Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Sa/5/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") sudcom JUDr. Milanom Končekom v právnej veci žalobcu: L. I., Š. XXX, práv. zast.: JUDr. Milan Križalkovič, advokát, Hviezdoslavova 11, Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát, Kuzmányho 8, Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia vo veci správneho trestania sp.zn. KRPZ-KE-KDI2-114/2017-P zo dňa 29.11.2017, na základe správnej žaloby žalobcu vo veciach správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku podľa ust. § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pod č. ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017, ktorým rozhodnutím podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, a súčasne mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16,- eur. V dôvodoch svojho rozhodnutia žalovaný uviedol, že: „Napadnutým rozhodnutím Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi podľa ustanovenia § 22 ods. 2 písm. a) zákona SNR 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov uložil obvinenému L. I. pokutu vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov. Podľa § 79 ods. 1 citovaného zákona s poukázaním na § 1 písm. a) vyhlášky MV SR č. 411/2006 Z. z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku v znení neskorších predpisov, zaviazal účastníka konania uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, ako príslušný prvostupňový správny orgán vychádzal zo skutkového stavu veci, že L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. č. XXX, dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 08:30 hod. viedol po štátnej ceste číslo C. v smere od mesta P. smerom na obec Ž. motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octávia, evidenčné číslo P. XXXN., kde nerešpektoval zvislé prenosné dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky v rámci E. P. a chcel s vozidlom vojsť do priestoru, kde bol dopravnou značkou B1 „zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ vjazd zakázaný, pričom prednou časťou vozidla narazil do chodca (traťového komisára) L. F., ktorý stál na vozovke pred vozidlom a snažil sa vozidlo zastaviť. Vodič na mieste dopravnej nehody nezotrval a z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto, čím si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu chodca L. F., ktorý pri nehode utrpel poranenie a odreninu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený na mieste dopravnej nehody lekárom záchrannej služby, ktorý zabezpečoval E.. Vykonanou dychovou skúškou pomocou elektronického merača Alco Quant 6020 plus evidenčné číslo R. nebolo chodcovi zistené požitie alkoholických nápojov. Prvostupňový správny orgán kvalifikoval konanie obvineného L. I., ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písmeno b), § 60 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), § 66 odstavec 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 odstavec 2 písm. c) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený L. I. proti rozhodnutiu o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi, vydaného pod č: ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017, podať prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Milana Križalkoviča v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom uviedol, cit.: „Vo vyššie označenej veci v zákonnej lehote podávam, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, proti rozhodnutiu OR PZ Spišská Nova Ves, ODI Gelnica, č. ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017 odvolanie a žiadam, aby Krajský dopravný inšpektorát Košice napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu v Gelnici na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie smeruje voči všetkým výrokom rozhodnutia správneho orgánu, teda proti výroku o vine, výroku o treste, ako aj výroku o trovách konania. Napadnutým rozhodnutím som bol uznaný vinným z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d), písm. g), písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože som mal porušiť všeobecné povinnosti účastníka v cestnej premávke ustanovené v § 3 ods. 2 písm. b), § 60 ods. 2 a povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), a § 66 ods. 6 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v čase približne o 8,30 hod. som mal viesť po štátnej ceste č. C. v smere od mesta P. smerom na obec Ž. osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ev. č.: P., kde som mal nerešpektovať zvislé prenosné dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky v rámci E. P.Š. a mal som chcieť vojsť do priestoru, kde mal byť dopravnou značkou B1 „zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ vjazd zakázaný, pričom prednou časťou som mal naraziť do chodca traťového komisára L. F., ktorý mal stáť na vozovke pred vozidlom a snažil sa vozidlo zastaviť. V ďalšom som mal nezotrvať na mieste a z miesta dopravnej nehody som mal odísť. Čím som si mal nesplniť povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Pri tejto udalosti malo dôjsť ku ľahkému zraneniu chodca L. F., ktorý mal byť ošetrený lekárom záchrannej služby. Za toto mi boli uložené sankcie: pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň som bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur.“ V odôvodnení odvolania uviedol toto odôvodnenie: „Predovšetkým poukazujem na to, že skutok, tak ako je popísaný v rozhodnutí, sa nikdy nestal, je vymyslený a nemal som možnosť sa, pred tým než správny orgán vo veci rozhodol, vôbec k veci vyjadriť. Prvostupňový správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav a nakoniec vec aj nesprávne právne posúdil. Ďalšie a podrobné dôvody predložím prostredníctvom svojho právneho zástupcu do 5 dní po tom, čo mu bude umožnené nazretie do priestupkového spisu a vyhotovená kópia tohto priestupkového spisu a teda po tom, čo s ním toto nepravdivé obvinenie z priestupku prejednám a rovnako prejednám aj nesprávnosť postupu správneho orgánu.“ Dňa 27.10.2017 bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené doplnenie dôvodov odvolania, podaného prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Milanom Križalkovičom, v ktorom je uvedené, cit.: „Vo vyššie označenej veci som v zákonnej lehote podal, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, proti rozhodnutiu OR PZ Spišská Nova Ves, ODI Gelnica, č. ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017 odvolanie, ktorým som žiadal, aby Krajský dopravný inšpektorát Košice napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu v Gelnici na nové konanie a rozhodnutie. Odvolanie smerovalo voči všetkým výrokom rozhodnutia správneho orgánu, teda proti výroku o vine, výroky o treste, ako aj výroku o trovách konania. K predmetnému odvolaniu predkladám nasledovné doplnenie dôvodov odvolania: Napadnutým rozhodnutím som bol uznaný vinným z priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. d), písm. g), písm. k) zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože som mal porušiť všeobecné povinnosti účastníka cestnej premávke ustanovené v § 3 ods. 2 písm. b), § 60 ods. 2 a povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti ustanovené v § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), a § 66 ods. 6 s poukázaním na § 137 ods. 2 písm. c) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov na tom skutkovom základe, že dňa XX.X.XXXX v čase približne o 8,30 hod. som mal viesť po štátnej ceste č. C. v smere od mesta P. smerom na obec Ž. osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, ev. č.: P., kde som mal nerešpektovať zvislé prenosné dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky v rámci E. P. a mal som chcieť vojsť do priestoru, kde mal byť dopravnou značkou B1 „zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ vjazd zakázaný, pričom prednou časťou som mal naraziť do chodca traťového komisára L. F., ktorý mal stáť na vozovke pred vozidlom a snažiť sa vozidlo zastaviť. V ďalšom som mal nezotrvať na mieste a z miesta dopravnej nehody som mal odísť. Čím som si mal nesplniť povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Pri tejto udalosti malo dôjsť ku ľahkému zraneniu chodca L. F., ktorý mal byť ošetrený lekárom záchrannej služby. Za toto mi boli uložené sankcie: pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň som bol zaviazaný uhradiť trovy konania vo výške 16 Eur. Doplnenie dôvodov: Predovšetkým, tak ako som už uviedol v mojom odvolaní zo dňa 25.9.2017, trvám na tom, že skutok sa nikdy nestal. Skutok, tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, je vymyslený najmä pokiaľ ide o časť, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky, že som naraziť do chodca

- traťového komisára L. F., ktorý stál na vozovke a snažil sa ma zastaviť, že som nezotrval na mieste a že som odišiel na neznáme miesto a tak som si mal nesplniť povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Verziu narazenia do chodca L. F. si nepochybne vymyslel samotný L. F., s ktorým som mal na mieste slovný konflikt, keď som sa dožadoval, aby privolal zodpovednú osobu za toto obmedzenie, pretože meškaním a znemožnením prejazdu mi vznikla škoda. Chodec L. F. sa voči mne správal veľmi arogantne, vulgárnym spôsobom ma vyháňal z miesta a tak medzi nami došlo ku slovne hádke. Preto ja som po chvíli z miesta odišiel bez toho, žeby som bol kohokoľvek nejakým spôsobom ohroziť alebo spôsobil zranenie L. F.. O tom, že som neprekročil hranicu dopravného značenia, svedčia výpovede všetkých svedkov aj svedectvo samotného L. F. i keď títo svedkovia pri našej hádke s L. F. vôbec neboli. Výpovede svedkov sú absolútne tendenčné a prispôsobené tak, aby bolo preukázané, že som vrazil nejakým spôsobom do pravého predkolenia chodca L. F.. Samotný L. F. uviedol pri svojej výpovedi, že som stál pred značkou, keď malo dôjsť ku konfliktu a preto nie je možné konštatovať, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby L. F. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracoval U.. U. U. (čl. 23 spisového materiálu) je zrejmé, že som ho mal „ťuknúť“ do kolena dokopy 3- krát a posledný raz spadol na zem. Toto tvrdenie je v absolútnom rozpore so všetkými ostatnými výpoveďami a aj s výpoveďou samotného L. F., ktorý o tom, že som ho mat 3-krát „ťuknúť“ a že on mal spadnúť na zem, vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX o 10. 40 hod. nič neuviedol. Naviac L. F. podľa jeho výpovede políciu nevolal kvôli tomu, že bol zranený a že došlo ku dopravnej nehode, ale preto, že ho malo zaraziť moje konanie ako vodiča. Ako prišiel k povrchnému poraneniu predkolenia L. F. nemôže vyplývať z vyššie uvedeného záznamu, pretože mechanizmus vzniku tohto zranenia nemôže byť taký, ako to popísal lekár v tomto zázname, pretože následky takéhoto nárazu by boli určite závažnejšie. Aj samotný L. F. a aj svedkovia popisujú iný mechanizmus vzniku údajného poranenia L. F.U.. Z toho je zrejmé, že ich výpovede sú nepravdivé a účelové v úmysle potvrdiť L. F.. Naviac svedčia o tom aj záznamy o podaní vysvetlenia svedkov P. a U. W., ktoré spísal O.. U.. E., starší referent ODI OVS dňa 2.6.2017 o 18.00 hod. a 18.20 hod., ktorí záznamy sú úplne totožné a nepochybne len tzv. prekopírované. O tom, že sa skutok nestal svedčí úradný záznam O.. U.. E. zo dňa 2.6.2017, podľa ktorého ma telefonicky kontaktoval dňa 1.6.2017, kde ja som poprel akúkoľvek dopravnú nehodu dňa XX.X.XXXX a odmietol som sa dostaviť na vypočutie, pretože som nemal dôvod byť vypočutý k nejakej dopravnej nehode. Avšak aj napriek tomu, ako to vyplýva z tohto úradného záznamu, som sa dňa 2.9.2017 dostavil na ODI v Prešove a keď mi O.. U.. E. opakovane uviedol, že ma chce vypočuť ku nejakej dopravnej nehode, jednoznačne som poprel to, aby som mal nejakú dopravnú nehodu a aby som ja nejakú dopravnú nehodu spôsobil. Keď mi uviedol, že má k tomu aj nejakých svedkov, tak som mu oznámil, že sú to svedkovia falošní, čo sa mi aj v ďalšom, po oboznámení sa so záznamami, ktoré urobil O.. U.. E. R., potvrdilo. Tieto záznamy ani nemožno považovať za svedecké výpovede, pretože ani jeden zo záznamov, z ktorých napadnuté rozhodnutia vychádza, nie je overené podpisom osôb, ktoré mali podať vysvetlenie vo veci. Zo spisu nie je ani zrejmé, v akom postavení som vystupovať ja pri rozhovore s O.. E. a to, či ako obvinený z priestupku alebo či ako svedok alebo poškodený a preto som sa dožadoval mojich ústavných práv a riadneho poučenia dňa 2.6.2017. Naviac zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 2.6.2017 vyplýva, že som mal byť poučený o spôsobe náhrady škody, ktorú si budem uplatňovať v občianskoprávnom konaní z povinného zmluvného poistenia a túto si nebudem uplatňovať pred správnym orgánom. Takéto poučenie sa mi vôbec nedostalo a pochybujem, že by takéto poučenie bol O.. U.. R. E. uviedol aj v zázname o podaný vysvetlenia ostatným vypočúvaným osobám, ako je to uvedené v týchto záznamoch. O tom, v akom postavení som bol predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát do Gelnice o ústnom prejednaní priestupku, nie je zrejmé ani z predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 2.8.2017, ktoré mi bolo doručené dňa 23.8.2017 a určené na deň 25.8.2017 o 9,00 hod. V tom čase som bol vážne chorý a zúčastňovať som sa odborných vyšetrení, preto som v uvedený deň žiadal telefonicky, aby moje vypočutie sa vykonalo v inom termíne. Následne mi bolo doručené rozhodnutie o priestupku, z ktorého som sa dozvedel, že prejednanie dňa 25.8.2017 malo byť vykonané v mojom prípade ako obvineného z priestupku. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v predvolaní na strane 2 sa nachádza oznámenie, že prevzatím predvolania v zmysle § 73 ods. 1 Zákona o priestupkoch som obvinený z vyššie uvedeného priestupku a že sa na mňa hľadí ako na nevinného, pokiaľ mi vina nebude vyslovená právoplatným rozhodnutím, pretože v predmetnom predvolaní nie je uvedený žiadny popis dopravného priestupku, ktorého som sa mal údajne dopustiť. ani predtým mi nebolo oznámené akého priestupku som sa mal dopustiť a že som z takého priestupku obvinený. A nikdy mi neboli ani podané poučenia o mojich právach ako obvineného z priestupku. V zmysle § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi a ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Na záver chcem uviesť, že nikdy som nepovedal, že nebudem vo veci vypovedať, pretože nevedel som až do doručenia napadnutého rozhodnutia o priestupku, k čomu mám vlastne, teda k akej dopravnej nehode mám vypovedať. Žiadam preto, odvolací orgán napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Okresnému dopravnému inšpektorátu v Gelnici na nové konanie a rozhodnutie.“. Prvostupňový správny orgán nevyhovel podanému odvolaniu, a preto ho spolu so spisovým materiálom a svojím stanoviskom v zmysle § 57 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov predložil v lehote do 30 dní Krajskému dopravnému inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Druhostupňový správny orgán začal dňa 20.11.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 25.08.2017 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: záznamu dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu dopravnej nehody zo dňa 14.07.2017, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, plániku, náčrtku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, záznamu o podaní vysvetlenia U. W. zo dňa 02.06.2017, záznamu o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017, úradného záznamu policajta Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.06.2017, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, evidenčnej karty vodiča L. I. zo dňa 14.07.2017 a zo dňa 25.08.2017, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku L. I. zo dňa 02.08.2017, ospravedlnenia L. I. zo dňa 30.08.2017, údajov zo systému REGOB L. I., výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR L. I., zápisnice z prejednania priestupku v neprítomnosti zo dňa 25.08.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 25.08.2017, plnomocenstva pre JUDr. Milana Križalkoviča, odvolania menovaného proti rozhodnutiu o priestupku podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doplneného odvolania L. I. podaného prostredníctvom právneho zástupcu a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu. K tvrdeniam a námietkam, ktoré obvinený uviedol vo svojom odvolaní odvolací správny orgán uvádza nasledovné: Odvolací správny orgán dáva do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 2 písm. b) zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v ktorom je uvedené, že účastník cestnej premávky je povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia. V ustanovení § 60 ods. 2 citovaného zákona je uvedené, že úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami je nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky. V ustanovení § 66 ods. 2 písm. a) citovaného je uvedené, že účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody. V ustanovení § 137 ods. 2 písm. c) citovaného zákona je uvedené, že porušenie pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti. Obvinený vo svojom odvolaní namieta, cit.: „...Predovšetkým, tak ako som už uviedol v mojom odvolaní zo dňa 25.9.2017, trvám na tom, že skutok sa nikdy nestal. Skutok, tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, je vymyslený najmä pokiaľ ide o časť, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky, že som narazil do chodca - traťového komisára L.

