Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3T/32/2018

Potvrdené rozhodnutím 8To/46/2019
„Uznesenie Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Kučeru, sudcov JUDr. Daniely Mitterpákovej a JUDr. Martina Michalanského v trestnej veci proti obžalovanému P. O. a spol. pre pokus zločinu daňového podvodu podľa § 14 ods. 1, k 277a ods. 1, 2 písm. b/ Tr. zák. a iné, o odvolaní prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Rožňava sp. zn. 3T/32/2018 zo dňa 25. 1. 2019 na verejnom zasadnutí konanom v Košiciach dňa 10. júna 2019 takto rozhodol: Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie prokurátora."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Arpáda Koreňa, prísediacich Jána Šmelka a Dezidera Mátého, v trestnej veci obžalovaného P. O. a spol., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. januára 2019 v Rožňave,

rozhodol:

Súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaných: 1/ P. O., Z.. XX.XX.XXXX V. J., K. B. X., O. XX, živnostníka, 2/ X. F., Z.. XX.XX.XXXX V. B., X. B. L.-J.-E.-Q. XX, H., Z., zamestnaný ako servisný technik,

spod obžaloby pre pokus zločinu daňového podvodu podľa § 14 ods. 1, § 20 k § 277a ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

že po predchádzajúcej vzájomnej dohode, za účelom neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, postupne uskutočnili účelové prevody nehnuteľností v nereálnej kúpnej cene, pri ktorých nedošlo ku skutočnému finančnému plneniu, a to:

- dňa 08.07.2013 v Rožňave obžalovaný P. O. a X. O., ako predávajúci, uzavreli so spoločnosťou E., s. r. o., v zastúpení obžalovaným X. F., ako kupujúcim, kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností v katastrálnom území obce Pača, zapísaných na listoch vlastníctva č. 85, č. 1168 a č. 829, v kúpnej cene 3000,- €, následne

- dňa 30.08.2013 v Rožňave obžalovaný P. O., ako konateľ spoločnosti B. E., s. r. o., ako kupujúci, uzavrel s obžalovaným X. F., konateľom spoločnosti E., s. r. o., ako predávajúcim, kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľnosti v katastrálnom území obce Pača, zapísanej na liste vlastníctva č. 85, v kúpnej cene 125.000,- €, a

- dňa 30.08.2018 v Rožňave tie isté podnikateľské subjekty uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa nehnuteľností v katastrálnom území obce Pača, zapísaných listoch vlastníctva č. 1168 a č. 829, v kúpnej cene 297.000,- €, pričom dodávateľskými faktúrami, č. 20130830036 a č. 20130830037, vystavenými spoločnosťou E., s. r. o., dňa 30.08.2013 boli deklarované fiktívne ceny uvedených nehnuteľností v celkovej sume 351.666,67 € bez dane z pridanej hodnoty, na základe čoho si dňa 24.09.2013 na Daňovom úrade Košice, pobočka Rožňava obžalovaný P. O., ako konateľ spoločnosti B. E., s. r. o. Brzotín, ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty, v daňovom priznaní dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2013 neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty v sume 70.333,33 €,

oslobodzuje, pretože tento skutok nie je trestným činom.

odôvodnenie:

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, svedkov, prečítaním listinných dôkazov a celého spisového materiálu. Po takto vykonanom dokazovaní boli zistené nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný P. O. prehlásil, že sa cíti byť nevinným. Poukázal na to, že za obdobie 20 rokov, kedy podniká, nemal nikdy problémy so zákonmi, nemal žiadne daňové nedoplatky a podobne. Na svoju obhajobu uviedol, že skutočne došlo k prevodu nehnuteľnosti a pôdy, ktorých vlastníkom bol s manželkou, a to v úmysle vybudovať fotovoltaickú elektráreň. Za týmto účelom bolo potrebné sceliť pozemky. Obžalovaný F., ktorý zastupoval spoločnosť E. s.r.o., mal ako budúci tichý spoločník zabezpečiť finančné prostriedky, čo sa mu však nepodarilo. Preto ho obžalovaný požiadal o prevod uvedených nehnuteľností na spoločnosť B. E. s.r.o.. Podľa jeho vedomostí v tom čase takýto prevod nepodliehal povinnosti platiť DPH. Z tohto dôvodu boli riadne zaúčtované a k celému problému, kvôli ktorému sa vedie trestné stíhanie, došlo na základe chybného výkladu veľmi zložitého zákona o DPH. Toto nezistili ani pracovníci daňového úradu a až po metodickom výklade bolo zistené, že bolo potrebné aplikovať § 38 zákona o DPH. Obžalovaný uviedol, že došlo k omylu osôb vykonávaných účtovníctvo. Scelenie pozemkov bola myšlienka obžalovaného F., ktorý mal taktiež zabezpečiť všetko ohľadne elektrárne vrátane projektu a financií. Vkladom obžalovaného O. do tohto projektu boli uvedené nehnuteľnosti. Pokiaľ ide o osobu obžalovaného F., s týmto sa zoznámil v spojitosti s tým, že prišiel do Rožňavy ako developer, ktorý mal v úmysle stavať domy, prevzal jednu reštauráciu a 2 kaviarne a práve preto začali spolu obchodovať v rámci dodávok nápojov a potravín pre reštauračnú činnosť. Kúpne zmluvy na prevod nehnuteľností priniesol a vyhotovil obžalovaný F.. Rovnako on zabezpečoval aj vklad do katastra nehnuteľností vrátane návrhu. Ceny nehnuteľností pri druhom prevode boli nadhodnotené z dôvodu, že peniaze sa takýmto spôsobom mali vrátiť späť cez uvedený projekt. Na svoju obhajobu obžalovaný taktiež uviedol, že o týchto skutočnostiach sa už zmieňoval pri podaní vysvetlenia pred povereným policajtom a z tohto dôvodu po vznesení obvinenia už nepociťoval za potrebné o tom k veci vypovedať. Faktúry vypracovával taktiež obžalovaný F., pričom vo všeobecnosti jednotlivé faktúry sa triedia na jednotlivé ekonomické úseky na ďalšie spracovanie.

Obžalovaný X. F. sa tiež necítil byť vinným pri svojom vyhlásení k obžalobe. Tvrdenia obžalovaného O. nepovažuje za pravdivé a poprel, že by bolo medzi nimi došlo k uvedenému jednaniu prípadne dohode o spomenutom projekte. Poukázal na to, že túto obhajobu obžalovaného O. počul prvýkrát v inom trestnom konaní na Okresnom súde Rimavská Sobota. Na svoju obhajobu na hlavnom pojednávaní uviedol, že s obžalovaným O. sa poznali výlučne na základe dodávateľských vzťahov, keď mu jeho firma dodávala alkoholické a nealkoholické nápoje. Zotrval na tom, že všetky zmluvy a listiny mu boli podstrčené na podpis, pričom on vôbec nevedel, čo podpisuje. Pôvodne bola medzi nimi dohoda, keď obžalovaný F. chcel otvoriť ďalšie prevádzku a obžalovaný O. sa mu ponúkol, že mu pomôže s vybavením leasingu na ďalšie auto, ktoré potreboval. Zato chcel vystaviť pro forma faktúru na nejaký lisovací stroj. Následne začali chodiť daňové kontroly a obžalovaný O. ho viackrát navštívil s tým, že treba niektoré veci zakryť a dával mu podpisovať rôzne dokumenty. Poprel akékoľvek rokovania o projekte fotovoltaickej elektrárne. Vyššie uvedené dokumenty obžalovaný podpisoval bez overenia obsahu pre časovú tieseň a okrem toho sa zľakol daňových kontrol. Ihneď po týchto udalostiach sa zbavil spoločnosti E. s.r.o., pretože sa chcel od všetkého dištancovať. Účtovníctvo tejto spoločnosti už neexistuje. K tomu, či vystavil nejaké dodávateľské faktúry pre spoločnosť B. E. s.r.o., sa vyjadriť nevedel. Potvrdil, že niečo podpisovali u notára, ale nespomenul si, či niečo odniesol na katastrálny úrad on, alebo obžalovaný O.. Ani pri tejto príležitosti nezisťoval, čo vlastne podpisoval. Obžalovaný F. sa vyjadril aj k vykonanej daňovej kontrole a k jeho tvrdeniam, že on vystavil predmetné faktúry. Bolo to však preto, lebo sa snažil kryť sám seba a následne, keď videl do akých rozmerov to narástlo, vypovedal pred vyšetrovateľom. Na ďalšom hlavnom pojednávaní obžalovaný F. opäť poprel obranu a výpoveď obžalovaného O. a zotrval na tom, že mu všetky dokumenty boli predložené len na podpis. ďalej dodal, že už v minulosti obžalovaný O. spomínal možnosť výstavby takej elektrárne, niekde v Nižnej alebo Vyšnej Pokoradzi.

