Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

47Csp/40/2024

Uznesenie

Okresný súd Pezinok v spore žalobkyne: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06 Bratislava 1, IČO: 00 686 930, proti žalovanému: R. Č., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, XXX XX U., o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje zabezpečovacie opatrenie, ktorým sa zriaďuje záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území U., obec U., okres T., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX vedenom Okresným úradom T., katastrálnym odborom, a to v rozsahu spoluvlastníckeho podielu žalovaného 1/2 k celku, a to

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 222 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 168 m2, druh pozemku orná pôda,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 359 m2, druh pozemku vinica,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 151 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 41 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 64 m2, druh pozemku ostatná plocha,

- stavba so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom postavená na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXX/X,

- stavba bez súpisného čísla, druh stavby drobná stavba postavená na pozemku parcele registra „C“, parc. č. XXX/XX,

a to všetko za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu voči žalovanému v celkovej výške 78.890,51 €.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2024 sa žalobca voči žalovanému domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi záložné právo v prospech žalobcu k nehnuteľnostiach nachádzajúcim sa v katastrálnom území U., obec U., okres T., zapísaným na liste vlastníctva č. XXX, a to:

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 222 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/X o výmere 168 m2, druh pozemku orná pôda, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 359 m2, druh pozemku vinica, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2 ,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 151 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 41 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- pozemok parcela registra „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 64 m2, druh pozemku ostatná plocha, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- stavba so súp. č. XXX, druh stavby rodinný dom postavená na pozemku parc. č. XXX/X, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2,