F., ktorý stál na vozovke a snažiť sa ma zastaviť, že som nezotrval na mieste a že som odišiel na neznáme miesto a tak som si mal nesplniť povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Verziu narazenia do chodca L. F. si nepochybne vymyslel samotný L. F., s ktorým som mal na mieste slovný konflikt, keď som sa dožadoval, aby privolal zodpovednú osobu za toto obmedzenie, pretože meškaním a znemožnením prejazdu mi vznikla škoda. Chodec L. F. sa voči mne správal veľmi arogantne, vulgárnym spôsobom ma vyháňal z miesta a tak medzi nami došlo ku slovne hádke. Preto ja som po chvíli z miesta odišiel bez toho, žeby som bol kohokoľvek nejakým spôsobom ohrozil alebo spôsobil zranenie L. F.. O tom, že som neprekročil hranicu dopravného značenia svedčia výpovede všetkých svedkov aj svedectvo samotného L. F. i keď títo svedkovia pri našej hádke s L. F. vôbec neboli. Výpovede svedkov sú absolútne tendenčné a prispôsobené tak, aby bolo preukázané, že som vrazil nejakým spôsobom do pravého predkolenia chodca L. F.. Samotný L. F. uviedol pri svojej výpovedi, že som stál pred značkou, keď malo dôjsť ku konfliktu a preto nie je možné konštatovať, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby L. F. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracoval U.. U. U. (čl. 23 spisového materiálu) je zrejmé, že som ho mal „ťuknúť“ do kolena dokopy 3- krát a posledný raz spadol na zem. Toto tvrdenie je v absolútnom rozpore so všetkými ostatnými výpoveďami a aj s výpoveďou samotného L. F., ktorý o tom, že som ho mal 3-krát „ťuknúť“ a že on mal spadnúť na zem, vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX o 10. 40 hod. nič neuviedol. Naviac L. F. podľa jeho výpovede políciu nevolal kvôli tomu, že bol zranený a že došlo ku dopravnej nehode, ale preto, že ho malo zaraziť moje konanie ako vodiča. Ako prišiel k povrchovému poraneniu predkolenia L.O. F. nemôže vyplývať z vyššie uvedeného záznamu, pretože mechanizmus vzniku tohto zranenia nemôže byť taký, ako to popísal lekár v tomto zázname, pretože následky takéhoto nárazu by boli určite závažnejšie. Aj samotný L. F. a aj svedkovia popisujú iný mechanizmus vzniku údajného poranenia L. F.. Z toho je zrejmé, že ich výpovede sú nepravdivé a účelové v úmysle potvrdiť L. F.. Naviac svedčia o tom aj záznamy o podaní vysvetlenia svedkov P. a U. W., ktoré spísal O.. U.. E., starší referent ODI OVS dňa 2.6.2017 o 18.00 hod. a 18.20 hod., ktorých záznamy sú úplne totožné a nepochybne len tzv. prekopírované....“ K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti, záznam o podaní vysvetlenia L. F., zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dnešného dňa to jest XX. X. XXXX, v čase cca. 08:30 hod. na nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., kde pracoval ako traťový komisár v rámci E. P., pričom stál pred uzáverov cesty na obec Ž., pred zvislým dopravným značením. Menovaný uviedol, že v čase, keď stál pri uvedenej uzávere, prišlo nejaké auto, ktorého vodič asi nechápal čo sa deje a s vozidlom chcel prejsť do uzávery. On sa mu snažil vysvetliť že to nie je možné, no uvedený vodič začal s vozidlom cúvať hore a dole a chcel cez uzáveru s vozidlom prejsť, pričom mu prednou časťou narazil do pravej nohy. S uvedeným konaním prestal, až pribehol jeho kolega C. I., ktorý si začal vozidlo fotiť. Vodič uvedeného vozidla im začal hrubo nadávať a následne odišiel z miesta, ale zapísal si evidenčné číslo vozidla, ktoré bolo P.. Menovaný uviedol, že pri nehode utrpel poranenie a odreniu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený lekárom zdravotníckej služby, ktorá zabezpečovala E.. Na ďalšie ošetrenie už nepôjde a ani nenavštívi svojho lekára. Políciu volal preto, lebo ho zarazilo konanie vodiča. ...“ V zázname o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dnešného dňa to jest XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., kde bol zodpovedný za bezpečnosť traťových komisárov v rámci E. P., kde videl, ako sa nejaký vodič s vozidlom snažil prejsť cez uzáveru cesty respektíve cez zvislé prenosné dopravné značenie, pričom s vozidlom narazil do traťového komisára L.O. F., ktorý sa mu snažil vysvetliť, že s vozidlom nesmie ísť do uzávery a snažil sa mu vtom zabrániť, pričom L. F. spadol skoro na zem. Vodič vozidla asi tri krát s vozidlom cúval hore a dole. S uvedeným konaním prestal, až si odfotil jeho EVČ vozidla. Vodič uvedeného vozidla im hrubo nadával a následne odišiel z miesta...“. V zázname o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P.Š. na obec Ž. pri odbočke na obec V., kde aj so svojim bratom U. W. sedeli vo vozidle a čakali na začiatok rýchlostnej skúšky v rámci E. P.. S vozidlom stáli tesne vedľa za uzáverou cesty na obec Ž., pričom sledovali traťového komisára, ktorý stál pred uzáverou (zvislým prenosným dopravným značením) na ceste a odkláňal dopravu. Všetkým vodičom vozidiel, ktorý prišli s vozidlom pred uzáveru, traťový komisár vysvetlil, že uvedená cesta je uzavretá z dôvodu E. P. a oni sa bez problémov otočili a odišli preč. Menovaný uviedol, že tak to pokračovalo a preto už tomu nejako nevenoval pozornosť, no po nejakej chvíli začul nejaký krik a videl ako pred uzáverou stojí vozidlo zn. Octavia, ktorého vodič kričal na traťového komisára, aby uhol z cesty, lebo potrebuje s vozidlom prejsť. Traťový komisár sa uvedenému vodičovi Octavie snažil vysvetliť, že do uvedeného úseku nemôže s vozidlom ísť, nakoľko sa tam konajú preteky. Vodič vozidla Octavie mu kričal, že ho to vôbec nezaujíma a že má uhnúť. Následne na to vodič Octavie zaradil jednotku a prednou časťou vozidla narazil do nohy traťového komisára, ktorý spadol na kapotu a zase sa postavil. Vodič vozidla zase cúvol a cez otvorené okno kričal „ty kokot“ , „ty chuj“, samé nadávky, správal sa veľmi hrubo. Potom sa s vozidlom opäť pohol v smere na traťového komisára, ale našťastie pred ním zabrzdil, pričom stále kričal že jeho nijaké preteky nezaujímajú. Potom už pribehol na miesto pán, ktorý bol zodpovedný za traťového komisára a začal si vozidlo Octavia fotiť a na to sa vodič s vozidlom otočil a odišiel preč. Menovaný k veci uviedol, že vodič vozidla Octavia, nebol určite celkom v poriadku...“. V zázname o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že nerozumie poučeniu, ktoré mu je čítané, nerozumie ničomu a či viem čo je . Taktiež uviedol, že svedkov si vie zaplatiť každý. K veci nebude vypovedať.“. V úradnom zázname povereného príslušníka Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.6.2017, je uvedené, cit.: „Dňa 1.6.2017 som telefonicky kontaktoval osobu L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. Č.. XXX, okr. T. vo veci dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX za účelom, aby sa dostavil podať k uvedenej veci vysvetlenie. Počas telefonického rozhovoru som sa ho pýtal, že či si je vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, pričom uviedol, že on žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zohnať aj on. Choval sa arogantne a podráždene, pričom taktiež uviedol, že on nikde nepríde, že je to ďaleko a že či mu niekto preplatí cestu. Týmto náš telefonický rozhovor aj skončil. Dňa 2.6.2017 v čase asi o 17:30 hod. sa menovaný dostavil na útvar ODI OVS v Prešove, pričom som mu uviedol, že ho potrebujem vypočuť na záznam o podaní vysvetlenia k uvedenej veci, nakoľko mal spôsobiť dopravnú nehodu. Taktiež som sa ho pýtal, či dňa XX.X.XXXX viedol vozidlo po ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž.. On uviedol, že viedol, ale že žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zaplatiť a nájsť aj on. Následne som mu začal čítať poučenie pred podaním vysvetlenia, kde mi L. I. začal skákať do reči, začal vravieť, že on nerozumie tomu čo mu čítam, že on ničomu nerozumie a že či viem čo je to a stále to isté dookola, pričom začal byť strašne nervózny. Niekoľkokrát som sa ho pýtal, že či bude k uvedenej veci vypovedať, ale on stále tvrdil, že ničomu nerozumie a že vypovedať nebude.“. Na základe uvedeného, odvolací správny orgán konštatuje, že L. I. spáchal uvedený dopravný priestupok, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku. Obvinený vo svojom odvolaní namieta, cit.: „...O tom, že sa skutok nestal svedčí úradný záznam O.. U.. E. zo dňa 2.6.2017, podľa ktorého ma telefonicky kontaktoval dňa 1.6.2017, kde ja som poprel akúkoľvek dopravnú nehodu dňa XX.X.XXXX a odmietol som sa dostaviť na vypočutie, pretože som nemal dôvod byť vypočutý k nejakej dopravnej nehode. Avšak aj napriek tomu, ako to vyplýva z tohto úradného záznamu, som sa dňa 2.9.2017 dostavil na ODI v Prešove a keď mi O.. U.. E. opakovane uviedol, že ma chce vypočuť ku nejakej dopravnej nehode, jednoznačne som poprel to, aby som mal nejakú dopravnú nehodu a aby som ja nejakú dopravnú nehodu spôsobil. Keď mi uviedol, že má k tomu aj nejakých svedkov, tak som mu oznámil, že sú to svedkovia falošní, čo sa mi aj v ďalšom, po oboznámení sa so záznamami, ktoré urobil O.. U.. E.D. R., potvrdilo. Tieto záznamy ani nemožno považovať za svedecké výpovede, pretože ani jeden zo záznamov, z ktorých napadnuté rozhodnutia vychádza, nie je overené podpisom osôb, ktoré mali podať vysvetlenie vo veci. Zo spisu nie je ani zrejmé, v akom postavení som vystupoval ja pri rozhovore s O.. E. a to, či ako obvinený z priestupku alebo či ako svedok alebo poškodený a preto som sa dožadoval mojich ústavných práv a riadneho poučenia dňa 2.6.2017. Naviac zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 2.6.2017 vyplýva, že som mal byť poučený o spôsobe náhrady škody, ktorú si budem uplatňovať v občianskoprávnom konaní z povinného zmluvného poistenia a túto si nebudem uplatňovať pred správnym orgánom. Takéto poučenie sa mi vôbec nedostalo a pochybujem, že by takéto poučenie bol O.. U.. R. E. uviedol aj v zázname o podaný vysvetlenia ostatným vypočúvaným osobám, ako je to uvedené v týchto záznamoch. O tom, v akom postavení som bol predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát do Gelnice o ústnom prejednaní priestupku, nie je zrejmé ani z predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 2.8.2017, ktoré mi bolo doručené dňa 23.8.2017 a určené na deň 25.8.2017 o 9,00 hod. V tom čase som bol vážne chorý a zúčastňoval som sa odborných vyšetrení, preto som v uvedený deň žiadal telefonicky, aby moje vypočutie sa vykonalo v inom termíne. Následne mi bolo doručené rozhodnutie o priestupku, z ktorého som sa dozvedel, že prejednanie dňa 25.8.2017 malo byť vykonané v mojom prípade ako obvineného z priestupku. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v predvolaní na strane 2 sa nachádza oznámenie, že prevzatím predvolania v zmysle § 73 ods. 1 Zákona o priestupkoch som obvinený z vyššie uvedeného priestupku a že sa na mňa hľadí ako na nevinného, pokiaľ mi vina nebude vyslovená právoplatným rozhodnutím, pretože v predmetnom predvolaní nie je uvedený žiadny popis dopravného priestupku, ktorého som sa mal údaj ne dopustiť. ani predtým mi nebolo oznámené akého priestupku som sa mal dopustiť a že som z takého priestupku obvinený. A nikdy mi neboli ani podané poučenia o mojich právach ako obvineného z priestupku. V zmysle § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi a ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Na záver chcem uviesť, že nikdy som nepovedal, že nebudem vo veci vypovedať, pretože nevedel som až do doručenia napadnutého rozhodnutia o priestupku, k čomu mám vlastne, teda k akej dopravnej nehode mám vypovedať...“. K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že všetci svedkovia boli vypočutý na záznam o podaní vysvetlenia podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom paragrafovom znení je uvedené, cit.: „O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky záznam, alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.“. Na základe uvedeného odvolací správny orgán konštatuje, že uvedený záznam o podaní vysvetlenia bol spracovaný predpísaným spôsobom a taktiež uvedený záznam o podaní vysvetlenia bol povinný podpísať príslušník Policajného zboru, ktorý vykonal uvedený záznam. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že prvostupňový správny orgán postupoval pri prejedávani priestupku v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, alebo dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný a na právne následky nedostavenia sa na ústne pojednávanie bol upozornený. Doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk menovaného na ústne pojednávanie o priestupku na deň 25.08.2017 v čase o 09.00 hod. prevzal L. I. dňa 23.8.2017. V predvolaní na ústne pojednávanie o priestupku bolo uvedené, cit: „V zmysle ustanovenia §-u 41 odsek 1 v nadväznosti na § 41 odsek 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) sa dostavte dňa 25.08.2017 v čase o 09:00 hod. do budovy Okresného úradu na Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici, ulica Hlavná č. 1, číslo dverí XXX, z dôvodu ústneho pojednávania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno b, g, k) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), zo dňa XX.XX.XXXX v čase o 08:30hod.“ V uvedenom predvolaní bolo taktiež uvedené tel. čísla, kde mal možnosť L. I. ospravedlniť svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku, čo však menovaný neurobil. Ospravedlnenie zaslal až dňa 30.08.2017 cestou Slovenskej pošty v M.. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 citovaného zákona je správny orgán povinný prejednať priestupok v neprítomnosti v hodinu a deň na ktorý bol priestupca predvolaný. Zákon mu inú možnosť neponecháva. Prvostupňový správny orgán na základe uvedeného prejednal priestupok v neprítomnosti obvineného z priestupku v deň a hodinu na ktorú bol predvolaný. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z celého spisového materiálu. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, cit.: „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.“ Vychádzajúc z dikcie citovaného paragrafu, účelom odvolacieho konania je však vždy iba preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ak však odvolací orgán zistí podľa úvahy, že je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, konanie doplní (napr. o nové skutočnosti a dôkazy). Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi odvolateľa. Je zaviazaný zmeniť alebo zrušiť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov alebo návrhov odvolania. Odvolateľ je oprávnený uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol z rozličných dôvodov uplatniť v prvostupňovom konaní. Odvolací správny orgán nie je povinný navrhované nové skutočnosti a dôkazy brať do úvahy za každých okolností. V zmysle § 34 ods. 4 a ods.5 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky; na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Tvrdenia a námietky, ktoré obvinený uvádza vo svojom odvolaní, odvolací správny orgán hodnotí ako neopodstatnené a obranu obvineného považuje za účelovú, v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za spáchaný priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Osobitná pozornosť, bola venovaná postupu správneho orgánu pri ukladaní sankcie za spáchaný priestupok. Táto bola uložená v súlade s ustanovením § 22 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V zmysle § 22 ods. 2 písm. a) citovaného ustanovenia môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 300 do 1300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od jedného do piatich rokov. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. c) citovaného zákona môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 150 do 800 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do troch rokov. V zmysle ustanovenia § 22 ods. 2 písm. f) citovaného zákona môže správny orgán za tento priestupok uložiť pokutu od 60 do 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do dvoch rokov. Prvostupňový správny orgán pri určovaní druhu sankcie a jej výmery prihliadal na závažnosť priestupkov, spôsob spáchania, jeho následky a okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa. Správny orgán prihliadal na to, že menovaný svojim konaním porušil pravidlá cestnej premávky závažným spôsobom pričom zavinil dopravnú nehodu a nezotrval na mieste dopravnej nehody, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody. V prípade, ak by bol L. I. vošiel do vymedzeného priestoru mohol vážne ohroziť záujem chránený zákonom a spôsobiť vážnu ujmu na zdraví sebe, pretekárom a iným zúčastneným osobám nachádzajúcich sa v tomto priestore, taktiež mohlo dôjsť ku škode na majetku. Správny orgán prihliadal aj na skutočnosť, že L. I. v sledovanom období dvoch rokoch bol v troch prípadoch postihnutý za porušenia pravidiel cestnej premávky. Prihliadajúc na horeuvedené okolnosti, ako aj okolnosti uvedené v § 12 ods. 1 citovaného zákona považuje odvolací správny orgán druh a výmeru sankcie uloženej prvostupňovým správnym orgánom za primeranú. Odvolací správny orgán má za to, že prvostupňový správny orgán druh a výmeru sankcie dostatočne odôvodnil. Prvostupňový správny orgán prihliadal na už uvedený spôsob a okolnosti spáchania priestupku a jeho následky. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že L. I. bola uložená najnižšia možná pokuta za spáchaný priestupok, ako aj zákaz činnosti viesť motorové vozidlo. Odvolací správny orgán dospel k záveru, že prvostupňový správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z listinných dôkazov a podkladov, ktoré tvoria súčasť priestupkového spisu, a ktoré boli obstarané zákonným spôsobom a možno ich považovať za hodnoverné a presvedčivé. Správny orgán na dokazovanie použil všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Postupoval v súlade so základnými pravidlami konania a hodnotením dôkazov, ktoré sú vecou správnej úvahy, zabezpečil presné a úplné zistenie skutočného stavu veci. Odvolací správny orgán zastáva názor, že priestupok bol dostatočným spôsobom zistený, zadokumentovaný a zhromaždené dôkazné prostriedky boli postačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Keďže pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu alebo zrušenie bolo potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi, v skutočnosti jeho právnemu zástupcovi dňa 01.12.2017.

2. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 18.01.2018, podanou osobne na tunajšom súde dňa 22.01.2018, po popísaní obsahu prvostupňového a druhostupňového rozhodnutia správnych orgánov, uvedenia obsahu svojho odvolania proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu a priebehu administratívneho konania pred prvostupňovým a druhostupňovým správnym orgánom, argumentujúc takmer rovnako ako v odvolaní, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného uvedeného v záhlaví tohto rozsudku, ako aj rozhodnutia Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č. ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017 a vrátenia veci na ďalšie konanie žalovanému. Súčasne si uplatnil plnú náhradu trov konania. Žalobca v žalobe argumentoval nasledovne: „Z listín, ktoré sa v spise nachádzajú, nepochabne vyplýva, že až do doručenia rozhodnutia prvostupňového orgánu som nebol nikdy podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia z priestupku. Bolo mi zamedzené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mi boli kladené za vinu, bolo mi zamedzené uplatniť dôkazy na moju obhajobu a už vôbec mi nebolo dané poučenie o mojich právach a povinnostiach a nikto ma nepoučil o tom, či vo veci nejakého priestupku mám byť vypočutý a podať vysvetlenie ako svedok, ako podozrivý, ako poškodený, ako obvinený. Až v doručenom predvolaní na ústne prejednanie priestupku mi bolo oznámené, že prevzatím tohto predvolania v zmysle § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch som obvinený z priestupku, pričom ani v tomto predvolaní neboli uvedené povaha a dôvody obvinenia, resp. vôbec nebol uvedený skutok, ktorého som sa mal dopustiť, len jeho právna kvalifikácia a deň XX. X. XXXX a čas 8,30 hod. Táto skutočnosť je zrejmá z predvolania, ktoré je súčasťou spisu. Dovtedy mi nebolo žiadnym spôsobom a nikým doručené oznámenie o začatí priestupkového konania. Ak som sa stal obvineným z nejakého priestupku v momente čo správny orgán vykonal voči mne v zmysle § 73 zákona o priestupkoch procesný úkon a predvolanie na prejednanie priestupku na deň 25. 8. 2017 na 9,00 hod. som prevzal dňa 23. 8. 2017 a teda ako som mohol reálne využiť svoje právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mi kladú za vinu a ku dôkazom o nich, uplatňovať dôkazy a skutočnosti na moju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, nehovoriac o možnosti zvoliť si, či sa budem obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Zo spisu OR PZ ODI v Prešove č. D.-P.-D.-XXX/XXXX-P., ktorý je podkladom pre napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného a to najmä z úradného záznamu O.. U.. E. zo dňa 2. 6. 2017 a zo záznamu o podaní vysvetlenia mnou, L. I. zo dňa 2. 6. 2017, nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že sa voči mne vedie nejaké priestupkové konanie a že som bol oboznámený čo už len s povahou a dôvodmi podozrenia. V oboch záznamoch, ktoré sú z toho istého dňa, sú len uvedené údaje o nejakej dopravnej nehode zo dňa XX. X. XXXX, ale o akú dopravnú nehodu sa má jednať, o tom nie je uvedené nič. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k porušeniu Čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, z ktorého dohovoru vyplývajú minimálne práva osoby obvinenej z priestupku. Takáto osoba musí byť okrem iného podrobne oboznámená s povahou a dôvodom obvinenia proti nej. Obvinený musí mať dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby, pričom sa môže rozhodnúť, či sa bude obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech a za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, patrí tiež k základným právam na spravodlivý proces. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa odvoláva na nezákonné a nepravdivé úradné záznamy policajta PZ napr. E. zo dňa 2. 6. 2017. Podľa týchto záznamov som mal byť vyzvaný, aby som sa vyjadril k dopravnej nehode zo dňa XX. X. XXXX na ceste II. triedy v smere od P.Š. na obec Ž., pričom rovnako ani v týchto záznamoch nie je uvedený žiadny popis nehody. Je teda zrejmé, že som nevedel, k čomu konkrétne sa mám vyjadriť, pretože do dnešného dňa o žiadnej nehode v uvedený deň a na uvedenej ceste neviem. Je absurdné tvrdenie policajta O.. E. v zázname o podaní vysvetlenia, že som mal uviesť, že k veci nebudem vypovedať, keď som vôbec nevedel, o čom mám vypovedať. A ešte absurdnejšie vyznieva skutočnosť, že sa na tento záznam vo svojom rozhodnutí odvoláva žalovaný, ako keby som ja využil svoje právo vo veci nevypovedať. Je nepochybné, že oba záznamy sú prejavom svojvôle konajúceho policajta, naviac mal som byť vypočúvaný ako svedok, k nejakej dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť XX. X. XXXX v čase o 8,30 hod. a podľa záznamu som mal byť poučený aj o spôsobe náhrady škody, ktorú som si mal uplatňovať v občianskom-právnom konaní s povinného zmluvného poistenia a že túto si nebudem uplatňovať pred správnym orgánom. Žiadny môj podpis, ktorý by osvedčil tvrdenia uvádzané zázname o podaní vysvetlenia, sa však na tomto zázname nenachádza. Nie je preto možné pri rozhodovaní vo veci o priestupku vziať do úvahy moju výpoveď ako svedka a najmä moje údajné odmietnutie vypovedať, keď som už v postavení obvineného, tak ako to urobil prvostupňový správny orgán a odobril to žalovaný. Univerzálne princípy správneho trestania majú základ vo všeobecných princípoch demokratického a právneho štátu a v požiadavkách, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, predovšetkým však v Dohovore o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva je akcentované, že vo veciach priestupkov ide o veci trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného charakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn.: 8Sžo 87/2008. Základné právo na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy je čiastočne vyjadrené aj v článku 36 ods. 1 až ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, ale aj v článku 46 ods. 1 až ods. 4 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na to, že jedným z princípov je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá správna sankcia a to princíp, že dôkazné bremeno v konaní spočíva na správnom orgáne. Ďalším právom, ktoré má obvinený z priestupku, je aj právo na riadne dokazovanie podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru. Hranicu medzi zákonnosťou a nezákonnosťou postupu vykonávateľa verejnej správy je nepochybne daná samotným dohovorom a táto zohráva veľkú úlohu pri interpretácii obsahu práva na riadne dokazovanie aj v konaní v rámci administratívneho trestania. K porušeniu procesného práva obvineného na riadne dokazovanie v praxi dochádza vždy vtedy, ak je postup orgánu jednostranný, či už ide o uplatňovanie jeho právomoci v rámci ním vykonaného dokazovania, ako aj pokiaľ ide o spôsob vedenia dokazovania, napr. keď ako dôkaz sa použijú výpovede svedkov svedčiacich výlučne v neprospech obvineného, atď. Ak ničím neodôvodnená jednostrannosť v postupe orgánu pri dokazovaní vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, že vina obvineného mohla byť spoľahlivo a bez ďalšieho preukázaná, možno konštatovať porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru. Rozhodnutie žalovaného považujem za absolútne nezákonné, pretože som bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, ukrátený rozhodnutím a postupom Okresného dopravného inšpektorátu Gelnica, OR PZ Spišská Nová Ves a žalovaného. Ukrátený som bol predovšetkým na týchto svojich právach: Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. Žalovaný v konaní nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je nezákonné. Skutok, ktorý mi je kladený za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle zákona o priestupkoch podľa § 22 ods. 1 písm. d), g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. je priestupkom zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov alebo o trestný čin. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by som sa priestupku, ktorý sa mi kladie za vinu, dopustil. Svojim konaním som nijako neporušil ani neohrozil záujem spoločnosti chránený zákonom č. 8/2009 Z. z. Z vykonaných dôkazov je nepochybné, že došlo k porušeniu procesného práva na riadne dokazovanie, pretože postup správnych orgánov bol absolútne jednostranný. O porušení môjho procesného práva na riadne dokazovanie svedčí teda aj spôsob vedenia dokazovania a ničím neodôvodnená jednostrannosť v postupe orgánu pri dokazovaní. Vzbudzuje to preto oprávnené pochybnosti o tom, že moja vina mohla byť spoľahlivo bez ďalšieho dokazovania preukázaná, tak ako to uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí. Ako žalobca v zmysle ustanovenia § 107 ods. 1 písm. a) SSP žiadam, aby v tejto veci bolo súdom nariadené pojednávanie. V zmysle § 182 ods. 1 písm. f) SSP ako žalobca navrhujem okrem dôkazov, ktoré boli už vykonané, aby bola pripustené ako dôkaz listinné dôkazy, ktoré predkladám, t.j. lekárska správa U.. V. zo dňa 22. 8. 2017; lekárska správa U.. U. zo dňa 22. 8. 2017; potvrdenie o účasti na vyšetrení U.. P. P. dňa 25. 8. 2017 o 9,00 hod.; potvrdenie o účasti na vyšetrení U.. V. dňa 25. 8. 2017 o 9,41 hod. Ako žalobca zároveň žiadam v zmysle § 185 písm. a) SSP, aby bol priznaný odkladný účinok tejto správnej žalobe, teda aby súd uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves č. ORPZ- SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25. 8. 2017 a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. Dôvodom žiadosti je to, že predmetné rozhodnutia mi spôsobujú vážnu ujmú a to nie len v zamestnaní ale aj v súkromí. Som zamestnaný ako odborný lesný hospodár a pri výkone povolania jednoznačne potrebujem používať dopravný prostriedok - osobné motorové vozidlo ale aj iné hospodárske vozidlá. V rámci svojho zamestnania sa musím urýchlene presúvať na jednotlivé pracoviská, ktoré majú vzájomnú vzdialenosť aj 50 km, aby som mohol plniť svoje pracovné úlohy. Pre uložený zákaz činnosti mi bezprostredné hrozí aj ukončenie pracovného pomeru u môjho zamestnávateľa a v súvislosti s tým mi hrozí značná finančná ujma. V súkromí som jediným živiteľom rodiny. Starám sa o invalidnú manželku a invalidnú dcéru, ktorá je držiteľkou preukazu ZŤP a pri akýchkoľvek cestách musí mať doprovod. S manželku aj dcérou musím cestovať na lekárske ošetrenia a to aj do vzdialenejších miest, a to do Košíc, Levoče, Prešova a Spišskej Novej Vsi. Taktiež sa starám o svojho XX ročného svokra R. V., nar. XX. X. XXXX a XX ročnú svokru B. V., nar. XX. XX. XXXX, ktorí obaja žijú v obci Š. č.d. X a obaja sú takmer imobilní. Na ich prevoz preto musím použiť osobné motorové vozidlo. Na dôkaz svojich tvrdení predkladám:

- kópiu preukazu ZŤP ako preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím s doprovodom vydaného Úradom práce, soc. vecí a rodiny Prešov pre moju dcéru X. I., - lekársku správu U.. U. Y. P.. neurológa pre moju manželku U. I., - lekársku správu resp. potvrdenie o zdravotnom stave R. V.,

- lekársku správu resp. potvrdenie o zdravotnom stave B. V.. Teda z vyššie uvedeného je zrejmé, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mi hrozí závažná ujma, značná finančná škoda a pre mojich rodinných príslušníkov iný vážny nenapraviteľný následok. Pritom priznanie odkladného účinku žalobe nie je v rozpore s verejným záujmom. Preto žiadam, aby bolo vyhovené mojej žiadosti a aby bol priznaný odkladný účinok tejto správnej žalobe, teda aby súd uznesením odložil vykonateľnosť rozhodnutia žalovaného v celom rozsahu v spojení s rozhodnutím Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici Okresného riaditeľstva PZ Spišská Nová Ves č. ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25. 8. 2017 a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu. V prípade úspechu si uplatňujem náhradu trov konania v zmysle § 163 a nasl. SSP. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, nezistil riadne skutkový stav, v dôsledku čoho riadne vec neposúdil, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a preto v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e), f, g) SSP rozsudkom zrušil napadnuté rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žiadam, aby súd po vykonanom dokazovaní vydal vo veci tento rozsudok: Súd zrušuje rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach, Krajský dopravný inšpektorát č. KRPZ- KE-KDI2-114/2017-P zo dňa 29. 11. 2017 v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) SSP a v zmysle § 191 ods. 4 SSP vec vracia žalovanému na nové konanie a rozhodnutie. Súd priznáva žalobcovi plnú náhradu trov konania.“

3. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 12.04.2018, pričom uviedol, že k žalobe podáva nasledovné stanovisko: „Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach svojím rozhodnutím zo dňa 29.11.2017 pod č.: KRPZ-KE-KD12-114/2017- P preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku vydané Okresným dopravným inšpektorátom v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi pod č.: ORPZ-SN-ODI3-48/2017-GL- P zo dňa 25.08.2017. Odvolací správny orgán je toho názoru, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a dôkazné prostriedky zhromaždené v spisovom materiály boli dostačujúce pre vydanie meritórneho rozhodnutia. Konanie L. I. bolo kvalifikované, ako porušenie ustanovenia § 3 ods. 2 písm. b), § 60 ods. 2, § § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), § 66 ods. 6 s poukázaním na ustanovenie § 137 ods. 2 písm. c) zákona NR SR číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím bol uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa ustanovenia § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona SNR číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. č. XXX, dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 08:30 hod. viedol po štátnej ceste číslo C. v smere od mesta P. smerom na obec Ž. motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octávia, evidenčné číslo P. XXXN., kde nerešpektoval zvislé prenosné dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky v rámci E. P. a chcel s vozidlom vojsť do priestoru, kde bol dopravnou značkou B1 „zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch“ vjazd zakázaný, pričom prednou časťou vozidla narazil do chodca (traťového komisára) L. F., ktorý stál na vozovke pred vozidlom a snažil sa vozidlo zastaviť. Vodič na mieste dopravnej nehody nezotrval a z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto, čím si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu chodca L. F., ktorý pri nehode utrpel poranenie a odreninu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený na mieste dopravnej nehody lekárom záchrannej služby, ktorý zabezpečoval E.. Vykonanou dychovou skúškou pomocou elektronického merača Alco Quant 6020 plus evidenčné číslo R. nebolo chodcovi zistené požitie alkoholických nápojov. Odvolací správny orgán ako vecne, miestne a funkčne príslušný druhostupňový správny orgán začal dňa 20.11.2017 konanie o odvolaní, pričom preskúmal napadnuté rozhodnutie o priestupku zo dňa 25.08.2017 v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo. Nezistil pritom dôvody na jeho zmenu, alebo zrušenie. Odvolací správny orgán pri rozhodovaní vychádzal z nazhromaždeného spisového materiálu: záznamu dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu dopravnej nehody zo dňa 14.07.2017, zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, plániku, náčrtku a fotodokumentácie z miesta dopravnej nehody, záznamu o podaní vysvetlenia L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX, záznamu o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, záznamu o podaní vysvetlenia U. W. zo dňa 02.06.2017, záznamu o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017, úradného záznamu policajta Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.06.2017, záznamu o zhodnotení zdravotného stavu L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, evidenčnej karty vodiča L. I. zo dňa 14.07.2017 a zo dňa 25.08.2017, predvolania na ústne pojednávanie o priestupku L. I. zo dňa 02.08.2017, ospravedlnenia L. I. zo dňa 30.08.2017, údajov zo systému REGOB L. I., výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR L. I., zápisnice z prejednania priestupku v neprítomnosti zo dňa 25.08.2017, rozhodnutia o priestupku zo dňa 25.08.2017, plnomocenstva pre JUDr. Milana Križalkoviča, odvolania menovaného proti rozhodnutiu o priestupku podaného prostredníctvom právneho zástupcu, doplneného odvolania L. I. podaného prostredníctvom právneho zástupcu a stanoviska prvostupňového správneho orgánu k odvolaniu. K tvrdeniam a námietkam žalobcu odvolací správny orgán, ako žalovaná strana uvádza nasledovné: K tvrdeniu L. I. v žalobe, cit.: „...Skutok tak ako je uvedený v napadnutom rozhodnutí, je vymyslený najmä pokiaľ ide o časť, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky, že som narazil do chodca - traťového komisára L. F., ktorý stál na vozovke a snažil sa ma zastaviť, že som nezotrval na mieste a že som odišiel na neznáme miesto a tak som si mal nesplniť povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Verziu narazenia do chodca L. F. si nepochybne vymyslel samotný L. F., s ktorým som mal na mieste slovný konflikt, keď som sa dožadoval, aby privolal zodpovednú osobu za toto obmedzenie, pretože meškaním a znemožnením prejazdu mi vznikla škoda. Chodec L. F. sa voči mne správal veľmi arogantne, vulgárnym spôsobom ma vyháňal z miesta a tak medzi nami došlo ku slovne hádke. Preto ja som po chvíli z miesta odišiel bez toho, žeby som bol kohokoľvek nejakým spôsobom ohrozil alebo spôsobil zranenie L. F.. O tom, že som neprekročil hranicu dopravného značenia, svedčia výpovede všetkých svedkov aj svedectvo samotného L. F. i keď títo svedkovia pri našej hádke s L. F. vôbec neboli. Výpovede svedkov sú absolútne tendenčné a prispôsobené tak, aby bolo preukázané, že som vrazil nejakým spôsobom do pravého predkolenia chodca L. F.. Samotný L. F. uviedol pri svojej výpovedi, že som stál pred značkou, keď malo dôjsť ku konfliktu a preto nie je možné konštatovať, že som nerešpektoval zvislé dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky. Zo záznamu o zhodnotení zdravotného stavu osoby L. F. zo dňa XX.X.XXXX, ktorý vypracoval U.. U. U. (čl. 23 spisového materiálu) je zrejmé, že som ho mal „ťuknúť“ do kolena dokopy 3- krát a posledný raz spadol na zem. Toto tvrdenie je v absolútnom rozpore so všetkými ostatnými výpoveďami a aj s výpoveďou samotného L. F., ktorý o tom, že som ho mal 3-krát „ťuknúť“ a že on mal spadnúť na zem, vo svojej výpovedi dňa XX.X.XXXX o 10. 40 hod. nič neuviedol. Naviac L. F. podľa jeho výpovede políciu nevolal kvôli tomu, že bol zranený a že došlo ku dopravnej nehode, ale preto, že ho malo zaraziť moje konanie ako vodiča. Ako prišiel k povrchovému poraneniu predkolenia L. F. nemôže vyplývať z vyššie uvedeného záznamu, pretože mechanizmus vzniku tohto zranenia nemôže byť taký, ako to popísal lekár v tomto zázname, pretože následky takéhoto nárazu by boli určite závažnejšie. Aj samotný L. F. a aj svedkovia popisujú iný mechanizmus vzniku údajného poranenia L. F.. Z toho je zrejmé, že ich výpovede sú nepravdivé a účelové v úmysle potvrdiť L. F.. Naviac svedčia o tom aj záznamy o podaní vysvetlenia svedkov P. a U. W., ktoré spísal O.. U.. E., starší referent ODI OVS dňa 2.6.2017 o 18.00 hod. a 18.20 hod., ktorých záznamy sú úplne totožné a nepochybne len tzv. prekopírované. ....“. K uvedenej námietke Krajský dopravný inšpektorát krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dáva do pozornosti, že s námietkou L. I. uvedenej v žalobe sa už vysporiadal v rozhodnutí o odvolaní č.: KRPZ-KE-KDI2-114/2017-P zo dňa 29.11.2017 v ktorom je uvedené, cit.: „K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti, záznam o podaní vysvetlenia L. F., zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol že dnešného dňa to jest XX.X.XXXX, v čase cca. 08:30 hod. na nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., kde pracoval ako traťový komisár v rámci E. P., pričom stál pred uzáverov cesty na obec Ž., pred zvislým dopravným značením. Menovaný uviedol, že v čase, keď stál pri uvedenej uzávere, prišlo nejaké auto, ktorého vodič asi nechápal čo sa deje a s vozidlom chcel prejsť do uzávery. On sa mu snažil vysvetliť, že to nie je možné, no uvedený vodič začal s vozidlom cúvať hore a dole a chcel cez uzáveru s vozidlom prejsť, pričom mu prednou časťou narazil do pravej nohy. S uvedeným konaním prestal, až keď pribehol jeho kolega C. I., ktorý si začal vozidlo fotiť. Vodič uvedeného vozidla im začal hrubo nadávať a následne odišiel z miesta, ale zapísal si evidenčne číslo vozidla, ktoré bolo P.. Menovaný uviedol, že pri nehode utrpel poranenie a odreninu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený lekárom zdravotníckej služby, ktorá zabezpečovala E.. Na ďalšie ošetrenie už nepôjde a ani nenavštívi svojho lekára. Políciu volal preto, lebo ho zarazilo konanie vodiča. ...“ V zázname o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dnešného dňa to jest XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., kde bol zodpovedný za bezpečnosť traťových komisárov v rámci E. P., kde videl, ako sa nejaký vodič s vozidlom snažil prejsť cez uzáveru cesty respektíve cez zvislé prenosné dopravné značenie, pričom s vozidlom narazil do traťového komisára L. F., ktorý sa mu snažil vysvetliť, že s vozidlom nesmie ísť do uzávery a snažil sa mu vtom zabrániť, pričom L. F. spadol skoro na zem. Vodič vozidla asi tri krát s vozidlom cúval hore a dole. S uvedeným konaním prestal, až si odfotil jeho EVČ vozidla. Vodič uvedeného vozidla im hrubo nadával a následne odišiel z miesta...“. V zázname o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dňa XX.XX.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž. pri odbočke na obec V., kde aj so svojim bratom U. W. sedeli vo vozidle a čakali na začiatok rýchlostnej skúšky v rámci E. P.. S vozidlom stáli tesne vedľa za uzáverou cesty na obec Ž., pričom sledovali traťového komisára, ktorý stál pred uzáverou (zvislým prenosným dopravným značením) na ceste a odkláňal dopravu. Všetkým vodičom vozidiel, ktorý prišli s vozidlom pred uzáveru, traťový komisár vysvetlil, že uvedená cesta je uzavretá z dôvodu E. P. a oni sa bez problémov otočili a odišli preč. Menovaný uviedol, že tak to pokračovalo a preto už tomu nejako nevenoval pozornosť, no po nejakej chvíli začul nejaký krik a videl ako pred uzáverou stojí vozidlo zn. Octavia, ktorého vodič kričal na traťového komisára, aby uhol z cesty, lebo potrebuje s vozidlom prejsť. Traťový komisár sa uvedenému vodičovi Octavie snažil vysvetliť, že do uvedeného úseku nemôže s vozidlom ísť, nakoľko sa tam konajú preteky. Vodič vozidla Octavie mu kričal, že ho to vôbec nezaujíma a že má uhnúť. Následne na to vodič Octavie zaradil jednotku a prednou časťou vozidla narazil do nohy traťového komisára, ktorý spadol na kapotu a zase sa postaviť. Vodič vozidla zase cúvol a cez otvorené okno kričal „ty kokot“, „ty chuj“, samé nadávky, správal sa veľmi hrubo. Potom sa s vozidlom opäť pohol v smere na traťového komisára, ale našťastie pred ním zabrzdil, pričom stále kričal že jeho nijaké preteky nezaujímajú. Potom už pribehol na miesto pán, ktorý bol zodpovedný za traťového komisára a začal si vozidlo Octavia fotiť a na to sa vodič s vozidlom otočil a odišiel preč. Menovaný k veci uviedol, že vodič vozidla Octavia, nebol určite celkom v poriadku...“. V zázname o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017, je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že nerozumie poučeniu, ktoré mu je čítané, nerozumie ničomu a či viem čo je . Taktiež uviedol, že svedkov si vie zaplatiť každý. K veci nebude vypovedať.“. V úradnom zázname povereného príslušníka Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.06.2017, je uvedené, cit.: „Dňa 1.6.2017 som telefonicky kontaktoval osobu L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. č. XXX, okr. T. vo veci dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX za účelom, aby sa dostavil podať k uvedenej veci vysvetlenie. Počas telefonického rozhovoru som sa ho pýtal, že či si je vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, pričom uviedol, že on žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zohnať aj on. Choval sa arogantne a podráždene, pričom taktiež uviedol, že on nikde nepríde, že je to ďaleko a že či mu niekto preplatí cestu. Týmto náš telefonický rozhovor aj skončil. Dňa 2.6.2017 v čase asi o 17:30 hod. sa menovaný dostavil na útvar ODI OVS v Prešove, pričom som mu uviedol, že ho potrebujem vypočuť na záznam o podaní vysvetlenia k uvedenej veci, nakoľko mal spôsobiť dopravnú nehodu. Taktiež som sa ho pýtal, či dňa XX.X.XXXX viedol vozidlo po ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž.C.. On uviedol, že viedol, ale že žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zaplatiť a nájsť aj on. Následne som mu začal čítať poučenie pred podaním vysvetlenia, kde mi L. I. začal skákať do reči, začal vravieť, že on nerozumie tomu čo mu čítam, že on ničomu nerozumie a že či viem čo je to a stále to isté dookola, pričom začal byť strašne nervózny. Niekoľkokrát som sa ho pýtal, že či bude k uvedenej veci vypovedať, ale on stále tvrdil, že ničomu nerozumie a že vypovedať nebude.“. Na základe uvedeného, odvolací správny orgán konštatuje, že L. I. spáchal uvedený dopravný priestupok, tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o priestupku.“. K tvrdeniu L. I. v žalobe, cit.: „... O tom, že sa skutok nestal svedčí úradný záznam O.. U.. E. zo dňa 2.6.2017, podľa ktorého ma telefonicky kontaktoval dňa 1.6.2017, kde ja som poprel akúkoľvek dopravnú nehodu dňa XX.X.XXXX a odmietol som sa dostaviť na vypočutie, pretože som nemal dôvod byť vypočutý k nejakej dopravnej nehode. Avšak aj napriek tomu, ako to vyplýva z tohto úradného záznamu, som sa dňa 2.9.2017 dostaviť na ODI v Prešove a keď mi O.. U.. E. opakovane uviedol, že ma chce vypočuť ku nejakej dopravnej nehode, jednoznačne som poprel to, aby som mal nejakú dopravnú nehodu a aby som ja nejakú dopravnú nehodu spôsobil. Keď mi uviedol, že má k tomu aj nejakých svedkov, tak som mu oznámil, že sú to svedkovia falošní, čo sa mi aj v ďalšom, po oboznámení sa so záznamami, ktoré urobil O.. U.. E. R., potvrdilo. Tieto záznamy ani nemožno považovať za svedecké výpovede, pretože ani jeden zo záznamov, z ktorých napadnuté rozhodnutia vychádza, nie je overené podpisom osôb, ktoré mali podať vysvetlenie vo veci. Zo spisu nie je ani zrejmé, v akom postavení som vystupoval ja pri rozhovore s O.. E. a to, či ako obvinený z priestupku alebo či ako svedok alebo poškodený a preto som sa dožadoval mojich ústavných práv a riadneho poučenia dňa 2.6.2017. Naviac zo záznamu o podaní vysvetlenia zo dňa 2.6.2017 vyplýva, že som mal byť poučený o spôsobe náhrady škody, ktorú si budem uplatňovať v občianskoprávnom konaní z povinného zmluvného poistenia a túto si nebudem uplatňovať pred správnym orgánom. Takéto poučenie sa mi vôbec nedostalo a pochybujem, že by takéto poučenie bol O.. U.. R. E. uviedol aj v zázname o podaný vysvetlenia ostatným vypočúvaným osobám, ako je to uvedené v týchto záznamoch. O tom, v akom postavení som bol predvolaný na Okresný dopravný inšpektorát do Gelnice o ústnom prejednaní priestupku, nie je zrejmé ani z predvolania na prejednanie priestupku zo dňa 2.8.2017, ktoré mi bolo doručené dňa 23.8.2017 a určené na deň 25.8.2017 o 9,00 hod. V tom čase som bol vážne chorý a zúčastňoval som sa odborných vyšetrení, preto som v uvedený deň žiadal telefonicky, aby moje vypočutie sa vykonalo v inom termíne. Následne mi bolo doručené rozhodnutie o priestupku, z ktorého som sa dozvedel, že prejednanie dňa 25.8.2017 malo byť vykonané v mojom prípade ako obvineného z priestupku. Nič na tom nemení ani skutočnosť, že v predvolaní na strane 2 sa nachádza oznámenie, že prevzatím predvolania v zmysle § 73 ods. 1 Zákona o priestupkoch som obvinený z vyššie uvedeného priestupku a že sa na mňa hľadí ako na nevinného, pokiaľ mi vina nebude vyslovená právoplatným rozhodnutím, pretože v predmetnom predvolaní nie je uvedený žiadny popis dopravného priestupku, ktorého som sa mal údajne dopustiť. ani predtým mi nebolo oznámené akého priestupku som sa mal dopustiť a že som z takého priestupku obvinený. A nikdy mi neboli ani podané poučenia o mojich právach ako obvineného z priestupku. V zmysle § 73 ods. 2 Zákona o priestupkoch, obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi a ani k priznaniu ho nemožno donucovať. Na záver chcem uviesť, že nikdy som nepovedal, že nebudem vo veci vypovedať, pretože nevedel som až do doručenia napadnutého rozhodnutia o priestupku, k čomu mám vlastne, teda k akej dopravnej nehode mám vypovedať...“. K uvedenej námietke odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že všetci svedkovia boli vypočutý na záznam o podaní vysvetlenia podľa ustanovenia § 60 ods. 2 zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. V uvedenom paragrafovom znení je uvedené, cit.: „O úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky záznam, alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku.“. Na základe uvedeného odvolací správny orgán konštatuje, že uvedený záznam o podaní vysvetlenia bol spracovaný predpísaným spôsobom a taktiež uvedený záznam o podaní vysvetlenia bol povinný podpísať príslušník Policajného zboru, ktorý vykonal uvedený záznam. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že prvostupňový správny orgán postupoval pri prejednávaní priestupku v súlade s ustanovením § 74 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov. Obvinený sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, alebo dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný a na právne následky nedostavenia sa na ústne pojednávanie bol upozornený. Doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk menovaného na ústne pojednávanie o priestupku na deň 25.08.2017 v čase o 09.00 hod. prevzal L. I. dňa 23.8.2017. V predvolaní na ústne pojednávanie o priestupku bolo uvedené, cit: „V zmysle ustanovenia §-u 41 odsek 1 v nadväznosti na § 41 odsek 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) sa dostavte dňa 25.08.2017 v čase o 09:00 hod. do budovy Okresného úradu na Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici, ulica Hlavná č. 1, číslo dverí XXX, z dôvodu ústneho pojednávania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno b, g, k) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), zo dňa XX.XX.XXXX v čase o 08:30hod.“ V uvedenom predvolaní bolo taktiež uvedené tel. čísla, kde mal možnosť L. I. ospravedlniť svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku, čo však menovaný neurobil. Ospravedlnenie zaslal až dňa 30.08.2017 cestou Slovenskej pošty v M.. V zmysle ustanovenia § 74 ods. 1 citovaného zákona je správny orgán povinný prejednať priestupok v neprítomnosti v hodinu a deň na ktorý bol priestupca predvolaný. Zákon mu inú možnosť neponecháva. Prvostupňový správny orgán na základe uvedeného prejednal priestupok v neprítomnosti obvineného z priestupku v deň a hodinu na ktorú bol predvolaný.“. K tvrdeniu L. I. v žalobe, cit.: „...Rozhodnutie žalovaného považujem za absolútne nezákonné, pretože som bol na svojich subjektívnych právach, vychádzajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov ukrátený rozhodnutím a postupom Okresného dopravného inšpektorátu Gelnica, OR PZ Spišská Nová Ves a žalovaného. Ukrátený som bol predovšetkým na týchto svojich právach: Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len ), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. Podľa § 3 ods. 5 správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu vecí. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav vecí a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podľa § 46 správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitostí. Žalovaný v konaní nepostupoval správne a jeho rozhodnutie je nezákonné. Skutok, ktorý mi je kladený za vinu nemožno kvalifikovať ako priestupok v zmysle zákon o priestupkoch podľa § 22 ods. 1 písm. d), g), k) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch....“. K uvedenej námietke žalobcu Krajský dopravný inšpektorát krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dáva do pozornosti, ustanovenie § 4 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, v ktorom je uvedené, cit.: „Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania.“. V uvedenom ustanovení sú obsiahnuté základné pravidla konania upravujúce postavenia a úlohy fyzických osôb a právnických osôb. V tomto ustanovení nadväzuje na zásadu súčinnosti správneho orgánu s účastníkmi konania. Predovšetkým je tu vyjadrený vzťah spolupráce účastníkov konania so správnymi orgánmi a to vo všetkých štádiách správneho konania. V tomto ponímaní ide o jednotu práv a povinnosti. Účastníkom konania vyplývajú zo zákona nielen práva, ale za určitých okolností aj povinnosti. Využívanie procesných práv smeruje predovšetkým do oblastí dokazovania. V niektorých prípadoch je využívanie pocestných práv spojené aj s právnymi dôsledkami. (napr. súhlas ostatných účastníkov so zastavením konania podľa § 30, alebo vybavenia odvolania v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1). K uvedenému je potrebné dať do pozornosti, že je vecou účastníka konania či, a v akom rozsahu toto právo využije napr. L. I. mal možnosť pred orgánom objasňujúcim, ako aj pred orgánom prejednávajúcim uvedený dopravný priestupok sa vyjadriť, navrhovať dôkazy a tým uplatňovať svoje návrhy, čo však neučinil. Odvolací správny orgán dáva taktiež do pozornosti, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z celého spisového materiálu. Odvolací správny orgán dáva do pozornosti skutočnosť, že v zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov, cit.: „Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.“ Vychádzajúc z dikcie citovaného paragrafu, účelom odvolacieho konania je však vždy iba preskúmanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Ak však odvolací orgán zistí podľa úvahy, že je nevyhnutné doterajšie konanie doplniť, konanie doplní (napr. o nové skutočnosti a dôkazy). Odvolací orgán nie je viazaný len návrhmi odvolateľa. Je zaviazaný zmeniť alebo zrušiť každé nezákonné rozhodnutie a to aj mimo rámca dôvodov alebo návrhov odvolania. Odvolateľ je oprávnený uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ktoré nemohol z rozličných dôvodov uplatniť v prvostupňovom konaní. Odvolací správny orgán nie je povinný navrhované nové skutočnosti a dôkazy brať do úvahy za každých okolností. V zmysle § 34 ods. 4 a ods.5 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu a správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vychádzajúc z citovaných ustanovení, rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre svoje rozhodnutie si určuje vždy konajúci orgán. Berie ich do úvahy pokiaľ môžu prispieť k objasneniu skutkového stavu veci a môžu mať vplyv na správnosť rozhodnutia. Na jednej strane v zmysle § 73 ods. 2 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky; na druhej strane správny orgán v zmysle § 32 ods.1 zákona č.71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov v súvislosti s ustanovením § 51 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Obstaranie podkladov pre rozhodnutie je vecou správneho orgánu, ktorý pritom postupuje v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania v zmysle § 33 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v platnom znení. Je vecou úvahy správneho orgánu, či navrhnutý dôkaz vykoná, ktorý je potrebný na potvrdenie alebo vyvrátenie rozhodujúcich skutočností a správne posúdenie celej veci, alebo či použije pre rozhodnutie iný podklad. Vzhľadom na uvedené, odvolací správny orgán dáva do pozornosti, že prvostupňový správny orgán pri vydávaní rozhodnutia vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci a opieral sa o zákonné dôkazy svedčiace o porušení zákona NR SR č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorého sa dopustil L. I.. Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach na základe Vašej výzvy taktiež oznamuje, že súhlasí s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania. Na základe vyššie uvedeného preto navrhujeme, aby Krajský súd v Košiciach v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia o priestupku a rozhodnutia o odvolaní vyhlásil nasledovný rozsudok Súd žalobu L. I. v celom rozsahu zamieta a rozhodnutie žalovaného Krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, č.: KRPZ-KE-KDI2-114/2017-P zo dňa 29.11.2017, ako aj rozhodnutie o priestupku Okresného dopravného inšpektorátu v Gelnici Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi č.: ORPZ-SN- ODI3-48/2017-GL-P zo dňa 25.08.2017 potvrdzuje. Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.“

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného, ktoré mu súd doručil dňa 27.04.2018, replikou už nevyjadril. Preto súd na návrh žalobcu nariadil vo veci pojednávanie.

5. Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa ust. § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2, ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) a § 206 SSP, nezistiac vady uvedené v ust. § 195 SSP, po vypočutí právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní a povereného zástupcu žalovaného, a po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu žalovaného orgánu verejnej správy, dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

6. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa ust. § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania.

Podľa ust. § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. § 194 ods. 1 a 2 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

Podľa ust. § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa ust. § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

Podľa ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pri tom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

Podľa ust. § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný a musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa ust. § 12 ods. 1 a 2 písm. b) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“) pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. Za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody.

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch sa priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky dopustí ten, kto poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku.

Podľa ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch o priestupku koná správny orgán v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 a 2 zákona 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o cestnej premávke“) účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá cestnej premávky ustanovené v tomto zákone. Účastník cestnej premávky je ďalej povinný a) správať sa disciplinovane a ohľaduplne tak, aby neohrozil bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky, pritom je povinný prispôsobiť svoje správanie najmä stavebnému, dopravno-technickému stavu cesty, situácii v cestnej premávke, poveternostným podmienkam a svojim schopnostiam, b) poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, c) poslúchnuť pokyn, výzvu alebo príkaz policajta súvisiaci s výkonom jeho oprávnení pri dohľade nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, strpieť výkon jeho oprávnení, ako aj pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis.

Podľa ust. § 3 ods. 2 písm. b) zákona o cestnej premávke je účastník cestnej premávky povinný poslúchnuť pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia.

Podľa ust. § 60 ods. 2 zákona o cestnej premávke je úprava cestnej premávky vykonaná dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami nadradená všeobecnej úprave cestnej premávky.

Podľa ust. § 64 ods. 2 zákona o cestnej premávke sa za dopravnú nehodu považuje aj škodová udalosť podľa odseku 3, ak a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6, b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky, sa odmietol podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa ust. § 64 ods. 3 zákona o cestnej premávke sa ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu. Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa ust. § 66 ods. 2 zákona o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi, b) poskytnúť podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne privolať záchrannú zdravotnú službu, c) urobiť vhodné opatrenia na záchranu osoby alebo majetku ohrozeného dopravnou nehodou, d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel, f) urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť cestnej premávky na mieste dopravnej nehody, g) umožniť obnovenie cestnej premávky, najmä premávky vozidiel pravidelnej verejnej dopravy osôb, h) preukázať svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodu, a oznámiť jej svoje údaje; ak to nie je možné, upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa ust. § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu. zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti. je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a vyplniť s ňou a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda, pri ktorej inému ublíži na zdraví alebo inému spôsobí škodu na majetku, alebo nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

Za priestupok podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b) zákona o priestupkoch je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 300,- eur do 1.300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo od 1 do 5 rokov (ust. § 22 ods. 2 písm. b) uvedeného zákona).

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch za priestupok je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 150,- eur do 800,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo do 3 rokov (ust. § 22 ods. 2 písm. c) uvedeného zákona).

Podľa ust. § 22 ods. 1 písm. k) zákona o priestupkoch za priestupok je možné v správnom konaní uložiť sankciu od 60,- eur do 300,- eur a zákaz činnosti do 2 rokov (ust. § 22 ods. 2 písm. f) uvedeného zákona).

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní súdu uviedol: „Vzhľadom na vykonané dokazovanie tvrdím, že celý skutok, ako bol popísaný v rozhodnutiach prvostupňového orgánu aj druhostupňového orgánu, je vymyslený a skutkový stav správny orgán nezistil, vôbec nezistil a konal jednostranne, preto sa domáhame v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), f), g) SSP, aby toto rozhodnutie bolo zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Zároveň žiadame aj trovy konania.“

8. Poverená zástupkyňa žalovaného na pojednávaní súdu uviedla: „My trváme na našom stanovisku, ktoré bolo predložené súdu k žalobe ako vyjadrenie k žalobe. Z tam uvedených dôvodov žiadame žalobu v celom rozsahu zamietnuť.“

9. Vychádzajúc z ustanovení SSP a Správneho poriadku uvedených v bodoch 5 a 6 tohto rozsudku pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách ust. § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu. V rámci správneho súdnictva súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, najmä z toho pohľadu, či toto procesné pochybenie predstavuje takú vadu konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Preto zistenie súdu musí smerovať k tomu, či objasnenie skutkového stavu správnym orgánom je úplné a jeho postup zákonný.

10. Z obsahu spisového materiálu žalovaného vyplynul skutkový stav, podľa ktorého sa žalobcovi kladie za vinu, že dňa XX.XX.XXXX v čase približne o 08:30 hod. viedol po štátnej ceste číslo C. v smere od mesta P. smerom na obec Ž. motorové vozidlo továrenskej značky Škoda Octavia, evidenčné číslo P. XXXN., kde nerešpektoval zvislé prenosné dopravné značenie použité pri dočasnej zmene organizácie miestnej úpravy cestnej premávky v rámci E. P. a chcel s vozidlom vojsť do priestoru, kde bol dopravnou značkou B1 (zákaz vjazdu všetkých vozidiel v oboch smeroch) vjazd zakázaný, pričom prednou časťou vozidla narazil do chodca (traťového komisára E. P.) L. F., ktorý stál na vozovke pred vozidlom a snažil sa vozidlo zastaviť. Vodič na mieste dopravnej nehody nezotrval a z miesta dopravnej nehody odišiel na neznáme miesto, čím si nesplnil povinnosti účastníka dopravnej nehody a škodovej udalosti. Pri dopravnej nehode došlo k ľahkému zraneniu chodca L. F., ktorý pri nehode utrpel poranenie a odreninu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený na mieste dopravnej nehody lekárom záchrannej služby, ktorý zabezpečoval E. P.. Vykonanou dychovou skúškou pomocou elektronického merača Alco Quant 6020 plus evidenčné číslo R. nebolo chodcovi zistené požitie alkoholických nápojov. Z uvedeného skutkového stavu prvostupňový správny orgán vyvodil právny záver, že žalobca sa dopustil porušenia ust. § 3 ods. 2 písm. b), ust. § 60 ods. 2, ust. § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), ust. § 66 ods. 6 s poukázaním na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, preto bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g), k) zákona o priestupkoch. Za to podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch boli žalobcovi uložené sankcie, pokuta vo výške 300,- eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.

11. S právnym kvalifikovaním skutku žalobcu sa stotožnil aj žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí a s poukazom na záznam o podaní vysvetlenia poškodeného L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, záznam o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX a na záznam o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, ktorých obsah výpovedí je uvedený v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ktorí boli prítomní pri skutku kladenému za vinu žalobcovi a ktorí potvrdili, že skutok žalobcu sa stal tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu.

12. Vychádzajúc zo záznamov o podaní vysvetlení v administratívnom spise žalovaného sa nachádzajúcich, s poukazom na ich ďalej uvedený obsah, a to zo

- záznamu o podaní vysvetlenia poškodeného L. F. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný („žalobca“, poznamenáva súd) k veci uviedol, že dnešného dňa to jest XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. na nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., kde pracoval ako traťový komisár v rámci E. P., pričom stál pred uzáverov cesty na obec Ž., pred zvislým dopravným značením. Menovaný uviedol, že v čase, keď stál pri uvedenej uzávere, prišlo nejaké auto, ktorého vodič asi nechápal čo sa deje a s vozidlom chcel prejsť do uzávery. On sa mu snažil vysvetliť, že to nie je možné, no uvedený vodič začal s vozidlom cúvať hore a dole a chcel cez uzáveru s vozidlom prejsť, pričom mu prednou časťou narazil do pravej nohy. S uvedeným konaním prestal až keď pribehol jeho kolega C. I., ktorý si začal vozidlo fotiť. Vodič uvedeného vozidla im začal hrubo nadávať a následne odišiel z miesta, ale zapísal si evidenčne číslo vozidla, ktoré bolo P.. Menovaný uviedol, že pri nehode utrpel poranenie a odreninu pravého predkolenia, pričom bol ošetrený lekárom zdravotníckej služby, ktorá zabezpečovala E.. Na ďalšie ošetrenie už nepôjde a ani nenavštívi svojho lekára. Políciu volal preto, lebo ho zarazilo konanie vodiča. ...“

- záznamu o podaní vysvetlenia U. W. zo dňa 02.06.2017, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dňa XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž. pri odbočke na obec V., kde aj so svojim bratom P. W. sedeli vo vozidle a čakali na začiatok rýchlostnej skúšky v rámci E. P.. S vozidlom stáli tesne vedľa-za uzáverov cesty na obec Ž., pričom sledovali traťového komisára, ktorý stál pred uzáverov (zvislým prenosným dopravným značením) na ceste a odkláňal dopravu. Všetkým vodičom vozidiel, ktorý prišli s vozidlom pred uzáveru, traťoví komisár vysvetlil, že uvedená cesta je uzavretá z dôvodu E. P. a oni sa bez problémov otočili a odišli preč. Menovaný uviedol, že tak to pokračovalo a preto už tomu nejako nevenovali pozornosť, no po nejakej chvíli začul nejaký krik a videl ako pred uzáverov stojí vozidlo zn. Octavia, ktorého vodič kričal na traťového komisára, aby uhol z cesty, lebo potrebuje s vozidlom prejsť. Traťový komisár sa uvedenému vodičovi Octavie snažil vysvetliť, že do uvedeného úseku nemôže s vozidlom ísť, nakoľko sa tam konajú preteky. Vodič vozidla Octavie mu kričal, že ho to vôbec nezaujíma a že má uhnúť. Následne na to vodič Octavie zaradil jednotku a prednou časťou vozidla narazil do nohy traťového komisára, ktorý spadol na kapotu a zase sa postavil. Vodič vozidla zase cúvol a cez otvorené okno kričal „ty kokot“, „ty chuj“, samé nadávky, správal sa veľmi hrubo. Potom sa s vozidlom opäť pohol v smere na traťového komisára, ale našťastie pred ním zabrzdil, pričom stále kričal že jeho nejaké preteky nezaujímajú. Potom už pribehol na miesto pán, ktorý bol zodpovedný za traťového komisára a začal si vozidlo Octavia fotiť a nato sa vodič s vozidlom otočil a odišiel preč. Menovaný k veci uviedol, že vodič vozidla Octávia, nebol určite celkom v poriadku. ...“

- záznamu o podaní vysvetlenia C. I. zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dnešného dňa to jest XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. Triedy v smere od P. na obec Ž., kde bol zodpovedný za bezpečnosť traťových komisárov v rámci E. P., kde videl, ako sa nejaký vodič s vozidlom snažil prejsť cez uzáveru cesty respektíve cez zvislé prenosné dopravné značenie, pričom s vozidlom narazil do traťového komisára L. F., ktorý samu snažil vysvetliť, že s vozidlom nesmie ísť do uzávery a snažil sa mu v tom zabrániť, pričom L.O. F. spadol skoro na zem. Vodič vozidla asi tri krát s vozidlom cúval hore a dole. S uvedeným konaním prestal, až si odfotil jeho EVČ vozidla. Vodič uvedeného vozidla im hrubo nadával a následne odišiel z miesta. ...“

- záznamu o podaní vysvetlenia P. W. zo dňa 02.06.2017, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že dňa XX.X.XXXX v čase cca. 08:30 hod. sa nachádzal na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž. pri odbočke na obec V., kde aj so svojim bratom U. W. sedeli vo vozidle a čakali na začiatok rýchlostnej skúšky v rámci E. P.. S vozidlom stáli tesne vedľa-za uzáverov cesty na obec Ž., pričom sledovali traťového komisára, ktorý stál pred uzáverov (zvislým prenosným dopravným značením) na ceste a odkláňal dopravu. Všetkým vodičom vozidiel, ktorý prišli s vozidlom pred uzáveru, traťoví komisár vysvetlil, že uvedená cesta je uzavretá z dôvodu E. P. a oni sa bez problémov otočili a odišli preč. Menovaný uviedol, že tak to pokračovalo a preto už tomu nejako nevenoval pozornosť, no po nejakej chvíli začul nejaký krik a videl ako pred uzáverov stojí vozidlo zn. Octavia, ktorého vodič kričal na traťového komisára, aby uhol z cesty, lebo potrebuje s vozidlom prejsť. Traťový komisár sa uvedenému vodičovi Octavie snažil vysvetliť, že do uvedeného úseku nemôže s vozidlom ísť, nakoľko sa tam konajú preteky. Vodič vozidla Octavie mu kričal, že ho to vôbec nezaujíma a že má uhnúť. Následne na to vodič Octavie zaradil jednotku a prednou časťou vozidla narazil do nohy traťového komisára, ktorý spadol na kapotu a zase sa postaviť. Vodič vozidla zase cúvol a cez otvorené okno kričal „ty kokot“, „ty chuj“, samé nadávky, správal sa veľmi hrubo. Potom sa s vozidlom opäť pohol v smere na traťového komisára, ale našťastie pred ním zabrzdil, pričom stále kričal že jeho nejaké preteky nezaujímajú. Potom už pribehol na miesto pán, ktorý bol zodpovedný za traťového komisára a začal si vozidlo Octavia fotiť a nato sa vodič s vozidlom otočil a odišiel preč. Menovaný k veci uviedol, že vodič vozidla Octávia, nebol určite celkom v poriadku. ...“

