Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

DK-5C/1/2019

Uznesenie

Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci žalobcu: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., so sídlom v Bratislave, Rožňavská 1, IČO: 35914939, proti žalovaným: 1/ W. A., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, 2/ M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XX, 3/ O. G., F.. G., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, 4/ G. H., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. XX, 5/ L.. M. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. D. S., C. XXX/XX, 6/ O.. G. D., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, N. Z. D. S., O. XXXX/X, 7/ O. G., D.. XX.XX.XXXX, N. S., L.. Č. N. XXXX/XX, 8/ I. G., F.. C., D.. XX.XX.XXXX, N. G. XXX, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/, 2/, 3/, 4/ a 8/ sú povinní strpieť prechod peši a prejazd vozidiel žalobcu po spevnenej pozemnej komunikácii postavenej (umiestnenej) na pozemku registra E-KN, parc. č. XXX, druh pozemku

- orná pôda o výmere 556 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. a obec G. a sú povinní zdržať sa akýchkoľvek stavebných alebo iných činností alebo úprav, ktorými by rušili žalobcu a ním poverené osoby v prechode a prejazde po spevnenej pozemnej komunikácii umiestnenej na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 556 m2.

II. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/, 3/, 4/ a 8/ priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

IV. Žalovaným 5/, 6/ a 7/ voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

V. Žalovaných 1/, 2/, 3/, 4/ a 8/ súd poučuje, že žalobou sa môžu domáhať voči žalobcovi uloženia povinnosti zákazu jeho vstupu a prejazdu jeho vozidiel po pozemnej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku parc. KN-E č. XXX - orná pôda o výmere 556 m2 zapísanej na LV č. XXX k. ú. G. a obec G. a že sú oprávnení robiť stavebné alebo iné činnosti zamedzujúce žalobcovi alebo ním povereným osobám v prechode a prejazde po uvedenej pozemnej komunikácii. Ak takáto žaloba nebude podaná, alebo ak bude takáto žaloba odmietnutá alebo zamietnutá, alebo ak bude konanie o takejto žalobe vo veci samej zastavené, neodkladné opatrenie v rozsahu, v akom bolo nariadené, bude naďalej trvať.

odôvodnenie:

1. Návrhom datovaným k 28.12.2018, doručeným tunajšiemu súdu 02.01.2019 elektronicky (eŽaloby), sa žalobca voči žalovaným 1/ až 8/ domáhal s poukazom na § 325 ods. 2 písm. d) a nasl. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: Žalovaní sú povinní umožniť a strpieť prechod peši a prejazd vozidiel žalobcu po účelovej komunikácii po spevnenej miestnej a účelovej komunikácii postavenej (umiestnenej) na pozemku registra E-KN, parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 556 m2, vedenom na liste vlastníctva č. XXX pre k. ú. G. a obec G., sú povinní zdržať akýchkoľvek stavebných alebo iných činností alebo úprav, ktorými by žalovaní rušili žalobcu a ním poverené osoby v prechode a prejazde po spevnenej miestnej a účelovej komunikácii umiestnenej na pozemku parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 556 m2, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Súčasne s tým súd ukladá žalobcovi povinnosť podať návrh vo veci samej do 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia.

