Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26Sa-1-2021.pdf
PDF · 145.8 KB
Case nature
Area
Subarea
26Sa/1/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd v konaní pred sudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci žalobkyne: D. H., nar. XX. G. XXXX, bytom XXX XX U.. XXX, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2020 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. O neformálnej žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu doručenej Sociálnej poisťovni - ústredie v Bratislave dňa 7. mája 2020 rozhodla Sociálna poisťovňa - ústredie (ďalej len „prvostupňový orgán verejnej správy“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 19. augusta 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) tak, že podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „ZoSP“) žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku zamietla. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že trvanie invalidity žalobkyne bolo na základe jej žiadosti opätovne preskúmané posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne (ďalej len „PL 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 2 -
SP“), pobočka Banská Bystrica so záverom, že žalobkyňa je naďalej invalidná podľa § 71 ods. 1 ZoSP s nezmenenou mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. Pretože sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho sumu v zmysle § 73 ods. 2 ZoSP, žalobkyni patrí invalidný dôchodok v nezmenenej sume. Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bol odborný posudok o invalidite žalobkyne zo dňa 21. júla 2020, v ktorom boli uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie posudkového záveru o tom, že žalobkyňa je naďalej invalidná s poklesom jej pracovnej schopnosti o 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutie žalovaného 2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán v zmysle § 215 ods. 4 ZoSP na základe odvolania žalobkyne, v ktorom s poukazom na prejavy svojho zhoršeného zdravotného stavu a nepriaznivú sociálno-ekonomickú situáciu namietala nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu a nedostatočne vyjadrenú mieru jej pracovnej schopnosti preskúmal prvostupňové rozhodnutie a spisovú dokumentáciu žalobkyne a po opätovnom posúdení jej zdravotného stavu PL SP pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici dňa 30. septembra 2020 a PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici dňa 26. októbra 2020 dospel k záveru o jeho správnosti, a preto rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 23. novembra 2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie (ďalej len „rozhodnutie žalovaného“).
3. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný zopakoval priebeh administratívneho konania, obsah prvostupňového rozhodnutia i obsah podaného odvolania, poukázal na právnu úpravu vyplývajúcu z § 153 ods. 5, § 71 ods. 1 až 9 ZoSP, výsledok opätovného posúdenia zdravotného stavu žalobkyne po podaní jej odvolania PL SP pobočky Sociálnej poisťovne Banská Bystrica aj PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko Banská Bystrica zo dňa 26. októbra 2020 a konštatoval, že žalobkyňa v rámci odvolacieho konania nepredložila dôkazy, ktorými by spochybnila správnosť posúdenia jej zdravotného stavu a následného rozhodnutia o uplatnenom nároku na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Nepreukázala, že jej zdravotný stav odôvodňuje zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. V odvolacom konaní bolo preukázané, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne je aj naďalej 55 %, a keďže nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu invalidného dôchodku, nebol splnený zákonný predpoklad pre zmenu sumy invalidného dôchodku, resp. pre výplatu invalidného dôchodku vo vyššej sume podľa § 112 ods. 4 ZoSP, a preto bolo prvostupňovým rozhodnutím rozhodnuté správne a v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. Preto žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žaloba 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 3 -
4. Včas podanou správnou žalobou žalobkyňa vyjadrila nespokojnosť s rozhodnutím o jej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku, a žiadala, aby „jej súd pomohol“ a „dal veci do poriadku“. Poukázala na svoje početné zdravotné ťažkosti, výšku invalidného dôchodku a nepriaznivú sociálno- ekonomickú situáciu a tvrdila, že zachovaná miera jej zníženej pracovnej schopnosti v rozsahu 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou nezodpovedá jej zdravotnému stavu, ktorý sa zhoršuje. Predložila ďalšie výsledky z odborných vyšetrení. Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe 5. Žalovaný, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v jeho rozhodnutí zotrval na vecnej správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo vecne totožné aj s rozhodnutím žalovaného napadnutým správnou žalobou, a preto žiadal, aby správny súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Poukázal na § 153 ods. 5 ZoSP, v zmysle ktorého posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z toho vyvodil, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe jej vyšetrenia a z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Konštatoval, že postup žalovaného bol správny a dôvody jeho rozhodnutia majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých rozhodol vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie invalidného dôchodku s tým, že podľa § 135 SSP je na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Zdôraznil, že subjektívne presvedčenie žalobkyne, že jej zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu jej zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti a v sociálnych veciach je zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Replika žalobkyne 6. Aj v podanej replike žalobkyňa zotrvala na podanej správnej žalobe a vyjadrila názor, že výsledok posúdenia jej zdravotného stavu nezodpovedá jej diagnózam. Konanie na správnom súde 7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 SSP a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP preskúmal rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v celom rozsahu v súlade s § 134 ods. 1 písm. d) SSP v spojení s § 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 4 -
203 ods. 2 SSP, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, pretože nezistil žiadny z dôvodov, pre ktorý by mal na prejednanie veci samej nariadiť pojednávanie (§107 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 14. februára 2022. Rozsudok bol verejne vyhlásený vyvesením jeho skráteného znenia na úradnej tabuli súdu dňa 28. februára 2022 (§ 137 ods. 3 SSP). Právny rámec
8. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 9. Podľa § 6 ods. 1, 2 písm. c) SSP (1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o c) správnych žalobách v sociálnych veciach 10. Podľa § 199 ods. 1 písm. a), ods. 2, 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie a) Sociálnej poisťovne (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 134 ods. 2, písm. d) SSP Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba. 12. Podľa § 135 ods. 1 SSP Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 5 -
13. Podľa § 202 ods. 2 SSP Správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 14. Podľa § 203 ods. 1, 2 SSP (1) Rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. (2) Pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 15. Podľa § 71 ods. 1 až 8 ZoSP (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 6 -
16. Podľa § 218 ods. 1, 2 ZoSP (1) Odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. 2) Ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 17. Podľa § 195 ods. 1, 2, 3 ZoSP (1) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. (2) Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. (3) Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech účastníka konania. 18. Podľa § 209 ods. 1, 4 ZoSP (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 19. Podľa § 190 SSP Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 20. Podľa § 112 ods. 4 ZoSP Výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 21. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly V. pol. 3, písm. a) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre poruchy nálad (manické, depresívne, periodické) ich stredne ťažké formy vyjadriť v rozpätí 35 - 45 %. Pri stanovení poklesu zárobkovej činnosti je potrebné prihliadať na vývoj osobnosti v afektívnej, emocionálnej oblasti, na schopnosti adaptácie, na vplyvy prostredia a možnosti pracovného a sociálneho zaradenia. 22. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly IV., bod 9.2 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre hypofunkciu štítnej žľazy 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 7 -
a) dlhodobo kompenzovanú substitúciou (stavy po operáciách štítnej žľazy s miernymi poruchami) v rozsahu 5 - 10 % a b) nedostatočne kompenzovanú substitučnou liečbou, s prítomnými komplikáciami a obmedzením výkonnosti organizmu v rozsahu 25 - 35 %. Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti pri poruchách látkovej výmeny a žliaz s vnútornou sekréciou závisí od dôsledkov týchto porúch. Odchýlky od normy v laboratórnych hodnotách nepodmieňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti. 23. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly VII., odd. B, bod. 2 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre obojstrannú praktickú hluchotu (viac ako 85 % až 90 % podľa Fowlera, viac ako 70 dB) vyjadriť 45 %. 