- záznamu o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017, v ktorom je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že nerozumie poučeniu, ktoré mu je čítané, nerozumie ničomu a či viem čo je . Taktiež uviedol, že svedkov si vie zaplatiť každý. K veci nebude vypovedať.“

- úradného záznamu povereného príslušníka Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.06.2017 je uvedené, cit.: „Dňa 1.6.2017 som telefonicky kontaktoval osobu L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. č. XXX, okr. T. vo veci dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX a za účelom, aby sa dostavil podať k uvedenej veci vysvetlenie. Počas telefonického rozhovoru som sa ho pýtal, že či si je vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, pričom uviedol, že on žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zohnať aj on. Choval sa arogantne a podráždene, pričom taktiež uviedol, že on nikde nepríde, že je to ďaleko a že či mu niekto preplatí cestu. Týmto náš telefonický rozhovor aj skončil. Dňa 2.6.2017 v čase asi o 17:30 hod. sa menovaný dostavil a na útvar ODI OVS v Prešove, pričom som mu uviedol, že ho potrebujem vypočuť na záznam o podaní vysvetlenia k uvedenej veci, nakoľko mal spôsobiť dopravnú nehodu. Taktiež som sa ho pýtal, či dňa XX.X.XXXX viedol vozidlo po ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž.. On uviedol, že viedol, ale že žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zaplatiť a nájsť aj on. Následne som mu začal čítať poučenie pred podaním vysvetlenia, kde mi L. I. začal skákať do reči, začal vravieť, že on nerozumie tomu čo mu čítam, že on ničomu nerozumie a že či viem čo je to a stále to isté dookola, pričom začal byť strašne nervózny. Niekoľko krát som sa ho pýtal, že či bude k uvedenej veci vypovedať, ale on stále tvrdil, že ničomu nerozumie a že vypovedať nebude.“, ktorí svedkovia boli prítomní pri skutku kladenému za vinu žalobcovi, tak všetci vo svojich vysvetleniach potvrdili, že skutok žalobcu sa stal tak, ako je tento uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Preto aj súd na základe uvedených podaných vysvetlení, majúc na zreteli ničotnú vypovedaciu schopnosť výpovede žalobcu, ktorú ničotnosť sám žalobca spôsobil, uzatvára, že žalobca spáchal uvedený dopravný priestupok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu o priestupku, pretože žalobca nedodržal pravidlá cestnej premávky ustanovené v zákone o priestupkoch tým, že neposlúchol pokyn vyplývajúci z dopravnej značky alebo dopravného zariadenia, neposlúchol pokyny iných osôb, ktoré na to oprávňuje tento zákon alebo osobitný predpis, neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, neposkytol podľa svojich schopností a možností zranenej osobe prvú pomoc a bezodkladne neprivolal záchrannú zdravotnú službu, najmä nezotrval na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody, nezdržal sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel a nepreukázal svoju totožnosť na požiadanie iného účastníka dopravnej nehody, keďže z miesta dopravnej nehody odišiel. V tejto súvislosti súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v rozsudku sp.zn. 10Szd/7/2013 zo dňa 26. júna 2013, z ktorého vyplýva, že „záznamy príslušníkov sú rovnocennými dôkazmi s výpoveďou žalobcu“ a žalobca svojmu procesnému právu vypovedať sa všemožne vyhýbal nemiestnym, mimo predmet výpovede smerujúcim správaním a nemiestnou komunikáciou s povereným policajtom. Preto súd považoval za preukázané na základe v predmetných vyššie odcitovaných záznamoch a uvedených vysvetleniach svedkov dopravnej nehody to, že žalobca sa skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, jednoznačne dopustil, a preto podľa názoru súdu rozhodnutie správneho orgánu je vecne správne, pokiaľ ide o hmotnoprávne posúdenie skutku žalobcu.

13. Pokiaľ žalobca v žalobe namietal porušenie jeho procesných práv na strane 7 až 9 žaloby (bod 2 tohto rozsudku), konkrétne spočívajúce v tvrdení, že: „Z listín, ktoré sa v spise nachádzajú, nepochabne (zrejmý preklep v žalobe žalobcu, poznamenáva súd) vyplýva, že až do doručenia rozhodnutia prvostupňového orgánu som nebol nikdy podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia z priestupku. Bolo mi zamedzené vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré mi boli kladené za vinu, bolo mi zamedzené uplatniť dôkazy na moju obhajobu a už vôbec mi nebolo dané poučenie o mojich právach a povinnostiach a nikto ma nepoučil o tom, či vo veci nejakého priestupku mám byť vypočutý a podať vysvetlenie ako svedok, ako podozrivý, ako poškodený, ako obvinený. Až v doručenom predvolaní na ústne prejednanie priestupku mi bolo oznámené, že prevzatím tohto predvolania v zmysle § 73 ods. 1 zákona o priestupkoch som obvinený z priestupku, pričom ani v tomto predvolaní neboli uvedené povaha a dôvody obvinenia, resp. vôbec nebol uvedený skutok, ktorého som sa mal dopustiť, len jeho právna kvalifikácia a deň XX.X.XXXX a čas 8,30 hod. Táto skutočnosť je zrejmá z predvolania, ktoré je súčasťou spisu. Dovtedy mi nebolo žiadnym spôsobom a nikým doručené oznámenie o začatí priestupkového konania. Ak som sa stal obvineným z nejakého priestupku v momente čo správny orgán vykonal voči mne v zmysle § 73 zákona o priestupkoch procesný úkon a predvolanie na prejednanie priestupku na deň 25. 8. 2017 na 9,00 hod. som prevzal dňa 23. 8. 2017 a teda ako som mohol reálne využiť svoje právo obvineného vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mi kladú za vinu a ku dôkazom o nich, uplatňovať dôkazy a skutočnosti na moju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky, nehovoriac o možnosti zvoliť si, či sa budem obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu.“, tak súd uvádza, že žalobcom namietané procesné práva nemohli byť porušené, pretože z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného je zrejmé, že žalobca sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, alebo dôležitého dôvodu, ako to má na mysli ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, hoci bol riadne a včas predvolaný na ústne pojednávanie a na právne následky nedostavenia sa na ústne pojednávanie bol v súlade so zákonom aj upozornený. Doporučenú zásielku určenú do vlastných rúk predvolanie na ústne pojednávanie o priestupku na deň 25.08.2017 v čase o 09:00 hod. prevzal žalobca dňa 23.08.2017 (streda), aj keď zásielka mu bola uložená na pošte od 04.08.2017. V predvolaní na ústne pojednávanie o priestupku je okrem iného uvedené, že: „V zmysle ustanovenia §-u 41 odsek 1 v nadväznosti na § 41 odsek 2 zákona číslo 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o správnom konaní“) sa dostavte dňa 25.08.2017 (piatok) v čase o 09:00 hod. do budovy Okresného úradu na Okresný dopravný inšpektorát v Gelnici, ulica Hlavná č. 1, číslo dverí XXX, z dôvodu ústneho pojednávania o priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno b, g, k) zákona číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o priestupkoch“), zo dňa XX.XX.XXXX v čase o 08:30 hod.“ V uvedenom predvolaní je uvedené telefónne číslo, kde mal žalobca možnosť ospravedlniť svoju neúčasť na ústnom pojednávaní o priestupku včas, čo však žalobca neurobil. Ospravedlnenie zo dňa 28.08.2017 žalobca podal na poštovú prepravu až dňa 30.08.2017 prostredníctvom Slovenskej pošty v M., ktorá ho doručila správnemu orgánu dňa 04.09.2017. V zmysle ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch je správny orgán povinný prejednať priestupok v neprítomnosti v hodinu a deň, na ktorý bol priestupca predvolaný. Zákon o priestupkoch správnemu orgánu totiž inú možnosť neponecháva. Prvostupňový správny orgán na základe toho prejednal priestupok v neprítomnosti žalobcu v deň a hodinu, na ktorú bol žalobca predvolaný, pretože žalobca sa nedostavil na nariadené ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Preto jeho v tomto bode uvedené žalobné námietky súd nepovažoval za dôvodné.

14. Žalobca svoje tvrdenie v znení: „V tom čase (zrejme v čase doručovania predvolania, poznamenáva súd) som bol vážne chorý a zúčastňoval som sa odborných vyšetrení, preto som v uvedený deň žiadal telefonicky, aby moje vypočutie sa vykonalo v inom termíne.“ správnemu orgánu do právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (01.12.2017) ničím nepreukázal. Pokiaľ žalobca až so žalobou doručil súdu rôzne potvrdenia o tom, že bol pred dňom ústneho pojednávania, a to dňa 22.08.2017 na vyšetrení a v deň ústneho pojednávania taktiež na vyšetrení, tak súd s poukazom na ust. § 134 ods. 1 SSP na tieto potvrdenia nemohol prihliadnuť, a preto ani táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná.

15. Ako ďalej z uvedeného vyplýva, sám žalobca svojou nečinnosťou od 04.08.2017 do dňa ústneho pojednávania v snahe vyhnúť sa ústnemu pojednávaniu nevyzdvihnutím si zásielky a neskoro zaslaným ospravedlnením zo dňa 28.08.2017 zapríčinil, že si nemohol uplatniť svoje procesné právo byť vypočutý na ústnom pojednávaní, ak včas telefonicky nepožiadal, aby jeho vypočutie sa vykonalo v inom termíne. Súd vzhľadom na priebeh udalostí, pokiaľ ide o celkové správanie sa žalobcu v čase dopravnej nehody a po dopravnej nehode, vyhodnocuje vyššie, v predchádzajúcom bode tohto rozsudku, uvedené tvrdenia žalobcu ako účelové, a preto nevierohodné.

16. Tvrdenie žalobcu „až do doručenia rozhodnutia prvostupňového orgánu som nebol nikdy podrobne oboznámený s povahou a dôvodmi obvinenia z priestupku“ súd vyhodnotil taktiež ako nepravdivé, pretože už dňa 02.06.2017 sa žalobca dostavil na útvar ODI OVS v Prešove a poverený policajt mu oznámil, že ho potrebuje vypočuť na záznam o podaní vysvetlenia k uvedenej veci, pretože žalobca mal spôsobiť dopravnú nehodu. Preto ani táto žalobná námietka žalobcu nie je dôvodná.

