Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-8C/43/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou Mgr. Lýdiou Stehurovou v právnej veci žalobcu D. G., U.. XX.X.XXXX, R. G.Á. XXXX, XXX XX Č., právne zastúpeného JUDr. Marekom Belkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 1504, 022 01 Čadca, IČO: 42 213 487 proti žalovaným: 1/ Q. O., U.. XX.X.XXXX, R. E. Č.. XXX, XXX XX F. a 2/ D. O., U.. XX.XX.XXXX, R. E. Č.. XXX, XXX XX F., obom právne zastúpeným JUDr. Antonom Kupšom, advokátom so sídlom Moyzesova 34, 022 01 Čadca v konaní o zaplatenie sumy 5.612,- € s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.500,- € od 1.11.2009 do 31.3.2010 voči žalovaným v rade 1/ a 2/ z a s t a v u j e .

II. Žalovaní v rade 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 2.500,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.500,- € od 1.4.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie sumy 3.112,08 € s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.112,08 € od 1.11.2009 do zaplatenia voči žalovanej v rade 1/ z a s t a v u j e .

IV. Konanie o žalobe v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.112,08 € od 1.11.2009 do 1.4.2010 voči žalovanému v rade 2/ z a s t a v u j e .

V. Žalovaný v rade 2/ j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 3.112,08 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 3.112,08 € od 1.4.2010 do zaplatenia, v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

VI. Žalovaná v rade 1/ m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 10,9 %.

VII. Žalobca m á voči žalovanému v rade 2/ nárok na náhradu trov konania, o výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1) Žalobou zo dňa 27.10.2011 sa žalobca domáhal pôvodne voči žalovanej v rade 1/ zaplatenia sumy 5.612,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne od 1.2.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uviedol, že ako fyzická osoba požičal žalovanej a jej manželovi sumu v celkovej výške 5.612,- € s tým, že mu ich žalovaná 1/ vráti najneskôr do 31.1.2011. Túto skutočnosť žalovaná 1/ potvrdila písomným uznaním záväzku zo dňa 7.12.2010, v ktorom dlh voči žalobcovi uznala. Vo vyjadrení k odporu žalovanej 1/ zo dňa 28.2.2012 uviedol, že uplatnený nárok žiada na základe uznania dlhu zo dňa 7.12.2010. V upravenej žalobe zo dňa 19.7.2012 čl. 27 rozhodujúce skutkové tvrdenia doplnil. Uviedol, že má voči žalovaným v rade 1/ aj 2/ pohľadávku v celkovej výške 5.612,- €, ktorá pozostáva z nevyplatenej mzdy za obdobie september 2009 - marec 2010 vo výške 3.112,08 € a z ústnej zmluvy o pôžičke vo výške 2.500,- €. Podaním zo dňa 10.8.2012 čl. 35 žiadal preto pripustiť do konania na strane žalovaného v rade 2/ manžela žalovanej v rade 1/, ktorý bol jeho zamestnávateľom, žalobca mal so žalovaným v rade 2/ uzavretú zmluvu ako robotník. Žalovaný v rade 2/ žalobcovi dňa 31.3.2010 vydal potvrdenie, v ktorom uvedený záväzok uznal. Na pojednávaní dňa 27.1.2014 žalobca uviedol, že sumu 2.500,- € považuje za pôžičku, ktorú poskytol žalovaným na dokončenie ich rodinného domu. Prvýkrát to bola suma 1.500,- € a druhýkrát 1.000,- €. Financie im požičal v mesiaci november a december 2009. Prvú sumu 1.500,- € odovzdal žalovanému v rade 2/ v prítomnosti pána W., druhú sumu v prítomnosti ďalších zamestnancov firmy. Poukázal na potvrdenie, na ktorom sú podpísaní aj svedkovia, ktorí potvrdili, že žalobca sumu 1.000,- € žalovaným vyplatil. Bolo to vtedy, keď odchádzal zo zamestnania. Vyplácaní boli sporadicky. Keď dostával odmenu, niečo aj podpisoval. Účtovníctvo robila žalovaná 1/, ktorá vypísala aj potvrdenie, koľko mu majú vyplatiť. Suma 3.112,08 € predstavuje nevyplatenú odmenu za prácu. Podaním zo dňa 10.5.2018 čl. 136 vzal žalobca voči žalovanej v rade 1/ žalobu v tejto časti o zaplatenie sumy 3.112,08 € späť. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo podaním zo dňa 10.5.2018 na čl. 139, v ktorom žalobca formuloval opätovne požadovaný rozsudočný návrh s tým, že úrok z omeškania požadoval až od 1.4.2010. Tento nárok si uplatňuje len voči žalovanému v rade 2/ z titulu nevyplatenej mzdy, keďže žalobca bol v pracovnom pomere so žalovaným v rade 2/, čo preukazujú dohody o pracovnej činnosti. Odkázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 5.6.2014, kedy vo svojej výpovedi uviedol, že mal dohodnutú mzdu 100,- Sk na hodinu, čo je 3,32 €. Za mesiac september 2009 odpracoval 173 hodín, čo pri mzde vo výške 3,32 € za hodinu predstavuje 574,36 €, za mesiac október 2009 sumu 632,46 €, za mesiac november 2009 sumu 597,60 €, za mesiac december 2009 sumu 340,30 €, za mesiac január 2010 sumu 423,30 €, za mesiac február 2010 sumu 507,96 € a za mesiac marec 2010 536,18 €.