24. Podľa prílohy č. 4 k ZoSP kapitoly XV. odd. E, pol. 3 možno pokles pracovnej schopnosti poistenca pre degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách b) s miernym funkčným postihnutím, s prejavmi nervového a svalového dráždenia (napr. syndróm cervikokraniálny, cervikobrachiálny, lumbálny, lumbosakrálny a syndróm sakroiliakálneho skĺbenia blokády stavcov), so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v poskytnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20 - 35% a Miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti sa určí podľa funkčného postihnutia (postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb) a vplyv na ostatné systémy a orgány. Pri zistení pohybových a degeneratívnych zmien treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles schopnosti zárobkovej činnosti, rovnako ako skutočnosť, či bola vykonaná operácia na končatine alebo na chrbtici, alebo súvislosť s úrazom. Pri chronických zápaloch kĺbov treba prihliadnuť popri poruche funkcie tiež na aktivitu chorobného procesu. Pri celkovej osteoporóze, či osteomalácii je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti závislá od rozsahu a stupňa patologických zmien skeletu a z nich vyplývajúcej poruchy funkcie.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov 25. Podanou správnou žalobou žalobkyňa namietala nezákonnosť rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie o zamietnutí jej žiadosti o zvýšenie invalidného dôchodku. Jeho nesprávnosť de facto namietala preto, že na základe ňou preukazovaného zhoršenia jej zdravotného stavu a početných zdravotných ťažkostí nedošlo k navýšeniu percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, a tým k zvýšeniu sumy poberaného invalidného dôchodku. 26. Žaloba žalobkyne je osobitným druhom správnej žaloby, a to žalobou v sociálnych veciach, ktorá je upravená v tretej časti Správneho súdneho poriadku. K správnym žalobám fyzických osôb v sociálnych veciach pristupujú správne súdy v zásade neformálne. Podľa § 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 8 -
134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP. Medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. Uvedené je jednoznačne upravené aj v ustanovení § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby (pozn. správnej žaloby v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. V súlade s uvedeným správny súd preskúmal rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale komplexne. Podľa § 135 ods. 1, 2 SSP je pre správny súd rozhodujúci stav v čase, kedy rozhodnutie orgánu verejnej správy nadobudlo právoplatnosť, čo bolo v danej veci dňom doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni, t. j. ku dňu 30. novembra 2020. 27. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda posúdiť, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok, vymedzených žalobou, rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia (porovnaj závery Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo 32/2014). 28. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 13 ods. 2 písm. b) bod 1 ZoSP), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Dokazovanie v tomto smere sa vykonáva podľa § 196 a nasledujúcich ZoSP, pričom jedným z dôkazom sú aj odborné posudky vydané v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 153 ods. 3 písm. a) cit. zákona). 29. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že žalobkyňa požiadala prvýkrát o priznanie invalidného dôchodku žiadosťou zo dňa 7. marca 2011 a žiadala ho priznať od totožného dňa. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29. marca 2011 bola jej žiadosť zamietnutá, pretože PL SP pobočky Sociálnej poisťovne po posúdení zdravotného stavu žalobkyne konštatoval pokles jej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou len v rozsahu 35 %, teda nebola uznaná invalidnou, a preto jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol. Po podaní odvolania došlo k zmene v posúdení zdravotného stavu žalobkyne a percentuálnej miery jej zníženej pracovnej 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 9 -
schopnosti. Bola uznaná invalidnou, a preto jej rozhodnutím zo dňa 30. júna 2011 bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 65,20 EUR od 07. marca 2011. Posudkový lekár ústredia v tom čase po klinickom vyšetrení žalobkyne a po posudkovom vyhodnotení psychiatrických vyšetrení žalobkyne, psychologického vyšetrenia a algeziologického vyšetrenia, RTG snímky LS chrbtice, CT vyšetrenia pečene a imunologického a alergologického vyšetrenia z priebehu rokov 2010 a 2011 označil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne depresívne epizódy so zaradením pod kapitolu V. pol. 3 písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktoré jej stanovil 35 % pokles jej pracovnej schopnosti a pre dorzalgie v zmysle kapitoly XV. odd. E pol. 3 písm. b) pokles jej pracovnej schopnosti navýšil o 10 % na celkových 45 %. V posudku uviedol, že žalobkyňa bola v starostlivosti psychiatra od júla 2010 pre nespavosť, nervozitu, výbušnosť, smutnú náladu, stratu záujmov, nevýkonnosť a chronickú únavu, ktoré psychiater hodnotil ako depresívnu poruchu so suicidálnymi ideáciami aj s konkrétnym plánom a realizáciou a v tomto období hodnotil depresívnu poruchu ako ťažkú. Po zahájení