2.1. Návrh odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom stavby na dráhe „Samoobslužná čerpacia stanica AVK 01.1.2. G.“, umiestnenej na pozemku v správe Železníc Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, parc. č. XXX/1 k. ú. G., nachádzajúcom sa v Železničnej stanici G. v žkm XXX,XXX- XXX,XXX vľavo pri koľaji č. 5, skolaudovanej na základe Kolaudačného rozhodnutia Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č. j. 1085/11-S4-S/Ta zo dňa 19.05.2011 (ďalej len „stavba AVK“). Žalovaní sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti pozemku registra E-KN, parc. č. XXX, druh pozemku - orná pôda o výmere 556 m2, vedenom na LV č. XXX pre k. ú. G., obec G. (ďalej „pozemok“), na ktorom sa nachádza vybudovaná spevnená komunikácia, ktorá je prístupovou cestou k stavbe a zároveň slúži tiež všetkým občanom obce G. ako prístupová cesta k Železničnej stanici G. (ďalej len „komunikácia“). Žalobca využíva komunikáciu za účelom doplňovania stavby AVK naftou pre potreby tankovania nafty do hnacích koľajových vozidiel (rušňov) v osobnej železničnej doprave na trase G. - H. a späť, i na prístup do Rušňového depa. Uvedené výkony žalobcu sú vo verejnom záujme, ako súčasť vybavenia dopravnej cesty v osobnej železničnej doprave. 2.2. Žalobca na základe oznámenia Stavebného úradu v G. k ohláseniu drobnej stavby j.č. 260/2017/753/ozn-OSW zo dňa 27.11.2017 plánoval umiestniť pod komunikáciou rozvody inžinierskych sietí (ďalej len „IS“) stavby „THU ŽKV G.“ (voda, kanalizácia) umožňujúce napojenie na verejné IS. Z dôvodu nesúhlasu žalovaných s vykonávaním zemných prác súvisiacich s umiestnením IS došlo medzi žalobcom a žalovanými ku konfliktom, ktoré vyústili k zablokovaniu účelovej komunikácie žalovanými, čo následne riešila aj privolaná polícia. Žalobca za účelom vyriešenia konfliktu dosiahnutím dohody so žalovanými, za účasti starostu obce, časti vlastníkov pozemku, zástupcu firmy realizujúcej inžinierske práce a vedúceho miestneho stavebného úradu, zrealizovali niekoľko pracovných stretnutí. Na prvom stretnutí 30.05.2018 predostrel žalovaným niekoľko možností riešenia vrátane zriadenia vecného bremena alebo odkúpenia pozemku od žalovaných. Žalovaní na ďalšom zo stretnutí trvali na odpredaji pozemku žalobcovi len v celosti, s čím žalobca súhlasil a za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku dal vypracovať znalecký posudok. S cenou určenou na základe znaleckého posudku však žalovaní nesúhlasili a vo svojej ponuke z 10.11.2018 žalovaní požadovali finančne neprimerané požiadavky zneužívajúc tak tieseň žalobcu, ktorému z dôvodu neplnenia záväzných lehôt výstavby stavby THU ŽKV G. môžu byť vyrubené sankcie. 2.3. Žalobca z dôvodu nedosiahnutia dohody so žalovanými v súčasnosti hľadá alternatívne riešenia umiestnenia IS, avšak žalovaní vo vyššie uvedenej ponuke hrozia, že ak žalobca nepristúpi k nimi navrhnutému riešeniu, t.j. neodkúpi od nich pozemok, pristúpia k jeho oploteniu za účelom zabránenia neoprávneného využívania komunikácie nachádzajúcej sa na ňom, nakoľko podľa ich názoru žalobca využíva komunikáciu ako prístupovú cestu na doplňovanie nafty do AVK bez ich súhlasu. Predmetná komunikácia bola vybudovaná š.p. Štrkopiesky v 50-tych rokoch 20. storočia a táto slúži po celé desaťročia miestnej doprave (okrem žalobcu a ŽSR je využívaná aj občanmi G. pre prístup na osobnú železničnú stanicu). Po likvidácii š.p. Štrkopiesky prešla komunikácia do majetku Slovenskej republiky a zákonom o majetku miest a obcí na obec G.. Obec vykonáva na tejto komunikácii zimnú a letnú údržbu. Jedná sa preto podľa názoru žalobcu o verejnú všeobecne prístupnú miestnu komunikáciu a žalobca, rovnako ako aj iné subjekty, ktoré ju pravidelne využívajú, nepotrebuje na jej využívanie súhlas žalovaných. Okrem toho komunikácia tvorí súčasť požiarnych a evakuačných plánov ŽSR a je s ňou počítané ako s prístupovou cestou pre záchranné a požiarne zložky k železničnej stanici, železničnej dopravnej ceste - nástupištiam, ako aj samotnej stavbe AVK (ktorá na základe kolaudačného rozhodnutia musí mať zabezpečené záujmy požiarnej ochrany a ochrany životného prostredia). 2.4. Tiež uviedol, že: 1) komunikácia predstavuje jedinú prístupovú cestu pre stavbu AVK a jej zneprístupnenie alebo prípadné obmedzenia by predstavovali znemožnenie používania stavby AVK žalobcom; 2) v dôsledku toho zneprístupnenia by žalobcovi priamo vznikala škoda, nakoľko ním prevádzkované vlaky by museli z dôvodu zbrojenia naftou zachádzať k druhej najbližšej AKV, ktorá je vzdialená od železničnej stanice G.; 3) v dôsledku uvedeného zachádzania by žalobca nedodržal svoje záväzky zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe, ktorú má uzatvorenú so štátom, čím by prišlo k ohrozeniu až znemožneniu železničnej vlakovej dopravy realizovanej vo verejnom záujme s ohľadom na potrebu zachovania nadväznosti jednotlivých spojov. 2.5. Žalovaní už v minulosti túto cestu zablokovali a aktuálne vo svojej ponuke z 10.11.2018 opätovne hrozia jej zablokovaním a oplotením. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaní už v minulosti prístupovú komunikáciu k stavbe zablokovali, existuje bezprostredná a dôvodná obava, že žalovaní naplnia svoje hrozby a opätovne komunikáciu zablokujú alebo pozemok oplotia, čím by žalobcovi vznikla nielen majetková ujma, ale hrozila by aj nenapraviteľná alebo len ťažko napraviteľná ujma záujmom ochrany životného prostredia, ako aj záujmom zabezpečovania požiarnej ochrany stavby AVK. Z dôvodu naliehavej potreby úpravy prístupu k stavbe AVK, ako aj z dôvodu ochrany pokojného stavu (žalobca využíva komunikáciu za účelom čerpania nafty do AVK od jej skolaudovania v roku 2011) žalobca v krátkom čase po podaní tohto návrhu na neodkladné opatrenie, podá na súd podľa § 151o ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok.