2) Žalovaná v rade 1/ v odpore zo dňa 8.2.2012 čl. 11 uviedla, že medzi ňou a žalobcom nebola uzatvorená žiadna zmluva o pôžičke, a to ani vo forme ústnej ani vo forme písomnej. Pôžičku si údajne zobral jej manžel vo výške 2.000,- € a celkovo mal vrátiť aj s poplatkom 2.500,- €. Dohoda bola taká, že ich vráti vtedy, keď vymôže peniaze v rámci exekúcie od tretieho subjektu, preto jej nie je zrejmé, z čoho vôbec dlžná suma 5.612,- € pozostáva. Pôvodne po nej žalobca chcel, aby mu pre istotu za manžela uznala, že si požičali 2.000,- € + 500,- € poplatok. Skutočnosť, že si žiadne peniaze nepožičala, môže potvrdiť svedok W. W.. Na pojednávaní dňa 27.1.2014 uviedla, že nebola ani pri jednej pôžičke, manžel len spomínal, že si požičiaval nejaké peniaze. Spomínal nejakých 2.000,- € a 500,- €. Nevedela presne, koľko si manžel požičal. Žalobca bol vyplácaný podľa dohody o pracovnej činnosti. Žalovaná 1/ účtovníctvo nerobila. K prehláseniu zo dňa 7.12.2010 uviedla, že toto ona nepísala. Priniesol ho žalobca a ona ho len podpísala, a to kvôli tomu, že mu dôverovala. Manžel o tom vedel, mal ísť k notárke, avšak stratil občiansky preukaz.

3) Uznesením č. konania 8C/43/2012-36 zo dňa 2.10.2012 súd pripustil vstup žalovaného v rade 2/ do konania a zároveň i zmenu rozsudočného návrhu, doručenú súdu dňa 19.7.2012, v zmysle ktorej žalovaní v rade 1/ a 2/ mali byť solidárne zaviazaní k úhrade žalovanej sumy žalobcovi, avšak s úrokom z omeškania od 1.11.2009.

4) Žalovaný v rade 2) na pojednávaní dňa 27.1.2014 uviedol, že prvýkrát mu žalobca požičal 1.000,- €, nie 1.500,- €. Išli do práce a on potreboval nejaké peniaze. Druhýkrát si požičiaval peniaze 2-krát po 500,- €. So žalobcom sa dohodli, že za pôžičku mu vyplatí 500,- € navyše ako úroky. Je pravdou, že odvtedy uplynula dlhšia doba. Keď žalobcovi telefonoval a povedal mu, že nemá toľko peňazí naraz, ale že mu dá 400,- €, žalobca uviedol, že on drobné nechce. Vo vzťahu k druhej pôžičke, 2-krát po 500,- €, uviedol, že sa dá povedať, že mu ich žalobca vnútil. Na pojednávaní však dlh voči žalobcovi vo výške 2.500,- € uznal. K potvrdeniu zo dňa 31.3.2010 uviedol, že ho mal žalobca diktovať jeho manželke, žalovanej v rade 1/. Ona teda napísala to, čo jej žalobca diktoval. Preto napísala aj to, že mu žalovaný dlhuje aj mzdu. O prvom potvrdení sa žalovaný dozvedel až pri spisovaní druhého. K druhému prehláseniu zo dňa 7.12.2010 uviedol, že o ňom vedel. Bolo v ňom však uvedených len 2.500,- €. Žalobca ho potom prepísal do podoby, akú má teraz. Tiež uviedol, že žalobca uňho pracoval len na písomnú dohodu. Sám žalobca sa ponúkol a pomáhal žalovanému 2/, ktorý mu niečo za to niekedy dal.

