Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-88-2021.pdf
PDF · 147.15 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/88/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej vo veci starostlivosti súdu o maloletú X. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťa rodičov E. O. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v M. na P. č. X zastúpenej JUDr. Martou Šuvadovou, advokátkou so sídlom v Košiciach na Floriánskej č.16 a L. B. nar. X.X.XXXX bývajúceho v V. č. XXXX zastúpeného JUDr. Ľudmilou Raffáčovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Nerudovej č. 6 v konaní o úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie z 3.5.2021 č.k. 19P/146/2017-339 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného a úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zveril maloletú X. B. do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok. Otec je povinný prispievať na výživu maloletej X. za obdobie od 12.5.2017 do 31.8.2021 sumou 150,- EUR mesačne, za obdobie od 1.9.2020 do budúcna sumou 190,- EUR mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa. Dlžné výživné na maloletú X. za obdobie od 12.5.2017 do 3.5.2021 spolu v sume 2.533,55,- EUR povolil otcovi maloletej splácať matke v pravidelných mesačných splátkach vo výške splátky 120,- EUR mesačne spolu s bežným výživným, až do vyrovnania dlhu, pod následkom straty výhody splátok. Styk otca s maloletou X. upravil tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou X. každý týždeň v mesiaci, v piatok od 16:00 hod. do 18.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov dňa 27.12. od 9.00 hod. do 11:00 hod., každý rok počas letných prázdnin každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod. s tým, že otec je oprávnený prevziať maloletú v určenom čase v mieste bydliska matky, kam je povinný maloletú v čase určenom na ukončenie styku matke odovzdať. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.
2. Proti výrokom rozsudku o výživnom, dlžnom výživnom a úprave styku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že otec je povinný prispievať na výživu mal. X. za obdobie od 12.5.2017 do 3.5.2021 mesačne sumou 250,- EUR a za obdobie od 1.9.2020 do budúcna sumou 350,- Eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Dlžné výživné na mal. X. v súdom určenej výške je otec povinný uhradiť do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Styk otca s maloletou navrhla upraviť tak,
že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou za prítomnosti matky maloletého dieťaťa každý týždeň v mesiaci v piatok od 16:00 hod. do 18.00 hod., každý rok počas vianočných sviatkov od 27.12. od 9.00 hod. do 11:00 hod., každý rok počas letných prázdnin každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 14:00 hod. do 17:00 hod. a v nedeľu od 14:00 hod. do 17:00 hod. Uvádza, že z vyjadrenia otca a vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že otec dieťaťa resp. jeho majetkové pomery mu bez akýchkoľvek pochýb dovoľujú plniť výživné na maloleté dieťa v nepomerne vyššej sume ako tomu bolo z rozhodnutia otca a ako to určil súd prvej inštancie. Má za to, že stanovená výška výživného v sume 150/190,- Eur mesačne vychádza z nesprávneho posúdenia schopností, možností a majetkových pomerov otca. Otec, ktorý je jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti Ice Rock s.r.o. nepredložil súdu adekvátne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Otec súdu nepredložil žiadne doklady okrem daňových priznaní, z ktorých by bolo možné zistiť jeho konkrétne príjmy a vynaložené výdavky. Daňové priznanie nie je možné považovať za splnenie povinnosti vyplývajúcej z ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine a otec si svoju edičnú povinnosť nesplnil. Je evidentné, že vykazované príjmy otca nekorešpondujú s jeho skutočnými príjmami. Otec podniká dlhé roky, sám uviedol, že od mája do cca septembra-októbra poskytuje služby a prevádzkuje pláž na V., kde si na túto činnosť každoročne naberá 10 - 15 brigádnikov. Ak je otec sám vo svojej spoločnosti zamestnancom a jeho vykazovaný príjem je od 18,- Eur do 130,- Eur mesačne a pracuje 2 hodiny denne/týždenne, k čomu je potrebné zamestnávať ďalších 10 ľudí. Súd vyhodnocoval skutočnosť, že otec pracuje iba v období od mája do septembra/ októbra v roku a dospel k záveru, že vo zvyšnom období otcovi nič nebráni zamestnať sa. Predložila súdu dôkazy, že zatiaľ čo ona neustále spláca pôžičku, ktorú čerpala na žiadosť otca v čase, keď rodičia žili v spoločnej domácnosti, na kúpu motorového vozidla BMW 530 XDrive v sume 70.000,- Eur, kedy mesačné splátky pôžičky sú vo výške 400,- Eur mesačne vyrátané do roku 2037, otec mal nemalý príjem z predaja motorového vozidla. Otec na súde nepoprel, že motorové vozidlo po ich rozchode predal, úver nevyplatil a finančné prostriedky si ponechal. Na súde otec tvrdil, že motorové vozidlo bolo nepojazdné a že bol nútený ho odpredať za 9.000,- Eur, pričom matka predložila súdu zmluvu o sprostredkovaní predaja, kde otec auto predával ako motorové vozidlo bez vád za sumu 33.000,- Eur. O nepravdivosti otcových tvrdení svedčí aj skutočnosť, že otec motorové vozidlo odpredal do piatich rokov od jeho nadobudnutia, kedy predajca na motorové vozidlo garantuje 5 ročnú záruku, takže ak by vady bolo malo, bolo by odstraňované zdarma v rámci poskytovanej záruky. Má za