17. K žalobným námietkam žalobcu spočívajúcim v tvrdení, že: „Zo spisu OR PZ ODI v Prešove č. D.- P.-D.-XXX/XXXX-P., ktorý je podkladom pre napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného a to najmä z úradného záznamu O.. U.. E. zo dňa 2. 6. 2017 a zo záznamu o podaní vysvetlenia mnou, L. I. zo dňa 2. 6. 2017, nevyplývajú žiadne skutočnosti o tom, že sa voči mne vedie nejaké priestupkové konanie a že som bol oboznámený čo už len s povahou a dôvodmi podozrenia. V oboch záznamoch, ktoré sú z toho istého dňa, sú len uvedené údaje o nejakej dopravnej nehode zo dňa XX. X. XXXX, ale o akú dopravnú nehodu sa má jednať, o tom nie je uvedené nič. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že došlo k porušeniu Čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd, z ktorého dohovoru vyplývajú minimálne práva osoby obvinenej z priestupku. Takáto osoba musí byť okrem iného podrobne oboznámená s povahou a dôvodom obvinenia proti nej. Obvinený musí mať dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby, pričom sa môže rozhodnúť, či sa bude obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu. Vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech a za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, patrí tiež k základným právam na spravodlivý proces. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že sa odvoláva na nezákonné a nepravdivé úradné záznamy policajta PZ napr. E. zo dňa 2. 6. 2017. Podľa týchto záznamov som mal byť vyzvaný, aby som sa vyjadril k dopravnej nehode zo dňa XX. X. XXXX na ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž., pričom rovnako ani v týchto záznamoch nie je uvedený žiadny popis nehody. Je teda zrejmé, že som nevedel, k čomu konkrétne sa mám vyjadriť, pretože do dnešného dňa o žiadnej nehode v uvedený deň a na uvedenej ceste neviem. Je absurdné tvrdenie policajta O.. E. v zázname o podaní vysvetlenia, že som mal uviesť, že k veci nebudem vypovedať, keď som vôbec nevedel, o čom mám vypovedať. A ešte absurdnejšie vyznieva skutočnosť, že sa na tento záznam vo svojom rozhodnutí odvoláva žalovaný, ako keby som ja využil svoje právo vo veci nevypovedať. Je nepochybné, že oba záznamy sú prejavom svojvôle konajúceho policajta, naviac mal som byť vypočúvaný ako svedok, k nejakej dopravnej nehode, ku ktorej malo dôjsť XX. X. XXXX v čase o 8,30 hod. a podľa záznamu som mal byť poučený aj o spôsobe náhrady škody, ktorú som si mal uplatňovať v občianskom-právnom konaní s povinného zmluvného poistenia a že túto si nebudem uplatňovať pred správnym orgánom. Žiadny môj podpis, ktorý by osvedčil tvrdenia uvádzané zázname o podaní vysvetlenia, sa však na tomto zázname nenachádza. Nie je preto možné pri rozhodovaní vo veci o priestupku vziať do úvahy moju výpoveď ako svedka a najmä moje údajné odmietnutie vypovedať, keď som už v postavení obvineného, tak ako to urobil prvostupňový správny orgán a odobril to žalovaný.“, súd uvádza, že už v zázname o podaní vysvetlenia L. I. zo dňa 02.06.2017 je uvedené, cit.: „Menovaný k veci uviedol, že nerozumie poučeniu, ktoré mu je čítané, nerozumie ničomu a či viem čo je . Taktiež uviedol, že svedkov si vie zaplatiť každý. K veci nebude vypovedať.“ V úradnom zázname povereného príslušníka Policajného zboru Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove zo dňa 02.06.2017 je ďalej uvedené, cit.: „Dňa 1.6.2017 som telefonicky kontaktoval osobu L. I., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. č. XXX, okr. T. vo veci dopravnej nehody zo dňa XX.X.XXXX a za účelom, aby sa dostavil podať k uvedenej veci vysvetlenie. Počas telefonického rozhovoru som sa ho pýtal, že či si je vedomý toho, že spôsobil dopravnú nehodu, pričom uviedol, že on žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zohnať aj on. Choval sa arogantne a podráždene, pričom taktiež uviedol, že on nikde nepríde, že je to ďaleko a že či mu niekto preplatí cestu. Týmto náš telefonický rozhovor aj skončil. Dňa 2.6.2017 v čase asi o 17:30 hod. sa menovaný dostavil na útvar ODI OVS v Prešove, pričom som mu uviedol, že ho potrebujem vypočuť na záznam o podaní vysvetlenia k uvedenej veci, nakoľko mal spôsobiť dopravnú nehodu. Taktiež som sa ho pýtal, či dňa XX.X.XXXX viedol vozidlo po ceste II. triedy v smere od P. na obec Ž.. On uviedol, že viedol, ale že žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zaplatiť a nájsť aj on. Následne som mu začal čítať poučenie pred podaním vysvetlenia, kde mi L. I. začal skákať do reči, začal vravieť, že on nerozumie tomu čo mu čítam, že on ničomu nerozumie a že či viem čo je to a stále to isté dookola, pričom začal byť strašne nervózny. Niekoľko krát som sa ho pýtal, že či bude k uvedenej veci vypovedať, ale on stále tvrdil, že ničomu nerozumie a že vypovedať nebude.“ Z uvedeného záznamu je zrejmé, že sám žalobca vlastným konaním neumožnil poverenému policajtovi, aby bol podrobnejšie oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu. Žalobca mal dostatočný čas na prípravu svojej obhajoby, pričom sa mohol rozhodnúť, či sa bude obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, čo aj urobil, ak si zvolil právneho zástupcu, bolo mu umožnené vypočúvať ho alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech a za rovnakých podmienok ako svedkov proti sebe, čo napriek tomu nevyužil, keď v administratívnom konaní nenavrhol vypočuť ani jedného svedka.

18. Z uvedeného záznamu je poznateľné, že sám žalobca zavinil svojím negatívnym a vyhýbavým správaním sa pred orgánom verejnej správy a komunikáciou s povereným policajtom tým, že neumožnil poverenému policajtovi, ktorý vyvinul maximálne úsilie, aby žalobca bol bližšie oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu, aby mal čas na prípravu svojej obhajoby, pričom sa mohol rozhodnúť, či sa bude obhajovať sám alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu, dať sa vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech a za rovnakých podmienok ako svedkov proti nemu. Žalobca tieto svoje práva však nevyužil v priebehu priestupkového konania ani do vydania prvostupňového rozhodnutia, ani do vydania žalovaného rozhodnutia. Ďalej súd uvádza, že všetky tam pri dopravnej nehode prítomné osoby boli ako svedkovia vypočutí vo veci žalobcu na záznam o podaní vysvetlenia podľa ust. § 60 ods. 2 zákona o priestupkoch, podľa ktorého o úkonoch uvedených v odseku 1 napíše orgán oprávnený objasňovať priestupky záznam, alebo ich výsledok zapíše do správy o výsledku objasňovania priestupku. Na základe toho aj súd zhodne so žalovaným konštatuje, že hore uvedené záznamy o podaní vysvetlenia boli spracované predpísaným spôsobom a taktiež uvedené záznamy o podaní vysvetlenia vrátane záznamu povereného policajta O.. E. bol povinný podpísať príslušník Policajného zboru, ktorý vykonal uvedený záznam, a ak súčasne žalovaný konštatuje, že prvostupňový správny orgán postupoval pri prejednávaní priestupku v súlade s ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, pretože žalobca sa nedostavil na ústne pojednávanie bez náležitého ospravedlnenia, alebo dôležitého dôvodu, hoci bol riadne a včas predvolaný a na právne následky bol upozornený, tak tieto skutočnosti vyplývajú z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného a súd sa s názorom žalovaného nemôže preto nestotožniť. Na základe uvedeného súd vyhodnotil procesné žalobné námietky žalobcu uvedené v bode 17 tohto rozsudku ako nedôvodné.

19. K námietkam žalobcu, spočívajúcich v tvrdení, že: „Univerzálne princípy správneho trestania majú základ vo všeobecných princípoch demokratického a právneho štátu a v požiadavkách, ktoré sú obsiahnuté v medzinárodných zmluvách, predovšetkým však v Dohovore o ochrane ľudských práva a základných slobôd. Na základe rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva je akcentované, že vo veciach priestupkov ide o veci trestného charakteru bez ohľadu na relatívne nízke sankcie. Vo všetkých veciach trestného charakteru musí mať osoba, proti ktorej sa vedie konanie možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru, ktorá skutočnosť vyplýva z rozsudku NS SR sp. zn.: 8Sžo 87/2008. Základné právo na spravodlivý proces v rámci výkonu verejnej správy je čiastočne vyjadrené aj v článku 36 ods. 1 až ods. 4 Listiny základných práva a slobôd, ale aj v článku 46 ods. 1 až ods. 4 Ústavy SR. Rovnako je treba poukázať na to, že jedným z princípov je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, ktorým sa ukladá správna sankcia a to princíp, že dôkazné bremeno v konaní spočíva na správnom orgáne. Ďalším právom, ktoré má obvinený z priestupku, je aj právo na riadne dokazovanie podľa článku 6 ods. 3 písm. d) Dohovoru. Hranicu medzi zákonnosťou a nezákonnosťou postupu vykonávateľa verejnej správy je nepochybne daná samotným dohovorom a táto zohráva veľkú úlohu pri interpretácii obsahu práva na riadne dokazovanie aj v konaní v rámci administratívneho trestania. K porušeniu procesného práva obvineného na riadne dokazovanie v praxi dochádza vždy vtedy, ak je postup orgánu jednostranný, či už ide o uplatňovanie jeho právomoci v rámci ním vykonaného dokazovania, ako aj pokiaľ ide o spôsob vedenia dokazovania, napr. keď ako dôkaz sa použijú výpovede svedkov svedčiacich výlučne v neprospech obvineného, atď. Ak ničím neodôvodnená jednostrannosť v postupe orgánu pri dokazovaní vzbudzuje oprávnené pochybnosti o tom, že vina obvineného mohla byť spoľahlivo a bez ďalšieho preukázaná, možno konštatovať porušenie jeho práva na spravodlivý proces podľa článku 6 Dohovoru.“, súd uvádza, že odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je dostatočné, presvedčivé a tam v odôvodnení uvedenými dôkazmi správny orgán jednoznačne preukázal žalobcovi vinu, t.j. tam uvedenými výpoveďami svedkov dopravnej nehody, ktoré sú bez rozporov, a preto aj vierohodné v porovnaní s výpoveďou žalobcu, ktorú súd vyhodnocuje ako nevierohodnú, smerujúcu k snahe žalobcu vyhnúť sa sankcii, ktorá mu odo dňa spáchania skutku hrozila, čoho si musel byť žalobca plne vedomý a musel očakávať sankciu odo dňa spáchania priestupku, vzhľadom aj na predchádzajúce svoje priestupky voči iným osobám, smerujúcim za svoj predmetný v poradí ďalší priestupok, ktorého sa podľa názoru súdu bez akýchkoľvek pochybností dopustil. Žalovaný žalobcovi riadnym a zákonným dokazovaním dokázal spáchanie priestupku bez toho, žeby postupoval jednostranne, ako to tvrdí žalobca v žalobe. Nestranný a objektívny postup vyplýva aj z vyššie uvedeného popísaného priebehu priestupkového konania u povereného policajta. Žalovaný vykonaným dokazovaním žalobcovi podľa názoru súdu legálnym spôsobom a v súlade s vyššie citovanými procesnými ustanoveniami zákona o správnom konaní a zákona o priestupkoch preto jednoznačne preukázal spáchanie skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového správneho orgánu a tvrdenia žalobcu o tom „že sa skutok nestal, že on nikde nepríde, že je to ďaleko a že či mu niekto preplatí cestu, že žiadnu nehodu nespôsobil, že svedkov si vie zaplatiť a nájsť aj on“ sú vzhľadom na vyššie uvedené vysvetlenia svedkov dopravnej nehody viac ako pochybné a súd ich vyhodnocuje ako jednoznačne nepravdivé, resp. smerujúce mimo rámca predmetu priestupkového konania.

20. Podľa názoru súdu žalovaný pri rozhodovaní o priestupku žalobcu, pokiaľ ide o dokazovanie, postupoval v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, ako aj so zásadou materiálnej pravdy a v nadväznosti na to pri aplikácii zásady in dubio pro reo (t.j. v pochybnostiach v prospech obvineného), ktoré sú kľúčovým interpretačným vodidlom pre vyvodenie správneho právneho záveru premietajúceho sa do prejednania a rozhodnutia o priestupku, aj v súlade so zákonom. Súd k tomu uvádza, že proces hodnotenia dôkazov spočíva v tom, že jednotlivým dôkazom sa prisudzuje určitá dôkazná váha. Slovo „voľné“ vyjadruje skutočnosť, že zákon nepredpisuje, akou váhou, resp. dôkaznou silou disponuje daný dôkaz, t.j. nie je stanovená akási apriórna a paušalizovaná hierarchia dôkazov. Táto zásada nadväzuje na nemenej významnú zásadu materiálnej pravdy. Kým zásada materiálnej pravdy vymedzuje pre správny orgán rozsah dokazovania, zásada voľného hodnotenia dôkazov určuje spôsob hodnotenia už vykonaných dôkazov. Vychádzajúc z tejto zásady podľa názoru súdu správne orgány v predmetnej veci správne a dostatočne určili rozsah dokazovania a vykonané dôkazy správne a predpísaným spôsobom v súlade s touto zásadou aj vyhodnotili. Každý dôkaz vyhodnotili samostatne (či sa obsah vzťahuje k predmetu konania, či ten ktorý svedok je dôveryhodný, či jeho svedecká výpoveď je pravdivá a či sa týka predmetu konania a na druhej strane vyhodnotili to, či výpoveď žalobcu je vierohodná alebo nie) a potom v súvislosti s ostatnými dôkazmi, v danom prípade najmä vysvetleniami pri dopravnej nehode prítomných svedkov, keďže každé vysvetlenie zapadalo do mozaiky dôkazov potvrdzujúcich, že žalobca sa skutku dopustil, pričom žiadne vysvetlenia v preskúmavanom prípade tvrdenia žalobcu v smere, že ničoho sa nedopustil nepotvrdili, ale naopak, bez akýchkoľvek pochybností potvrdili, že žalobca sa priestupku dopustil.

21. Súd z uvedených dôvodov uzatvára, že žalobca si nesplnil svoje povinnosti, ktoré mu ukladá zákon o cestnej premávke, ustanovené v § 3 ods. 2 písm. b), § 60 ods. 2, § 66 ods. 2 písm. a), b), d), e), h), § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke a s poukázaním na ust. § 137 ods. 2 písm. c) zákona o cestnej premávke, preto bol dôvodne uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa ust. § 22 ods. 1 písm. b), g). k) zákona o priestupkoch v znení platnom v čase spáchania priestupku. Od vodiča vozidla, ktoré malo účasť na dopravnej nehode, sa totiž vyžaduje, aby si splnil povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o cestnej premávke, a to bez ohľadu na to, či daná udalosť od samého počiatku je dopravnou nehodou podľa § 64 ods. 1 uvedeného zákona, alebo sa daná udalosť za dopravnú nehodu len považuje v zmysle ust. § 64 ods. 2 citovaného zákona. V predmetnej veci súd konštatuje, že žalovaný správny orgán postupoval v zmysle zákona o priestupkoch a správne kvalifikoval konanie žalobcu ako priestupok, za ktorý mu bola podľa ust. § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch uložená zákonná sankcia. Pri určovaní druhu a výšky sankcie prvostupňový správny orgán, ako aj druhostupňový správny orgán prihliadal na závažnosť priestupku, spôsob spáchania, jeho následky na okolnosti, za ktorých bol spáchaný a na osobu páchateľa.

22. Súd preto z vyššie uvedených dôvodov, po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že správne orgány v konaní postupovali zákonne, objektívne zistili skutkový stav, svoje rozhodnutia riadne v logických súvislostiach odôvodnili, a keďže súd nezistil ani žiadnu vadu, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť ich rozhodovania, a správnym orgánom uložené sankcie sú zákonné a dôvodné, preto žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.

23. Žalobcovi ako neúspešnému účastníkovi preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP), a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.

Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.