- stavba bez súp. čísla druh stavby drobná stavba postavená na pozemku parc. č. XXX/XX, spoluvlastnícky podiel v podiele 1/2, (ďalej spolu aj ako „Nehnuteľnosti“) za účelom zabezpečenia pohľadávok Tatra banky, a.s. v celkovej výške 78.890,51 €, ktoré pozostávajú z istiny vo výške 74.375,67 € a úroku vo výške 4.514,84 € a ktoré sú predmetom konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. (lustráciou spisov vedených na tunajšom súde bolo zistené, že konanie je vedené pod sp. zn. ). Žalobca ďalej žiadal, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia voči žalovanému v celom rozsahu.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril ako veriteľ so spoločnosťou Re-Da SK, s.r.o., naposledy so sídlom Račianska 88B, 831 02 Bratislava, IČO: 35 871 661 (ďalej aj ako „Dlžník“) ako dlžníkom dňa 21.01.2009 zmluvu o kontokorentnom úvere č. L. v znení Dodatku č. 1 zo dňa 20.01.2010, Dodatku č. 2 zo dňa 13.01.2011, Dodatku č. 3 zo dňa 09.12.2011, Dodatku č. 4 zo dňa 23.01.2013, Dodatku č. 5 zo dňa 16.01.2014, Dodatku č. 6 zo dňa 03.10.2014, Dodatku č. 7 zo dňa 03.07.2015, Dodatku č. 8 zo dňa 01.07.2016, Dodatku č. 9 zo dňa 29.03.2017 a Dodatku č. 10 zo dňa 23.03.2018 (ďalej aj ako „Zmluva o úvere“), ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú aj Všeobecné úverové podmienky Tatra banky, a.s. zo dňa 07.03.2008 v znení ich neskorších dodatkov. Na základe Zmluvy o úvere žalobca poskytol Dlžníkovi úver vo výške 100.000,00 €. Výška úrokovej sadzby bola dohodnutá ako BASE RATE - 1,00 % p. a. floating (t. č. 6,00 % p. a.). Úrok z omeškania bol dohodnutý vo výške úrokovej sadzby zvýšenej o 8 % p. a. Dlžník bol povinný splatiť úver poskytnutý na základe Zmluvy o úvere spolu s príslušenstvom ku dňu konečnej splatnosti úveru, t. j. ku dňu 31.03.2019. Dlžník pohľadávku žalobcu ku Dňu konečnej splatnosti neuhradil, a preto ho žalobca vyzval na zaplatenie celkovej pohľadávky listom zo dňa 05.04.2019. Žalobca ako veriteľ ďalej uzatvoril dňa 21.01.2009 s Dlžníkom a žalovaným Zmluvu o použití zmenky, ktorej súčasťou sú aj VÚP. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť v súlade s ust. (ďalej aj ako „ObZ“) za Dlžníka celkovú pohľadávku veriteľa v prípade, ak ju nezaplatí Dlžník. Dňa 01.07.2016 s Dlžníkom a žalovaným žalobca uzatvoril Zmluvu o použití zmenky, ktorej súčasťou sú VÚP, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal zaplatiť za Dlžníka zabezpečovanú pohľadávku v prípade, ak ju nezaplatí Dlžník. Dňa 23.03.2018 uzavrel žalobca so žalovaným ako ručiteľom Dohodu o ručení, ktorej súčasťou sú aj VÚP, kde sa žalovaný zaviazal zaplatiť za Dlžníka zabezpečovanú pohľadávku, ak ju nezaplatí Dlžník. Žalobca listom zo dňa 16.04.2019 oznámil žalovanému, že Dlžník je v omeškaní s platením celkovej pohľadávky veriteľa a vyzval žalovaného na zaplatenie celkovej pohľadávky veriteľa titulom ručenia. Výzva bola žalovanému odoslaná na poštovú prepravu dňa 18.04.2019. Žalobca ďalej uviedol, že úver bol poskytnutý Dlžníkovi na základe Zmluvy o úvere, pričom sa jednalo o úver poskytnutý právnickej osobe, ktorého účelom bolo financovanie prevádzkových potrieb, a teda sa nejednalo o spotrebiteľskú zmluvu. Žalovaný tak poskytol ručenie za podnikateľský úver. Keďže dlžník ani žalovaný neuhradili celkovú pohľadávku žalobcu, žalobca sa domáha zaplatenia dlhovanej sumy od Dlžníka a žalovaného súdnou cestou, pričom konanie prebiehalo v čase podania žaloby na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. (v skutočnosti sp. zn. ). Od podania žaloby došlo k čiastočnému splateniu celkovej pohľadávky veriteľa vo výške 2.323,00 €, na základe čoho bola v čase podania návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pohľadávka veriteľa vo výške 78.890,51 €, z toho istina vo výške 74,375,67 € a úroky vo výške 4.514,84 €. Žalobca mal za to, že v uvedenom prípade boli splnené podmienky na to, aby bolo vo veci nariadené zabezpečovacie opatrenie, nakoľko žalovaný je vlastníkom Nehnuteľností, ktoré sú spôsobilým predmetom, na ktorý je možné zriadiť záložné právo. Žalobca uviedol, že z verejne dostupných zdrojov zistil, že na Nehnuteľnostiach sa nachádza záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. pod U. XXXX/XXXX, ktoré bolo na Nehnuteľnostiach zriadené až po tom, ako bol žalovaný vyzvaný na zaplatenie sumy dlhovanej žalobcovi. Na Nehnuteľnostiach boli zároveň zriadené aj exekučné záložné práva (EX 235EX 404/23 a EX 235EX 489/23) v prospech oprávneného Slovenská záručná a rozvojová banka, a.s. Podľa žalobcu je vysoko pravdepodobné, že vzhľadom na existenciu exekučného záložného práva na Nehnuteľnostiach, budú tieto speňažené, v dôsledku čoho žalovaný príde o takýto majetok. Rovnako je podľa žalobcu zrejmé, že žalobca nespláca viac svojich záväzkov a možno odôvodnene predpokladať, že nebude schopný splácať ani záväzky voči spoločnosti Slovenská sporiteľňa, a.s., v dôsledku čoho môže Slovenská sporiteľňa, a.s. ako záložný veriteľ vo vzťahu k Nehnuteľnostiam vykonať záložné právo, v dôsledku čoho žalovaný príde o Nehnuteľnosti. Podľa žalobcu teda existuje dôvodná obava, že ani v prípade úspechu žalobcu