to, že po zvážení všetkých okolností, ktoré vyšli v konaní najavo mal súd prvej inštancie možnosť a aj povinnosť aplikovať vo vzťahu k príjmom, možnostiam a schopnostiam otca, poslednú vetu § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzať z toho, že výška priemerného mesačného zárobku otca predstavuje 20 násobok sumy životného minima. Za tejto situácie tiež matka považuje za legitímny nárok dieťaťa, ktorý bol súdu z jej strany prezentovaný, aby vychádzajúc z takto ustáleného príjmu otca , bolo výživné na maloleté dieťa za obdobie od 12.5.2017 do 31.8.2020 určené mesačne sumou 250,- Eur, za obdobie od 1.9.2020 do budúcna sumou 350,- Eur. Vo vzťahu k dlžnému výživnému uvádza, že súčasná rozhodovania prax neakceptuje splátky dlžného výživného , kedy pri splátke 120,- Eur mesačne otec dlžné výživné splatí o cca 21 mesiacov od právoplatnosti rozsudku vyneseného po 4 rokoch súdneho konania. Priznanie splátok zameškaného výživného na tak dlhé obdobie úplne potiera zmysel výživného ako takého, kedy výživné má slúžiť zabezpečeniu potrieb osoby, ktorá sa o seba sama nevie postarať. Za spornú považuje aj súdom určenú výšku zameškaného výživného, kedy vychádzajúc z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie súd od vypočítanej výšky zameškaného výživného, odpočítal všetky plnenia otca, ktoré v dobrej viere zdokladovala iba ona. V podaní zo dňa 21.4.2021 otec nerozporoval jej precízne členenie, čo otec zakúpil ako plnenie dieťaťu a čo dieťa dostalo od otca ako dar. V podaní uviedla všetky plnenia otca, teda vrátane darov, ktoré mal maloletej X. zakúpiť pri príležitosti jej sviatkov, resp. Vianoc v hodnote 1.217,44 Eur za celé obdobie od 12.5.2017 do 5.5.2021. V zmysle platnej právnej úpravy a ustálenej súdnej praxe uvedená suma 1.217,44 Eur nemá byť zohľadňovaná ako platba titulom výživného na dieťa. Voči tomuto sa ohradzuje aj s ohľadom na to, že otec dieťaťu kupuje dary v cenových reláciách, v ktorých sumách by ona dieťaťu zakúpila a zabezpečila omnoho potrebnejšie veci, ktoré je dieťaťu potrebné obstarať. Súčasťou odvolania je prehľad kontaktov otca s dcérou, ktoré realizoval počas roka 2020 a 2021. V roku 2020 sa otec z 365 dní v roku stretol so svojou dcérou 14x, v období od januára 2021 do mája 2021 raz. V konaní bolo preukázané, že stretnutiam otca s dieťaťom nijako nebráni, dieťa vo vzťahu k svojmu otcovi výrazne podporuje a aj v dôsledku jej prístupu má maloletá svojho ocka naozaj rada. V každom prípade nerozporuje rozsah styku určeného súdom, rozporuje iba absenciu výroku, že styk sa uskutoční za jej prítomnosti a v tejto časti žiada výrok súdu prvej inštancie zmeniť a doplniť. Poukazuje na tvrdenia otca, keď sa domáhal v roku 2017 vydania neodkladného opatrenia o styku s dcérou, ktorý mu súd neodkladným opatrením umožnila následne všetko konfrontovať so skutočnou realizáciou styku, o ktorú otec prejavil záujem ku dňu rozhodovania súdu prvej inštancie vo
veci. Uvedené spolu so sumarizáciou všetkých naozaj nie malých zdravotných a to aj onkologických problémov maloletej, by bolo odpoveďou na to, prečo stále trvá na svojej osobnej účasti pri styku otca s dcérou. Už viackrát bolo konštatované, že otec nenadobudol rodičovské zručnosti. Ťažko predpokladať, že tieto nadobudne pri svojom v poradí 4 dieťati a vo veku 59 rokov, ak sa tak nestalo doteraz pri výchove a starostlivosti o jeho prvé 3 deti. Maloletá je vo veku, že sama svoje možnosti a schopnosti odhadnúť nevie, vrhá sa do všetkého, čo sa jej zdá zaujímavé bez toho, aby zvážila akékoľvek a najmä zdravotné riziká. Jej schopnosti a možnosti nevie odhadnúť ani jej otec a otec nevie odhadnúť ani riziká pri aktivitách, ktoré dcére zabezpečuje on sám, aj preto je opodstatnene nedôverčivá a ako tvrdí súd prvej inštancie „úzkostlivá“. Na dokreslenie o akej úzkostlivosti sa pojednáva, uvádza iba pár z posledných udalostí, ktoré jej úzkosť spôsobujú. Súhlasila s pohybovou aktivitou maloletého dieťaťa, ktorú vyberie a zabezpečí otec. Otec maloletú prihlásil na gymnastiku. Ako začiatočníčka bola prvý krát v telocvični, mala robiť kotúle, stojku na hlave, premety, mlynské kolá bez odborného dozoru, nakoľko trénerka sa venovala iným deťom a otec sedel v bare na káve. Dieťa sledovala ona. Následne si nechala vysvetliť, že tieto detičky sa gymnastike venujú už viac rokov a jeden nový cvičenec nemôže zastaviť napredovanie ostatných. Pohybovým aktivitám sa venujú aj iné skupiny detí, ale nakoľko voľné miesta neboli, tak otec dieťa prihlásil do inej kategórie, než by po správnosti malo dieťa patriť. Ďalej maloletej prisľúbil, že na V. jej kúpi psa, z čoho mala neuveriteľnú radosť. Následne otec uviedol, že v mieste jeho bydliska a to je priamo v interiéri sa mu rozmnožujú a pohybujú potkany a preto chce psa, ktorý tieto potkany pochytá a zlikviduje. Takže ako úzkostlivá matka vidí realitu tak, že cez týždeň bude tento nový psík chytať potkany do papule a cez víkend sa maloleté dieťa bude so psíkom maznať, bozkávať, hrať, hladkať. Len na okraj uvádza, že v čase, keď bývali všetci na Bukovci na adrese V. XXXX boli súčasťou ich komunity dva veľké psy a mačka. Po jej odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti sa s odstupom času od známych dozvedela, že všetky tri zvieratá už nie sú na svete a podľa ich vyjadrenia vraj mačka zdochla na vyhladovanie, fenka psa na neúnosné zaobchádzanie a pes na otravu a týranie.
3. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie matky považuje za nedôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne správne a žiada, aby ho odvolací súd v celom rozsahu potvrdil. Má za to, že súd dospel k správnym záverom a jeho rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo, netrpí žiadnou z vád uvedených v ust. § 365 CSP, v spojení s § 62 CMP. Pokiaľ ide o odvolacie dôvody podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a § 62 CMP má za to, že ani jeden z označených odvolacích dôvodov nie je naplnený. Matka v podanom odvolaní namieta, že rozhodnutie mu dáva prednosť, hoci si nesplnil dôkaznú povinnosť vo vzťahu k zdroju svojich príjmov. Z odôvodnenia podaného odvolania matky je však zrejmá jedine jej nespokojnosť s rozhodnutím ako takým . Tá však nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania. Odlišný názor matky, vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov a úvahám súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, nečiní rozhodnutie nezákonným a ani takým, ktoré nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Má za to, že súd prvej inštancie nepochybne dospel k správnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Úvaha súdu pri rozhodnutí vychádza zo správnych skutkových zistení a na nich nadväzujúce právne závery, nie sú zjavne svojvoľné, neudržateľné a ani neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu. Súd prvej inštancie sa dôsledne a precízne vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami týkajúcimi sa výchovy a výživy maloletej X., ako aj s námietkami rodičov. Podľa jeho názoru, úplne a správne zistil skutočný stav veci a odvolanie matky žiadne konkrétne nedostatky v tomto smere neuvádza. Poznamenáva, že matka v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové podstatné skutočnosti, ktoré by mohli mať dopad na iný záver súdu. V podanom odvolaní matka v podstate len zopakovala svoje argumenty a tvrdenia, ktoré súdu prvej inštancie už uviedla v rámci konania, ktoré mu predchádzalo. Všetky tak mal k dispozícii súd už pred rozhodnutím napadnutým odvolaním matky. Pokiaľ ide o invektívy matky na jeho osobu poznamenáva, že matka ho neopodstatnene obviňuje zo všetkého, čo nie je podľa jej predstáv s jediným cieľom, vykresliť ho ako neschopného postarať sa maloletú , čo je však v príkrom rozpore s realitou. Podľa jeho názoru skutkové okolnosti uvádzané matkou v podanom odvolaní tak nemajú a nemôžu mať žiaden dopad na rozhodovanie odvolacieho súdu. Rozhodnutie napadnuté odvolaním matky, spĺňa základné obsahové náležitosti, najmä zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvoinštančného konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti presvedčivé a otec sa s ním v celom rozsahu stotožňuje.
4. Matka v odvolacej replike uviedla, že v celosti trvá na argumentoch v odvolaní. Ani po oboznámení sa s argumentmi otca nevidí dôvod na to, aby suma vynaložená otcom na dary pre maloletú bola odrátaná z dlžného výživného. Odhliadnuc od ustálenej súdnej praxe, kedy dary dieťaťu pri príležitosti
jeho sviatkov resp. sviatkov ako takých nie sú nikdy započítané na zameškané výživné. Pravdou je, že dary, ktoré otec dieťaťu zakúpil, nemohli nahradiť a ani nenahradili krytie každodenných potrieb maloletej titulom výživného. Obdarovať dieťa bolo vlastné a slobodné rozhodnutie otca, pričom častokrát sa nejednalo o primerané dary vzhľadom na vek dieťaťa a jeho potreby. Dary otec nakupoval bez jej vedomia, čo v konečnom dôsledku znemožnilo finančné prostriedky vynaložené na zakúpenie darov využiť hospodárnejšie, účelnejšie s prihliadnutím na potreby maloletej dcéry. S ohľadom na uvedené nie je možné akceptovať tvrdenie otca, že jej nespokojnosť nesvedčí ani jednému z možných odvolacích dôvodov a nemôže byť dôvodom na podanie odvolania. Má za to, že jej odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie bolo viac než než dôvodné s ohľadom na nesprávny právny záver súdu, ktorý dieťa ukrátil o sumu 1.217,44 Eur na zameškanom výživnom. Ako už uviedla vo svojom odvolaní otec má pekný vzťah s maloletou len na základe jej pozitívneho pôsobenia. Otec sa o dieťa nezaujímal ani počas spolužitia rodičov. Podľa jej názoru nemá vytvorené žiadne väzby na dieťa, nepozná jeho potreby a nepozná ani maloleté dieťa. Poukazuje okrem mnohých iných udalostí na stav, kedy otec počas letných prázdnin a hlavnej sezóny rekreačného areálu na V. nechal maloletú samú a bez dohľadu vo vode jazera zakaždým, keď bol privolaný niektorým z jeho zamestnancov, resp. riešil pre neho dôležitejšie veci. V čase, keď ešte žila s otcom a podieľala sa na prevádzke a činnosti rekreačného areálu V., sama sa viackrát zúčastnila záchranných akcií topiacich sa osôb, ktoré neraz končia tragicky, opatrnosť a obozretnosť najmä u maloletých detí je absolútne na mieste, avšak pravdou je , že pri realizácii styku otca s dcérou je vždy obozretná len a iba ona. Z tohto dôvodu nesúhlasí s úpravou styku otca a s dieťaťom bez jej prítomnosti. Podotýka, že nebyť jej uvedomelého správania a snahy napriek všetkému zachovať a prehlbovať vzťah medzi dcérou a otcom, otec by nemal s dcérou žiaden vzťah a vzájomný vzťah dieťaťa a otca by určite nebol na takej úrovni ako je teraz. Opakovane uvádza, že nemala a nemá v úmysle brániť styku maloletej dcéry s otcom, ale určite nechce dopustiť situáciu, že dieťa pre nepozornosť, nezáujem, nepredvídavosť otca utrpí na zdraví resp. bude vystavené akejkoľvek nebezpečnej situácii.