3. Žalobca k návrhu pripojil ako dôkazy: Kolaudačné rozhodnutie Úradu pre reguláciu železničnej dopravy č.j. 1085/11-S4-S/Ta z 19.05.2011, ktorým bolo dané povolenie užívania stavby „Samoobslužná čerpacia stanica AVK 01.1.2 G.“ žalobcovi ako jej stavebníkovi; výpis z listu vlastníctva č. XXX k. ú. G.; Oznámenie obce G. k žalobcovmu ohláseniu drobnej stavby z 27.11.2017 č. 260/2017/753/ozn- OSW, ktorým obec G. ako príslušný stavebný úrad stavebníkovi oznámila, že nemá námietky proti uskutočneniu drobných stavieb SO 04 - Prípojka NN, SO 05 - Prípojka kanalizácie, SO 06 - Prípojka vodovodu; zápis z pracovného stretnutia pracovníkov žalobcu s vlastníkmi pozemku z 30.05.2018 s pripojenou prezenčnou listinou, z ktorej je zrejmé, že tohto stretnutia sa zúčastnili zo spoluvlastníkov pozemku žalovaní 2/ a 3/ a zrejme príbuzný žalovanej 1/ L. A.; list „vlastníkov parcely KN-E č. XXX k. ú. G. datovaný k 10.11.2018 bez podpisov žalovaných 1/ až 4/ a 8/, ktorých mená ako „väčšinových vlastníkov“ sú uvádzané v závere listu a ich generálie sú uvádzané v záhlaví listu; znalecký posudok znalkyne z odvetvia Pozemné stavby, Odhad hodnoty nehnuteľností L.. V. O. č. 69/2018 z 29.09.2018, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota pozemku vo výške (po zaokrúhlení) 7.600,- eur a fotodokumentáciu zachytávajúcu prekážku, ktorá bola v minulosti vytvorená na komunikácii.

4. Podľa § 324 ods. 1 a 3 pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Podľa § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Podľa § 330 ods. 1 súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

5. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci samej, teda môže mať aj samostatný režim a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby, ak týmto spôsobom možno docieliť (nielen dočasnú) ale trvalú a súčasne potrebnú úpravu pomerov subjektov takéhoto konania práve navrhovaným spôsobom. Z ust. § 330 ods. 2 totiž výslovne vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, najmä ak obsahom neodkladného opatrenia sú tzv. zdržovacie nároky. Jedným zo základných predpokladov pre jeho nariadenie všeobecne je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami a nevyhnutnosť a vhodnosť bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom požadovaným navrhovateľom v jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo existencia obavy z ohrozenia exekúcie, pri posudzovaní čoho súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené. Neodkladné opatrenie je založené na princípe ochrany práv a oprávnených záujmov jeho navrhovateľa zásadne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, ktoré má trvať dovtedy, dokým pretrvávajú dôvody jeho nariadenia.