Svedkyňa X. O., manželka obžalovaného P. O., na prvom hlavnom pojednávaní využila svoje právo a k veci nevypovedala. Na ďalšom hlavnom pojednávaní však na návrh obhajoby k veci vypovedala, kde uviedla, že predmetnú nehnuteľnosť - rodinný dom kupovali s manželom za účelom podnikania. Po určitom čase jej manžel oznámil, že dom prevedú na firmu obžalovaného F., ktorý vie vybaviť dotáciu na fotovoltaickú elektráreň. Poukázala na to, že v tom čase bežali takéto projekty. Dom nadobudli asi pred 8 rokmi. O osude uvedeného projektu svedkyňa nemala žiadne poznatky. O uvedený projekt sa bližšie nezaujímala a o prevode ďalších nehnuteľností žiadne poznatky nemá.

Svedkyňa Ing. T. F. na hlavnom pojednávaní zotrvala na svojej predchádzajúcej výpovedi z prípravného konania. Uviedla, že daňový subjekt B. E. s.r.o. predložil správcovi dane dňa 24.09.2013 riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2013, v ktorom uviedol nadmerný odpočet v sume 76.157,44 €. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že platiteľ za kontrolované zdaňovacie obdobie august 2013 si odpočítal daň z kúpy nehnuteľností zapísané na liste vlastníctva č. 85, 1168 a 829 v katastrálnom území Pača. Podstatnou časťou uplatneného nadmerného odpočtu DPH bolo odpočítanie tejto dane z nadobudnutia nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy so spoločnosťou E. s.r.o.. Správca dane na základe vykonanej kontroly rozhodol, že daňový subjekt nemal nárok na odpočet dane. Bolo to jednak z dôvodu, že nebola odvedená daň na výstupe (nesplnenie daňovej povinnosti spoločnosťou E. s.r.o.) a na strane druhej tak bolo z dôvodu neúmerne vysokej kúpnej ceny vzhľadom na konkrétne miestne pomery. Svedkyňa uviedla, že podľa zákona však nie je nikde upravená povinnosť daňového subjektu zisťovať, či obchodný partner si splnil daňovú povinnosť predtým, ako si uplatní odpočet DPH. Pokiaľ by cena prevádzaním nehnuteľností bola obvyklá, a pri daňovej kontrole by bolo zistené, že druhý subjekt si nesplnil daňovú povinnosť, suma s odpočtom DPH by bola zadržaná a ak by si druhý daňový subjekt splnil svoju daňovú povinnosť, mohol by si konkrétny daňový subjekt opäť požiadať o odpočet DPH. Z uvedeného tiež vyplýva, že daňový subjekt v čase, keď si zahrnie do účtovníctva predmetné faktúry, nevie o tom, že nemá nárok na odpočet DPH a toto sa zistí, až pri daňových kontrolách. Je tiež možné dodatočne sa dohodnúť medzi zmluvnými stranami na započítaní vzájomných pohľadávok, ale v tomto smere je potrebné zmeniť kúpnopredajnú zmluvu a musí byť preukázané, že druhá strana vykonáva ekonomickú činnosť. V danom prípade spoločnosť E. s.r.o. nevykonávala ekonomickú činnosť, pretože nekomunikovala s Daňovým úradom v Bratislave a nepodávala daňové priznanie. Svedkyňa na hlavnom pojednávaní dodala, že nárok na odpočítanie dane je upravený v ustanoveniach § 49 až 51 zákona o DPH, ktorý v danom prípade bolo potrebné aj použiť. V priebehu prípravného konania svedkyňa si mylne vysvetlila ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH a vyslovila názor, že na daňový subjekt E. s.r.o. sa nevzťahuje ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH, pretože tento daňový subjekt predal nehnuteľnosti v lehote do 5 rokov od nadobudnutia.