5. Otec v odvolacej duplike uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na písomnom vyjadrení a dôvodoch v ňom uvedených. Má za to, že vecné plnenia, ktoré maloletej X. poskytol, svojim charakterom boli schopné slúžiť na uspokojenie preukázaných odôvodnených potrieb maloletej. Maloletá X. bicykluje, pri písacom stole sa učí a s hračkami sa hráva, inak by ich od neho nechcela. K prítomnosti matky pri stretnutiach uvádza, že žiaľ je pravidlom, že matka stretnutia otca s maloletou využíva ako priestor na podpichovanie a výčitky. Mimo určeného času má matka len SMS správy. Na ilustráciu cituje sms- ku, ktorú mu zaslala po rozsudku: „Vďaka tvojej bezohľadnosti, klamstvám a zlodejstvu prichádzaš o najkrajšie, zároveň neopakovateľné chvíle s dievčatkom, ktoré tieto zážitky nikdy nedobehneš“. Za zmienku stojí aj úsmevno-smutná príhoda, kedy počas tohtoročného leta X. prišla na vedľajšiu pláž, kde kupovala občerstvenie a obsluha v bufete sa so záujmom spýtala, či je malá X. dcéra L. B.. Na to matka odpovedala, že nie, a maloletá matke kontrovala, že má prestať, lebo sústavne klame. V tomto smere už len poznamenáva, že je mu veľmi ľúto, že namiesto toho, aby s matkou konečne začali spolupracovať ako rodičia, matka stále iniciuje ďalšie a ďalšie vyčerpávajúce vojny, ktoré nikam nevedú a maloletú X. zbytočne oberajú o energiu. Jeho cieľom nie je donekonečna odrážať útoky matky, ale plnohodnotne sa podieľať na jej výchove. Preto navrhuje, aby odvolací súd odvolanie matky zamietol.
6. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli.
7. Výroky rozsudku o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, oprávnení oboch rodičov zastupovať a spravovať majetok maloletého dieťaťa a trovách konania neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.
8. Podľa ust. § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ust. Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z § 65 a § 66 CMP bez nariadenia pojednávania
podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP a vo vzťahu k výrokom o určení výživného a úprave styku otca s maloletým dieťaťom dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 CSP vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uvideli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku súdu presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.
11. K matkou namietanému odvolaciemu dôvodu, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, je potrebné uviesť, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 191 CSP) a vyhodnotenie uvedie v odôvodnení rozsudku. Voľné hodnotenie dôkazov neznamená ľubovôľu. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, teda relevancie vo vzťahu k zisťovaným skutočnostiam, zákonnosti z pohľadu jeho získania, ako aj vykonania, a z hľadiska pravdivosti, teda hodnovernosti jeho zdroja. Následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. Súd k nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov môže v zásade dôjsť len nesprávnym vyhodnotením dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, prípadne porušením pravidiel formálnej logiky. Hodnotiace úvahy súdu, na základe správne a zákonne vykonaných dôkazov, bez mylnej interpretácie z nich vyvodených skutočností, však nie je možné považovať za nesprávne skutkové zistenie.
12. K odvolaciemu dôvodu matky, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, odvolací súd podotýka, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav a dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V tomto prípade súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, použil správne ustanovenia Zákona o rodine a správne ich aplikoval na zistený skutočný stav.
13. V súvislosti s odvolacími námietkami matky týkajúcimi sa výšky výživného odvolací súd uvádza, že v tomto prejednávanom prípade určenie výšky vyživovacej povinnosti zodpovedá zákonným kritériám určovania výživného vyplývajúcim zo zákonných ustanovení citovaných v napadnutom rozsudku. Odvolací súd zdôrazňuje, že zákonnými kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k deťom sú na jednej strane odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Rodičia si takto plnia vyživovaciu povinnosť k deťom, a teda uspokojujú ich odôvodnené potreby nie v rovnakom rozsahu, ale pomerne v rozsahu zodpovedajúcom možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom toho ktorého z rodičov, ako aj pomeru rodičov na zabezpečovaní osobnej starostlivosti o maloleté dieťa. Výživné má byť určené tak, aby rodič zabezpečujúci osobnú starostlivosť o dieťa po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti a osobnej starostlivosti o dieťa mohol z tohto výživného uspokojovať odôvodnené potreby dieťaťa. Rodičovi, ktorému nebolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, takto nevzniká žiadna povinnosť prispievať nad rámec stanoveného výživného.
14. Odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o výživnom sa použijú zásady citované v ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých vyplýva, že kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určovaní konkrétneho rozsahu výživného je preto potrebné vychádzať predovšetkým z toho, aká peňažná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby, ako sú šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne, ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, pričom ide o všeobecne známu skutočnosť, ktorú nie je potrebné
osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len nadštandardné výdavky, resp. potreby dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku.
15. Matka svoju odvolaciu argumentáciu proti výroku o určení výživného založila na tom podklade, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v nepomerne vyššej sume, nakoľko otec nepredložil súdu adekvátne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a teda vykazované príjmy otca nekorešpondujú s jeho skutočnými príjmami, keďže podniká dlhé roky. Otec vykonáva podnikateľskú činnosť sezónne, t.j. od mája do septembra prípadne októbra, nič mu nebráni vo zvyšnom období sa zamestnať. V ďalšom poukázala na to, že spláca pôžičku, ktorú čerpala na žiadosť otca v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a to na kúpu motorového vozidla BMW 530 xDrive v sume 70.000 eur, ktoré spláca v mesačných splátkach vo výške 400 eur. Súčasne namietala i výšku dlžného výživného a možnosť splácať dlžné výživné v splátkach po 120 eur mesačne.
16. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že matka býva v spoločnej domácnosti s maloletou X.. Po ukončení rodičovskej dovolenky bola evidovaná na úrade práce ako uchádzačka o zamestnanie. Od mája 2018 začala vykonávať na základe živnostenského oprávnenia inštruktorku v autoškole a taktiež súkromne učiť nemecký jazyk. Príjem z podnikania uviedla vo výške 1000 eur až 1500 eur brutto. Poberá prídavky na dieťa, iný príjem nemá a finančne jej vypomáha stará matka maloletej sumou 300 eur mesačne, neskôr 200 eur mesačne. Okrem bytu vlastní ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v katastrálnom území V.. Uhrádza náklady na bývanie 99 eur mesačne, správcovský poplatok 68 eur mesačne, platí hypotekárny úver vo výške splátky 400 eur mesačne a to z dôvodu splácania zakúpeného osobného motorového vozidla BMW. Platí aj ďalšie spotrebné úvery vo výške 126 eur mesačne a 120 eur mesačne, na stravu a domácnosť vynakladá do 700 eur mesačne. Maloletá navštevovala od septembra 2017 do augusta 2020 predškolské zariadenie, za ktoré matka uhrádzala školné vo výške 15 eur mesačne, strava 25 eur mesačne, krúžok anglického jazyka 27 eur mesačne, ako aj iné aktivity v škôlke. Maloletej bol diagnostikovaný nádor na ľavej nohe a absolvovala operačný zákrok v novembri 2018. V tom čase mala zvýšené výdaje v súvislosti s hospitalizáciou dieťaťa a pobytom v nemocnici, ako aj cestovaním za lekárskou starostlivosťou do Bratislavy a Českej republiky. Spolu s maloletou absolvovala kúpeľný rehabilitačný pobyt, za ktorý uhradila 1000 eur za maloletú a 1000 eur za svoju osobu. Od septembra 2020 je maloletá žiačkou 1. ročníka základnej školy, v tej súvislosti má výdavky v školskej jedálni za obedy 25 eur mesačne, školská ŠKD 16 eur mesačne, jednorazový príspevok 40 eur mesačne, inak zvýšené výdaje na začiatku školského roka nákupom školských potrieb a pomôcok. Otec na výživu maloletej prispieval sumou 50 eur mesačne, prípadne prispieval zakupovaním hračiek, oblečenia, školských pomôcok. Otec je jediným konateľom a spoločníkom spoločnosti Ice Rock s.r.o., pričom sa zaoberá vyberaním parkovného a vstupného do rekreačného zariadenia na V., ako aj prevádzkovaním bufetu a ihrísk , prenájmom lehátok a podobne. Podnikateľskú činnosť vykonáva sezónne od konca mája do konca septembra, počas sezóny zamestnával brigádnikov. Za rok 2017 uviedol príjem z podnikania vo výške 4.300 eur, za rok 2018 vo výške 8.500 eur, za rok 2019 vo výške 6.900 eur. Náklady na bývanie elektrina 45 eur, voda 40 eur, daň z nehnuteľnosti 200 eur, strava 150 eur mesačne.
17. Otec je konateľom a spoločníkom obchodnej spoločnosti Ice Rock s.r.o. a súčasne zamestnancom. Podnikateľskú činnosť vykonával spoločne s matkou maloletej, avšak po nedorozumeniach v súkromnom živote, rodičia ukončili aj spoločné podnikanie. V súčasnosti na pozemkoch vlastníkom, ktorých bol otec, vykonáva podnikateľskú činnosť stará matka a matka. Vo vzťahu k prevodom nehnuteľností na starú matku prebieha spor o neplatnosť právnych úkonov. Otec podnikateľskú činnosť vykonáva na ostatných pozemkoch v jeho vlastníctve v katastrálnom území V.. Matka taktiež vykonáva aj inú podnikateľskú činnosť s príjmom od 1.000 eur do 1.500 eur mesačne a je vlastníčkou bytu a nehnuteľnosti v katastrálnom území V.. K odvolacej argumentácii matky, ktorou namieta nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie vo vzťahu k posúdeniu možností, schopností a majetkových pomerov povinného, teda otca dieťaťa k plneniu jeho vyživovacej povinnosti, v tom smere, že mal vychádzať z jeho fiktívneho príjmu podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine a nie z príjmu potencionálneho podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, odvolací súd uvádza, že cieľom ustanovenia § 63 Zákona o rodine je umožniť súdu zistiť výšku zárobkových možností povinného rodiča v prípade, ak má príjmy aj z inej než závislej činnosti a povinný rodič zo špekulatívnych dôvodov nemá snahu predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov, resp. ich súdu nepreukáže alebo nesprístupní. Aké konkrétne podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov je rodič povinný súdu preukázať závisí od každého konkrétneho prípadu a je vecou súdu, ktoré podklady bude od