6. Z listu „väčšinových vlastníkov“ pozemku z 10.11.2018 vyplýva, že „V prípade, že ZS SK (žalobca) nebude ochotná akceptovať uvedené dôvody, resp. nepristúpi ani na jeden návrh, vlastníci danú nehnuteľnosť oplotia a budú využívať na súkromné účely. Ďalej budú žiadať o navrátenie chýbajúcej výmery 277 m2 do pôvodnej výmery 833 m2 (PKV č. XXX) a budú zvažovať ďalšie právne kroky na vymáhanie odškodného za osem rokov neoprávneného užívania cudzej veci bez súhlasu vlastníka. Ešte Vás vyzývame, že ak do 15.11.2018 neuhradíte nájomné za využívanie pozemkov (KN-E p.č. XXX) vo výške 200€/mesiac, resp. nepristúpite do konca novembra k žiadnej dohode o využívaní uvedeného pozemku, vlastníci si danú nehnuteľnosť oplotia“.

7. Pozemok (parc. KN-E č. XXX - orná pôda o výmere 556 m2 k. ú. G.) zapísaný na LV č. XXX, sa nachádza sa v zastavanom území danej obce a jeho spoluvlastníkmi sú žalovaná 1/ v podiele 2328/10368, žalovaný 2/ v podiele 25/192, žalovaná 3/ v podiele 29/96, žalovaná 4/ v podiele 25/192, žalovaný 5/ v podiele 1/24, žalovaná 6/ v podiele 1/24, žalovaná 7/ v podiele 2/108 a žalovaná 8/ v podiele 4/36. Daný pozemok (čo je zrejmé z predloženého znaleckého posudku) je evidovaný len na mape určeného operátu, pričom na katastrálnej mape je súčasťou parc. KN-C č. XXX/1 k. ú. G., na ktorú nie je založený LV, ktorá má výmeru 823 m2 a ako druh pozemku má uvedené zastavané plochy a nádvoria a spôsob využitia pozemku - kód 18 - pozemok, na ktorom je dvor. Pozemok je zastavaný spevnenou pozemnou komunikáciou slúžiacou ako prístupová komunikácia k železničnej trati a vedľajším objektom železničnej stanice G. a v rámci toho aj k stavbe AVK (samoobslužnej čerpacej stanici) vo vlastníctve žalobcu. Obec G. nemá schválený územný plán, ale podľa návrhu tohto plánu je pozemok v rámci priestorového usporiadania a funkčného využitia plánovaný na funkčné využitie ako plochy pôvodnej dopravnej infraštruktúry. Charakter pozemku, na ktorom je pozemná komunikácia, je zrejmý aj z priloženej fotodokumentácie. Aj v predloženom znaleckom posudku znalec aj po vykonanej obhliadke pozemku (tej sa zo žalovaných zúčastnili žalovaní 2/ a 8/ a tiež príbuzný žalovanej 1/) konštatoval nesúlad druhu pozemku zapísaného na LV č. XXX k. ú. G. s jeho skutočným a aj plánovaným využitím v čase ohodnotenia.