v spore o zaplatenie vedenom na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. by žalobca nemusel byť v prípadnej exekúcii úspešný, nakoľko by mohol prísť o vlastnícke právo k Nehnuteľnostiam. Žalovaný podľa žalobcu nie je vlastníkom žiadneho reálne speňažiteľného majetku, ktorým by bolo možné uspokojiť žalovanú pohľadávku žalobcu voči žalovanému, s výnimkou Nehnuteľností. Žalobca napokon uviedol, že zabezpečovacie opatrenie nebude neprimerane zasahovať do právneho postavenia žalovaného, nakoľko zriadením záložného práva nebude ohrozené vlastnícke právo žalovaného k majetku, ktorý už je zaťažený iným záložným právom a ktorý je predmetom exekúcie. K výkonu záložného práva na základe zabezpečovacieho opatrenia môže dôjsť až počas exekúcie, ktorá môže začať až na základe právoplatného a vykonateľného meritórneho rozhodnutia vydaného v prospech žalobcu. Preto nie je možné, aby sa uplatnil výkon zabezpečovacieho opatrenia skôr, ako bude vo veci právoplatne rozhodnuté. Zriadenie takéhoto zabezpečovacieho opatrenia je teda podľa žalobcu v súlade s princípom proporcionality a primeranosti zásahu do majetkových pomerov žalovaného.

3. Podľa (ďalej len „“) zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

6. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20221201> uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

10. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Zabezpečovacím opatrením súd zriaďuje na návrh záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, za predpokladu, že je tu obava z ohrozenia jej exekúcie. Samotný výkon záložného práva však môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo neuspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd tak môže na návrh zriadiť záložné právo, ktoré má povahu riadneho záložného práva a prostredníctvom jeho nariadenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa spolu s oprávnením pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní.

12. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť

vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe jeho nariadenia. Zabezpečovacie opatrenie môže slúžiť len na zabezpečenie peňažnej pohľadávky, ktorá môže vzniknúť na základe rôznych právnych titulov. V návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia musí byť konkrétna peňažná pohľadávka špecifikovaná tak, aby bolo možné identifikovať, že tento peňažný nárok trvá a je dôvodný. Bez osvedčenia dôvodnosti a trvania peňažného nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a vo vzťahu ku ktorému môže byť ohrozená exekúcia, nemôžu byť splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Zjavne neodôvodnenému alebo neexistujúcemu nároku, naopak, nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Nie je možné zasiahnuť do majetkových práv povinného subjektu, hoci len zriadením záložného práva, v prípade, že základ nároku žalobcu nie je minimálne osvedčený. Okrem existencie nároku musí veriteľ osvedčiť i to, že bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia voči dlžníkovi ohrozená, pričom obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne.

13. Zo zákonnej formulácie možno vyvodiť tieto základné predpoklady na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to: a/ zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť na návrh, b/ spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, c/ zriadenie záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať peňažnú pohľadávku, d/ existencia obavy o budúcnosť marenia exekúcie.

14. Po oboznámení sa s okolnosťami daného prípadu dospel súd k záveru, že návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je dôvodný, a teda že boli splnené zákonné podmienky na to, aby súd nariadil vo veci zabezpečovacie opatrenie.