rodiča požadovať. Zásadným vodítkom pre úvahu súdu, ktoré konkrétne podklady budú relevantné pre posúdenie možností, schopností a majetkových pomerov povinného rodiča je životná úroveň rodiča, ktorá sa spravidla prejavuje spôsobom jeho života, výškou životných nákladov, vlastníctvom hnuteľných a nehnuteľných vecí, prípadne spôsobom nakladania s nimi a podobne. V prípade podnikateľského subjektu je základom daňové priznanie či už fyzickej alebo právnickej osoby, okrem ktorého si môže súd na verifikáciu tvrdení účastníkov konania vyžiadať ďalšie podklady, napríklad výpisy z bankových účtov a podobne. V prípade pochybností o skutočných schopnostiach či majetkových pomeroch, ktoré je i z hľadiska daňových predpisov ľahko verifikovateľné a v prípade, ak by daňový subjekt uplatňoval výdavky v rozpore s daňovými predpismi, to znamená v rozsahu výdavkov, ktoré neslúžia na prevádzku živnosti, dopúšťal by sa trestného činu skrátenia dane, ktoré skúmanie však prekračuje rámec konania o určenie výživného, nakoľko patrí do kompetencie daňového úradu a eventuálne orgánov činných v trestnom konaní. Až v prípade, ak povinný rodič nepredloží súdu požadované doklady a uvedené skutočnosti nie je možné zistiť iným spôsobom, pričom životná úroveň povinného rodiča nasvedčuje tomu, že ním prezentované výsledky jeho podnikateľskej činnosti nie sú v súlade s predloženými podkladmi a povinný odmieta poskytnúť ďalšie podklady, resp. sprístupniť súdu údaje podľa osobitného predpisu potrebné pre správne vyhodnotenie jeho možností, schopností a majetkových pomerov, prichádza do úvahy aplikácia ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, teda súd vychádza z fikcie príjmu povinného rodiča, teda z 20-násobku sumy životného minima. V preskúmanej veci ani odvolací súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 63 ods. 1 Zák. o rodine, pretože otec si v priebehu konania splnil svoju edičnú povinnosť keď predložil relevantné dokumenty potrebné na zhodnotenie výsledkov jeho podnikateľskej činnosti, pričom z vykonaného dokazovania neboli preukázané okolnosti o takej nadštandardnej životnej úrovni otca, ktoré by odôvodňovali ďalšie hĺbkové skúmanie jeho príjmov a výdavkov súvisiacich s jeho podnikaním. Vzhľadom však na preukázané značné rezervy otca vo vzťahu k vykonávaniu podnikateľskej činnosti prakticky sezónne a v rozsahu niekoľkých hodín denne, bol správny záver súdu prvej inštancie, keď vychádzal z jeho potencionálnych možností a schopností. V súvislosti s argumentom matky, že je v možnostiach otca dosahovať vyšší príjem odvolací súd uvádza, že čiastočne aj konaním matky, otec nemôže vykonávať podnikateľskú činnosť v takom rozsahu ako za spolužitia, keďže nie je vlastníkom sporných nehnuteľností. Naopak matka za pomoci starej matky má k dispozícii nehnuteľnosti slúžiace na výkon podnikania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 75 ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcu zásadu potencionality príjmov, v zmysle ktorej má súd okrem iného povinnosť prihliadať aj na zjavne nevyužité schopnosti povinného rodiča. Pri rozhodovaní o výživnom je rozhodujúci príjem, ktorý by rodič reálne mohol dosahovať a nie príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. Potencionálny príjem nie je to, čo povinný skutočne zarobí, ale to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a tiež situáciu na trhu práce. Preto aj odvolací súd vychádzal z potenciálnych schopností otca, z jeho možností uplatniť sa na trhu práce a schopnosti zvýšiť si svoj príjem pri zvolení aktívneho prístupu. V ďalšom je potrebné zdôrazniť, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, z čoho vyplýva, že každý rodič je povinný usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené, pričom princíp potencionality sa vzťahuje na oboch rodičov, nielen na otca.
18. Matka vo vzťahu k svojim výdavkom argumentovala aj tým, že spláca pôžičku, ktorú čerpala na žiadosť otca v čase, keď žili v spoločnej domácnosti a to na kúpu motorového vozidla. K uvedenému je potrebné uviesť, že pokiaľ medzi rodičmi sú nevyriešené majetkové a záväzkové vzťahy tieto sa musia prioritne vyriešiť v inom súdnom konaní. Napokon v konaní nebolo preukázané, žeby otec predal motorového vozidlo za sumu 33.000 eur. Ak matka naďalej spláca úver za motorové vozidlo, ide o výdavok, ktorý už nemusela mať pokiaľ by sa daný stav snažila vyriešiť ihneď po ukončení spolužitia s otcom dieťaťa, prípadne si nárok uplatnila súdnou cestou.
19. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo zakáže styk maloletého dieťaťa s rodičom, ak nie je možné zabezpečiť záujem maloletého dieťaťa obmedzením styku maloletého dieťaťa s rodičom.