8. Zo žalobcom doložených dokladov je teda zrejmé, že na pozemku v spoluvlastníctve žalovaných sa nachádza pozemná komunikácia, ktorú podľa § 1 ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v aktuálne účinnom znení (ďalej len „CZ“) tvorí cestné teleso a jej súčasti. Cestné teleso je ohraničené vonkajšími hranami priekop, rigolov, násypov a zárezov svahov, zárubných a obkladových múrov, pätou oporných múrov a pri miestnych komunikáciách pol metra za zvýšenými obrubami chodníkov alebo zelených pásov. Pritom CZ nevyžaduje, aby cestné teleso tvoriace pozemnú komunikáciu malo byť stavbou spojenou so zemou pevným základom (stavbou definovanou ako nehnuteľnosť z občianskoprávneho hľadiska - § 119 ods. 2 . Táto pozemná komunikácia má charakter buď miestnej alebo účelovej komunikácie - v tomto druhom prípade verejnej účelovej komunikácie. Obe uvádzané „možnosti“ sú zrejmé aj z návrhu žalobcu, ktorý ju označuje v návrhu niekedy za miestnu, niekedy za účelovú a tiež aj za „miestnu a účelovú“ komunikáciu. V prospech záveru o jej charaktere ako miestnej svedčia skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu a aj v jeho prílohe - zápise z pracovného stretnutia z 30.05.2018, že táto komunikácia mala prejsť do vlastníctva obce G. po tom ako zanikol jej stavebník štátny podnik Štrkopiesky, ktorý ju vybudoval v 50-tych rokoch 20. storočia, že daná obec, ktorá na odkúpenie tejto komunikácie nemá dostatok finančných prostriedkov, vykonáva na nej zimnú a letnú údržbu. CZ definuje miestnu komunikáciu ako všeobecne prístupné a užívané ulice, parkoviská vo vlastníctve obcí a verejné priestranstvá, ktoré slúžia miestnej doprave a sú zaradené do siete miestnych komunikácií (§ 4b ods. 1). Podľa § 22 ods. 1 CZ účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 ods. 3 CZ účelové komunikácie sa členia na verejné a neverejné. Účelové komunikácie v uzavretých priestoroch alebo objektoch sú neverejné. Verejnú účelovú komunikáciu môže príslušná obec vyhlásiť za neverejnú len so súhlasom jej vlastníka. Bez ohľadu na to, či komunikácia na pozemku v spoluvlastníctve žalovaných má charakter miestnej komunikácie a verejnej účelovej komunikácie, v oboch prípadoch na ne dopadá právo na všeobecné užívanie pozemných komunikácií v zmysle § 6 ods. 1 CZ, podľa ktorého pozemné komunikácie môže užívať každý obvyklým spôsobom na účely, na ktoré sú určené. Dôsledkom toho je to, že súkromné práva vlastníka pozemku pod takouto komunikáciou sú obmedzené verejnoprávnym inštitútom všeobecného užívania pozemnej komunikácie.

9. Z uvedeného potom vyplýva pre posudzovanú vec záver, že vlastníci (spoluvlastníci) pozemku sú povinní strpieť výkon práva všeobecného užívania na ňom sa nachádzajúcej pozemnej komunikácie a v rámci toho aj jej užívanie zo strany žalobcu (jeho pracovníkov) na účely, na ktoré podľa žalobcu túto aj doposiaľ užíval, keď žalobcom vymedzený rozsah jej užívania vo vzťahu k povinnostiam požadovaným voči žalovaným, spadá pod vyššie uvedené právo všeobecného užívania s obmedzeniami a povinnosťami vyplývajúcimi z § 6 ods. 1 vete druhej CZ (podľa nej užívateľ sa musí prispôsobiť stavebnému stavu a dopravno-technickému stavu dotknutej komunikácie, nesmie ju poškodzovať alebo znečisťovať). Možné konanie zo strany (niektorých) žalovaných uvádzané v ich liste z 10.11.2018 (hrozba oplotenia svojho pozemku, ktoré by naviac ako drobná stavba podliehalo aj ohlasovacej povinnosti obci G. ako príslušného stavebného úradu), ktoré možno ponímať ako „vyhrážku“ z ich strany v prípade neakceptovania žiadneho z nimi navrhovaných riešení zo strany žalobcu, by v prípade jeho naplnenia zamedzilo, prinajmenšom výrazne sťažilo možnosť všeobecného užívania danej pozemnej komunikácie, ktorej nutnosť využívania žalobcom pre účely prístupu na svoje nehnuteľnosti a plnenia si povinností v rámci predmetu svojej činnosti žalobca v potrebnej miere osvedčil. Fotodokumentáciou žalobca doložil svoje skutkové tvrdenie, že už v minulosti malo dôjsť k „zablokovaniu“ danej pozemnej komunikácie. V súvislosti s týmto zablokovaním tvrdil, že sa tak malo stať zo strany žalovaných, ale neuviedol ktorých konkrétne a ak by sa tak malo stať zo strany všetkých žalovaných (ako tomu nasvedčuje takéto všeobecné vymedzenie), tak to, že by na tomto zablokovaní mali podieľať všetci žalovaní, nijakým spôsobom nepreukázal a ani to len neosvedčil. Pravdepodobnosti, že táto činnosť nebola aktivitou všetkých žalovaných, nasvedčuje aj doložená „aktivita“ v danej veci len zo strany niektorých zo žalovaných, konkrétne žalovaných 1/ až 4/ a 8/.