antidepresívnej liečby došlo postupne k zlepšeniu depresívnej nálady a v decembri 2010 bola po liečbe depresívna porucha hodnotená ako stredne ťažká, čo bolo potvrdené aj pri psychologickom vyšetrení v októbri 2010. Masívnejšie organické zmeny mozgu, či psychotické prejavy boli vylúčené. Pre ochorenie chrbtice bola opakovane liečená neurológom, algeziológom aj reumatológom od roku 2007. Bola popísaná osteoartróza váhonosných kĺbov s miernym funkčným postihnutím. Boli zistené degeneratívne zmeny na stavcov a medzistavcových platničkách a ventrolistéza vera 5. driekového stavca I. stupňa so stuhnutosťou driekovej chrbtice, ktorá sa ale dostatočne rozvíja. Porucha statiky a dynamiky chrbtice bola hodnotená ako stredne ťažká, bez prejavov koreňového dráždenia. Na základe žiadosti o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa 10. mája 2018 došlo k zmene v posudkovom vyhodnotení zdravotných ťažkostí žalobkyne. Od 11. júla 2018 bola konštatovaná zmena miery poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť zo 45% na 55 %. V posudku zo dňa 28. septembra 2018 posudkový lekár po vlastnom klinickom vyšetrení žalobkyne a po posudkovom vyhodnotení psychiatrických nálezov z priebehu roka 2018, neurologických vyšetrení z priebehu rokov 2017 a 2018, endokrinologického vyšetrenia z marca 2018 a reumatologického vyšetrenia z 11. mája 2018 konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je depresívna epizóda, jej stredne ťažká forma v zmysle kapitoly V. položky 3 písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP, pre ktoré bol žalobkyni priznaný 45% pokles jej pracovnej schopnosti a tento bol navýšený o ďalších 10% pre jej pridružené ochorenia, a to dorzalgie. V posudku bolo uvedené, že duševné ochorenie žalobkyne je na minimálnej liečbe bez závažnejších výkyvov v poklese nálady, dominuje porucha spánku po vysadení liekov na spanie s tým, že depresia je odborným lekárom hodnotená ako stredne ťažká s prejavmi somatizácií. Napriek liečbe sa stav nezlepšil, avšak hospitalizácia, ani výraznejšia úprava liečby neboli indikované. Sporadicky bola vyšetrovaná neurológom pre bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, bola nastavená aj na liečbu algeziológa. Nebol popisovaný motorický deficit, dominovali bolesti chrbtice, CT vyšetrením boli potvrdené mierne degeneratívne zmeny s drobnými protrúziami, incipientnou artrózou a venterolistézou I. stupňa. Podrobila sa aj operácii štítnej žľazy pre 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 10 -
mikrokarcinóm, s pokračujúcou substitučnou liečbou. Na základe tohto posúdenia zdravotného stavu žalobkyne jej bol rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 18. októbra 2018 zvýšený invalidný dôchodok o 11. júla 2018 na 118,- EUR mesačne. 30. Dňa 13. januára 2019 požiadala žalobkyňa o prehodnotenie jej zdravotného stavu. Na základe posudku posudkového lekára zo dňa 11. apríla 2019, v ktorom bol u žalobkyne konštatovaný naďalej 55 % pokles jej pracovnej schopnosti bola žiadosť žalobkyne o zvýšenie sumy invalidného dôchodku rozhodnutím zo dňa 6. mája 2019 zamietnutá. V posudku bolo zohľadnené psychiatrické a neurologické vyšetrenie z roku 2019 a foniatrické a reumatologické vyšetrenie z roku 2018. Posudkové vyhodnotenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zostalo bez zmeny so 45 % poklesom jej pracovnej schopnosti pre duševné ochorenie, ktorý bol navýšený o ďalších 10 % pre pridružené ochorenia, a to dorzalgie, zhubný nádor štítnej žľazy a nedoslýchavosť. V posudku bolo konštatované, že duševné ochorenie žalobkyne je na minimálnej liečbe bez závažnejších výkyvov v poklese nálady, dominuje porucha spánku po vysadení liekov na spanie, depresia je opakovane a dlhodobo hodnotená ako stredne ťažká s prejavmi somatizácií. Stav sa napriek liečbe nezlepšil, avšak hospitalizácia, ani výraznejšia úprava liečby nebola indikovaná. Žalobkyňa si liečbu upravuje sama, psychiater popisoval non complianciu, v niektorých nálezoch dokonca euthýmnu náladu. Sporadicky bola vyšetrovaná neurológom pre bolesti chrbtice na podklade degeneratívnych zmien, bola nastavená na liečbu algeziológa. Pri vyšetrení v novembri 2018 nebol popisovaný motorický deficit, dominovali bolesti chrbtice, CT vyšetrenie potvrdilo mierne degeneratívne zmeny s drobnými protrúziami, s incipientnou artrózou a venterolistézou I. stupňa. V marci 2019 neurológ v objektívnom vyšetrení uviedol rozvoj parézy dolných končatín, avšak chôdza pri posudzovaní bola bez zjavnej parézy, samostatná s oporou paličky. MR vyšetrením z roku 2017 bola popísaná aj sacroileitída bez známok akútnej exacerbácie. Pre karcinóm štítnej žľazy pokračovala v substitučnej liečbe. Bola vyšetrená aj foniatrom pre poruchu sluchu s prideleným naslúchacím aparátom, stupeň nedoslýchavosti podľa Fowlera uvedený nebol. Denzitometrické vyšetrenie potvrdilo len osteopéniu v oblasti krčka stehnovej kosti a osteoporózu v oblasti chrbtice. 