20. Súd prvej inštancie, i keď necitoval uvedené ustanovenie Zákona o rodine, v zásade ho aplikoval na prejednávanú vec s poukazom na výrok napadnutého rozsudku, ako aj úvahy uvedené v bodoch 24. až 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Uvedená vada teda sama o sebe nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
21. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení v spojení s Dohovorom o právach dieťaťa, z ktorej uvedená zákonná úprava vychádza a s poukazom na obsiahlu judikatúru týkajúcu sa rodičovských práv a povinností vyplýva, že právo styku rodiča s dieťaťom je novým právom, ktoré vznikne tomu rodičovi, ktorému nie je dieťa rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti. Rodičovské práva a povinnosti druhého rodiča (ktorému dieťa nie je zverené do osobnej starostlivosti) zostávajú v nezmenenom rozsahu zachované. Priestor na realizáciu týchto rodičovských práv a povinností a na výchovné pôsobenie na dieťa má rodič práve v čase styku s dieťaťom. Právu styku rodiča s dieťaťom korešponduje právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, ako aj právo dieťaťa na zachovanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov podľa článku 7 a 8 Dohovoru o právach dieťaťa. Pri úprave styku je preto potrebné zásadne vychádzať z toho, že rodič má právo na to, aby s dieťaťom strávil polovicu jeho voľného času, t.j. počas pracovných dní školského roka a počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Úprava stretávania pod tento rozsah je obmedzením styku, ku ktorému je možné pristúpiť len za podmienok daných v ustanovení § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Výnimkou zo všetkých pravidiel o povinnosti dbať na pravidelný kontakt rodiča s dieťaťom je prípad, kedy záujem dieťaťa vyžaduje, aby bolo dočasne stretávanie s jedným z rodičov obmedzené alebo úplne zakázané. Ide o výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ako aj práv dieťaťa, ktoré môže byť odôvodnené len okolnosťami na strane dieťaťa. Tieto však musia byť natoľko závažné, že ochrana záujmu dieťaťa vyvoláva potrebu obmedziť prirodzený kontakt. Obmedzenie styku znamená, že súd autoritatívnym rozhodnutím buď obmedzí rodičovi jeho stretávanie s dieťaťom pod hranicu štandardnej úpravy alebo obmedzí stretávanie iným spôsobom, napr. obmedzením na konkrétne miesto alebo obmedzením spočívajúcim v prítomnosti tretej osoby pri stretávaní. Pre akékoľvek rozhodnutie súdu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností je podstatným posúdenie najlepšieho záujmu mal. dieťaťa, pričom nejde o otázku skutkovú, ale o právne posúdenie veci, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, teda s ich predstavou o výkone rodičovských práv a povinností. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že úlohou rodiča, ktorý mal. dieťa vychováva je okrem iného, aby so zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom vytváral priaznivé podmienky na styk tohto rodiča s dieťaťom, a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo pozitívny vzťah k tomuto rodičovi.
22. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom s tým, že rozsah styku otca s dieťaťom nebol medzi rodičmi sporný. Matka svoju odvolaciu argumentáciu týkajúcu sa úpravy styku otca s maloletou X., pri ktorom je podľa nej nevyhnutná jej prítomnosť, postavila na svojom presvedčení, že otec maloletej je nezodpovedný, nepredvídateľný, nepozná dostatočne potreby maloletého dieťaťa a nemá rodičovské zručnosti. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil aktuálnu situáciu dieťaťa a jeho rodičov, ako aj prejavenú vôľu maloletého dieťaťa pred kolíznym opatrovníkom. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že maloletá má vytvorené pozitívne emocionálne väzby k matke, k starej matke a k otcovi. Matka nebráni kontaktu otca s maloletou, ale k týmto dochádza výhradne len za jej prítomnosti. Maloletá si je vedomá, že matka nie je stotožnená s tým, aby sa stretávala s otcom bez jej prítomnosti, avšak maloletá túži po kontakte s otcom. Odvolací súd dospel k presvedčeniu, že za súčasných podmienok je možné realizovať styk otca s maloletým dieťaťom bez prítomnosti matky. Podstatná časť odvolania matky smeruje k nedostatočnej starostlivosti otca o maloleté dieťa. Táto argumentácia matky vyznieva v konečnom dôsledku nelogicky, nakoľko na jednej strane otec nemá možnosť tráviť s maloletým dieťaťom dostatok času v takom rozsahu, aby nadobudol dostatočné zručnosti v namietanom smere a na strane druhej matka od neho očakáva, aby poznal každý detail bežného života maloletého dieťaťa a vedel sa s každým problémom náležite vysporiadať. S ohľadom na uvedené úprava styku bez jej prítomnosti smeruje k tomu, aby otec mal dostatok priestoru na realizáciu výchovného pôsobenia, naučil sa primerane reagovať na potreby dieťaťa a nadobudol tak nevyhnutné rodičovské zručnosti. Úprava styku v rozsahu troch hodín týždenne a letných prázdnin, dvoch hodín počas sviatkov nezodpovedá kritériám plnohodnotného styku rodiča s dieťaťom. Pre ďalší vývoj dieťaťa je dôležité, aby malo zabezpečený pravidelný kontakt s otcom, ktorý do budúcna môže byť rozšírený. V ďalšom považuje námietku matky za nedôvodnú aj s poukazom na vek dieťaťa (takmer 8 rokov ), ktoré dokáže samostatne zabezpečovať svoje potreby bez jej dohľadu a zároveň styk otca
s dieťaťom bez prítomnosti matky prispeje k eliminácii napätia medzi rodičmi. Z obsahu vykonaného dokazovania vyplýva okrem iného aj to, že rodičia nedokážu primerane reagovať na situácie, v ktorých sa od nich očakáva rodičovská vyspelosť a zrelosť, čo napokon vedie k vzájomným výčitkám a hádkam. Takéto správanie rodičov nie je v záujme dieťaťa a hlavne by nemalo byť toho účastné. V tejto súvislosti apeluje na oboch rodičov, aby vzájomnou toleranciou, úctou a bez presadzovania vlastných záujmov hľadali vždy cestu smerujúcu k dohode, pretože striktná úprava styku súdom reálne nemôže reagovať na všetky rôzne situácie, ktoré môžu vzniknúť a budú vyžadovať flexibilný prístup rodičov.
23. Vzhľadom k tomu, že matka v odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali za následok iné rozhodnutie o určení výživného a úprave styku otca s maloletým dieťaťom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v týchto výrokoch ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením, pričom na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
24. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
25. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
26. Odvolací súd sa stotožnil s odvolacou argumentáciou matky vo vzťahu k výrokom o určení dlžného výživného a jeho splatnosti, ktoré výroky sú nepreskúmateľné z dôvodu absencie dôvodov, ktoré viedli súd k ustáleniu dlžného výživného, ako aj povoleniu splátok dlžného výživného otcovi maloletej v konkrétnom rozsahu. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie (článok 46 ods. 1 Ústavy SR) je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky, čím na druhej strane účastníkovi konania umožňuje kvalifikovane argumentovať pri uplatnení prípustných opravných prostriedkov a zároveň je nevyhnutným podkladom prieskumnej činnosti odvolacieho súdu v dôsledku eventuálne uplatneného opravného prostriedku účastníkom konania.