10. Žalobca teda v potrebnom rozsahu osvedčil svojimi skutkovými tvrdeniami, ako aj predloženými dôkazmi, vo vzťahu k niektorým zo žalovaných, konkrétne voči žalovaným 1/ až 4/ a 8/ nutnosť a vhodnosť úpravy pomerov medzi nimi a žalobcom pre existenciu reálnej hrozby, že títo svojim konaním zamedzia užívaniu pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na ich pozemku na účel, na ktorý je nielen žalobcom, ale aj ďalšími osobami využívaná, pričom nadväzne na to práve vo vzťahu k žalobcovi a jeho predmet jeho činnosti existuje pre prípad, že by označení žalovaní svoju hrozbu naplnili, predpoklad vzniku škody a vážne ohrozenie pre plnenie jeho úloh (povinností) vyplývajúcich pre neho o. i. aj zo Zmluvy o dopravných službách vo verejnom záujme pri prevádzkovaní osobnej dopravy na dráhe, realizovanej vo verejnom záujme, a to pre nemožnosť (sťaženú možnosť) využívania aj stavby AVK na čerpanie PHM do hnacích vozidiel. Preto súd žalovaným 1/ až 4/ a 8/ uložil povinnosť jednak strpieť výkon žalobcom požadovaného prechodu a prejazdu, ktoré činnosti zahŕňa právo všeobecného užívania pozemných komunikácií podľa § 6 ods. 1 CZ a súčasne im uložil povinnosť aj zdržať sa akýchkoľvek stavebných alebo iných činností alebo úprav, ktorými by rušili žalobcu a ním poverené osoby v prechode a prejazde po spevnenej pozemnej komunikácii na pozemku žalovaných.

11. Súd vo väzbe na pochybnosť (nejednoznačnosť) o tom, či daná komunikácia má charakter miestnej pozemnej komunikácie alebo verejnej účelovej pozemnej komunikácie, stanovenú povinnosť viazal vo vzťahu k užívaniu pozemnej komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných bez uvádzania jej konkrétneho charakteru.

12. Zo žalobcom požadovaných povinností voči žalovaným, voči ktorým súd návrhu vyhovel, neuložil (aj) požadované „umožnenie“ prechodu a prejazdu, keď nie je zrejmé, že by nejaké ďalšie a ak áno, aké konkrétne iné povinnosti (nad rámec požadovanej povinnosti strpieť a povinnosti zdržania sa požadovaných činností) by mal použitý pojem „umožniť“ obsahovať a v tomto kontexte vyznieva nadbytočne až neurčito. Ak tento mal vystihovať (okrem tzv. „zdržovacích povinností“) aj nejaké (nevedno však aké) aktívne konanie zo strany žalovaných, mal žalobca presne (dostatočne určito) uviesť, o aké konkrétne konanie má ísť tak, aby ním takto požadovaný výrok rozhodnutia súdu mohol byť vykonateľným. Preto v danej časti návrh voči žalovaným 1/ až 4/ a 8/ zamietol.