31. Aktuálne preskúmavané konanie začalo na základe žiadosti žalobkyne o prehodnotenie zdravotného stavu zo dňa 5. mája 2020. Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne PL SP pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici, ktorý v posudku zo dňa 21. júla 2020 posudkovo vyhodnotil odborné lekárske nálezy predložené žalobkyňou, a to psychiatrické vyšetrenia zo dňa 20. novembra 2019 a z mája 2020, kardiologické vyšetrenie z 11. mája 2020, MR vyšetrenie LS chrbtice z 26. augusta 2019 a neurologické vyšetrenie z 24. septembra 2019. Posúdenie
zdravotného stavu žalobkyne vykonal v jej neprítomnosti v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods. 5 ZoSP v znení zákona č. 66/2020 Z.z. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne označil recidivujúcu depresívnu poruchu, terajšiu stredne ťažkú epizódu v zmysle kapitoly V., pol. 3, písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP, pre 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 11 -
ktorú jej priznal 45 % pokles jej pracovnej schopnosti a pre pridružené ochorenia, a to dorzalgie, zhubný nádor štítnej žľazy po odstránení, praktickú hluchotu s celkovou stratou sluchu podľa Fowlera 90,7, postmenopauzálnu osteopéniu a generalizovanú osteoartrózu jej priznaný pokles pracovnej schopnosti navýšil o 10 %, na celkových 55 %. 32. V posudku konštatoval, že žalobkyňa je v starostlivosti viacerých odborných lekárov pre polymorbiditu. V popredí jej klinického stavu je naďalej recidivujúca depresívna porucha, ktorú psychiater pri vyšetrení v máji 2020 hodnotil ako epizódu stredne ťažkej depresie s primeraným efektom liečby, kompenzovanú napriek mesačnému vysadeniu psychiatrickej liečby zo strany žalobkyne. Po vysadení liekov na spanie sa zhoršili poruchy spánku, depresia je dlhodobo hodnotená ako stredne ťažká s prejavmi somatizácií. Compliance liečby nie je dobrá, pretože si žalobkyňa liečbu upravuje sama. Konštatoval, že uvedené ochorenie je bez zmeny klinického obrazu a bez zmeny dlhodobej liečby, preto pokles jej pracovnej schopnosti pri tomto zdravotnom postihnutí zostáva naďalej na úrovni 45 %. Pre bolesti chrbtice pri degeratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách je žalobkyňa opakovane liečená neurológom, prípadne algeziológom. MR vyšetrenie driekovej chrbtice potvrdilo degeneratívne zmeny na stavcoch a medzistavcových platničkách bez zúženia miechového kanála. Pre bolesti kĺbov bola opakovane vyšetrená reumatológom, ktorý reumatické ochorenie vylúčil. Stav hodnotil ako generalizovanú primárnu osteoartrózu, ktorá bola dokumentovaná a zohľadnená aj v predošlom posudku a zostáva bez zmeny. Žalobkyňa sa v minulosti podrobila aj operácii štítnej žľazy pre mikrokarcinóm, jej stav je stabilizovaný, zaisťovacia onkologická liečby nebola potrebná. Pre pooperačnú hypohtyreózu bola nastavená na substitučnú liečbu L-Thyroxínom, pri ktorom je stav kompenzovaný. Obojstranná percepčná nedoslýchavosť je kompenzovaná načúvacím aparátom. Uvedené posúdenie zdravotného stavu žalobkyne bola podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia. 33. Po podaní odvolania PL SP pobočky Sociálnej poisťovne k zmene posudkového záveru nedospel, a preto vec postúpil na posúdenie PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici. V posudku zo dňa 30.09.2020 PL SP pobočky Sociálnej poisťovne so sídlom v Banskej Bystrici konštatoval, že žalobkyňa k odvolaniu nepredložila žiadne nové odborné nálezy, len súhrn spísaný všeobecným lekárom, v ktorom je uvedená chirurgická liečba flegmóny dolných končatín a výsledky kultivačných vyšetrení z augusta 2020. Uviedol že uvedené nepodmieňuje navýšenie percentuálnej miery zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne, ktoré je už v súčasnosti na hornej hranici. Duševné ochorenie žalobkyne je hodnotené psychiatrom ako stredne ťažká depresívna porucha, ktorá bola zohľadnená v posudku z 21.07.2020 so 45 % poklesom pracovnej schopnosti žalobkyne, teda na hornej hranici danej položky prílohy č. 4 k ZoSP. 34. PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Banskej Bystrici v posudku zo dňa 26.10.2020 posúdil zdravotný stav žalobkyne opäť v jej neprítomnosti z vyššie 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 12 -