Súd si vyžiadal písomné stanovisko od Finančného riaditeľstva SR Banská Bystrica k posúdeniu uplatneného nároku v danom prípade. V písomnom stanovisku zo dňa 01.06.2018 sa uvádza, že v zmysle ustanovenia § 38 Zákona o DPH oslobodené od dane je dodanie stavby alebo jej časti vrátane dodania stavebného pozemku, na ktorom stavba stojí, ak je dodanie uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby alebo jej časti, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo jej časti alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby alebo jej časti; platiteľ sa môže rozhodnúť, že dodanie uvedenej nehnuteľnosti nebude oslobodené od dane. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia oslobodené od dane je dodanie pozemku okrem dodania stavebného pozemku. Z uvedeného na konkrétny prípad teda vyplýva, že ak predmetom dodania medzi platiteľmi DPH boli

- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála, a dodanie bolo uskutočnené po piatich rokoch od prvej kolaudácie stavby na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo po piatich rokoch odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie tejto stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála, je podľa § 38 ods. 1 oslobodené od dane, t.j. k cene predávajúci nemal dôvod uplatniť 20% DPH alebo sa mohol predávajúci rozhodnúť neoslobodiť dodanie predmetnej stavby vrátane stavebného pozemku a v takom prípade, na základe § 69 ods. 12 písm. c) Zákona o DPH platiť daň z tohto dodania bol povinný kupujúci, ktorý bol platiteľom DPH. T.z. že predávajúci k cene predávanej stavby nemal dôvod uplatniť 20% DPH a na faktúre, vyhotovenej za predaj, mal uviesť okrem iných záležitostí text: „prenesenie daňovej povinnosti“;

- stavba (napr. dom) vrátane stavebného pozemku, na ktorom predmetná stavba stála, a dodanie bolo uskutočnené do piatich rokov, vrátane od prvej kolaudácie stavby, na základe ktorej bolo povolené užívanie stavby alebo do piatich rokov vrátane odo dňa začatia prvého užívania stavby, potom dodanie tejto stavby vrátane stavebného pozemku, na ktorom stála podliehalo 20% DPH, t.j. predávajúci bol povinný k cene uplatniť 20% DPH;

- stavebné pozemky nezastavané stavbou, s ktorou by sa predávali, potom predávajúci mal na základe § 38 ods. 2 Zákona o DPH k cene uplatniť 20% DPH;

- pozemky, ktoré neboli stavebnými pozemkami - nespĺňali vyššie uvedenú charakteristiku, potom na základe § 38 ods. 2 Zákona o DPH mal ich platiteľ fakturovať oslobodené od DPH, t.j. k ich cene nemal dôvod uplatniť 20% DPH.