15. Súd mal v prvom rade osvedčené, že zabezpečovacie opatrenie má slúžiť na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 78.890,51 €, priznania ktorej sa žalobca domáha v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. . Súd nahliadnutím do spisového materiálu vedeného na tunajšom súde v konaní sp. zn. zistil, že žalobca podal Okresnému súdu Banská Bystrica proti Dlžníkovi a žalovanému dňa 06.10.2022 návrh na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa domáhal, aby súd Dlžníka a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 81.213,51 € s tým, že plnením jedného zo žalovaných v rozsahu jeho plnenia zaniká povinnosť plniť ostatných. Okresný súd Banská Bystrica návrhu žalobcu vyhovel a dňa 28.06.2022 vydal platobný rozkaz sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť proti Dlžníkovi dňa 30.07.2022. Žalovaný podal proti dotknutému platobnému rozkazu odpor a spor bol následne postúpený tunajšiemu súdu, na ktorom sa vedie pod sp. zn. . Žalobca v priebehu dotknutého konania upravoval žalobu čiastočným späťvzatím doručeným súdu dňa 16.02.2023 z dôvodu, že žalovaný uhradil žalobcovi sumu vo výške 1.754,00 € a čiastočným späťvzatím doručeným súdu dňa 26.05.2023 z dôvodu, že žalovaný uhradil sumu vo výške 176,00 €. Predmetné konanie ešte nie je právoplatne skončené a je v ňom nariadený termín pojednávania na deň 12.06.2024. Žalobca sa v konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. domáha svojej pohľadávky voči žalovanému titulom ručenia a rovnako aj v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia osvedčuje existenciu svojej pohľadávky voči žalovanému listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o kontokorentnom úvere č. L. zo dňa 21.01.2009 v znení jej dodatkov v spojení s dohodou o ručení zo dňa 23.03.2018. Vzhľadom na to, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je potrebné skutočnosti tvrdené žalobcom preukazovať, ale tieto na účely nariadenia zabezpečovacieho opatrenia stačí osvedčiť, súd po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že žalobca dostatočne osvedčil existenciu svojej peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Žalovaný sa síce v konaní vo veci samej vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. bráni najmä tým, že v čase podpisu dohody o ručení nemal spôsobilosť na právne úkony, avšak preukázanie uvedenej okolnosti presahuje možnosti konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a uvedená okolnosť je predmetom dokazovania vo veci samej. Bez vykonania riadneho dokazovania, ktoré prebieha vo veci samej by bolo predčasné tvrdiť, že nárok, ktorý si žalobca v konaní vo veci samej uplatňuje je očividne vylúčeným, a preto súd dospel k záveru, že jeden z predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu bol splnený.

16. Žalobca zároveň súdu osvedčil, že žalovaný je podielovým spoluvlastníkom Nehnuteľností v podiele 1/2 k celku, ktorá okolnosť vyplýva zo žalobcom predloženého výpisu z LV č. XXX vedeného Okresným úradom T., katastrálnym odborom pre k. ú. U.. Dotknuté Nehnuteľnosti sú pritom spôsobilými predmetmi, na ktorých môže byť zriadené záložné právo. Zo žalobcom predloženého výpisu z listu vlastníctva

pritom vyplynula aj tá skutočnosť, že žalovaný má aj ďalšie dlhy. K predmetným Nehnuteľnostiam boli totiž zriadené exekučné záložné práva v exekúciách vedených u súdnej exekútorky JUDr. Mgr. Dany Šovčíkovej pod č. EX 235 EX 404/23 a EX 235EX 489/23 a v exekúcii vedenej pod č. EX 235EX 489/23 bolo dňa 30.01.2024 vydané upovedomenie o začatí exekúcie predajom. Z listu vlastníctva tiež vyplynulo, že k Nehnuteľnostiam bolo zriadené záložné právo v prospech Slovenskej sporiteľne, a.s. na základe V XXXX/XXXX z 15.12.2020.