5) Súd na prejednanie uvedenej veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, výsluchom strán, ako i svedkov. Pojednávanie, na ktorom rozsudok vyhlásil, vykonal v neprítomnosti strán. Strana žalobcu svoju neprítomnosť neospravedlnila, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu, strana žalovaných ospravedlnila svoju neprítomnosť, vyjadrila súhlas s prejednaním veci v jej neprítomnosti, nepožiadala o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Súd preto vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania, na základe ktorého mal zistený nasledovný skutkový a právny stav veci:

6) Z prehlásenia na čl. 5 zo dňa 7.12.2010, podpísaného žalovanou v rade 1/, napísaného rukou, vyplýva, že žalovaná v rade 1/ prehlasuje a svojim podpisom potvrdzuje, že žalobcovi dlhuje sumu vo výške 5.612,- €. Uvedený dlh vyplatí do 31.1.2011. V prípade nedodržania termínu súhlasí s penálmi z omeškania s denným úrokom 0,05 % od 1.11.2009. Prehlásenie podpisuje dobrovoľne, bez nátlaku, pri plnom vedomí.

7) Z potvrdenia zo dňa 31.3.2010 na čl. 31 vyplýva, že dole podpísaný zamestnávateľ - žalovaný v rade 2/ uznáva záväzok voči zamestnancovi - žalobcovi vyplatiť mzdu za obdobie mesiacov 09, 10, 11, 12, 01, 02, 03 v celkovej sume 3.112,08 €, ďalšia pohľadávka v sume 2.500,- €, celková čiastka činí 5.612,08 €. Potvrdenie vystavila žalovaná v rade 1/. Potvrdenie podpísali svedkovia W. W. K. G. A.. Pri údaji ohľadne zamestnávateľa je pečiatka žalovaného v rade 2/ s jeho menom. Toto potvrdenie v rovnaký deň prevzal žalobca.

8) Z výzvy zo dňa 1.10.2010 čl. 32 vyplýva, že žalobca vyzval žalovaného v rade 2/ k vyplateniu pohľadávky vo výške 5.612,08 € s termínom do 15.10.2010.

9) Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 22.3.2009 čl. 75 vyplýva, že žalovaný v rade 2/ v postavení zamestnávateľa uvedenú dohodu uzavrel so žalobcom v postavení zamestnanca, pri dojednanej odmene 1,6980 € na hodinu, pri dojednanom rozsahu pracovného času maximálne 64 hodín, a to na určitú dobu od 23.3.2009 do 31.12.2009.

10) Z dohody o pracovnej činnosti zo dňa 6.1.2010 čl. 79 vyplýva, že túto uzavrel rovnako žalovaný v rade 2/ so žalobcom pri dojednanej odmene 1,768 € na hodinu, v rozsahu pracovného času maximálne 64 hodín, v dohodnutom rozsahu týždenného pracovného času maximálne 10 hodín a na dobu od 7.1.2010 do 31.12.2010.

11) V spore bola predložená aj tretia dohoda o pracovnej činnosti zo dňa 30.12.2009 čl. 94, z ktorej vyplýva dojednaná odmena vo výške 1,768 € na hodinu, dojednaný rozsah pracovného času „podľa potreby“, dohodnutý rozsah týždenného pracovného času maximálne 10 hodín, dohoda bola uzavretá na obdobie od 7.1.2010 do 31.12.2010.

12) Zo mzdového listu za rok 2009 čl. 80 vyplýva, že žalobcovi malo byť za obdobie mesiacov marec 2009 - december 2009 vyplatených spolu 280,64 € pri cene práce 348,80 €.