uvedených dôvodov a zohľadnil totožné odborné lekárske nálezy ako prvoposudzovateľ s doplnením neurologického vyšetrenia zo dňa 14.09.2020. Dospel k rovnakému posudkovému záveru ako prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že 55 ročná žalobkyňa s dosiahnutým základným vzdelaním, aktuálne nezamestnaná, v minulosti vykonávajúca robotnícke práce, bola uznaná invalidnou od 11/2000 pre recidivujúcu depresívnu poruchu, epizódu stredne ťažkej depresie a pre ochorenie chrbtice - vertebrogénny algický syndróm polytopný s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia pri degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách, ktoré boli potvrdené zobrazovacími vyšetreniami (RTG vyšetrením, CT vyšetrením a magnetickou rezonanciou). Podľa predložených odborných lekárskych nálezov psychiatra z 20.11.2019 a z 01.05.2020 je recidujúca depresívna porucha žalobkyne naďalej hodnotená ako epizóda stredne ťažkého stupňa, ktorá je pri liečbe antidepresívami dobre kompenzovaná. Uvedené ochorenie naďalej podmieňuje mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 %, čo je horná hranica možného percentuálneho rozpätia. Neurológom je žalobkyňa naďalej liečená pre recidivujúci lumboischiatický syndróm s intermitentnými prejavmi koreňového dráždenia, s miernou funkčnou poruchou pri potvrdených degeneratívnych zmenách na stavcoch a medzistavcových platničkách s drobnými vyklenutiami medzistavcových platničiek a pri spondylolistéze I. stupňa. Reumatológom je liečená pre primárne generalizovanú osteoartrózu a postmenopauzálnu osteoporózu. Endokrinológom
je dispenzarizovaná pre hypothyerózu, ktorá je na substitučnej liečbe dobre ovplyvnená. Je po operácii štítnej žľazy pre mikrokarcinóm, bez recidívy nádorovej choroby. Pre stratu sluchu - 97,9 % podľa Fowlera (pozn. v označení % ide o zrejmú nesprávnosť, pretože z obsahu zdravotnej dokumentácie vyplýva strata sluch podľa Fowlera v rozsahu 90,7%) je v starostlivosti foniatra. Uvedené ochorenia navyšujú pokles jej pracovnej schopnosti o 10 % s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 55 %. 35. Posudzovať mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, resp. zostávajúcu pracovnú schopnosť patrí do kompetencie posudkových lekárov. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sžso 16/2014 z 28. októbra 2015). Vychádzajúc z uvedeného správny súd preskúmal závery posudkov PL SP v rámci prieskumu postupu a rozhodnutia žalovaného. Posudzoval presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä lekárske správy obsiahnuté v zdravotnej dokumentácii žalobkyne, v nich uvedené objektívne nálezy odborných lekárov, ich diagnostické závery a žalobné námietky. 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 13 -
36. Zákonným predpokladom zvýšenia sumy vyplácanej dôchodkovej dávky (invalidného dôchodku priznaného podľa zákona o sociálnom poistení) je zmena skutočností rozhodujúcich pre jej výplatu, čo v prípade invalidného dôchodku znamená predovšetkým takú objektívne zistenú nepriaznivú zmenu v zdravotnom stave poistenca, ktorá negatívne ovplyvňuje jeho zostávajúcu pracovnú schopnosť pre výkon sústavného zamestnania. Zhoršenie zdravotného stavu musí byť objektívne preukázané zdravotnou dokumentáciou a musí mať dlhodobý charakter. To znamená, že zhoršený zdravotného stavu nereaguje na liečbu z hľadiska medicínskych poznatkov predpokladaným spôsobom napriek využitiu dostupných liečebných možností, prípadne boli liečebné možnosti vyčerpané a zdravotný stav poistenca nemožno podľa aktuálnych poznatkov lekárskej vedy pozitívne ovplyvniť. Zhoršený zdravotný stav zároveň znižuje, obmedzuje alebo vylučuje možnosť jeho pracovného uplatnenia. Pre účely rozhodnutia o invalidizácii poistenca podľa ZoSP sa zdravotný stav poistenca posudzuje komplexne a pri určení percentuálnej miery poklesu jeho pracovnej schopnosti sa vychádza z jeho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, t. j. takého, ktorý sa na poklese jeho pracovnej schopnosti podieľa najväčšou mierou a ostatné zdravotné ťažkosti sa posudkovo zohľadnia 10% navýšením miery poklesu jeho pracovnej schopnosti priznanej pre rozhodujúce zdravotné postihnutie. Podmienky invalidizácie poistenca a kritériá relevantné pre určenie percentuálnej miery jeho zníženej pracovnej schopnosti sú upravené v § 71 ZoSP a v jeho Prílohe č. 4, v ktorej sú zadefinované jednotlivé zdravotné postihnutie z hľadiska ich závažnosti a ich prejavov s konkrétne určenou mierou poklesu pracovnej schopnosti poistenca alebo určením jej percentuálneho rozpätia, v rámci ktorého sa zohľadnia konkrétne prejavy zdravotného postihnutia toho - ktorého poistenca a ich vplyv na funkčnosť dotknutého orgánového systému, ale aj stabilizácia ochorenia, jeho predpokladaný vývoj, možnosti liečby, zostávajúca schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, možnosti pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie a pod., ako to vyplýva z § 71 ods. 3, 