13. Už z uvedeného pod bodom 5. je zrejmé, že koncepcia úpravy neodkladného opatrenia v vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, čiže neodkladné opatrenie má trvať potiaľ, pokiaľ pretrvávajú dôvody jeho nariadenia. Súdu nie je zrejmé, aké konanie vo veci samej by malo, vo väzbe a so zreteľom na povinnosti uložené týmto neodkladným opatrením, nasledovať. Takýto súvis súd nevidí ani vo väzbe na možné iné činnosti, ktoré žalobca v návrhu vo väzbe na pozemok žalovaných naznačuje a zamýšľal ich realizovať (snaha umiestniť do pozemku žalovaných inžinierske siete a vykonať s tým súvisiace výkopové práce), presahujúce rámec všeobecného užívania pozemných komunikácií, keď súčasne súd nevie (z návrhu to jednoznačne nevyplýva), či táto snaha žalobcu pretrváva aj naďalej, alebo či na dosiahnutie zamýšľaného umiestnenia inžinierskych sietí stále hľadá, poprípade či už aj našiel nejaké alternatívne riešenie (o čom sa tiež v návrhu zmieňuje). V návrhu síce uviedol, že „podá na súd podľa § 151o ods. 3 návrh na zriadenie vecného bremena spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu cez pozemok“, avšak ani v takomto prípade nie je zrejmé, či sa žalobou vo veci samej mieni domáhať tohto prechodu v nejakom širšom rozsahu, než je rozsah prechodu a prejazdu vyplývajúci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý by súčasne presahoval rámec oprávnení vyplývajúcich z práva všeobecného užívania pozemných komunikácií podľa § 6 ods. 1 CZ, alebo či má ísť o prechod a prejazd len v rozsahu prechodu a prejazdu obvyklým spôsobom zodpovedajúcim účelu pozemnej komunikácie, pričom v takomto prípade nie je zrejmá otázka potrebnosti zriaďovania vecného bremena k nejakej stavbe žalobcu práve s poukazom na oprávnenia vyplývajúce z § 6 ods. 1 CZ, ku ktorej má mať zabezpečený prístup práve a len po pozemnej komunikácii nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných. Preto súd nevidel dôvod, aby akokoľvek časovo obmedzoval nariadené neodkladné opatrenie, aby toto nemohlo a nemalo trvať po vopred neurčený čas, dokým bude existovať reálnosť hrozby zo strany uvedených žalovaných mariť možnosť žalobcu využívať pozemnú komunikáciu na pozemku žalovaných na ním (v petite návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia) uvádzané účely. Preto súd, a to aj s ohľadom na obsah a charakter povinností uložených žalovaným 1/ až 4/ a 8/ nariadené neodkladné opatrenie nijako časovo neobmedzoval.

14. Vo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom pozemku - žalovaným 5/ až 7/, ktorých bydlisko (na rozdiel od ostatných žalovaných) je výrazne vzdialené od predmetného pozemku a súčasne oproti ostatným spoluvlastníkom majú aj výrazne menšiu veľkosť svojich spoluvlastníckych podielov, súd nemal osvedčenú potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu žalobcom požadovaným spôsobom, predovšetkým pre neosvedčenie existencie reálnej hrozby z ich strany do už dlhší čas existujúceho spôsobu využívania komunikácie nachádzajúcej sa na pozemku žalovaných, teda hrozby zásahu (aj) z ich strany do pokojného stavu. Preto vo vzťahu k žalovaným 5/ až 7/ návrh zamietol.

15. Nakoľko neodkladné opatrenie podľa názoru súdu umožňuje dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi žalobcom a žalovanými (§ 336 ods. 1 veta druhá v tom rozsahu, v akom bolo nariadené, preto žalobcovi neuložil povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej. Súčasne však s poukazom na § 337 ods. 1, 2 poučil žalovaných 1/ až 4/ a 8/, že môžu podať žalobu vo veci samej a v akom znení a tiež aj o právnych následkoch s tým spojených tak, ako je uvedené pod bodom V. výrokovej časti tohto uznesenia.

16. Pretože týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 tak, že s poukazom na § 255 priznal žalobcovi, ktorý mal vo veci prakticky plný úspech voči žalovaným 1/ až 4/ a 8/, nárok na ich náhradu v rozsahu 100 % („neúspech“ žalobcu spočíval prakticky len v nadbytočne použitom pojme „umožniť“ pri vymedzení požadovaných povinností vo väzbe na ďalšie požadované povinnosti „strpieť“ a „zdržať sa“ a tiež v nevymedzení jeho časového obmedzenia vo väzbe na nejaké žalobcom zamýšľané konanie, čo v tomto prípade je prakticky na prospech samotného žalobcu). O výške trov bude v zmysle § 262 ods. 2 rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. Žalovaným 5/ až 7/, ktorí boli voči žalobcovi úspešní, nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že týmto žalovaným žiadne trovy v súvislosti s konaním o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Dolný Kubín (§ 357 písm. d) a § 362 ods. 1 .

V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) - § 363 CSP.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 .

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 .

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená alebo bude porušená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.

Neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením (§ 332 ods. 1 .