K uvedenému písomnému stanovisku bol na hlavnom pojednávaní vypočutý jeho spracovateľ Ing. F. Ť., ktorý na jej obsahu zotrval. Vo svojej výpovedi dodal, že ak daňový subjekt použije nehnuteľnosť - budovu na svoje podnikanie, môže si uplatniť odpočet dane. Poukázal na nedostatky predložených faktúr č. 20130830036 a 20130830037 pokiaľ ide o ich obsah, pretože v nich nie je presne popísané, čo sa predáva bez bližšej špecifikácie. Rovnako je to aj s uvedením výšky DPH. Svedok zotrval na názore, že príslušná pracovníčka daňového úradu si nesprávne vyložila zákon, najmä pokiaľ ide o ustanovenie § 38 ods. 1 Zákona o DPH. Svedok tiež zdôraznil, že ak kontrolór nájde faktúru, kde je nesprávne nahodená daň a druhý subjekt si ju odpočíta, bez rozdielu, ako bola faktúra vyhotovená (teda či správne alebo nesprávne) vždy ten kupujúci musí čítať zákon a riešiť svoju situáciu a vyriešiť v súlade s ustanoveniami § 49 až 51 Zákona o DPH, či a kedy môže odpočítať daň. Tu je uvedená podmienka, že právo vzniká v deň, kedy vznikla daňová povinnosť. Kupujúci teda nemôže v situácii, že má doklad a vidí tam daň len tak bez všetkého si daň odpočítať. Musí posúdiť, či tá daň je tam oprávnene alebo nie, a keď zistí opak, musí komunikovať s druhou stranou. Svedok znova poukázal na možnosť predaja s daňou, avšak zároveň na povinnosť samozdanenia.

K veci bola vypočutá aj svedkyňa Ing. T. B., ktorá vykonávala účtovníctvo pre spoločnosť B. E. s.r.o.. Účtovníctvo vykonávala od vzniku firmy externým spôsobom. Svedkyňa má vlastnú kanceláriu, kde jej boli doručované všetky účtovné doklady na spracovanie. Jednotlivé faktúry zaúčtovávala samostatne bez toho, aby od obžalovaného O. dostávala príkazy, pokyny alebo usmernenia. Bolo to z dôvodu, že obžalovaný sa tejto problematike nerozumie. Potvrdila, že sa v rozhodnom období vykonávali viaceré daňové kontroly, počas ktorých boli zistené aj nejaké chyby a to z dôvodu, že sa často menia právne predpisy. Spomenula si na prevod určitých nehnuteľností so spoločnosťou E. s.r.o. na spoločnosť B.É. E. s.r.o. v katastrálnom území Pača. Tieto sú do dnešného dňa v evidencii majetku spoločnosti. Aj v tomto prípade, tak ako v ostatných, jej boli doručené faktúry, ako aj rozhodnutie katastrálneho úradu, tieto doklady zaúčtovala a následne bola vykonaná daňová kontrola, ktorá zistila nezrovnalosti ohľadne možnosti odpočtu DPH. Svedkyňa uznala, že konala v omyle, pretože sa nevyznala dostatočne v problematike účtovania nehnuteľností a uznala u obžalovaného O., že to bola jej chyba a daňový úrad mal pravdu. V tom čase svedkyňa nemala dostatočne preštudované príslušné ustanovenia Zákona o DPH, podľa ktorého bolo potrebné postupovať. V tom čase to bol jediný prevod nehnuteľností v spoločnosti. Odvedenie dane spoločnosťou E. s.r.o. nezisťovala, pretože nemali možnosť ako to zistiť. Toto sa dá zistiť len pri daňovej kontrole. Svedkyňa zaúčtovala 2 faktúry, pričom k jednotlivým sumám sa vyjadriť nevedela, potvrdila však, že konateľ spoločnosť jej predtým oznámil, že plánuje kúpiť nehnuteľnosti do firmy s tým, že svedkyňa mala vedomosti o zámeroch konateľa a jeho plánoch, pretože pred ňou spomínal dotácie z eurofondov buď na nejaké sklady alebo niečo s elektrinou, podporou rozvoja alebo niečím podobným. V tom čase vyplňovali niekoľko žiadostí, potvrdení a podkladov, ktoré aj odniesli na príslušné úrady. Spomenula si aj na skutočnosť, že boli nejaké dohody o zápočte pohľadávok s firmou E.. Toto sa využívalo aj v minulosti a využíva sa to aj v súčasnosti. V závere svedkyňa zdôraznila, že v prípade 2 citovaných faktúr jej obžalovaný O. ani nikto iný nedal žiadny pokyn ani príkaz, ale konala samostatne z dôvodu, že na predložených faktúrach bola vyčíslená DPH. Svedkyňa si bola istá, že celý postup, ktorý urobila, bol správny, pretože predpokladala, že príde daňová kontrola. Následne svedkyni bola predložená dohoda o započítaní pohľadávok, k čomu uviedla, že museli existovať nejaké pohľadávky, pravdepodobne z postúpených zmluvných vzťahov, čo by sa malo nachádzať v účtovníctve. Potvrdila, že tento doklad videla, zrejme jej ho predložil obžalovaný O. a po jeho preverení ho zaúčtovala. K tomu musela mať k dispozícii všetky potrebné podklady a preto ich s určitosťou započítala.