13) Z výplatnej listiny za mesiac september 2009 čl. 87 vyplýva, že žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie výplatnej pásky a výplaty v sume 26,14 €. Z výplatnej pásky za mesiac október 2009 čl. 88 vyplýva, že žalobca potvrdil prevzatie výplatnej pásky a výplaty vo výške 23,39 €. Z výplatnej listiny za november 2009 čl. 89 vyplýva, že žalobca prevzal výplatu vo výške 30,27 €. Z výplatnej listiny za mesiac december 2009 vyplýva, že prevzal sumu 26,14 €. Z výplatnej listiny za január 2010 vyplýva prevzatie výplaty vo výške 31,51 €. V mesiaci február 2010 mal prevziať žalobca sumu 31,51 €. Podľa výplatnej listiny za marec 2010 sumu 28,65 €.

14) Z odpovede ÚPSVaR Čadca zo dňa 27.3.2014 čl. 100 vyplýva, že žalobca bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 16.2.2009 do 19.4.2010. V období preverenia pracoval od 23.3.2009 do 31.12.2009 a od 8.1.2010 do 31.3.2010 na dohodu u zamestnávateľa - žalovaného v rade 2/.

15) Žalobca doručil súdu aj ním napísanú špecifikáciu sumy predstavujúcej dlžnú odmenu za vykonanú prácu, v zmysle ktorej v deviatom mesiaci neuvedeného roka mal odpracovať 173 hodín za 575,- €, v mesiaci 10 190,5 hodín za 632,- €, v mesiaci 11 180 hodín za 598,- €, v mesiaci 12 102,5 hodín za 340,- €, v mesiaci 1 127,5 hodiny za 423,- € a v mesiaci 2 153 hodín a 508,- €, spolu 3.076 - 500 - 2.576,- €.

V mesiaci 3 mal odpracovať 161,5 hodín za 536,- €, preto 2.576 + 536 je 3.112,08 €, požičané 2.500,- €, spolu 5.612,08 €.

16) Z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočky Čadca zo dňa 14.4.2014 čl. 105 vyplýva, že žalobca bol prihlásený do poistenia v sociálnej poisťovni ako dohodár u zamestnávateľa - žalovaného v rade 2/ od 23.3.2009 do 31.12.2009 a od 8.1.2010 do 31.3.2010.

17) Z výkazov doručených spolu s uvedeným potvrdením sociálnej poisťovne na čl. 106 - 117 vyplýva, že žalobcovi boli vyplatené v nasledovných mesiacov nasledovné sumy: v mesiaci marec 2010 35,36 €, mesiac február 2010 38,90 €, mesiac január 2010 38,90 €, mesiac december 2009 32,26 €, november 2009 37,36 €, október 2009 28,87 €, september 2009 32,26 €.

18) Svedok G. A., priateľ žalobcu, bývalý zamestnanec žalovaných, na pojednávaní dňa 5.6.2014 uviedol, že u žalovaného v rade 2/ pracoval na základe písomnej zmluvy, v ktorej mali dohodnutú aj mzdu. Žalovaný mu nevyplatil všetko, čo mal, zostal mu dlžný vyše 2.000,- €. Žalobca práve odchádzal, chcel podpísať, čo mu žalovaný dlhuje. Bolo to v roku 2010. Bola tam napísaná suma vyše 5.000,- € za nevyplatené hodiny. Svedok vie, že žalobca žalovanému 2/ ešte požičiaval nejaké peniaze. Pri jednaní bol ešte pán W.. Predmetom bolo potvrdiť, že žalobcovi žalovaný v rade 2/ je niečo dlžný. Svedok si presne nepamätal, ale zdalo sa mu, že žalovaný pri podpísaní potvrdenia bol. Tiež uviedol, že hodiny, ktoré odpracovali, si neevidovali. Vyplácaní boli podľa výplatných pások. Tiež uviedol, že to, čo má byť v potvrdení uvedené, nikto nediktoval. Napísalo sa to, každý si to prečítal a svedkovia to podpísali. Sumu, ktorá má byť v potvrdený uvedená, povedal žalobca. Na potvrdení sa asi žalobca so žalovanou 1/ dohodli. Pri nahliadnutí do výplatných pások svedok niektoré z jeho podpisov potvrdil, vo vzťahu k niektorým uviedol, že sa mu nezdá, že by šlo o jeho podpis. Uviedol, že podpísal to, čo mu bolo vyplatené, ale nepodpisoval to, čo mu vyplatené nebolo.

19) Z aktuálneho výpisu zo Živnostenského registra SR mal súd zistené, že žalovaný v rade 2/ ako podnikateľský subjekt ukončil podnikateľskú činnosť vo všetkých predmetoch podnikania ku dňu 22.4.2017.

20) Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 533 kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 228a ods. 1 až 3 Zákonníka práce (ďalej len na základe dohody o pracovnej činnosti možno vykonávať pracovnú činnosť v rozsahu najviac 10 hodín týždenne. (2) Dohodu o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode o pracovnej činnosti musí byť uvedená dohodnutá práca, dohodnutá odmena za vykonanú prácu, dohodnutý rozsah pracovného času a doba, na ktorú sa dohoda uzatvára. Jedno vyhotovenie dohody o pracovnej činnosti je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi. (3) Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len na prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Ak spôsob skončenia nevyplýva priamo z uzatvorenej dohody, možno ju skončiť dohodou účastníkov k dohodnutému dňu a jednostranne len výpoveďou bez uvedenia dôvodu s 15-dennou výpovednou dobou, ktorá sa začína dňom, v ktorom sa písomná výpoveď doručila.

Podľa § 16 Obchodného zákonníka (ďalej len podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkarni, ak nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Podľa § 323 ak niekto písomne uzná svoj určitý záväzok, predpokladá sa, že v uznanom rozsahu tento záväzok trvá v čase uznania. Tieto účinky nastávajú aj v prípade, keď pohľadávka veriteľa bola v čase uznania už premlčaná.

Podľa § 144 Civilného sporového poriadku (ďalej len žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 2 súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

21) Predmetom sporu učinil žalobca dva nároky. Prvý je nárokom zo zmluvy o pôžičke, ktorú možno uzavrieť nielen písomne, ale i ústne. V danom prípade existenciu pôžičky potvrdila už v odpore i žalovaná 1/ ako manželka žalovaného 2/, ktorému mal žalobca pôžičku poskytnúť. Túto skutočnosť potvrdil i samotný žalovaný 2/. O vzniku platného zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným 2/ súd nemal pochybnosti. Ani výška nebola spornou (hoci rozpor v tvrdeniach sa pôvodne týkal jednotlivých súm pôžičky, nakoľko táto bola poskytnutá na dvakrát, a to i s odplatou v súlade s § 658 ods. 1 OZ. Napokon, žalovaný 2/ v priebehu sporu nárok žalobcu z tohto titulu čo do základu i výšky uznal.

22) Vo vzťahu k tejto časti nároku, vo vzťahu ku ktorej žalovaná 1/ namietala svoju pasívnu vecnú legitimáciu, súd poukazuje na to, že zo strany žalovanej 1/ došlo k pristúpeniu k záväzku, ktoré má ten význam, že ak sa niekto písomne zaviaže veriteľovi, že mu za dlžníka zaplatí peňažný dlh, stáva sa jeho dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja sú voči nemu zaviazaní solidárne, pretože veriteľ môže požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich, pričom ak záväzok splní jeden z nich, záväzok druhého zanikne. Pristúpiť k záväzku je možné len písomne. Ide o zákonom stanovenú podmienku, pričom súhlas pôvodného dlžníka sa nevyžaduje, keďže obsah jeho záväzku sa tým nemení. Žalovaná 1/ sa zaviazala voči žalobcovi potvrdením zo dňa 7.12.2010. Dôvody jeho neplatnosti neboli tvrdené ani preukázané. Súd preto zaviazal k plneniu z tohto titulu oboch žalovaných spoločne a nerozdielne. Pri tomto nároku však konanie v časti z dôvodu späťvzatia zastavil, späťvzatie sa týkalo úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 2.500,- € od 1.11.2009 do 31.3.2010. Súd vychádzal z obsahu posledného podania žalobcu zo dňa 10.5.2018 čl. 139, v zmysle ktorého v porovnaní s pôvodnou žalobou požadoval úrok od 1.4.2010.