4, 8 ZoSP. 37. Preskúmaním obsahu žalobkyňou predloženej zdravotnej dokumentácie a posudkov PL SP Sociálnej poisťovne pobočky a PL SP ústredia Sociálnej poisťovne, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia, s ktorým tvoria jeden celok, dospel správny súd k presvedčeniu, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne prijali záver o aktuálnom poklese pracovnej schopnosti žalobkyne na základe relevantných odborných lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy komplexne a bez rozporov. V súlade s ich obsahom označili zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré spôsobujú jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, ich prejavy a dôsledky na funkčnosť toho - ktorého orgánového systému. V zhode so zdravotnou dokumentáciou žalobkyne konštatovali, že naďalej trpí depresívnou poruchou, terajšou stredne ťažkou epizódou, na ktorú sa dlhodobo lieči a pri liečbe (ktorá nie je žalobkyňou vždy rešpektovaná) k zhoršeniu tohto ochorenia žalobkyne nedošlo. Pre stredne ťažkú formu depresívnej poruchy nálad možno podľa kapitoly V. položky 3 písm. a) prílohy č. 4 k ZoSP určiť maximálne 45 % pokles pracovnej schopnosti poistenca, čo bolo u žalobkyne realizované. Teda pri určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí žalobkyne nebol zákonný priestor na zvýšenie percentuálnej miery jej 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 14 -
zníženej pracovnej schopnosti jednak preto, že nedošlo k zhoršeniu stavu tohto rozhodujúceho zdravotného postihnutia a jednak preto, že priznaním poklesu jej pracovnej schopnosti pre toto ochorenie
v rozsahu 45 % boli zákonné možnosti vyčerpané. Zároveň bolo toto duševné ochorenie žalobkyne správne určené za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože sa spomedzi všetkých ochorení žalobkyne podieľa na znížení jej pracovnej schopnosti v rámci zákonných možností najväčšou mierou. Pridružené ochorenie pohybovo-oporného aparátu v zmysle objektívne preukázaných degeneratívnych zmien na stavcov a medzistavcových platničkách, len s možným (nie objektívne preukázaným) tlakom na koreňové štruktúry s neuropatickými bolesťami a s funkčnými prejavmi zodpovedajúcimi kapitole XV. odd. E položky 3 písm. b) prílohy č. 4 k ZoSP totiž podmieňuje max. 35 % pokles pracovnej schopnosti. Pre obojstrannú praktickú hluchotu so stratou sluchu od 85% do 90 % podľa Fowlera, viac ako 70dB možno v zmysle kapitoly VII. odd. B pol. 2 citovanej prílohy priznať maximálne 45 % pokles pracovnej schopnosti, teda v rovnakom rozsahu, aký zodpovedá rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu. Pre posudkové účely sa strata sluchu vyhodnocuje pri použití kompenzačných pomôcok, teda naslúchacieho aparátu, s použitím ktorého je podľa obsahu administratívneho spisu žalobkyňa schopná komunikovať. Porucha funkcie štítnej žľazy v zmysle zistenej hypothyreózy po vykonanej operácii predpokladá podľa kapitoly IV. bod 9. 2 prílohy č. 4 k ZoSP max. 35 % pokles pracovnej schopnosti, ktorý neprevyšuje priznanú 45 % mieru zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí. V súlade s obsahom predloženej zdravotnej dokumentácie PL SP Sociálnej poisťovne konštatovali, že generalizovaná primárna osteoartróza žalobkyne je bez aktívnej artritídy a preto, spolu s postmenopauzálnou osteoporózou, (ktorú je možné liečiť), či chronickou bronchitídou s normálnymi ventilačnými hodnotami je posudkovo málo významná. Na základe uvedeného správny súd konštatoval, že posudkové stanoviská PL SP Sociálnej poisťovne boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami žalobkyne, posudkovými a zákonnými kritériami a v rámci možností danou platnou úpravou. Pritom zdôrazňuje, že nie je rozhodujúca početnosť diagnostikovaných zdravotných ťažkostí, ale to, či ide o dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav a v akom rozsahu ovplyvňuje funkčnosť jednotlivých orgánov alebo orgánových systémov. Správny súd nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného vychádzal z ich záverov. 38. Popri priznanej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v maximálnej miere v zmysle zákonných možností poukazuje správny súd aj na ust. § 71 ods. 8 ZoSP, z ktorého vyplýva, že takto určenú mieru zníženej pracovnej schopnosti poistenca možno zvýšiť, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne je pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, avšak len o 10%. Táto zákonná možnosť bola u žalobkyne taktiež využitá, pretože pre ďalšie zdravotné ťažkosti žalobkyne, ktoré spôsobovali jej dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav tak, ako boli v posudkoch PL SP 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 15 -