Súd sa oboznámil aj s celým ďalším spisovým materiálom, osobitne s obsahom predmetných faktúr kúpnopredajných zmlúv, dohodou o vzájomnom započítaní záväzkov, rozhodnutiami katastrálneho úradu a ďalšími listinnými dôkazmi. Po takto vykonanom dokazovaní dospel k nasledujúcim záverom:

Zločinu daňového podvodu podľa § 277a ods. 1,2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten, kto neoprávnene vo väčšom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech a tento čin spácha v značnom rozsahu.

Obom obžalovaným sa kladie v obžalobe vo všeobecnosti za vinu, že po predchádzajúcej vzájomnej dohode za účelom neoprávneného získania nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty postupne uskutočnili účelové prevody nehnuteľností v nereálnej kúpnej cene, pri ktorých nedošlo ku skutočnému finančnému plneniu a následne obžalovaný P. O. ako mesačný platca dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie mesiaca august roku 2013 si aj neoprávnene uplatnil nárok na nadmerný odpočet DPH v sume 70.333,33 €, avšak k vyplateniu nedošlo.

Predovšetkým je nutné konštatovať, že tak, ako to vyplýva z podrobných výpovedí svedkov Ing. T. F. a Ing. F. Ť., faktúry č. 20130830036 a 20130830037 neboli správne vyhotovené. Sporná je najmä otázka uvedenej 20% dane z pridanej hodnoty a taktiež skutočnosť, že fakturované nehnuteľnosti neboli bližšie špecifikované, prípadne, že neobsahovali poznámku o prenesenej daňovej povinnosti. Vykonané dokazovanie najmä v prípravnom konaní, ale aj v konaní pred súdom nedalo jasnú odpoveď na to, kto vlastne v skutočnosti tieto faktúry vyhotovil. V priebehu daňovej kontroly síce obžalovaný F. potvrdil pred správcom dane, že tieto faktúry vyhotovil on sám, no neskôr najmä v trestnom konaní toto tvrdenie poprel a na svoju obhajobu uviedol, že takto chránil seba. Na svoju obhajobu v trestnom konaní uviedol, že on žiadne dokumenty nevyhotovoval, že žiadna dohoda o prevode nehnuteľností tak v prvom ako ani v druhom prípade medzi ním a obžalovaným nebola, a že všetky doklady, zmluvy a návrhy mu boli medzi inými dokumentmi obžalovaným O.Á. podstrčené a pokiaľ ich aj podpísal, tak v skutočnosti nevedel, čo vlastne podpisoval.

Obhajoba obžalovaného F. sa javí byť ako nepravdepodobná a nevieryhodná a z doteraz vykonaných dôkazov nie je možné jednoznačne konštatovať motív takejto obrany obžalovaného. Zdá sa byť nepravdepodobné, že ak podpisoval také množstvo zmlúv, návrhov, prípadne faktúr a zúčastnil sa aj overenia podpisov na notárskom úrade, prípadne bol aj na katastrálnom úrade, že by nevedel o aké dokumenty sa v skutočnosti jedná. Vzhľadom na to, že krátko po vykonaní daňovej kontroly resp. začatí trestného stíhania sa svojej spoločnosti zbavil a v súčasnej dobe neexistuje žiadna účtovná dokumentácia spoločnosti E. s.r.o., nie je možné bližšie preveriť jeho obhajobu a v tomto smere doplniť dokazovanie.

