. Snažil sa v priebehu konania vyjsť protistrane v ústrety, ale jeho návrh neprijali. Auto nemá, chatu nemá. Pracuje ako vodič ICOMU, druhú prácu nemá. Ráno začína a večer skončí. Má i ďalšiu dcéru, kde má vyživovaciu povinnosť. S tou sa stretáva a má ju v striedavej starostlivosti. Nemá dostatok finančných prostriedkov, aby bolo možné výživné zvýšiť. Má priateľku, ktorá má tiež dcéru. Občas trávia čas spoločne s jej i jeho dcérou.

3.

Matka na pojednávaní vypovedala, že trvá na zvýšení výživného z dôvodov, ktoré uviedla vo svojom návrhu. Od jeho podania k nejakým podstatnejším zmenám nedošlo. Výživné na dcéru bolo určované rozsudkom v roku 2009, kedy dcéra chodila do 3. ročníka ZŠ a od tej doby výživné zmenené nebolo. Býva naďalej na adrese trvalého pobytu. Čo sa týka jej príjmu, poberá invalidný dôchodok vo výške 180,-Eur mesačne. Ďalej má príjem v rámci vykonávania živnosti, čo je okolo 640 - 700,-Eur mesačne. Výživné bolo určené ešte na mal. deti S. a F. C., avšak zo strany otca v podstate na týchto platené nie je. Naposledy prišlo nejakých 15,-Eur. Otec týchto mal. detí si vyživovaciu povinnosť k nim neplní. Dcéra býva naďalej s ňou v spoločnej domácnosti. Chodí na strednú školu pedagogickú do Levíc. Toho času je v 3. ročníku. Jedná sa o štúdium 4-ročné. Otec Z. D. výživné platil, a to vo výške po 68,-Eur mesačne. Naposledy zaplatil výživné ešte v mesiaci január minulého roku, a to na obdobie celého roka s tým, že zaslal sumu 804,-Eur, čo by zrejme malo byť výživné na celý rok 2018. Uvedené výživné uhradil na jej účet.

4.

V súčasnosti už plnoletá K. Z. pred súdom uviedla, že s návrhom svojej matky súhlasí. Zároveň žiada, aby súd na obdobie od nadobudnutia jej plnoletosti stanovil výživné v takej výške, ako uviedla matka vo svojom návrhu t. j. 200,-Eur mesačne. Vypovedala, že je študentkou na Strednej pedagogickej škole v Leviciach. V súčasnosti študuje v treťom ročníku, pričom sa jedná o 4-ročné štúdium. Do školy dochádza každý deň. Ráno cestuje vlakom a naspäť autobusom. Autobus, jedna cesta vychádza okolo 70 centov. V rámci školy má rôzne náklady, výdavky. Skladajú sa napr. na stužkovú, a to po 100,-Eur ročne, ďalej sú platby do triedneho fondu. Na obedy v škole nechodí, ale do školy si desiatu vždy kupuje. Taktiež má výdavky súvisiace s rôznymi potrebami, pomôckami, oblečením, nakoľko v rámci školy chodieva i na prax do škôlky. S otcom nie je v žiadnom kontakte. Otec nad rámec výživného neprispieva, a to ani peňažným ani nepeňažným plnením.

5.

Otec sa na pojednávanie neustanovil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Nakoľko bol k návrhu vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu a nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania na iný

termín, súd podľa § 180 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „CSP" ) a v záujme hospodárnosti konania vec prejednal v jeho neprítomnosti, prihliadal pritom na obsah spisu a ostatné vykonané dôkazy.

6.

Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie výsluchom matky, plnoletej K. Z., prečítaním zápisnice o výsluchu otca dožiadaným Okresným súdom v Jihlave, ako i prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise a pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 10P/222/2009, pričom zistil tento skutkový a právny stav veci : Rodičia dieťaťa nie sú ani neboli manželia a nežijú spolu. Rozsudkom OS Žiar nad Hronom č.k. 13C/57/04 - 89 zo dňa 16.2.2006, právoplatným dňa 6.5.2006 súd určil, že Z. D., nar. XX.X.XXXX je biologickým otcom mal. K. Z., nar. X.XX.XXXX z matky B. Z., nar. XX.X.XXXX. Zároveň súd zveril mal. K. Z. do osobnej starostlivosti matky a určil vyživovaciu povinnosť zo strany otca vo výške 800,-Kč počnúc od 3.10.2003. O výške výživného bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 10P/222/09-37 zo dňa 18.11.2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoP/5/2010 zo dňa 11.2.2010, ktorým súd výživné na mal. dieťa zvýšil na sumu 66,39,-Eur mesačne, počnúc dňom 1.9.2009, so splatnosťou vždy do 20-teho dňa v mesiaci k rukám matky. V čase rozhodovania súdu bývala matka s mal. dcérou v obci R. C. u svojich rodičov. Poberala čiastočný invalidný dôchodok vo výške 132,78,-Eur mesačne a tiež rodičovský príspevok a prídavok na dve mal. deti C., spolu vo výške 206,72,-Eur mesačne. Mal. K. navštevovala tretí ročník základnej školy. Otec býval v Českej republike na rovnakej adrese ako v súčasnosti. Okrem mal. K. Z. mal vyživovaciu povinnosť k dcére zo svojho rozvedeného manželstva E. D., vo výške 1.435,-Kč mesačne. Platil i výživné na bývalú manželku vo výške 1.235,- Kč mesačne. Zamestnaný bol ako vodič autobusu dopravného podniku mesta A., pričom jeho priemerný mesačný príjem predstavoval okolo 14.284,-Kč. V konaní ďalej uvádzal, že platí inkaso vo výške 4.000,-Kč mesačne + hypotéku na byt, ktorý má v osobnom vlastníctve vo výške 5.000,-Kč mesačne. S mal. dcérou K. sa nestretával a nad rámec výživného neprispieval.