23) Druhým nárokom bol nárok na zaplatenie odmeny za prácu vykonanú žalobcom - zamestnancom na základe dohody o pracovnej činnosti pre žalovaného 2/ - zamestnávateľa. Medzi nimi boli uzavreté tri dohody: dňa 22.3.2009, 30.12.2009 a 6.1.2010. Nebolo sporné, že tak medzi žalobcom a žalovaným 2/ vznikol platný vzťah pracovnoprávneho charakteru spadajúci pod . Aj na základe tejto nespornej skutočnosti žalobca v priebehu sporu vzal žalobu v tejto časti voči žalovanej 1/ späť. Späťvzatie spolu s predvolaním na termín pojednávania stanovený na deň 25.1.2019 bolo právnemu zástupcovi žalovanej 1/ doručené dňa 20.11.2018. Žalovaná 1/ ani jej právny zástupca sa nevyjadrili, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavili, späťvzatie žaloby nenamietali, nevyjadrili nesúhlas so zastavením konania v tejto časti. Súd nepovažoval za hospodárne (najmä vzhľadom k procesnej nečinnosti strany žalovanej 1/) pojednávanie za týmto účelom odročovať.

24) Vo vzťahu k tomuto nároku súd aplikoval ustanovenie § 16 OBZ, podľa ktorého je daná fikcia zákonného zástupcu, za ktorého je považovaná každá osoba, ktorá koná v prevádzkarni podnikateľa, ak je druhý konajúci v dobrej viere, že ide o podnikateľa (teda nevie, že tam konajúca osoba nie je k takémuto konaniu oprávnená). Podnikateľ môže výkonom určitej činnosti poveriť dokonca aj iné osoby, než len svojich zamestnancov. Takouto osobou môže byť napríklad aj rodinný príslušník (v danom prípade manželka), napríklad pri neplatenej výpomoci v predajni. Vo vzťahu k záväznosti konania osôb nachádzajúcich sa v prevádzkarni podnikateľa súd udáva, že pokiaľ žalobca ako zamestnanec žalovaného 2/ nevedel o pracovnom zaradení žalovanej 1/ - manželky jeho zamestnávateľa, jej konanie bude žalovaného 2/ ako zamestnávateľa zaväzovať. Navyše platí, že ak niekto podpíše dokument v prevádzkarni podnikateľa, napríklad v jeho predajni, sklade či kancelárii, dokument sa pre tohto podnikateľa stáva právne záväzným, bez ohľadu na to, kto ho podpísal. Súd poukazuje aj na to, že použitie pečiatky v mnohých prípadoch vypovedá o tom, že k podpisu určitého dokumentu došlo práve v prevádzkarni. V danom prípade na potvrdení zo dňa 31.3.2010 sa nachádza pečiatka žalovaného v rade 2/ ako zamestnávateľa, preto bez ohľadu na to, či bol alebo nebol pri jeho spisovaní prítomný (čo bolo vzhľadom k vyjadreniu žalovaných, keď žalovaná v rade 1/ sa na pojednávaní dňa 5.6.2014 vyjadrila, že pri spisovaní potvrdenia zo dňa 31.3.2010 žalovaný prítomný nebol a túto skutočnosť potvrdil na rovnakom pojednávaní aj sám žalovaný v rade 2/ a svedka sporné), takýto dokument žalovaného 2/ podľa názoru súdu zaväzuje. Napokon jeho platnosť a záväznosť žalovaný 2/ nerozporoval. Poukazoval iba na to, že pôvodne v ňom bola uvedená len suma 2.500,- €, vo zvyšku ju mal žalobca dopísať. Tu však súd poukazuje na výpoveď svedka, ktorý uviedol, že v potvrdení bola uvedená suma vyše 5.000,- €. Napokon z potvrdenia je zrejmé, že najskôr je špecifikovaná pohľadávka titulom mzdy, obdobia a sumy a pod ňou je uvedená „ďalšia pohľadávka“ v sume 2.500,- € s tým, že celková čiastka činí 5.612,08 €. Aj vzhľadom k uvedenému možno vyhodnotiť obranu žalovaného ako neúčinnú, pretože jeho tvrdenie sa javí nanajvýš ako nepravdepodobné, napokon, neprodukoval k nemu žiadne dôkazné návrhy. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam preto pokiaľ žalobca nemal ako vedieť o pracovnom zaradení zamestnanca

- žalovanej 1/, jej konanie zamestnávateľa - žalovaného 2/ zaväzuje. Vychádzajúc z vyjadrenia svedka G. A., z okolností prípadu, sa súdu javilo ako dôvodné domnievať sa, že potvrdenie majúce charakter uznania sa spisovalo a podpisovalo v priestoroch žalovaného 2/, za prítomnosti svedkov, ktorí mali postavenie jeho zamestnancov, rovnako ako žalobca. Iné tvrdenia, či dôkazy preukazujúce opak produkované neboli. Napokon, súd apeluje na to, že strany mali byť prítomné na pojednávaní, na ktorom by súd v ich prítomnosti vyslovil v zmysle § 181 ods. 1 predbežné právne posúdenie (nakoľko pojednávanie, na ktorom rozhodol, bolo prvým pojednávaním po nadobudnutí účinnosti , vzhľadom ku ktorému by potom mali možnosť produkovať tvrdenia a dôkazy. O toto právo sa žalovaní sami obrali.