Pokiaľ ide o subjektívnu stránku žalovaného zločinu, je nutné konštatovať niekoľko závažných skutočností:

Je pravdepodobné, že k podnetu na začatie trestného stíhania obžalovaných došlo z dôvodu zlého výkladu zložitého zákona o DPH (najmä zo strany kontrolórky v spojitosti s ustanovením § 38 Zákona o DPH) a podozrenia, že v predmetných faktúrach sa fakturovala nereálna kúpna cena, ktorá nezodpovedá miestnym pomerom a teda z dôvodu podozrenia, že došlo k účelovému nadhodnoteniu prevádzaných nehnuteľností v úmysle získať vyšší nadmerný odpočet DPH.

Obžalovaný P. O. uvedené skutočnosti vo svojej obhajobe vysvetlil tak, že s obžalovaným F. existovala dohoda v spojitosti s vybudovaním fotovoltaickej elektrárne, za ktorým účelom bolo potrebné sceliť pozemky. Práve predstaviteľ spoločnosti E. s.r.o. obžalovaný F., mal kvôli jeho bližšie nešpecifikovaným možnostiam zabezpečiť finančné prostriedky na realizáciu tohto projektu, pravdepodobne z eurofondov, a súčasne mal byť akýmsi tichým spoločníkom v tomto projekte. Menovanému sa však nepodarilo zabezpečiť finančné prostriedky a preto bol požiadaný obžalovaným O., aby previedol tieto nehnuteľnosti na spoločnosť B. E. s.r.o.. Navýšenie sumy, ktorá bola stanovená dohodou, vysvetlil tým, že chcel zabezpečiť návratnosť finančných prostriedkov cez eurofondy. Z uvedeného teda vzniká dojem, že obžalovaný O. chcel získať čo najviac finančných prostriedkov z tohto zdroja na realizáciu svojich plánov.

Je nutné poznamenať, že zo strany obžaloby nebol produkovaný, navrhnutý ani vykonaný žiadny taký dôkaz, ktorý by jednoznačne, objektívne a bez akýchkoľvek pochýb svedčil o tom, že medzi oboma obžalovanými bola dohoda, ktorá smerovala k neoprávnenému získaniu nadmerného odpočtu DPH. Navyše o zámere vybudovať fotovoltaickú elektráreň okrem obžalovaného O. sa zmienil aj samotný obžalovaný F. (miesto vybudovania malo byť pri obci Nižná Pokoradz-kde sa v súčasnej dobe aj skutočne nachádza, čo bolo dokumentované na hlavnom pojednávaní), ďalej svedkyňa Petra O. ako aj Ing. T. B.. Posledne menovaná mala poznatky aj o projektoch v tomto smere. Obžalovaný O. zároveň znázornil na územnom pláne obce Pača, kde sa táto elektráreň mala nachádzať a pre tento účel bolo potrebné citované pozemky sceliť.

Ďalšou dôležitou skutočnosťou je výpoveď účtovníčky Ing. B., ktorá vo svojej výpovedi uviedla, že mala samostatnú kanceláriu, v ktorej vykonávala účtovníctvo pre obžalovaného O., ktorý túto problematiku vôbec neovládal. Všetky doklady, ktoré jej boli doručované do kancelárie, sama zaúčtovala. Opakovane zdôraznila, že predmetné faktúry zaúčtovala po predchádzajúcej kontrole sama bez pokynov, príkazov a usmernení zo strany obžalovaného O.. Poukázala na to, že v tom období často bola vykonávaná daňová kontrola a bola si úplne istá, že aj v tomto prípade sa vykoná daňová kontrola, a keďže všetko prekontrolovala, bola si istá, že je všetko v poriadku a že postupovala v súlade so zákonom. Zároveň však uznala, že bola to jej chyba (zaúčtovanie faktúr a najmä uplatnenie nadmerného odpočtu DPH), a to pre neznalosť resp. zlé vysvetlenie si ustanovení veľmi zložitého zákona o DPH. Vo svojej výpovedi poukázala, tak ako to už bolo vyššie uvedené, na to, že vie o projektoch obžalovaného O., v ktorých mal záujem získať dotácie z eurofondov na nejaké sklady, resp. niečo s elektrinou, resp. úspornou elektrinou. Po vykonanej daňovej kontrole svedkyňa uznala, že faktúry nemali obsahovať DPH, ale prenesenie daňovej povinnosti. Vyjadrila sa aj k započítaniu pohľadávok so spoločnosťou E. s.r.o. a pokiaľ započítanie vykonala, všetky položky určite prekontrolovala a takto vykonala započítanie. Na tomto mieste je opäť nutné poukázať na to, že jednotlivé záväzky a pohľadávky v súčasnej dobe nie je možné objektivizovať, pretože účtovníctvo spoločnosti E. s.r.o. už neexistuje.