Sociálnej poisťovne konkretizované, boli zohľadnené 10 % navýšením miery jej zníženej pracovnej schopnosti priznanej pre jej rozhodujúce zdravotné postihnutie. Z toho vyplýva, že zákonné možnosti zohľadnenia všetkých aktuálnych objektívne preukázaných zdravotných ťažkostí žalobkyne boli vyčerpané tým, že pri jej rozhodujúcom zdravotnom postihnutím bol pokles jej pracovnej schopností určený na hornej hranici možného percentuálneho rozpätia 45- imi % a bolo využité aj max. 10 % navýšenie takto určenej zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne pre jej ostatné pridružené ťažkosti. Na základe uvedeného musel správny súd konštatovať, že z hľadiska zdravotných ťažkostí žalobkyne, ktoré boli známe a objektívne preukázané doloženou zdravotnou dokumentáciou v čase jeho posudzovania bol pokles pracovnej schopnosti žalobkyne určený v maximálnom možnom zákonom určenom rozsahu, a preto jeho ďalšie navýšenie nebolo možné. Percentuálny pokles pracovnej schopnosti poistenca je v zmysle § 73 ods. 2 ZoSP skutočnosťou rozhodujúcou pre určenie výšky invalidného dôchodku tak, ako to predpokladá ust. § 112 ods. 4 ZoSP a preto, bez jeho zvýšenia nie je daný zákonný dôvod na zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Orgány verejnej správy v administratívnom konaní teda dospeli k správnemu skutkovému záveru, keď konštatovali, že nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich pre výšku vyplácaného invalidného dôchodku žalobkyne. 39. Správny súd nemohol pri rozhodovaní prihliadať na odborné lekárske nálezy, ktoré žalobkyňa predložila spolu so správnou žalobou, resp. do rozhodnutia správneho súdu (neurologický nález z 22. apríla 2021, z 2. septembra 2021, psychiatrický nález zo 7. mája 2021, endokrinologický nález zo 7. mája 2021, reumatologický nález z 13. októbra 2021 a MR vyšetrenie LS chrbtice zo 14. júla 2021), pretože jednak je v zmysle § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda stav, ktorý v tejto veci existoval ku dňu doručenia rozhodnutia žalovaného žalobkyni (30. novembra 2020), ktorým dňom nadobudol právoplatnosť a
jednak preto, že v zmysle § 153 ods. 5 ZoSP vykonáva lekársku posudkovú činnosť PL SP príslušnej pobočky alebo ústredia Sociálnej poisťovne. Výlučne do ich kompetencie patrí posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú činnosť, čo vyplýva z § 153 ods. 3 ZoSP. Správny súd nemá oprávnenie prijímať závery ohľadom medicínskych otázok okrem vyššie uvedeného dôvodu aj preto, že na to nemá príslušnú odbornosť. Preto tieto žalobkyňou predložené odborné lekárske nálezy môžu byť posudkovo vyhodnotené len v rámci opakovane podanej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku a len na základe ich posudkového vyhodnotenia podľa posudkových a zákonných kritérií môžu, ale aj nemusia byť dôvodom na zvýšenie sumy invalidného dôchodku žalobkyne, čo závisí od toho, či nimi je alebo nie je preukázaná taká nepriaznivá zmena v zdravotnom stave žalobkyne, ktorá by odôvodnila zmenu v percentuálnom vyjadrení jej zníženej pracovnej schopnosti. 40. Na základe vyššie uvedených úvah dospel správy súd k záveru, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola zamietnutá žiadosť žalobkyne o zvýšenie jej invalidného dôchodku, bolo vydané v súlade zo zisteným skutkovým 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 16 -
stavom veci a platnou právnou úpravou, pretože nedošlo k takému objektívne preukázanému zhoršeniu jej zdravotného stavu, ktoré by odôvodňovalo zmenu jej rozhodujúceho zdravotného postihnutia alebo jeho iné zaradenie v rámci prílohy č. 4 k ZoSP s následkom zmeny percentuálnej miery jej zníženej pracovnej schopnosti, teda sa nezmenili skutočnosti rozhodujúce pre výšku jej invalidného dôchodku. Určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne, jej posudkovo zohľadnené pridružené zdravotné ťažkosti i určená percentuálna miera jej zníženej pracovnej schopnosti boli podložené jej zdravotnou dokumentáciou a v súlade s jej obsahom i platnou právnou úpravou logicky, zrozumiteľne a presvedčivo odôvodnené. Správny súd v konaní nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by závery posudkových lekárov, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím spochybnili, a preto ich považoval za relevantný a správny podklad pre rozhodnutie o žiadosti žalobkyne o zvýšenie jej invalidného dôchodku. 41. Z uvedených dôvodov správny súd žalobu žalobkyne zamietol v súlade s § 190 SSP, keď na základe žalobkyňou tvrdených dôvodov (uplatnených žalobných námietok), ale ani po preskúmaní veci v celom rozsahu v súlade s § 203 ods. 2 SSP nezistil žiadny dôvod žalobkyňou tvrdenej nezákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. 42. O náhrade trov konania rozhodol správy súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobkyňa v konaní pred správnym súdom úspešná nebola, preto jej správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, 2 6 S a / 1 / 2 0 2 1 - 17 -
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.