17. Napokon mal súd za to, že žalobca osvedčil aj tú skutočnosť, že prípadná exekúcia je ohrozená, nakoľko žalovaný má viacerých veriteľov, keď žalobca nemá vedomosť o tom, žeby žalovaný disponoval iným majetkom, z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Podľa názoru súdu obavu z ohrozenia exekúcie môže vyvolať akákoľvek skutočnosť svedčiaca o tom, že žalobca nebude v budúcnosti schopný účinne vymôcť svoj súdom priznaný nárok voči konkrétnemu žalovanému, pričom ustanovenie výslovne nevyžaduje, aby žalovaný vykonával faktické úkony smerujúce k prevodu vlastníctva nehnuteľností. Ak by aktivita žalovaného bola podmienkou pre vyhovenie návrhu, mohlo by sa stať, že požadovaná ochrana nebude žalobcovi poskytnutá včas, keďže žalovaný by mohol nehnuteľnosti rýchlo previesť.

18. Pri posudzovaní návrhu žalobcu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia súd prihliadol aj na princíp proporcionality zásahu do majetkového práva žalovaného k zabezpečovanej pohľadávke. Súd pritom bral do úvahy výšku zabezpečovanej pohľadávky a tiež to, že žalobca nie je jediným veriteľom žalovaného, keď na Nehnuteľnostiach boli zriadené už exekučné záložné práva ako aj zmluvné záložné právo, ktorá okolnosť môže mať za následok, že by mohlo dôjsť k nemožnosti plného uspokojenia pohľadávky žalobcu iba z jednotlivých nehnuteľností špecifikovaných vo výroku tohto uznesenia. Súd preto dospel k záveru, že je dôvodné zriadiť záložné právo v prospech žalobcu na všetkých v návrhu špecifikovaných Nehnuteľnostiach. Ak by súd obmedzil zriadenie záložného práva iba na niektoré z Nehnuteľností, mohol by tak ohroziť možnosť budúceho uspokojenia pohľadávky žalobcu práve z dôvodu existencie viacerých veriteľov žalovaného a viacerých záložných práv k jeho Nehnuteľnostiam. Súd tak mal za to, že zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam žalovaného špecifikovaným vo výroku I. tohto uznesenia je primerané výške pohľadávky žalobcu v spojení s okolnosťami tejto konkrétnej veci a je potrebné na efektívne dosiahnutie účelu sledovaného inštitútom zabezpečovacieho opatrenia a nevznikne tu zjavný nepomer. Súd tiež poukazuje na to, že záložné právo na Nehnuteľnostiach žalovaného bude zriadené len do výšky nesplatenej peňažnej pohľadávky žalobcu vo výške 78.890,51 €, pričom stále platí, že žalovaný má naďalej zachovanú možnosť nakladať s jemu patriacimi Nehnuteľnosťami a tieto i akokoľvek užívať. Jeho obmedzenie ako vlastníka Nehnuteľností spočíva len v zriadení záložného práva ako prostriedku zabezpečenia úhrady jeho dlhov, po úhrade ktorých budú Nehnuteľnosti opäť bez akéhokoľvek zaťaženia. Zriadenie záložného práva k Nehnuteľnostiam žalovaného nie je spôsobilé neprimerane zasiahnuť do práv žalovaného aj z toho dôvodu, že samotný výkon záložného práva zriadeného na základe zabezpečovacieho opatrenia môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené, nakoľko súd dospel k záveru, že boli splnené podmienky na to, aby mohol zriadiť záložné právo na Nehnuteľnostiach v podielovom spoluvlastníctve žalovaného v prospech žalobcu, za účelom zabezpečenia jeho peňažnej pohľadávky voči žalovanému, keď existuje obava, že exekúcia bude ohrozená, a to najmä s poukazom na výšku dlžnej sumy, nedostatok iného hodnotného majetku žalovaného a ďalšie dlhy žalovaného, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto uznesenia.

20. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

21. O náhrade trov tohto konania súd nerozhodoval, pretože nejde o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí v zmysle . O náhrade trov tohto konania tak bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej, t. j. v konaní, ktoré je vedené na tunajšom súde pod sp. zn. .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Pezinok.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.