Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_11C-35-2018.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom JUDr. Jánom Petreásom, v spore žalobkyne Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, IČO: 00 166 073 so sídlom Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, proti žalovanému K.. G. R.?, nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/XX, XXX XX J., o zaplatenie 1.332,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 332,83,-€ s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1 332,83,-€ od 14.8.2018 do zaplatenia, do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100% do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou podanou 12.10.2018 žiadala zaviazať žalovaného na zaplatenie 1.332,83 Eur s 5% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 1.332,83 Eur od 14.08.2018 do zaplatenia a na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Zvolen prebiehalo pod sp.zn. 11C/169/2010 konanie, v ktorom si žalobca - Mesto Nová Baňa uplatňoval proti Slovenskej republike zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti SR ako žalovanej 1./ a proti K.. G. R.?ako žalovanému 2./ nárok na náhradu škody v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca svoj nárok na náhradu škody odvodzoval od nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora K.. G. R.? v exekučných konaniach vedených pod sp.zn. Ex 1114/2001, Ex 1115/2001, Ex 801/2003 a Ex 181/2006, v ktorých žalobca vystupoval v pozícii oprávneného. Žalobca namietal, že K.. G. R.?ako súdny exekútor konajúci v uvedených exekučných konaniach prijal od povinného čiastkové plnenia súhrnne vo výške 843,59 Eur, tieto však následne nevyplatil na účet oprávneného Mesto Nová Baňa v zákonnej lehote 7 dní po obdržaní zrážky a uvedené prostriedky si sám ponechal.
2. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/169/2010-303 zo dňa 2.4.2015 bola Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR zaviazaná zaplatiť žalobcovi sumu 843,59 Eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 25.5.2011 až do zaplatenia. Rozsudok súdu prvej inštancie bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/707/2015-342 zo dňa 23.5.2017. V týchto rozhodnutiach bol za príčinu vzniku škody ustálený nesprávny úradný postup súdneho exekútora K.. G. R.?
3. Na základe uvedených rozhodnutí žalobkyňa dňa 30.10.201 pristúpila k úhrade súdmi priznanej náhrady škody vo výške 843,59 Eur a úroku z omeškania zo sumy 843,59 Eur od 25.5.2011 do 31.10.2017 vo výške 489,24 Eur, to znamená, že poškodenému Mestu Nová Baňa vyplatila celkom sumu 1.332,83 Eur, čo je aj žalovaná suma.
4. Žalobkyňa poukázala na ustanovenie § 22 ods.1 písm. c) a ustanovenie § 22 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z.
5. Žalobkyňa dospela k záveru, že je povinná vymáhať regresnú náhradu od žalovaného, pričom nie sú splnené zákonné predpoklady pre upustenie od vymáhania regresnej náhrady. Samotný žalovaný v súdnom konaní vedenom pod sp.zn. 11C/169/2010 deklaroval, že pohľadávku Mesta Nová Baňa uznáva.
6. Žalobkyňa listom zo dňa 8.8.2018 vyzvala žalovaného, aby uhradil regresnú náhradu vo výške 1.332,83 Eur predstavujúcu škodu spôsobenú jeho nesprávnym úradným postupom vo vyššie uvedených exekučných konaniach v lehote 15 dní od doručenia výzvy na účet žalobcu. Výzva bola žalovanému doručená dňa 13.8.2018. Žalovaný v stanovenej 15-dňovej lehote regresnú náhradu neuhradil a nedoručil žalobkyni žiadne stanovisko k zaslanej výzve. Ministerstvo spravodlivosti SR listom zo dňa 11.9.2018 urgovalo u žalovaného úhradu regresnej náhrady. Žalovanému bola urgencia doučená 14.9.2018, ale žalovaný ani na túto nereagoval.
7. Žalobca si uplatnil aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania.
8. Žaloba bola žalovanému doručená spolu s výzvou na vyjadrenie k žalobe dňa 29.10.2018. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní zdravotnými dôvodmi. O odročenie pojednávania z vážnych dôvodov nepožiadal.
9. Poverený zástupca žalobkyne sa na pojednávanie dostavil riadne a včas. Na pojednávaní uviedol, že v plnom rozsahu poukazuje na podanú žalobu, na základe ktorej sa domáhajú od žalovaného zaplatenia sumy 1.332,83 Eur s príslušnými úrokmi z omeškania. Žalovaná ako subjekt v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. uhradila náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu za škodu, ktorú v zmysle právoplatného rozsudku Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/169/2010-303 zo dňa 2.4.2015 spôsobil žalovaný. Žalovaný bol vyzvaný na dobrovoľnú úhradu žalovanej sumy, ale na výzvu nereagoval.
10. Podľa § 2 ods.1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, na účely tohto zákona majetkom štátu sú veci vo vlastníctve Slovenskej republiky vrátane finančných prostriedkov, ako aj pohľadávky a iné majetkové práva Slovenskej republiky.