27. V tomto prejednávanom prípade sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vo vzťahu k výroku o dlžnom výživnom a jeho splatnosti obmedzil len na jednoduchý matematický výpočet dlhu so zohľadnením všetkých plnení otca, ktoré zdokladovala matka napriek tomu, že z rozpisu, ktorý matka predložila, vyplývali rôzne plnenia finančné i naturálne, eventuálne i dary. Pokiaľ ide o splatnosť dlžného výživného, svoje rozhodnutie, ktorým povolil otcovi splácať dlh na výživnom po 120 Eur mesačne, súd prvej inštancie neodôvodnil vôbec.
28. Pokiaľ ide o ustálenie dlžného výživného, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že pri jeho vyčíslení musí súd vziať do úvahy všetky plnenia, o ktorých bude mať preukázané, že ich povinný poskytol oprávnenému v posudzovanom období, pričom môže ísť o plnenia naturálne alebo peňažné za predpokladu, že tieto plnenia boli spôsobilé uspokojiť odôvodnené potreby oprávneného, v rámci posúdenia ktorého je potrebné vychádzať z účelu výživného, ktorým je zabezpečenie jednak výživy oprávneného vo vlastnom zmysle slova, ako aj bývania, ošatenia, hygieny, školskej dochádzky, zdravotného stavu, záujmovej či športovej činnosti a podobne. Zároveň je potrebné uviesť, že v prípade, ak je rodičovi určená vyživovacia povinnosť rozhodnutím súdu, nevzniká mu žiadna ďalšia povinnosť uhrádzať akékoľvek ďalšie potreby dieťaťa, nakoľko rodič oprávnený preberať výživné pre maloleté dieťa zverené mu do osobnej starostlivosti je povinný spolu so svojím podielom na výživnom z určeného výživného hradiť všetky odôvodnené potreby dieťaťa v rámci limitov daných možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov.
29. Pri naturálnych plneniach musí súd tiež zvážiť, či nešlo iba o príležitostné plnenia v dobe styku, alebo či nešlo o bežné dary alebo iné podobné plnenia, ktoré nie je možné považovať za plnenie vyživovacej povinnosti (porovnaj R 44/1966). Pri peňažných plneniach, ktoré boli poukázané oprávnenému alebo
osobe oprávnenej preberať za oprávnené dieťa výživné, je uvedená úvaha súdu nadbytočná, pretože povinný nemôže ovplyvniť využitie poskytnutých finančných prostriedkov oprávneným.
30. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie nezaujal žiadne stanovisko vo vzťahu k preukázaným plneniam otca, tzn. nevyhodnotil, ktoré plnenia spĺňali charakter výživného a boli nimi uspokojované odôvodnené potreby dieťaťa v rozhodnom období, a ktoré takýto charakter nespĺňali, čím došlo k znemožneniu účastníkom, aby uskutočňovali im patriace procesné práva, a to právo riadne argumentovať proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie a zároveň tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, musel odvolací súd rozsudok v tejto časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
31. Rovnaký záver je potrebné prijať aj vo vzťahu k časti výroku o dlžnom výživnom, pokiaľ ide o jeho splatnosť, pričom v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 232 ods. 3 CSP, z ktorého vyplýva, že zákonnou lehotou na plnenie sú 3 dni, ktoré plynú od právoplatnosti rozsudku. Súd pri rozhodovaní o umožnení plnenia v dlhšej ako zákonnej trojdňovej lehote musí prioritne zohľadniť, či povolenie takejto výhody je vhodné so zreteľom na pomery toho, komu sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdeného nároku, ako aj na to, či povolenie takejto výhody nebude mať ťaživý dopad na oprávneného, prípadne, či je možné od neho spravodlivo žiadať strpenie plnenia v splátkach alebo v dlhšej ako zákonnej lehote. Zvláštnu pozornosť je vždy potrebné venovať povoleniu výhody splátok alebo dlhšej splatnosti v konaniach týkajúcich sa výživného a predovšetkým výživného pre dieťa, ktoré nie je schopné samé sa živiť, ktoré je okrem iného prednostnou pohľadávkou so zreteľom na naliehavosť potreby, ktorej výživné slúži. Kritériami pre posúdenie primeranej dĺžky splácania dlžného výživného, prípadne lehoty na jeho celkovú splatnosť sú predovšetkým pomery oprávneného a povinného, ktorých výsledkom je napokon určenie konkrétneho rozsahu výživného (bežného), dĺžka konania, prístup povinného k plneniu vyživovacej povinnosti a samotnému súdnemu konaniu, z ktorých všeobecne súdna prax ustálila ako najdlhšiu primeranú lehotu plnenia, ak to okolnosti prípadu odôvodňujú, lehotu najviac 12 mesiacov, pričom je potrebné zdôrazniť, že povolenie dlhšej lehoty na splatenie by malo mať vždy výnimočný charakter.
32. Po vrátení veci bude teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotiť všetky plnenia otca v rozhodnom období, či slúžili na zabezpečenie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa alebo takýto charakter nemali a následne ustáliť dlh na výživnom. Následne musí súd podľa výšky dlhu posúdiť aj splnenie kritérií pre povolenie splátok alebo povolenie dlhšej lehoty na úhradu celkovej sumy dlžného výživného podľa § 232 ods. 3 CSP v zmysle vyššie uvedeného právneho názoru odvolacieho súdu a svoje ďalšie rozhodnutie odôvodniť podľa § 220 ods. 2 CSP tak, aby jeho závery boli preskúmateľné a logicky správne.
33. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 vety druhej CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).