Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-50Csp/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Oxanou Kovalovou Bárekovou, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanej: P. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX B. X., o zaplatenie 2 271,73 EUR s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 2 271,73 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2 271,73 EUR od 21.01.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva náhrada trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2018 domáhal, aby súd vydal platobný rozkaz a zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi 2 271,73 EUR s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s. uzatvoril so žalovanou dňa 27.01.2014 Zmluvu o vydaní a používaná kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. ( ďalej len „ Zmluva “ ), na základe ktorej poskytol kreditnú kartu a viedol účet, žalovanej bol poskytnutý úver, schválený bol úverový rámec vo výške 900 Eur, dohodnutý bol úrok vo výške 22,80%, žalovaná bola povinná platiť mesačnú splátku vo výške 30 Eur, nedodržiavala platobnú disciplínu, pred odstúpením od zmluvy vystavil ku dňu 06.03.2016 nový výpis z bankovej knihy a ku dňu 10.01.2018 bol súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku vo výške 2 271,73 Eur.

2. Pred začatím pojednávania bol súdu doručený dňa 16.04.2018 návrh na zmenu strany sporu, uznesením č.k. 50Csp/39/2018-56 zo dňa 15.05.2018 súd pripustil zmenu na strane žalobcu tak, že namiesto doterajšieho žalobcu spoločnosti Všeobecná úverová banka, a.s. , IČO: 31 320 155, so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava, vstúpil do konania ako žalobca spoločnosť - Intrum Slovakia s.r.o., Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154.

3. Súd doručoval návrh s výzvou na vyjadrenie k návrhu spolu s prílohami žalovanej, nielen na adresu v zmysle údajov z REGOB, ale súd ďalej lustroval aj ďalší pobyt žalovanej na základe informácií z REGOB získaných od zamestnávateľov žalovanej.

4. Keďže v priebehu konania nebolo možné zistiť súčasný pobyt žalovanej ani postupom v zmysle ust.§ 116 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), súd postupoval v zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP. Zverejnil oznam o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu, ako aj na webovej stránke tunajšieho súdu. Po uplynutí zákonom stanovenej lehoty od zverejnenia rozhodnutia, súd pokračoval v konaní na základe pripojených listinných dôkazov.

5. Na výzvu súdu právny zástupca žalobcu doručil do spisu výzvu na zaplatenie tzv. predžalobnú upomienku spolu s návratkou, vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného úveru spolu s doručenkou, cenník VUB, a.s..

6. Súd na deň 24.01.2019 vytýči pojednávanie, ktorého sa nezúčastnil advokát žalobcu, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal pojednávať v jeho neprítomnosti. Žalovaná sa nedostavila na pojednávanie, svoju neprítomnosť neospravedlnila. Za splnenia podmienok ust. § 180 pojednával súd vo veci v ich neprítomnosti.

7. Súd z listinných dôkazov doložených do spisu žalobcom, výpisu z účtu klienta Bankomatky Quatro, obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet, predžalobnej upomienky s doručenkou, oznámením o vyhlásení o okamžitej splatnosti, cenníkom, zmluvy o postúpení pohľadávok, podacieho hárku a ostatného obsahu spisu zistil tento stav :

8. Medzi VÚB, a.s. a žalovanou bola dňa 27.01.2014 uzatvorená Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej kreditnú kartu a viedol pre ňu účet. Jednalo sa o pôžičkovú kartu Quatro. Žalovanej bol poskytnutý úver, schválený bol úverový rámec vo výške 900 Eur, dohodnutý bol úrok vo výške 22,80 %, žalovaná bola povinná platiť mesačnú splátku vo výške 30 Eur. Žalovaná nedodržiavala platobnú disciplínu, pred odstúpením od zmluvy vystavil právny predchodca žalobcu ku dňu 31.12.2017 nový výpis z bankovej knihy a ku dňu 10.01.2018 bol súhrn debetných položiek, a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku vo výške 2 511,73 Eur a súhrn kreditných transakcií vo výške 240 Eur. Uvedené vyplývalo z výpisov z pôžičkovej karty Quatro. Medzi Všeobecnou úverovou bankou, a s. a žalobcom bola dňa 22.12.2017 uzatvorená Zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej bola na žalobcu postúpená pohľadávka postupcu voči žalovanej. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok bola pohľadávka voči žalovanému špecifikovaná ako suma 2 271,73 Eur predstavuje istinu. Právny predchodca žalobcu evidoval dátum vzniku prvého čerpania 10.02.2014, dátum zosplatnenia 07.03.2015, dátum poslednej úhrady 16.10.2014.

Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 2 271,73 Eur nasledovne - súčet debetných operácií predstavuje sumu 2 511,73 Eur, súčet kreditných operácií predstavuje sumu 240 Eur, Rozdiel debetných a kreditných operácií je suma 2 271,73 Eur, ktorá pozostáva z istiny 894,24 Eur, poplatkov 121,40 Eur , štandardného úroku 1045,04 Eura sankčného úroku 211,05 Eur.

Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 07.03.2015 vyhlásil predčasnú splatnosť dlžného zostatku a predžalobnou upomienkou zo dňa 05.02.2015 vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy, čo bolo žalovanej oznámené avšak žalovaná uvedenú zásielku neprevzala na adrese jej vtedajšieho pobytu ako vyplýva z predloženej doručenky.

9. Podľa ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa ustanovenia § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

11. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1, 2, 6 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. (6) Pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty ( § 1 ods. 3 ) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase

uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená, c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch.

12. Podľa ustanovenia § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

14. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

16. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Z priložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená úverová zmluva v súlade s ustanoveniami § 497 a nasledujúcich Obchodného zákonníka v spojení s ustanoveniami zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách. Z uvedených dokladov doložených do spisu žalobcom bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej revolvingový úver s úverovým rámcom vo výške 900 EUR. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť žalobcovi poskytnutý úver v mesačných splátkach vo výške 30 EUR, splatných 15. deň v mesiaci, ročná úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 22,80%. Žalovaná bola oboznámená so Všeobecnými obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu pre poskytnutie kreditnej platobnej karty, o podmienkach v prípade nesplácania predmetného úveru riadne a včas. Žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 2 511,73 EUR. Žalovaná nesplácala úver riadne a včas, splatila len sumu vo výške 240 EUR. Preto právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.02.2015 vyzval na úhradu nedoplatku žalovanú a dňa 07.03.2015 úver zsoplatnil. Žalovaná suma 2 271,73 EUR pozostáva z istiny, poplatkov, zmluvného úroku a sankčného úroku a je vyjadrením rozdielu debetných transakcií vo výške 2 511,73 EUR a kreditných transakcií vo výške 240 EUR) = žalovaná suma vo výške 2 271,73 EUR. Výšku žalovanej úverovej istiny, úrokov z úveru a poplatkov považoval súd za preukázanú listinnými dokladmi doloženými do spisu žalobcom, preto súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 ods. 1 nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Pri úrokoch z omeškania súd dospel k záveru, že úroky z omeškania uplatnené žalobcom vo výške 5,00 % ročne sú v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením§ 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., v zmysle ktorých bol zákonný úrok z omeškania ku dňu, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, vo výške 5,00 % ročne. Podľa vládneho nariadenia č. 20/2013 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ak záväzkový vzťah vznikol po 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. V prejednávanom prípade záväzkový vzťah vznikol po 01. 02. 2013, zákonná úroková sadzba v období, od ktorého si žalobca uplatňuje úrok z omeškania, teda odo dňa 21.01.2018 bola vo výške 0,00%, zvýšená o 5 percentuálnych bodov tak predstavuje výšku 5,00%. Žalovaná sa dostala do omeškania s plnení po zosplatnení celého záväzku listom zo dňa 07.03.2015, žalobca si uplatňoval úrok z omeškania až od 21.01.2018, keďže ide o návrhové konanie, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zmysle jeho žalobného návrhu.

17. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku ( ďalej len „ “ ) žalobca môže vziať žalobu späť.

18. Podľa § 145 ods. 1, 2 a 3 ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

19. Podľa § 146 ods. 1 a 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

20. Vzhľadom k tomu, že žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 332,45 EUR spolu s príslušenstvom späť pred otvorením pojednávania vo veci samej bez uvedenia dôvodu, súd v tejto časti konanie zastavil.

21. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

23. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Preto súd nárok na náhradu trov konania pomerne rozdelil.

24. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 2 271,73 Eur s úrokom z omeškania. Súd žalobcovi priznal sumu 1 939,28 Eur s úrokom z omeškania. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 85,36%, neúspešný v rozsahu 14,64%, preto má žalobca oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 70,72%. O výške trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).