11. Podľa § 2 ods.2 uvedeného zákona, Slovenská republika ako právnická osoba vlastní majetok a nakladá s ním prostredníctvom správcov majetku štátu v súlade s týmto zákonom. Správca podľa § 1 ods. 1 písm. a), b) a d) môže nadobúdať majetok len do vlastníctva štátu. Správca majetku štátu vykonáva právne úkony pri správe majetku štátu v mene štátu. Správca koná v mene štátu pred súdmi a inými orgánmi vo veciach, ktoré sa týkajú majetku štátu, ktorý spravuje, alebo sporného majetku, ktorého správcom by mal byť podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.
12. Podľa § 22 ods.1 písm. c) zákona č. 514/2003 Z.z., ak štát uhradí náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, požaduje regresnú náhradu v celej výške od fyzickej osoby, ktorá vydala nezákonné rozhodnutie alebo sa podieľala na nesprávnom úradnom postupe ako osoby na to oprávnenej pri výkone verejnej moci, ktorá jej bola zverená zákonom.
13. Podľa § 22 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., štát upustí od vymáhania regresnej náhrady alebo jej časti od osoby alebo orgánu uvedeného v odseku 1, len ak škoda nebola spôsobená svojvoľným rozhodnutím, ktoré zjavne nemá oporu v právnom poriadku alebo ak regresnú náhradu nie je možné vymôcť.
14. Rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/169/2010-303 zo dňa 2.4.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/707/2015-342 zo dňa 23.5.2017 bolo preukázané, že žalovaná ako žalovaná v I. rade bola zaviazaná zaplatiť žalobcovi Mesto Nová Baňa sumu 843,59 Eur s 9% úrokmi z omeškania ročne zo sumy 843,59 Eur od 25.5.2011 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 3.8.2017 a vykonateľným sa stal 8.8.2017. Z uvedených rozhodnutí súdov jednoznačne vyplýva, že škodu zavinil žalovaný K.. G. R.?.?svojou činnosťou pri vykonávaní exekúcií vedených pod sp.zn. Ex 181/2006, Ex 801/2003, Ex 114/2001 a Ex 1115/2001. Suma 843,59 Eur predstavuje sumu, ktorá bola súdnym exekútorom vymožená od povinného subjektu v prospech oprávneného Mesta Nová Baňa, pričom súdny exekútor túto sumu vymohol, ale si ju ponechal pre vlastné potreby.
15. Žalobkyňa preukázala, že dňa 30.10.2017 bola poukázaná suma 1.332,83 Eur predstavujúca sumu 843,59 Eur s 9% úrokmi z omeškania ročne od 25.5.2011 do zaplatenia. Táto suma bola poukázaná Mestu Nová Baňa. Poukázaním uvedenej sumy vzniklo žalobkyni právo a zároveň aj povinnosť vymáhať túto regresnú náhradu od žalovaného, ktorý škodu spôsobil pri vykonávaní exekučnej činnosti.
16. Podľa § 517 ods.1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
17. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
18. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
19. Tým, že žalovaný nereagoval na výzvu žalobkyne na zaplatenie žalovanej sumy, dostal sa žalovaný dňom 14.8.2018 do omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto súd podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov zaviazal žalovaného aj na zaplatenie 5% úrokov z omeškania ročne z dlhovanej sumy.
20. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a § 262 ods.1 CSP, lebo žalobca mal v konaní úspech v plnom rozsahu.
21. Podľa § 255 ods.1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
23. Podľa § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v 2 vyhotoveniach (§ 355 ods.1 C.s.p. a § 362 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 C.s.p. nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 360 ods.1 C.s.p).
V ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359 C.s.p. (§ 360 ods.2 C.s.p.).
Lehota na podanie odvolania plynie od doručenia rozhodnutia intervenientovi (§ 360 ods.3 C.s.p.).
Prokurátor môže podať odvolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 361 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.2 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané po uplynutí lehoty podľa ods. 1 preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením súdu o lehote na podanie odvolania. Ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do troch mesiacov od doručenia rozhodnutia (§ 362 ods.3 C.s.p.).
Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na nepríslušnom súde preto, že odvolateľ sa spravoval nesprávnym poučením o súde príslušnom na podanie odvolania. To platí aj vtedy, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie o súde príslušnom na podanie odvolania (§ 362 ods.4 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že :
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.1 C.s.p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods.2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods.3 C.s.p.).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 C.s.p.).
Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd (§ 367 ods.1 C.s.p.).
Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (§ 367 ods.2 C.s.p.).
Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 ods.3 C.s.p.).
Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia (§ 368 C.s.p.).
Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova (§ 369 ods.1 C.s.p.).
Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania (§ 369 ods.2 C.s.p.).
Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví (§ 369 ods.3 C.s.p.).
Ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 ods.4 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (§ 370 ods.1 C.s.p.).
Súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (§ 370 ods.2 C.s.p.).
Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 ods.3 C.s.p.).
Žalobu nie je možné v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).
V odvolacom konaní nie je možné uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona - zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok (§ 220 ods.1 C.s.p.).