7. Podľa § 62 ods. 1,2 Zákona o rodine ( ďalej len "ZR" ), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa § 62 ods. 4, 5 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods. 3 ZR výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa § 78 ods. 1, 3 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery. Podľa § 154 - 155 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej len "CMP" ), na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa. Konanie sa začína len na návrh.

8.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z citovaných ustanovení zákona. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ktorému zodpovedá procesné ust. § 121 umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť aj bez návrhu ( u maloletých detí ) dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene pomerov, teda aj so spätnou účinnosťou. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, avšak len takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

9.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonom obmedzené na obdobie, kým dieťa nenadobudne schopnosť samo sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu ( plnoletému či maloletému ) v zásade trvá, pokiaľ sa dieťa riadne pripravuje na budúce povolanie, najmä pokračovaním v stredoškolskom alebo vysokoškolskom štúdiu. Súd mal preukázané, že matka spolu s dcérou K. a ďalšími dvomi mal. deťmi S. C., nar. XX.XX.XXXX a F. C., nar. X.XX.XXXX bývajú v obci X.. Mal. deti C. boli zverené do osobnej starostlivosti matky rozsudkom OS Žiar nad Hronom č.k. 19P/18/2018-67 zo dňa 11.10.2018, právoplatným dňa 8.11.2018. Otcom mal. detí C. je A. C., nar. XX.X.XXXX, ktorý má uvedeným rozsudkom uloženú vyživovaciu povinnosť na mal. S. v sume 80,-Eur mesačne a na mal. F. v sume 70,-Eur mesačne, počnúc od 6.8.2018. M. K. Z. je študentkou 3. ročníka Strednej odbornej školy Pedagogickej v Leviciach. Do školy dochádza verejnou dopravou - vlakom a autobusom. V školskej jedálni sa nestravuje. Matka naďalej poberá čiastočný invalidný dôchodok, a to vo výške 179,60,-Eur mesačne. Vykonáva tiež práce na základe živnostenského oprávnenia v predmete živnosti čistiace a upratovacie služby, ktoré oprávnenie má od 23.10.2017. Práce na živnosť vykonáva pre spol. JAPEKS, s.r.o., objekt elektrárne Mochovce. Podľa predložených faktúr, ktoré matka ako dodávateľ vystavila odberateľovi za mesiace január 2018 až september 2018 súd zistil, že jej priemerný hrubý mesačný príjem ( výška fakturovanej sumy ) predstavuje v uvedenom období 633,55,-Eur. Čo sa týka pomerov na strane otca, tieto sú popísané v ods. 2/ odôvodnenia, pričom k jednotlivým tvrdeným skutočnostiam otec nedoložil žiadne listinné dôkazy.

10.

Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh na zvýšenie výživného je dôvodný. Okresný súd porovnávajúc všetky rozhodujúce okolnosti v čase predchádzajúceho rozhodnutia s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe zistil, že došlo k podstatným zmenám pomerov, a to na strane dieťaťa ako aj rodičov. K. Z. bola v období predchádzajúceho rozhodovania súdu vo veku deviatich rokov a navštevovala 3. triedu základnej školy, pričom v súčasnosti už dovŕšila vek 18 rokov a študuje v 3. ročníku Strednej odbornej školy pedagogickej. Výdavky na jej výživu sa zásadným spôsobom zvýšili predovšetkým z dôvodu vyššieho veku, školskej dochádzky na strednej škole, ako i v dôsledku výrazného nárastu celkových životných nákladov, na čo súd musí obligatórne prihliadať v zmysle § 78 ods. 3 ZR. Hoci dieťa už dosiahlo vek 18 rokov, vyživovacia povinnosť rodičov ku nej stále trvá, nakoľko ešte nenadobudla schopnosť sama sa živiť a pokračuje v riadnom dennom stredoškolskom štúdiu. Matke oproti minulosti pribudla vyživovacia povinnosť k synovi F. C., nar. X.XX.XXXX. Príjem matky sa oproti minulosti zvýšil, keďže okrem čiastočného invalidného dôchodku začala vykonávať i prácu na živnosť. Pribudli jej výdavky na splácanie hypoúverov na bývanie : Slovenská požičovňa, a.s. - splátky po 134,32,-Eur mesačne a Všeobecná úverová banka, a.s. - splátky po 151,69,-Eur mesačne. Otec uviedol, že došlo ku zvýšeniu jeho vyživovacej povinnosti na mal. dcéru E. na 2.100,- Kč mesačne. Vyživovacia povinnosť na bývalú manželku mu však zrejme odbudla. Pracuje stále ako vodič autobusu a jeho čistý zárobok činí v priemere 26.000,-Kč mesačne. Oproti minulosti sa potom jeho priemerný čistý príjem zvýšil o cca. 82 percent. Po prepočítaní kumulatívnym ročným kurzom CZK/EUR za rok 2018 ( podľa údajov webovej stránky Národnej banky Slovenska ) 25,647 Kč za 1 Eur, predstavuje tento príjem cca. 1.013,-Eur. Vychádzajúc zo všetkých rozhodujúcich skutočností súd čiastočne vyhovel návrhu a zvýšil výživné na sumu 150,-Eur mesačne, ktorú považuje za primeranú a zodpovedajúcu zmeneným pomerom účastníkov, veku dieťaťa, ako i jeho oprávneným potrebám. Určená suma výživného predstavuje cca. 15 % z čistého príjmu otca, čo možno aj pri zohľadnení jeho ďalšej vyživovacej povinnosti posúdiť ako primeraný podiel. Je potrebné poukázať, že K. Z. je plnoletá a len základné životné potreby tzn. výdavky na stravovanie, oblečenie, obuv, hygienu, či trávenie voľného času, sa oproti obdobiu pred deviatimi rokmi zvýšili veľmi výrazným spôsobom. V súvislosti so školou má okrem samotného štúdia tiež náklady na cestovanie, keďže dochádza denne okolo 50 km ( X. - F. a späť ). Navyše je potrebné poukázať, že matka zabezpečuje pre dieťa aj bývanie, čo samozrejme tiež tvorí súčasť plnenia vyživovacej povinnosti. Otec sa naproti tomu okrem platenia výživného na

potrebách dieťaťa žiadnou inou formou nepodieľa, ani príležitostnými darčekmi, prispievaním nad rámec výživného, platením sporenia, poistenia a pod.. S dcérou nie je v žiadnom kontakte. Pokiaľ sa matka i K. Z. od jej plnoletosti domáhala zvýšenia výživného na 200,-Eur mesačne, súd v prevyšujúcej časti návrh zamietol, nakoľko takáto suma by bola neprimerane vysoká s ohľadom na príjem na strane otca i jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k mal. dieťaťu. Účastníčky konania pritom nepreukázali prípadné ďalšie napr. mimoriadne výdavky na výživu dieťaťa, ktoré by odôvodnili stanovenie výživného v takejto výške.

11.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine súd výživné zvýšil odo dňa začatia konania tzn. od 15.8.2018, ku ktorému dňu už nepochybne bola preukázaná zmena pomerov účastníkov konania. Ako vyplynulo z výpovede matky, otec za rok 2018 zaplatil výživné jednorazovo v sume 804,-Eur, čo je po prepočte 67,-Eur mesačne. Za mesiac január 2019 ešte podľa matky ku dňu vyhlásenia rozsudku výživné nezaplatil. Otcovi potom vznikol za obdobie od 15.8.2018 do 31.1.2019 nedoplatok na výživnom za 17 dní mesiaca august 2018 a celých 5 mesiacov - september 2018 až január 2019, čo predstavuje sumu 527,50,-Eur. Výpočet nedoplatku na výživnom je nasledovný [( 150,-Eur - 67,-Eur x 4 mesiace = 332,- Eur ) + 150,-Eur za mesiac január 2019 ] + nedoplatok za 17 dní mesiaca august 2018 [( 150,-Eur - 67,- Eur : 31 dní x 17 dní = 45,50,-Eur ) ]. Nedoplatok na výživnom súd otcovi s poukazom na ust. § 232 ods. 4 uložil zaplatiť v splátkach po 20,-Eur mesačne, splatných spolu s bežným výživným s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky má za následok splatnosť celého nedoplatku.

12.

Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 52 tak, že účastníkom nepriznal nárok na náhradu trov, nakoľko nezistil žiadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania, ani žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 prvá veta zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/).

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 62 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Podľa § 62 ods. 2 odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Podľa § 63 v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Podľa § 64 zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona. Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 a nasl. .