25) Vo vzťahu k druhému nároku súd poukazuje aj na to, že nie je zrejmé, v akom rozsahu žalobca pre žalovaného 2/ práce vykonával a ako bol za ne odmeňovaný, keď v dohode musí byť vymedzený dohodnutý rozsah pracovného času a ten bol vymedzený na „max. 64 hodín“, pričom zo mzdového listu za rok 2009 čl. 80, ale aj z výplatných pások vyplýva, že odmena, ktorá bola žalobcovi vyplácaná, tomuto rozsahu nezodpovedá. Cena práce 346,40 € by bola cenou za prácu vykonanú za 204 hodín. Pri 64 hodinách v zmysle dohody o pracovnej činnosti by to bol nárok na odmenu za prácu vo výške 108,67 €. Súd však tomuto nároku (čo do jeho výšky) vyhovel na základe uznávacieho prejavu vôle, ktorý vyhodnotil ako platný prejav žalovaného 2/ v postavení zamestnávateľa žalobcu.

26) Súd vo vzťahu k dôkazným návrhom záverom uvádza, že predvolal na pojednávanie aj žalobcom navrhnutého svedka C. T., ktorý sa však na pojednávanie nedostavil. Hoci svoju neprítomnosť ospravedlnil, na pojednávanie, na ktoré bol predvolaný (na ktorom súd zároveň vyhlásil i rozsudok), sa nedostavil ani žalobca, pričom ten svoju neprítomnosť neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Napokon, vzhľadom k tomu, že došlo k späťvzatiu žaloby v časti, ku ktorej mal byť ako svedok vypočutý, vykonanie tohto dôkazu sa stalo bezpredmetným. Pokiaľ ide o pôvodne navrhnutého svedka W., v priebehu sporu strana žalobcu uviedla, že na jeho vypočutí netrvá z dôvodu jeho úmrtia.

27) Nakoľko sa žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobcovi patrí aj úrok z omeškania, dohodnutý v súlade s § 658 ods. 1 OZ, ktorý v danom prípade uplatnil v poslednom písomnom podaní od 1.4.2010. Tento dátum je dátumom nasledujúcim uznaniu dlhu. Strana žalovaná okamih, ku ktorému sa dostala do omeškania, ale ani výšku úroku, nenamietala.

28) O trovách tohto sporu súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď rozhodol najskôr o nároku na ich náhradu podľa úspechu v spore. Hodnotil samostatne vzťah žalobcu a žalovanej 1/ a žalobcu a žalovaného 2/. Pri rozhodovaní o trovách žalovanej 1/ aplikoval aj ustanovenie § 256 ods. 1 o procesnom zavinení. Žalobca pôvodne od žalovanej požadoval zaplatenie 5 612 € (100%). Súd ju zaviazal k zaplateniu sumy 2 500 € (44,55 %). Vo zvyšku predstavujúcom 3 112,08 € (55,45 %) konanie voči nej pre späťvzatie zastavil. V tejto časti je súd toho názoru, že žalobca zavinil z procesného hľadiska zastavenie konania, pretože nebolo preukázané, že by tak urobil pre správanie sa žalovanej 1/ (teda napr., že by žalobu vzal späť preto, že žalovaná 1/ sa správala v intenciách žaloby a pod.). Čistý úspech žalovanej 1/ voči žalobcovi tak predstavuje 10,9 % (55,45 - 44,55). Pokiaľ ide o vzťah žalobcu a žalovaného 2/, voči žalovanému 2/ bol žalobca úspešný v celom rozsahu. Preto má voči nemu nárok na náhradu trov tohto sporu v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, v súlade s § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže odvolanie podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, a to v lehote 15 dní od jeho doručenia, písomne, na Okresnom súde Čadca.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.

Podľa § 125 ods. 3 podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podania urobil.