Otázka kúpnej ceny je vecou dohody. Obchodný partner nemá za povinnosť preverovať, či pri transakcii obchodný partner na druhej strane odviedol daň a teda, či si splnil daňovú povinnosť. Táto skutočnosť sa zisťuje až daňovou kontrolou. Všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne svedčia o tom, že obhajoba obžalovaného O., ktorou vysvetľuje rozdiel v kúpnych cenách pri prevode nehnuteľnosti a dôvod týchto prevodov, nebola žiadnym dôkazom vyvrátená a úmysel uvedený v obžalobe vychádza len z predpokladu daňových orgánov, pravdepodobne na základe praktických skúseností. Nebola preukázaná ani žiadna aktívna účasť obžalovaného O. pri samotnom uplatnení nadmerného odpočtu DPH, pretože svedkyňa Ing. B. jasne opakovane zdôraznila, že tento odpočet vykonala sama po tom, ako posúdila správnosť takéhoto postupu s vedomím, že vec bude preverená veľmi pravdepodobnou daňovou kontrolou. Nebolo zistené, že by akýmkoľvek spôsobom obžalovaný O. resp. obžalovaný F. zasiahol do tohto procesu.

Z vykonaného dokazovania sa teda javí, že obžalovaný O., ale aj obžalovaný F. vyššie citovanými prevodmi nehnuteľností sledovali úplne iný cieľ, než získať nadmerný odpočet DPH, čo však už zakladá zákonné znaky skutkovej podstaty iného deliktu. Obžalovaný O. svoje konanie a úmysel vysvetlil logicky a je podložené viacerými dôkazmi. Obranu obžalovaného F. nie je možné jednoznačne vysvetliť a akýkoľvek záver v tomto smere by bol špekulatívny. Z týchto dôvodov súd vyslovil, že konanie obžalovaných nie je trestným činom, ktorý uvádza obžaloba a preto boli spod obžaloby obaja obžalovaní v celom rozsahu oslobodení. Úmysel obžalovaných získať nadmerný odpočet DPH nebol preukázaný, ale dôkazy svedčia o tom, že najpravdepodobnejšie k tomu došlo omylom a nesprávnym postupom zo strany účtovníčky Ing. B.. Keďže ide o závažné pochybnosti, ktoré svedčia v prospech oboch obžalovaných, v súlade so zákonným pravidlom „v pochybnostiach v prospech obvineného“ bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný P. O. je v mieste posledného bydliska hodnotený kladne. Pôsobí ako živnostník. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo dňa 11.12.2008, kedy mu pre prečin podľa § 289 ods. 1 písm. b) Trestného zákona bol uložený podmienečný trest odňatia slobody a trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkých druhov. Na obžalovaného sa hľadí, ako keby nebol odsúdený.

Obžalovaný X. F. sa v súčasnej dobe dlhodobo zdržiava v Z., kde má aj bydlisku a tu pôsobí ako servisný technik. Doposiaľ bol 2-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 16.09.2015, kedy mu pre trestný čin podľa § 276 ods. 1,3 Trestného zákona bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov so skúšobnej dobou do 17.09.2020 s probačným dohľadom, primerané obmedzenia, peňažný trest vo výmere 6000 € a zákaz činnosti vykonávať podnikateľskú činnosť a funkciu štatutárneho orgánu na dobu 5 rokov.

Splnomocnený zástupca Daňového úradu Rožňava si žiadny nárok na náhradu škody neuplatnil a preto o náhrade škody nebolo potrebné rozhodovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku, a to v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2) Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.